Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/16/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. W., S., B.

(v pôvodnom konaní v postavení žalovanej 2), právne zastúpenej JUDr. A. L., advokátkou, Š.,

B., proti odporcovi: P. B., a. s., D., B., IČO: X. (v pôvodnom konaní v postavení žalobcu),

o obnovu konania, na dovolanie navrhovateľky proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 31. januára 2012, sp. zn. -77, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. októbra 2010, č. k. -67,

zamietol návrh, ktorým navrhovateľka žiadala povoliť obnovu konania, vedeného na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. (predtým sp. zn. ). Návrh

zamietol s odôvodnením, že navrhovateľkou uvádzané dôvody nemožno podradiť pod žiaden

z dôvodov, z ktorých možno podľa ust. povoliť obnovu konania.

Na odvolanie navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací,

napadnutým uznesením zo dňa 31. januára 2012, č.k. -77 potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že podstatou dôvodov, pre ktoré navrhovateľka žiada povoliť obnovu

konania, je súdu vytýkaný nesprávny postup pri ustanovení opatrovníka pre navrhovateľku,

nedostatočné šetrenie ohľadom miesta jej pobytu, nesprávne právne hodnotenie splnenia

podmienok pri náhradnom doručení zmenkového platobného rozkazu a výzvy na predloženie

dôkazov o tom, že sa v mieste doručovania nezdržiavala a z toho vyplývajúci nesprávny záver

o oneskorenom podaní námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odvolací súd

zdôraznil, že obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť

spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou

súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti,

rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom

konaní. Podľa odvolacieho súdu, navrhovateľka v návrhu na obnovu konania neuvádza žiadne

skutočnosti, ktoré by mali uvedený charakter, pričom žiadna z namietaných skutočností

a údajov nie je taká, že by ju navrhovateľka nemohla použiť už v priebehu pôvodného

konania, minimálne v odvolaní proti prvému uzneseniu súdu prvého stupňa zo 17. februára

2006, č. k. -97, ktorým boli námietky zamietnuté.

Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že ak je opodstatnená námietka

navrhovateľky ohľadom nesplnenia podmienky pre ustanovenie opatrovateľky pre ňu

v pôvodnom konaní, tak ani doručenie rozhodnutia, ktorým boli jej námietky odmietnuté

(uznesenie z 28. novembra 2007, č. k. -121) opatrovníčke, nie je účinným

doručením účastníkovi konania a uznesenie uplynutím 15 dňovej lehoty od doručenia

opatrovníčke nenadobudlo právoplatnosť. Uvedené by však vylučovalo možnosť napadnúť ho

návrhom na povolenie obnovy konania, nakoľko neprávoplatné rozhodnutie možno napadnúť

len riadnym opravným prostriedkom, teda odvolaním. K časti odvolania, v ktorom

navrhovateľka poukázala na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu,

odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa odňal

možnosť konať pred súdom, vzťahuje sa uvedené konštatovanie nepochybne ku konaniu

o obnove a nie k pôvodnému konaniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a odporcovi náhradu trov nepriznal.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie v zákonnej

lehote, ktoré odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/

a z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolateľka uviedla, že v jej prípade došlo k okolnostiam, ktoré jej objektívne neumožnili

použiť dôkazy v pôvodnom konaní, a to v konaní o námietkach proti vydaniu predmetného

zmenkového platobného rozkazu, čo považuje za absolútne kľúčový moment pre posúdenie

celej problematiky. Dovolateľka nesúhlasí s právnym názorom vyjadreným v napadnutom

rozhodnutí, že žiadna z uvádzaných skutočností, nie je taká, že by ju navrhovateľka nemohla

použiť už v priebehu pôvodného konania. Odvolací súd podľa jej názoru túto skutočnosť

nesprávne vyhodnotil, pretože navrhovateľka má za to, že v danom prípade nemôže platiť

fikcia doručenia, pretože v čase doručovania a opakovaného doručenia zásielky sa nachádzala

mimo miesta doručovania a vrátila sa až 18. decembra 2003, kedy si zásielku aj vyzdvihla

a proti zmenkovému platobnému rozkazu podala námietky. Súd prvého stupňa dodržanie

lehoty neuznal a podané námietky zamietol. Dovolateľka zdôraznila, že z tohto dôvodu bolo

uznesenie súdu prvého stupňa zo 17. februára 2006, č. k. -97, odvolacím súdom

zrušené a vec bola vrátená na rozhodnutie o podaných námietkach. V opätovnom konaní

o podaných námietkach, podľa dovolateľky došlo k pochybeniu bez jej zavinenia, keď jej

nebola doručená výzva na preukázanie tvrdenia, že sa v čase doručovania zmenkového

platobného rozkazu nezdržiavala v mieste svojho trvalého pobytu. Tým jej nebolo umožnené

predložiť dôkazy a vyjadrenia, ktoré by mohli byť v jej prospech. Dovolateľka poukázala aj

na to, že uznesenie o ustanovení opatrovníka jej nebolo nikdy doručené, takže nemohla využiť

zákonné opravné prostriedky proti jeho vydaniu.

Dovolateľka má za to, že nie je rozhodujúca skutočnosť pre povolenie obnovy, či

rozhodnutie o zamietnutí námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu bolo alebo nebolo

riadne doručené, nakoľko podstatnou je skutočnosť, že zmenkový platobný rozkaz sa stal

právoplatným. Z uvedeného dôvodu je podľa dovolateľky jej návrh na obnovu konania

v súlade s ust. a Dovolateľka ďalej namietla, že odvolací súd

napadnutým rozhodnutím porušil jej zákonné právo na spravodlivé prejednanie veci,

zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo

domáhať sa ochrany práva na súde podľa tým, že

doručením uznesenia o zamietnutí námietok proti vydaniu zmenkového platobného rozkazu

súdom ustanovenému opatrovníkovi, bez náležitého prešetrenia odôvodnenosti tohto postupu,

jej bolo bránené pokračovať v ďalšom konaní a využiť tak všetky zákonné prostriedky na

svoju obhajobu. Na podporu svojich tvrdení predložila dovolateľka rozhodnutie Okresného

súdu Malacky, č. k. , podľa ktorého súd obnovu v obdobnom prípade povolil.

Dovolateľka preto navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Odporca k podanému dovolaniu vo svojom vyjadrení uviedol, že v prípade ak sa

účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že

účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, podmienka prípustnosti

dovolania podľa ust. nie je splnená. Vzhľadom k tomu, že

o skutočnostiach a dôkazoch, pre ktoré by mala byť povolená obnova, dovolateľka mala

vedomosť už v čase pôvodného konania, je podľa odporcu oprávnené tvrdiť, že dovolateľkou

uvádzané dôvody obnovy konania mohli byť uplatnené už riadnym opravným prostriedkom,

čím nie je splnená podmienka na obnovu konania. Odporca má ďalej za to, že tvrdenie

dovolateľky o tom, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom je nesprávne. V danom

prípade ide o nedostatočnú aktivitu, resp. postup dovolateľky v konaní, o čom svedčí aj

rozhodnutie, ku ktorému dospel súd prvého stupňa a aj odvolací súd, keď zamietol návrh na

obnovu konania. Z uvedeného dôvodu je odporca toho názoru, že nebol naplnený pojmový

znak na uplatnenie dovolania z dôvodu uvedeného v ust. Odporca

v závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že podľa jeho názoru sa dovolateľka snaží súdne

konanie predlžovať a tým brániť uspokojeniu pohľadávky odporcu. Odporca vzhľadom na

uvedené skutočnosti žiada, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľky zamietol a účastníkom

konania nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia § až 239

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

V danej právnej veci smeruje dovolanie účastníka konania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania podľa ust. v predmetnej veci neprichádza do

úvahy, keďže nejde o uznesenie uvedené v ust. a , ale ani

o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení

vymenovaných v ust. až c/ To znamená, že prípustnosť

dovolania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

Dovolateľka vady konania v zmysle ust. až e/ a v dovolaní

nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia navrhovateľky, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k

vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k

dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu o obnove konania takéto vady, majúce za

následok tzv. zmätočnosť konania nemá. Dovolateľka v dovolaní takúto vadu v konaní o jej

návrhu na obnovu konania ani výslovne nenamieta, ale namieta postup a rozhodnutie súdu

o zamietnutí námietok proti vydaniu zmenkového platobného rozkazu doručením súdom

ustanovenému opatrovníkovi v pôvodnom konaní, ktorým postupom sa jej malo zabrániť

využiť všetky zákonné prostriedky na jej obhajobu. Dovolací súd však v konaní o dovolaní

proti rozhodnutiu vydanému v konaní o návrhu na obnovu konania, môže posudzovať len

vady konania o obnove a nemôže prihliadať na prípadné vady pôvodného konania.

Z uvedených dôvodov preto prípustnosť dovolania navrhovateľky v zmysle § 237 písm.f)

nie je daná.

V danej veci dovolateľka žiadala povoliť obnovu konania z dôvodu nesprávneho

postupu súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní pri ustanovení opatrovníka, nedostatočného

šetrenia miesta jej pobytu a z dôvodu nesprávnych záverov súdu prvého stupňa v pôvodnom

konaní, pri hodnotení splnenia podmienok doručenia zmenkového platobného rozkazu.

Posúdenie, či tieto uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov obnovy

konania, a teda prípustnosti obnovy, je právnym posúdením veci. Nesprávne právne

posúdenie veci síce považuje za prípustný dovolací dôvod (

ods. 2 písm. c) ), ktorý ale možno uplatniť iba vtedy, ak je dovolanie procesne

prípustné. Nesprávne právne posúdenie veci ako relevantný dovolací dôvod totiž samo o sebe

prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Z tohto dôvodu posúdenie, či odvolací súd v konaní

o návrhu na obnovu konania použil správny právny predpis a či ho správne vyložil alebo či zo

správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádza do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné.

Nakoľko prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť z ust. § 239

a v konaní o obnove konania nedošlo k procesným vadám v zmysle ust.

, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa ust.

ods. 5 v spojení s ust. , ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5

v spojení s ust. a tak, že v dovolacom konaní úspešnému

odporcovi nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko nežiadal ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 27. septembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.