Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)d18/386563.7e19c9.pdf
PDF · 111.35 KB
No categories available
1ObdoV/16/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1ObdoV/16/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. W., S., B.
(v pôvodnom konaní v postavení žalovanej 2), právne zastúpenej JUDr. A. L., advokátkou, Š.,
B., proti odporcovi: P. B., a. s., D., B., IČO: X. (v pôvodnom konaní v postavení žalobcu),
o obnovu konania, na dovolanie navrhovateľky proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. januára 2012, sp. zn. 3Obo/3/2011-77, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. októbra 2010, č. k. 14Zm 1/2008-67,
zamietol návrh, ktorým navrhovateľka žiadala povoliť obnovu konania, vedeného na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cb 6/2004 (predtým sp. zn. 17Zm 150/2003). Návrh
zamietol s odôvodnením, že navrhovateľkou uvádzané dôvody nemožno podradiť pod žiaden
z dôvodov, z ktorých možno podľa ust. § 228 O. s. p. povoliť obnovu konania.
Na odvolanie navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací,
napadnutým uznesením zo dňa 31. januára 2012, č.k. 3Obo/3/2011-77 potvrdil rozhodnutie
súdu prvého stupňa a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že podstatou dôvodov, pre ktoré navrhovateľka žiada povoliť obnovu
konania, je súdu vytýkaný nesprávny postup pri ustanovení opatrovníka pre navrhovateľku,
nedostatočné šetrenie ohľadom miesta jej pobytu, nesprávne právne hodnotenie splnenia
podmienok pri náhradnom doručení zmenkového platobného rozkazu a výzvy na predloženie
dôkazov o tom, že sa v mieste doručovania nezdržiavala a z toho vyplývajúci nesprávny záver
o oneskorenom podaní námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Odvolací súd
zdôraznil, že obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť
spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou
súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom
konaní. Podľa odvolacieho súdu, navrhovateľka v návrhu na obnovu konania neuvádza žiadne
skutočnosti, ktoré by mali uvedený charakter, pričom žiadna z namietaných skutočností
a údajov nie je taká, že by ju navrhovateľka nemohla použiť už v priebehu pôvodného
konania, minimálne v odvolaní proti prvému uzneseniu súdu prvého stupňa zo 17. februára
2006, č. k. 8Cb 6/2004-97, ktorým boli námietky zamietnuté.
Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že ak je opodstatnená námietka
navrhovateľky ohľadom nesplnenia podmienky pre ustanovenie opatrovateľky pre ňu
v pôvodnom konaní, tak ani doručenie rozhodnutia, ktorým boli jej námietky odmietnuté
(uznesenie z 28. novembra 2007, č. k. 8Cb 6/2004-121) opatrovníčke, nie je účinným
doručením účastníkovi konania a uznesenie uplynutím 15 dňovej lehoty od doručenia
opatrovníčke nenadobudlo právoplatnosť. Uvedené by však vylučovalo možnosť napadnúť ho
návrhom na povolenie obnovy konania, nakoľko neprávoplatné rozhodnutie možno napadnúť
len riadnym opravným prostriedkom, teda odvolaním. K časti odvolania, v ktorom
navrhovateľka poukázala na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu,
odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa odňal
možnosť konať pred súdom, vzťahuje sa uvedené konštatovanie nepochybne ku konaniu
o obnove a nie k pôvodnému konaniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a odporcovi náhradu trov nepriznal.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie v zákonnej
lehote, ktoré odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/
O. s. p. a z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolateľka uviedla, že v jej prípade došlo k okolnostiam, ktoré jej objektívne neumožnili
použiť dôkazy v pôvodnom konaní, a to v konaní o námietkach proti vydaniu predmetného
zmenkového platobného rozkazu, čo považuje za absolútne kľúčový moment pre posúdenie
celej problematiky. Dovolateľka nesúhlasí s právnym názorom vyjadreným v napadnutom
rozhodnutí, že žiadna z uvádzaných skutočností, nie je taká, že by ju navrhovateľka nemohla
použiť už v priebehu pôvodného konania. Odvolací súd podľa jej názoru túto skutočnosť
nesprávne vyhodnotil, pretože navrhovateľka má za to, že v danom prípade nemôže platiť
fikcia doručenia, pretože v čase doručovania a opakovaného doručenia zásielky sa nachádzala
mimo miesta doručovania a vrátila sa až 18. decembra 2003, kedy si zásielku aj vyzdvihla
a proti zmenkovému platobnému rozkazu podala námietky. Súd prvého stupňa dodržanie
lehoty neuznal a podané námietky zamietol. Dovolateľka zdôraznila, že z tohto dôvodu bolo
uznesenie súdu prvého stupňa zo 17. februára 2006, č. k. 8Cb 6/04-97, odvolacím súdom
zrušené a vec bola vrátená na rozhodnutie o podaných námietkach. V opätovnom konaní
o podaných námietkach, podľa dovolateľky došlo k pochybeniu bez jej zavinenia, keď jej
nebola doručená výzva na preukázanie tvrdenia, že sa v čase doručovania zmenkového
platobného rozkazu nezdržiavala v mieste svojho trvalého pobytu. Tým jej nebolo umožnené
predložiť dôkazy a vyjadrenia, ktoré by mohli byť v jej prospech. Dovolateľka poukázala aj
na to, že uznesenie o ustanovení opatrovníka jej nebolo nikdy doručené, takže nemohla využiť
zákonné opravné prostriedky proti jeho vydaniu.
Dovolateľka má za to, že nie je rozhodujúca skutočnosť pre povolenie obnovy, či
rozhodnutie o zamietnutí námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu bolo alebo nebolo
riadne doručené, nakoľko podstatnou je skutočnosť, že zmenkový platobný rozkaz sa stal
právoplatným. Z uvedeného dôvodu je podľa dovolateľky jej návrh na obnovu konania
v súlade s ust. § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O. s. p. Dovolateľka ďalej namietla, že odvolací súd
napadnutým rozhodnutím porušil jej zákonné právo na spravodlivé prejednanie veci,
zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo
domáhať sa ochrany práva na súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že
doručením uznesenia o zamietnutí námietok proti vydaniu zmenkového platobného rozkazu
súdom ustanovenému opatrovníkovi, bez náležitého prešetrenia odôvodnenosti tohto postupu,
jej bolo bránené pokračovať v ďalšom konaní a využiť tak všetky zákonné prostriedky na
svoju obhajobu. Na podporu svojich tvrdení predložila dovolateľka rozhodnutie Okresného
súdu Malacky, č. k. 10Cb/26/2006, podľa ktorého súd obnovu v obdobnom prípade povolil.
Dovolateľka preto navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Odporca k podanému dovolaniu vo svojom vyjadrení uviedol, že v prípade ak sa
účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že
účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, podmienka prípustnosti
dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. nie je splnená. Vzhľadom k tomu, že
o skutočnostiach a dôkazoch, pre ktoré by mala byť povolená obnova, dovolateľka mala
vedomosť už v čase pôvodného konania, je podľa odporcu oprávnené tvrdiť, že dovolateľkou
uvádzané dôvody obnovy konania mohli byť uplatnené už riadnym opravným prostriedkom,
čím nie je splnená podmienka na obnovu konania. Odporca má ďalej za to, že tvrdenie
dovolateľky o tom, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom je nesprávne. V danom
prípade ide o nedostatočnú aktivitu, resp. postup dovolateľky v konaní, o čom svedčí aj
rozhodnutie, ku ktorému dospel súd prvého stupňa a aj odvolací súd, keď zamietol návrh na
obnovu konania. Z uvedeného dôvodu je odporca toho názoru, že nebol naplnený pojmový
znak na uplatnenie dovolania z dôvodu uvedeného v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Odporca
v závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že podľa jeho názoru sa dovolateľka snaží súdne
konanie predlžovať a tým brániť uspokojeniu pohľadávky odporcu. Odporca vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiada, aby dovolací súd dovolanie navrhovateľky zamietol a účastníkom
konania nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti
neboli splnené zákonné podmienky.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia §§ 237 až 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237
O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa
ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu
trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto
pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je
v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
V danej právnej veci smeruje dovolanie účastníka konania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia.
Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska.
Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania podľa ust. § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do
úvahy, keďže nejde o uznesenie uvedené v ust. § 239 ods. 1 písm. a/ a b/ O. s. p., ale ani
o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení
vymenovaných v ust. § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. To znamená, že prípustnosť
dovolania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona.
Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
Dovolateľka vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. v dovolaní
nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto
opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti tvrdenia navrhovateľky, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne
dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k
vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k
dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu o obnove konania takéto vady, majúce za
následok tzv. zmätočnosť konania nemá. Dovolateľka v dovolaní takúto vadu v konaní o jej
návrhu na obnovu konania ani výslovne nenamieta, ale namieta postup a rozhodnutie súdu
o zamietnutí námietok proti vydaniu zmenkového platobného rozkazu doručením súdom
ustanovenému opatrovníkovi v pôvodnom konaní, ktorým postupom sa jej malo zabrániť
využiť všetky zákonné prostriedky na jej obhajobu. Dovolací súd však v konaní o dovolaní
proti rozhodnutiu vydanému v konaní o návrhu na obnovu konania, môže posudzovať len
vady konania o obnove a nemôže prihliadať na prípadné vady pôvodného konania.
Z uvedených dôvodov preto prípustnosť dovolania navrhovateľky v zmysle § 237 písm.f)
O. s. p. nie je daná.
V danej veci dovolateľka žiadala povoliť obnovu konania z dôvodu nesprávneho
postupu súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní pri ustanovení opatrovníka, nedostatočného
šetrenia miesta jej pobytu a z dôvodu nesprávnych záverov súdu prvého stupňa v pôvodnom
konaní, pri hodnotení splnenia podmienok doručenia zmenkového platobného rozkazu.
Posúdenie, či tieto uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov obnovy
konania, a teda prípustnosti obnovy, je právnym posúdením veci. Nesprávne právne
posúdenie veci síce považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (§ 241
ods. 2 písm. c) O. s. p.), ktorý ale možno uplatniť iba vtedy, ak je dovolanie procesne
prípustné. Nesprávne právne posúdenie veci ako relevantný dovolací dôvod totiž samo o sebe
prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Z tohto dôvodu posúdenie, či odvolací súd v konaní
o návrhu na obnovu konania použil správny právny predpis a či ho správne vyložil alebo či zo
správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádza do úvahy až vtedy,
keby dovolanie bolo procesne prípustné.
Nakoľko prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť z ust. § 239
O. s. p. a v konaní o obnove konania nedošlo k procesným vadám v zmysle ust. § 237
O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa ust. § 243b
ods. 5 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5
v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v dovolacom konaní úspešnému
odporcovi nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko nežiadal ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 27. septembra 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.