Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/52/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : J. H.,

bývajúca v T., proti žalovanej : Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie

žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011

sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. marca 2011 č.k. -14 konanie

zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že ide o vec súvisiacu s porušením zásady rovnakého zaobchádzania

petitom určovacím a petitom na plnenie, preto bolo povinnosťou žalobkyne zaplatiť súdny

poplatok za návrh v súlade s položkou 1b a 1a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich

prílohu , ktorý bol účinný v čase podania návrhu vo výške

99,50 € a 7 643 €. priznáva oslobodenie od platenia poplatkov

pri nároku na nemajetkovú ujmu, avšak nie podľa antidiskriminačného zákona

č. Zásada rovnakého zaobchádzania vyplýva tiež z ustanovení

(§ 13 a nasl.) ako všeobecného právneho predpisu vo vzťahu k antidiskriminačnému zákonu,

priznáva oslobodenie od platenia poplatkov v pracovnoprávnych

veciach a v iných prípadoch ako je tento. Oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 4

citovaného zákona sa na daný prípad nevzťahuje. Z dôvodu, že žalobkyňa súdny poplatok

2

za návrh nezaplatila, nejde o konanie, kedy by mohol súd pokračovať v konaní bez

zaplateného súdneho poplatku za návrh, preto podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch konanie zastavil.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. novembra 2011 č.k.

-41 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 3. marca 2011 č.k.

-14. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

uviedol, že predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na podaný návrh na začatie konania

na Okresný súd Bratislava I dňa 5.5.2008, t.j. pred účinnosťou

posúdenie, či návrh vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa

podlieha spoplatneniu a či nezaplatenie súdneho poplatku v tejto veci

opodstatňuje zastavenie konania podľa . Návrhy

sudcov vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona

č. sú od 1.1.2009 spoplatňované podľa položky 7d Sadzobníka súdnych

poplatkov. Položka 7d bola do Sadzobníka súdnych poplatkov doplnená zákonom

č. , ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií

Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (aj zákon

o súdnych poplatkoch). Predkladateľ dôvodovej správy v doplnení tejto položky

do Sadzobníka súdnych poplatkov uviedol : „Zavedenie novej položky 7d – osobitnej sadzby

pre spoplatňovanie návrhov na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady

rovnakého zaobchádzania podľa o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov je reakciou na hromadnú

pripomienku uplatnenú v priebehu medzirezortného pripomienkového konania k veľkej

novele . Nakoľko v platnom právnom poriadku nie je

upravená osobitná sadzba pre spomenuté návrhy, spoplatňujú sa 6-percentnou sadzbou podľa

položky 1 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ak si žalobca uplatňuje náhradu

nemajetkovej ujmy, inak paušálnou sadzbou 3 000,-- Sk“.

Ako vyplýva z ustanovenia o súdnych poplatkoch v znení novely

č. účinnej ku dňu podania návrhu na začatie konania a teda ku dňu vzniku

poplatkovej povinnosti zákon striktne vymedzuje konania (vecné oslobodenie), resp. osoby

(osobné oslobodenie), ktoré sú zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Nakoľko ide o taxatívne vymedzenie, nie je možné aplikovať toto ustanovenie na iné situácie,

3

resp. konania s iným predmetom. Žalobkyňa opiera uplatnenie nároku v tomto konaní

od porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona

č. Vychádzajúc zo znenia citovaného zákonného ustanovenia zákona

o súdnych poplatkoch, odvolací súd jednoznačne konštatuje, že s prihliadnutím na uplatnené

nároky v tomto konaní, konanie vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého

zaobchádzania, či už v rámci petitu určovacieho alebo petitu na plnenie, nemožno pod

ustanovenie § 4 subsumovať. V tzv. („diskriminačných“) žalobách sudcov je namietané

platové zvýhodnenie sudcov špeciálneho súdu, ktoré vyplývalo zo zákonnej úpravy prijatej

v rámci zákonodarnej kompetencie parlamentu a až do uverejnenia nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky -238 zo dňa 20.5.2009 v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky neboli tieto ich platové nároky dotknuté. Prijatie zákona je normotvorná

kompetencia Národnej rady SR ako jediného zákonodarného a ústavodarného orgánu

Slovenskej republiky ( SR) nemožno ho považovať za rozhodnutie orgánu

verejnej moci, ktoré je len výsledkom konkrétnej aplikácie práva. Z uvedeného vyplýva

existencia zákonnej povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za návrh v tomto konaní.

Odvolací súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s vyčíslením súdneho poplatku súdom

prvého stupňa, ktorý vychádzal z položiek 1a (v prípade petitu na plnenie) a 1b (v prípade

určovacieho petitu) Sadzobníka súdnych poplatkov. Samotná formulácia úvodnej vety

položky 1 sadzobníka „Z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba“,

vyplýva, že ak nie je upravené inak, platí vo všeobecnosti úprava v položke 1 sadzobníka,

a takto aj bola a je táto položka v súdnej praxi aplikovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu

preto prvostupňový súd správne vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

podľa predpisov platných a účinných do 1.1.2009 a keďže žalobkyňa súdny poplatok za návrh

nezaplatila, v súlade s ustanovením konanie

zastavil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť ako aj

dôvodnosť dovolania odôvodnila ustanovením , teda keď neboli dané

dôvody na zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku bola jej odňatá možnosť

konať pred súdom. Uviedla, že návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého

zaobchádzania podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov neboli do 31.12.2008 vôbec

spoplatnené a položka 7d Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa spoplatňuje návrh

na začatie konania vo veciach podľa antidiskriminačného zákona bola zaradená

do Sadzobníka súdnych poplatkov s účinnosťou až od 1.1.2009. Poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29. marca 2007, kde bol

vyslovený právny záver, že „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v novele zákona

č. sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť

nevzniká a analogicky určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“. Vzhľadom

na to, že zákonodarca spoplatnil konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady

rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona až od 1.1.2009, nemožno

poplatkovú povinnosť za návrh podaný do 31.12.2008 určovať analogicky, ale naopak treba

trvať v zmysle citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu na tom, že návrh podaný

do 31.12.2008 nepodlieha spoplatneniu. V neposlednom rade má za to, že určenie súdneho

poplatku z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (a to aj po 1.1.2009) možno

považovať za oslabenie účinnej ochrany obetí diskriminácie v zmysle judikatúry ESD. Sadzba

súdneho poplatku by v týchto konaniach mala byť určená bez ohľadu na výšku čiastky

požadovanej v rámci nároku na materiálnu satisfakciu a na vyriešenie tejto otázky by preto

bolo vhodné podať prejudiciálnu otázku na Súdny dvor Európskej únie, či spoplatnenie

návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnaného zaobchádzania podľa

antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá

požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, aby účinná ochrana proti

diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržaním

zásady rovnakého zaobchádzania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá má právnické vzdelanie

a v dovolacom konaní teda nemusí byť zastúpená advokátom ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný, keďže podľa dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa

dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Žalobkyňa napadla dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených

v a , proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie žalobkyne

mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád

vymenovaných v

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež so zreteľom na druhá veta

dovolací súd preto skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237. Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až e/ a

nenamietala; ich existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobkyňa namietala, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Za takýto postup judikatúra považuje procesný postup súdu

priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia procesných oprávnení

účastníka občianskeho súdneho konania, priznaných mu za účelom uplatnenia ochrany jeho

práv. O odňatie možnosti účastníka konať pred súdom v zmysle uvedeného ide tiež v prípade

procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania ( ) napriek tomu, že

poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený (viď R 50/1997). Vzhľadom

na uvedené, bolo predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu posúdenie, či konanie

začaté na základe žaloby žalobkyne bolo či nebolo oslobodené od súdneho poplatku.

Dovolateľka opiera dôvody svojho dovolania o tvrdenie, že a/ jej žalobou vyvolané

konanie vôbec nebolo v čase podania uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a preto sa

v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 29. marca 2007 súdny poplatok, keďže poplatková povinnosť vôbec nevznikla a analogicky

určenie výšky súdneho poplatku neprichádzalo do úvahy, vybraný nemal byť, a naostatok

vytýka odvolaciemu súdu, že b/ neskúmal, či nie je daný dôvod na prerušenie konania

do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ „či spoplatnenie návrhov

vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa

antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá

požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, aby účinná ochrana proti

diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržaním

zásady rovnakého zaobchádzania“.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti,

z ktorých žalobkyňa vyvodzuje, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom, nie sú opodstatnené.

A/ Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú argumentáciu žalobkyne, že žaloba nemala

byť vôbec spoplatnená, keďže v čase jej podania konanie vo veciach súvisiacich s porušením

zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona nebolo v Sadzobníku súdnych

poplatkov uvedené.

Skutočnosť, že v čase podania žaloby konanie vedené vo veciach súvisiacich

s porušením zásady rovnaného zaobchádzania nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych

poplatkov pod osobitnou položkou súdnych poplatkov, neznamenala, že sa súdny poplatok

za také konanie pred 1. januárom 2009 (kedy nadobudol účinnosť čl. 13 zákona

č. , ktorý v prílohe Sadzobníka súdnych poplatkov za položku 7c vložil

položku 7d), nevyberal; ten sa do 31. decembra 2008 vyberal podľa položky 1 (určujúcej

súdny poplatok v prípadoch, že pre poplatok nebola ustanovená osobitná sadzba).

Argumentácia dovolateľky závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. z 29. marca 2007 v tejto súvislosti je neprimeraná, lebo tie vychádzajú

z celkom inej poplatkovej situácie.

Možno uzavrieť, že súdny poplatok bol správne vyrubený podľa položky 1

Sadzobníka súdnych poplatkov, postupoval súd prvého stupňa v súlade so zákonom, pokiaľ

konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa napriek súdnej výzve a poučení nezaplatila súdny

poplatok splatný podaním žaloby; rovnako postupoval v súlade so zákonom odvolací súd,

ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Zákonu zodpovedajúci postup súdu oboch

nižších stupňov nemohol mať za následok odňatie možnosti žalobkyni konať pred súdom

( ).

B/ Pokiaľ žalobkyňa vytýka odvolaciemu súdu, že neprerušil konanie do doby, pokiaľ

by Súdny dvor Európskej únie posúdil otázku, „či spoplatnenie návrhu vo veciach súvisiacich

s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona aj zo sumy

požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES

z 27. novembra 2000, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám,

ktoré sa cítia byť poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania“, dovolací súd

iba stručne poznamenáva, že cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa

čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 zmluvy o založení Európskeho

spoločenstva) je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva, a nie riešenie

konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu

vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie otázky, či zastavením konania

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sa účastníkovi neodňala možnosť konať pred súdom,

nie je súčasťou výkladu a aplikácie komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho,

na ktorý je v danej právnej veci kompetentný dovolací súd.

Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobkyne

nemožno vyvodiť z a a preto jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol

podľa v spojení s

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanej ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová