Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f38/386382.80e188.pdf
PDF · 159.68 KB
No categories available
2Cdo/52/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 52/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : J. H.,
bývajúca v T., proti žalovanej : Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie
žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 22 C 1/2008,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011
sp.zn. 14 Co 386/2011
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. marca 2011 č.k. 22 C 1/2008-14 konanie
zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že ide o vec súvisiacu s porušením zásady rovnakého zaobchádzania
petitom určovacím a petitom na plnenie, preto bolo povinnosťou žalobkyne zaplatiť súdny
poplatok za návrh v súlade s položkou 1b a 1a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriacich
prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ktorý bol účinný v čase podania návrhu vo výške
99,50 € a 7 643 €. Zákon o súdnych poplatkoch priznáva oslobodenie od platenia poplatkov
pri nároku na nemajetkovú ujmu, avšak nie podľa antidiskriminačného zákona
č. 365/2004 Z.z. Zásada rovnakého zaobchádzania vyplýva tiež z ustanovení Zákonníka práce
(§ 13 a nasl.) ako všeobecného právneho predpisu vo vzťahu k antidiskriminačnému zákonu,
zákon o súdnych poplatkoch priznáva oslobodenie od platenia poplatkov v pracovnoprávnych
veciach a v iných prípadoch ako je tento. Oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 4
citovaného zákona sa na daný prípad nevzťahuje. Z dôvodu, že žalobkyňa súdny poplatok
za návrh nezaplatila, nejde o konanie, kedy by mohol súd pokračovať v konaní bez
zaplateného súdneho poplatku za návrh, preto podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch konanie zastavil.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. novembra 2011 č.k.
14 Co 386/2011-41 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 3. marca 2011 č.k.
22 C 1/2008-14. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení
uviedol, že predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na podaný návrh na začatie konania
na Okresný súd Bratislava I dňa 5.5.2008, t.j. pred účinnosťou zákona č. 465/2008 Z.z.
posúdenie, či návrh vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa
zákona č. 365/2004 Z.z. podlieha spoplatneniu a či nezaplatenie súdneho poplatku v tejto veci
opodstatňuje zastavenie konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Návrhy
sudcov vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona
č. 365/2004 Z.z. sú od 1.1.2009 spoplatňované podľa položky 7d Sadzobníka súdnych
poplatkov. Položka 7d bola do Sadzobníka súdnych poplatkov doplnená zákonom
č. 465/2008 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií
Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (aj zákon
o súdnych poplatkoch). Predkladateľ dôvodovej správy v doplnení tejto položky
do Sadzobníka súdnych poplatkov uviedol : „Zavedenie novej položky 7d – osobitnej sadzby
pre spoplatňovanie návrhov na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov je reakciou na hromadnú
pripomienku uplatnenú v priebehu medzirezortného pripomienkového konania k veľkej
novele Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko v platnom právnom poriadku nie je
upravená osobitná sadzba pre spomenuté návrhy, spoplatňujú sa 6-percentnou sadzbou podľa
položky 1 písm.a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ak si žalobca uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy, inak paušálnou sadzbou 3 000,-- Sk“.
Ako vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení novely
č. 511/2007 Z.z. účinnej ku dňu podania návrhu na začatie konania a teda ku dňu vzniku
poplatkovej povinnosti zákon striktne vymedzuje konania (vecné oslobodenie), resp. osoby
(osobné oslobodenie), ktoré sú zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Nakoľko ide o taxatívne vymedzenie, nie je možné aplikovať toto ustanovenie na iné situácie,
resp. konania s iným predmetom. Žalobkyňa opiera uplatnenie nároku v tomto konaní
od porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona
č. 365/2004 Z.z. Vychádzajúc zo znenia citovaného zákonného ustanovenia § 4 zákona
o súdnych poplatkoch, odvolací súd jednoznačne konštatuje, že s prihliadnutím na uplatnené
nároky v tomto konaní, konanie vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania, či už v rámci petitu určovacieho alebo petitu na plnenie, nemožno pod
ustanovenie § 4 subsumovať. V tzv. („diskriminačných“) žalobách sudcov je namietané
platové zvýhodnenie sudcov špeciálneho súdu, ktoré vyplývalo zo zákonnej úpravy prijatej
v rámci zákonodarnej kompetencie parlamentu a až do uverejnenia nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL ÚS 17/2008-238 zo dňa 20.5.2009 v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky neboli tieto ich platové nároky dotknuté. Prijatie zákona je normotvorná
kompetencia Národnej rady SR ako jediného zákonodarného a ústavodarného orgánu
Slovenskej republiky (čl. 72 Ústavy SR) nemožno ho považovať za rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktoré je len výsledkom konkrétnej aplikácie práva. Z uvedeného vyplýva
existencia zákonnej povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za návrh v tomto konaní.
Odvolací súd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s vyčíslením súdneho poplatku súdom
prvého stupňa, ktorý vychádzal z položiek 1a (v prípade petitu na plnenie) a 1b (v prípade
určovacieho petitu) Sadzobníka súdnych poplatkov. Samotná formulácia úvodnej vety
položky 1 sadzobníka „Z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba“,
vyplýva, že ak nie je upravené inak, platí vo všeobecnosti úprava v položke 1 sadzobníka,
a takto aj bola a je táto položka v súdnej praxi aplikovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu
preto prvostupňový súd správne vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh
podľa predpisov platných a účinných do 1.1.2009 a keďže žalobkyňa súdny poplatok za návrh
nezaplatila, v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie
zastavil.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie. Navrhla napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť ako aj
dôvodnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., teda keď neboli dané
dôvody na zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku bola jej odňatá možnosť
konať pred súdom. Uviedla, že návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov neboli do 31.12.2008 vôbec
spoplatnené a položka 7d Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa spoplatňuje návrh
na začatie konania vo veciach podľa antidiskriminačného zákona bola zaradená
do Sadzobníka súdnych poplatkov s účinnosťou až od 1.1.2009. Poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007 zo dňa 29. marca 2007, kde bol
vyslovený právny záver, že „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v novele zákona
č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť
nevzniká a analogicky určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“. Vzhľadom
na to, že zákonodarca spoplatnil konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona až od 1.1.2009, nemožno
poplatkovú povinnosť za návrh podaný do 31.12.2008 určovať analogicky, ale naopak treba
trvať v zmysle citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu na tom, že návrh podaný
do 31.12.2008 nepodlieha spoplatneniu. V neposlednom rade má za to, že určenie súdneho
poplatku z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy (a to aj po 1.1.2009) možno
považovať za oslabenie účinnej ochrany obetí diskriminácie v zmysle judikatúry ESD. Sadzba
súdneho poplatku by v týchto konaniach mala byť určená bez ohľadu na výšku čiastky
požadovanej v rámci nároku na materiálnu satisfakciu a na vyriešenie tejto otázky by preto
bolo vhodné podať prejudiciálnu otázku na Súdny dvor Európskej únie, či spoplatnenie
návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnaného zaobchádzania podľa
antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá
požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, aby účinná ochrana proti
diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá má právnické vzdelanie
a v dovolacom konaní teda nemusí byť zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný, keďže podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno
napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p.
dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Žalobkyňa napadla dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie žalobkyne
mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
dovolací súd preto skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p.
nenamietala; ich existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť jej dovolania
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalobkyňa namietala, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Za takýto postup judikatúra považuje procesný postup súdu
priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia procesných oprávnení
účastníka občianskeho súdneho konania, priznaných mu za účelom uplatnenia ochrany jeho
práv. O odňatie možnosti účastníka konať pred súdom v zmysle uvedeného ide tiež v prípade
procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) napriek tomu, že
poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený (viď R 50/1997). Vzhľadom
na uvedené, bolo predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu posúdenie, či konanie
začaté na základe žaloby žalobkyne bolo či nebolo oslobodené od súdneho poplatku.
Dovolateľka opiera dôvody svojho dovolania o tvrdenie, že a/ jej žalobou vyvolané
konanie vôbec nebolo v čase podania uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a preto sa
v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007
z 29. marca 2007 súdny poplatok, keďže poplatková povinnosť vôbec nevznikla a analogicky
určenie výšky súdneho poplatku neprichádzalo do úvahy, vybraný nemal byť, a naostatok
vytýka odvolaciemu súdu, že b/ neskúmal, či nie je daný dôvod na prerušenie konania
do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ „či spoplatnenie návrhov
vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa
antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá
požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, aby účinná ochrana proti
diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia byť poškodené nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania“.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti,
z ktorých žalobkyňa vyvodzuje, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom, nie sú opodstatnené.
A/ Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú argumentáciu žalobkyne, že žaloba nemala
byť vôbec spoplatnená, keďže v čase jej podania konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona nebolo v Sadzobníku súdnych
poplatkov uvedené.
Skutočnosť, že v čase podania žaloby konanie vedené vo veciach súvisiacich
s porušením zásady rovnaného zaobchádzania nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych
poplatkov pod osobitnou položkou súdnych poplatkov, neznamenala, že sa súdny poplatok
za také konanie pred 1. januárom 2009 (kedy nadobudol účinnosť čl. 13 zákona
č. 465/2008 Z.z., ktorý v prílohe Sadzobníka súdnych poplatkov za položku 7c vložil
položku 7d), nevyberal; ten sa do 31. decembra 2008 vyberal podľa položky 1 (určujúcej
súdny poplatok v prípadoch, že pre poplatok nebola ustanovená osobitná sadzba).
Argumentácia dovolateľky závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007 v tejto súvislosti je neprimeraná, lebo tie vychádzajú
z celkom inej poplatkovej situácie.
Možno uzavrieť, že súdny poplatok bol správne vyrubený podľa položky 1
Sadzobníka súdnych poplatkov, postupoval súd prvého stupňa v súlade so zákonom, pokiaľ
konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa napriek súdnej výzve a poučení nezaplatila súdny
poplatok splatný podaním žaloby; rovnako postupoval v súlade so zákonom odvolací súd,
ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Zákonu zodpovedajúci postup súdu oboch
nižších stupňov nemohol mať za následok odňatie možnosti žalobkyni konať pred súdom
B/ Pokiaľ žalobkyňa vytýka odvolaciemu súdu, že neprerušil konanie do doby, pokiaľ
by Súdny dvor Európskej únie posúdil otázku, „či spoplatnenie návrhu vo veciach súvisiacich
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona aj zo sumy
požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zodpovedá požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES
z 27. novembra 2000, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám,
ktoré sa cítia byť poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania“, dovolací súd
iba stručne poznamenáva, že cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa
čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva) je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva, a nie riešenie
konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu
vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie otázky, či zastavením konania
z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sa účastníkovi neodňala možnosť konať pred súdom,
nie je súčasťou výkladu a aplikácie komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho,
na ktorý je v danej právnej veci kompetentný dovolací súd.
Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobkyne
nemožno vyvodiť z § 237 a § 239 O.s.p. a preto jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. septembra 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová