Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/49/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu Mestského podniku služieb mesta Medzev,

príspevkovej organizácie, so sídlom Štóska č. 6, Medzev, IČO: X., zastúpeného JUDr.

Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda č. 1, Košice, proti ţalovanému

Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská

Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/223/6101-38057/2009/992517-r z 25.

marca 2009, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-65 zo 07. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -65 zo 07. júla 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

2

a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/223/6101-38057/2009/992517-r z 25. marca 2009,

ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Moldava nad Bodvou

č. /Šir zo dňa 30.12.2008, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroku 2002 v sume 3.778,79 eura.

Z pohľadu krajského súdu predmetom preskúmania námietok ţalobcu bolo zistiť,

či sa správny orgán dostatočne vysporiadal s delením príjmov príspevkovej organizácie

podliehajúcej zakladateľskej listine čl. 3 podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva

v Medzeve č. 14/1991/1 zo dňa 29.12.1999 teda, či činnosti, ktoré príspevková organizácia

vykonávala, je moţné zaradiť medzi verejnoprospešné alebo podnikateľské činnosti.

Poukázal na ustanovenie aţ 4 o rozpočtových

pravidlách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého príspevková organizácia môţe

vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti,

pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú

činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou pouţíva

príspevková organizácia na skvalitňovanie sluţieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.

Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom beţnom účte. Príjmy

(výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym

výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, vedúci

príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka

vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby

sa v ďalšom rozpočtovom roku uţ nevykonávala. Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej

organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.

Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu administratívneho spisu a z obsahu

faktúr vystavených ţalobcom pre odberateľov na základe ním poskytovaných sluţieb a zistil,

ţe ţalobca okrem verejnoprospešných prác vykonávaných ako príspevková organizácia

zriadená obcou, taktieţ vykonával i podnikateľskú činnosť, ktorá mala byť predmetom

určenia daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty. Ţalobca si ako platiteľ DPH v spornom

zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet DPH za prijaté zdaniteľné plnenia, došlé

faktúry za dodávku plynu od dodávateľa SPP, a. s., nákup tuhých palív a za práce prijaté

v súvislosti s plynofikáciou v plnej výške na vstupe, čím deklaroval, ţe pouţil prijaté plnenia

na svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia, pričom uplatnil daň z pridanej hodnoty

len k faktúram, ktoré boli vystavené pre odberateľa OSBD Moldava nad Bodvou a bytové

hospodárstvo Medzev a pri ich dodaní ţalobcovi vznikla daňová povinnosť DPH na výstupe,

nakoľko na výzvu správcu dane nešpecifikoval charakter poskytovaných dodávok tepla

3

a teplej úţitkovej vody vo vzťahu k hlavnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti ţalobcu,

a to predovšetkým na strediskách č. 407, 400, 402, 401 a 409. Správca dane v rámci kontroly

DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2002 na základe vyfakturovaných dodávok a sluţieb

vyselektoval podľa charakteru sluţieb poskytnutých ţalobcom a charakteru odberateľov

verejnoprospešné a podnikateľské činnosti ţalobcu a na základe tejto úpravy bola ţalobcovi

dorubená daňová povinnosť. Podľa zistenia správcu dane pod podnikateľské činnosti bolo

potrebné zaradiť výkon stavebných prác, poskytovanie stavebných sluţieb, odvoz a likvidáciu

odpadu vykonaných mimo obvodu Mesta Medzev, nakoľko príspevková organizácia zriadená

za účelom výkonu verejnoprospešných činností pre mesto ako zriaďovateľa realizuje svoju

hlavnú činnosť na zabezpečenie potrieb mesta a jeho obyvateľov.

Vo vzťahu k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vyrubenie DPH krajský súd zaujal

stanovisko, ţe prerokovaním protokolu o daňovej kontrole v roku 2006 vykonanej

za predmetné zdaňovacie obdobia DPH v zmysle a

začala od konca roku 2006 plynúť nová päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň

a uplynula by aţ v roku 2011.

Taktieţ správca dane vykonal v roku 2008 daňovú kontrolu na DPH za predmetné

zdaňovacie obdobie v súlade so zákonom a nebola tu prekáţka nenaplnenia podmienok

na výkon opakovanej daňovej kontroly za rovnané zdaňovacie obdobie, nakoľko ţalobou

napadnuté dorubenie daňovej povinnosti vzišlo z výsledkov daňovej kontroly, ktorá prebehla

v rámci výkonu riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolacie konanie v súlade

s ustanovením § 15b ods. 3 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov.

Krajský súd povaţoval námietky ţalobcu o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti

rozhodnutí správneho orgánu a odvolacieho orgánu z dôvodu nedostatku právnych

a skutkových dôvodov za neopodstatnené, nakoľko podľa názoru súdu bol v rozhodnutiach

druh podnikateľských činností ţalobcu riadne vymedzený a konkretizovaný podrobným

výpočtom dodávateľsko-odberateľských faktúr uvedených ako prílohu k rozhodnutiu

správneho orgánu prvého stupňa, čo zodpovedalo riadnemu odôvodneniu rozhodnutia.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach ţalobca podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Podľa názoru ţalobcu napadnutý rozsudok krajského súdu je zmätočný

a pre nedostatok dôvodov a pre rozpor s platnou právnou úpravou nepreskúmateľný, a preto

navrhuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

4

Ţalobca sa nestotoţnil s názorom krajského súdu v tom, ţe pri sporne dorubenej

daňovej povinnosti ide o iné zdaňovacie obdobie na DPH, neţ to, ktoré uţ správca dane

kontroloval v roku 2003, a teda nebola podľa súdu daná zákonná prekáţka právoplatne

skončenej veci. Podľa názoru ţalobcu DPH nie je výsledkom činnosti daňovníka výlučne

a jedine za jedno zdaňovacie obdobie, ale jednoznačne sa prelína a zasahuje svojimi

finančnými a daňovými dopadmi aj do predchádzajúcich a nasledujúcich zdaňovacích období.

Preto podľa ţalobcu, ak bola vykonaná osobitná samostatná daňová kontrola na DPH

za rok 2002, podľa ţalobcu je jedno za ktoré zdaňovacie obdobie, potom to musí mať

zákonite dopad na celkovú daňovú povinnosť daňovníka. Ţalobca v odvolaní poukázal

na skutočnosť, ţe zo záverov daňovej kontroly, rozhodnutím správcu dane

č. /Pe/Ši vyplýva, ţe u ţalobcu neboli zistené ţiadne nedostatky

a chyby, neboli porušené právne predpisy a bol vrátený nadmerný odpočet DPH vo výške

116.338 Sk. Ţalobca namietal, ţe týmito dôvodmi sa súd vôbec nezaoberal, len

bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, ţe tu nie je jediná prekáţka právoplatne

rozhodnutej veci.

Ţalobca v odvolaní taktieţ namietal, ţe sa krajský súd vôbec nezaoberal koeficientom

výkonu činnosti v nadväznosti na rozdelenie charakteru činností vykonávaných ţalobcom.

Podľa názoru ţalobcu, vzhľadom na zmiešaný charakter činností vykonávaných ţalobcom

(verejnoprospešných a podnikateľských) je nevyhnutné postupovať prostredníctvom určenia

koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti, pričom podľa ţalobcu

tento podiel nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia samostatne. V tejto časti

ţalobca vidí rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

a pre rozpor s platnou právnou úpravou. Uvedený postup je potrebné kvalifikovať

ako zásadný právny rozpor s európskymi princípmi zaväzujúcimi Slovenskú republiku,

a to princípu legitímnych očakávaní a zásadou rovnakého rozhodovania v skutkovo

rovnakých alebo porovnateľných veciach (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na daňové konanie).

Ţalobca nesúhlasil s odôvodnením ţalobou napadnutého rozsudku v časti

konštatujúcej podrobné zdôvodnenie rozlíšenia činností vykonávaných ţalobcom z hľadiska

verejnoprospešnosti alebo podnikateľskej činnosti pre účely určenia DPH za sporné

zdaňovacie obdobie, nakoľko z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, prečo a z akých

právnych a skutkových dôvodov kontrolované činnosti nemôţu byť posudzované ako činnosti

nepodliehajúce dani. Podľa názoru ţalobcu bolo zákonnou povinnosťou súdu vysporiadať

sa s tým u kaţdého jednotlivého plnenia a rozlíšiť a uviesť presné rozlišovacie kritériá –

5

charakter cieľa a dôvod činnosti ţalobcu. Nepostačuje všeobecné konštatovanie bez právne

relevantných dôkazov.

Ţalobca v odvolaní taktieţ poukazoval na skutočnosť, ţe prvostupňový súd

sa nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, na ktoré v ţalobe ako i v odvolaní poukazoval, predovšetkým dal do pozornosti

rozsudok NS SR sp. zn. , ktorý detailne rozoberá právne a skutkové okolnosti

posúdenia charakteru a účelu činnosti príspevkovej organizácie obce Nálepkovo.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na svoje vyjadrenie

zo dňa 19.06.2009 podané k ţalobe. K námietke ţalobcu ohľadom určenia koeficientu

ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti uviedol, ţe z obsahu námietky sa nedá

posúdiť, na aký spôsob určenia koeficientu, vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti,

a to verejnoprospešný a podnikateľský, chcel ţalobca v odvolaní poukázať.

Podľa ustanovenia o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších (ďalej len „zákon o DPH“) predpisov platiteľ vypočíta pomernú časť

odpočtu dane prostredníctvom koeficientu vtedy, ak uskutočňuje zdaniteľné plnenia,

pri ktorých má nárok na odpočet dane a zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet

nemá. Podľa § 20 ods.4 citovaného zákona platiteľ nemá nárok na odpočet dane,

ak uskutočňuje plnenia oslobodené od dane podľa ustanovenia § 26 zákona. V prípade

poskytnutia zdaniteľných plnení oslobodených od dane to bolo správcom dane aj zohľadnené

(bod 3.6 strana 40 aţ 43 protokolu o kontrole č. ), kde sa v zmysle § 21

ods. 3 zákona o DPH vypočítal uţ ročný koeficient. Citované ustanovenie ani neumoţňuje

výpočet koeficientu podľa jednotlivých štvrťrokov.

Ţalovaný poukázal na to, ţe ak platiteľ príjme zdaniteľné plnenie na uskutočnenie

svojich zdaniteľných plnení a zároveň na iný účel ako uskutočňovanie zdaniteľných plnení,

potom má v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o DPH nárok na odpočet iba v pomernej

výške zodpovedajúcej rozsahu pouţitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie

svojich zdaniteľných plnení (strana 6 protokolu).

Nesúhlasil s námietkou ţalobcu ohľadne nedostatočného rozlíšenia činnosti, pretoţe

správca dane v protokole ako aj v dodatočnom platobnom výmere, vychádzajúc pritom

zo zakladacej listiny a štatútu ţalobcu, presne špecifikoval zdaniteľné plnenia, t. j. plnenia

podliehajúce dani z pridanej hodnoty a plnenia, ktoré boli vykonané v rámci hlavnej činnosti,

teda plnenia mimo reţimu dane z pridanej hodnoty. Dôsledne pritom vykonal rozlíšenie

6

činností podľa obsahu, aj podľa toho, pre koho bolo vykonané. Podľa ţalovaného

je prioritným dôkazným prostriedkom preukazujúcim vyššie uvedené skutočnosti faktúra,

ktorá obsahuje charakter fakturovanej sluţby a odberateľa, v prospech ktorého dodávateľ túto

sluţbu vykonal. Správca dane však za účelom špecifikácie hlavnej činnosti a podnikateľskej

činnosti pouţil aj iné dôkazné prostriedky (napr. ţivnostenský list, rozhodnutie o udelení

licencie na podnikanie v energetických odvetviach, zakladaciu listinu, Štatút Mestského

podniku sluţieb, zápisnice o ústnom pojednávaní).

Na základe uvedeného ţalovaný navrhoval, aby odvolací súd odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania

( v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcu proti rozsudku krajského súdu nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa a , aţ ods. 3

o rozpočtových pravidlách účinného do 31.12.2004 (ďalej len „zákon o rozpočtových

pravidlách“) príspevkové organizácie sú aj právnické osoby obce, ktoré sú na rozpočet obce

zapojené príspevkom. Platia pre ne finančné vzťahy určené obcou v rámci ich rozpočtov.

Zriaďujú sa rozhodnutím obce na plnenie úloh obce, t. j. na plnenie ich základných verejných

funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo

rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované z rozpočtu obce.

Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy pouţíva na financovanie

vlastnej činnosti a doplnenie zdrojov sa zabezpečuje z rozpočtu obce. Môţe vykonávať

7

podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom písomnom súhlase zriaďovateľa

za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.

Podľa § 42 zákona o rozpočtových pravidlách príspevková organizácia môţe

vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti,

pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú

činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou pouţíva

príspevková organizácia na skvalitňovanie sluţieb poskytovaných v rámci hlavnej činnosti.

Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom beţnom účte, pričom

príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Zisk z podnikateľskej

činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej

organizácie.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2003

(ďalej len „zákon o správe daní“) opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola

tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré uţ bola vykonaná

na podnet odvolacieho orgánu podľa § 48 ods. 1. Opakovanou daňovou kontrolou

nie je preverenie výsledku daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných

prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch (§ 15b ods. 3 písm. a/

citovaného zákona).

Podľa § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní, ak tento zákon alebo osobitný zákon

neustanovuje inak, nemoţno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca

roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom

bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo

hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu

alebo nárok na vrátenie dane. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci

na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie päťročná lehota znova od konca roka, v ktorom

bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o DPH platiteľ je povinný viesť osobitne záznamy

o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach v tuzemsku a osobitne záznamy o dovoze

tovaru, v ktorých uvedie údaje rozhodujúce na určenie dane podľa jednotlivých zdaňovacích

období. Tieto záznamy vedie v členení podľa jednotlivých sadzieb dane a oslobodenia

8

od dane. O prijatých zdaniteľných plneniach a o dovoze tovaru vedie platiteľ záznamy

v členení na plnenia s moţnosťou odpočítania dane, bez moţnosti odpočítania dane

a na plnenia, pri ktorých je povinný pouţiť koeficient podľa § 21.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o DPH platiteľ, ktorý nie je zaloţený alebo zriadený

za účelom podnikania, je povinný osobitne viesť záznamy podľa odseku 1 v rozsahu jeho

podnikania.

Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal

s hodnotením zákonnosti postupu správcu dane ako i zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

odvolacieho správneho orgánu, pričom dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci je rozhodnutie a postup,

ktorým ţalovaný správny orgán rozhodoval o povinnosti ţalobcu zaplatiť rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2002. Spornou medzi účastníkmi

ostala otázka, či daňové orgány oboch stupňov postupovali správne pri určení, ktoré z činností

ţalobcu nemali verejnoprospešný charakter, a teda išlo o podnikateľské činnosti povaţované

za zdaniteľné plnenia. Ţalobca tvrdil, ţe všetky ním vykonávané činnosti mali

verejnoprospešný charakter a daňové orgány dospeli k záveru, ţe v danom zdaňovacom

období ţalobca vykonával súčasne verejnoprospešné činnosti a podnikateľské činnosti, ktoré

posúdili ako zdaniteľné plnenia.

Relevantné námietky ţalobcu (týkajúce sa právoplatne skončenej veci,

nepreskúmateľnosti rozhodnutia, rozlíšenia činností, potreby postupovať prostredníctvom

určenia koeficientu, vykonania daňovej kontroly, nepreskúmateľnosti a zmätočnosti)

sú opakované. Náleţite sa s nimi zaoberal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ţalobca namietal, ţe daňové orgány sa dostatočne nevenovali otázkam

rozlíšenia činností, ktoré ţalobca vykonával v kontrolovanom zdaňovacom období, moţno len

zopakovať, ţe správca dane v súlade so skutkovými a právnymi závermi, vyslovenými

ţalovaným správnym orgánom v rozhodnutiach, zrušujúcich platobné výmery správcu dane,

vykonal opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol, s ktorým bol

ţalobca oboznámený a z ktorého jasne a zrozumiteľne vyplýva, ktoré činnosti povaţoval

správca dane za činnosti vykonávané v rámci hlavnej činnosti ţalobcu (teda

9

za verejnoprospešné činnosti) a ktoré povaţoval za podnikateľské činnosti. Skutkové zistenia

uvedené v protokole o opakovanej daňovej kontrole uviedol správca dane aj v dodatočnom

platobnom výmere zo dňa 30.12.2008 aj s presným vymedzením činností, vykonávaných

ţalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období, ktoré povaţoval správca dane za činnosti

verejnoprospešného charakteru a tých, ktoré povaţoval za podnikateľské činnosti. Náleţite

odôvodnil, z ktorých dokladov predloţených ţalobcom vychádzal, k akým skutkovým

zisteniam z týchto dokladov dospel a aký právny záver pri hodnotení jednotlivých dokladov,

ktorými ţalobca preukazoval uskutočňovanie svojej činnosti v kontrolovanom období,

vyvodil.

Aj najvyšší súd sa stotoţnil so závermi daňových orgánov oboch stupňov,

ţe povinnosťou ţalobcu ako registrovaného platiteľa dane z pridanej hodnoty bolo presne

a jednoznačne odlišovať činnosti vykonané v súvislosti s jeho základným poslaním

(verejnoprospešnou činnosťou) a činnosti vykonané pre ostatné subjekty,

napr. pre podnikateľov, pre iné obce, ako i pre občanov iných obcí.

Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd sa plne stotoţňuje i s názorom Krajského súdu

v Košiciach, ţe správca dane pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za III. štvrťrok

2002 postupoval v súlade so zákonom, keď pri vybraných činnostiach (poskytovaných

sluţbách) ţalobcu ustálil, ţe ide o výkon podnikateľskej činnosti (a nie o zabezpečenie

verejnoprospešných sluţieb), pričom rozlišovacím kritériom bol účel, resp. dôvod pre ktorý

bola konkrétna sluţba poskytnutá.

Ţalobca nenamietal, ţeby ţalovaný nesprávne vyrubil daň pri nejakom konkrétnom

poskytnutom plnení. Namietal, ţe krajský súd neodôvodnil, prečo vybrané posudzované

činnosti ţalobcu podliehajú dani z pridanej hodnoty. Najvyšší súd nesúhlasí s touto námietkou

ţalobcu, nakoľko z napadnutého rozsudku je zrejmé, akými kritériami sa krajský súd riadil,

t. j., či išlo o činnosť v prospech obce ako zriaďovateľa, alebo či išlo o činnosť, ktorej cieľom

je dosiahnutie zisku – podnikateľskú činnosť.

So všetkými relevantnými námietkami ţalobcu sa vyporiadal uţ ţalovaný správny

orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého

10

rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219

ods. 2 v znení , účinného od 15.10.2008). V súdnom odvolacom

konaní nevyšli najavo ţiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa bolo potrebné osobitne

zaoberať.

Najvyšší súd nemohol prihliadnuť na námietku ţalobcu uvedenú v odvolaní,

ţe vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti (verejnoprospešnej a podnikateľskej) bolo

potrebné postupovať prostredníctvom koeficientu ako podielu podnikateľskej

a nepodnikateľskej činnosti, ktorý podiel ale nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia

samostatne, pričom ţalobca uviedol, ţe na túto skutočnosť dostatočne poukázal uţ v ţalobe.

Po preskúmaní predloţeného spisu (ako súdneho tak aj administratívneho) najvyšší súd zistil,

ţe uvedenú námietku ţalobca neuplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu

prvého stupňa a súd v rámci súdneho prieskumu vychádza zo skutkového stavu veci v čase

rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, teda v danom prípade v čase

rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ( ), ale rozhodujúce

je, ţe ju nevzniesol ani v ţalobe, v dôsledku čoho táto námietka bola ţalobcom uplatnená

po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej v .

Najvyšší súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, ţe súd v správnom súdnictve

preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu

a z dôvodov uvedených v ţalobe (t. j. v medziach ţaloby). Rozsahom a dôvodmi uvedenými

v ţalobe je súd viazaný a nemôţe ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná

zásada, keď ţalobca môţe ţalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môţe len

do konca lehoty na podanie ţaloby. Po uplynutí tejto lehoty uţ nie je moţné v priebehu

konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti ţalobou napadnutému rozhodnutiu,

a to ani v replike na vyjadrenie ţalovaného ani na pojednávaní. To znamená, ţe k ţalobným

dôvodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie ţaloby správny súd nemôţe prihliadať.

Pre úplnosť najvyšší súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu k namietanej

prekáţke právoplatne rozhodnutej veci za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2003 uvádza,

ţe predmetom daňovej kontroly na preverenie uplatneného nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu na DPH bolo iné zdaňovacie obdobie, konkrétne III. štvrťrok 2002, a nie ţalobcom

namietané zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2003.

11

Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná,

nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho správneho konania riadne

vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym

zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu

prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné

ustanovenia relevantných daňových predpisov.

Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ),

v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo

jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol.

Najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu

uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť

posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa

veta druhá a potvrdil stotoţniac sa v zásade

aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s veta prvá ),

nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil

ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo s účinnosťou

od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej

Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli

na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, podľa

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,

t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, Banská

Bystrica. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s

ods. 4 na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne

uvádzaného ţalovaného.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s vety prvej a ,

12

keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému

v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková