Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sži/12/2012

Identifikačné číslo spisu: 4011200506 Dátum vydania rozhodnutia: 28.09.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:4011200506.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z., bytom Y., proti žalovanému Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. Spr-Io 41/2011 zo 06. mája 2011, o odvolaní žalobcu a S. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. augusta 2012, č. k. -110, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z 28. augusta 2012 č. k. -110 p o t v r d z u j e .

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) nepripustil vstup S., bytom F., do konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Krajský súd s poukazom na (ďalej len „OSP“) a v spojení s dospel k záveru, že návrh S. na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka nie je dôvodný, pretože S. nebol účastníkom správneho konania, výsledkom ktorého bolo žalobou napadnuté rozhodnutie. Krajský súd následne zdôraznil, že účastníctvo v správnom súdnictve je upravené v druhej hlave piatej časti a nie je možné použiť (tretia časť ) v spojení s . Paragraf 93 ods. 3 sa vzťahuje na spory, ktoré majú súkromnoprávny charakter. Inštitút vedľajšieho účastníka predpokladá právny záujem na výsledku tohto sporu v konaní. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti súdy preskúmavajú postup a zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa stavu, ktorý tu bol v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktoré vo svojom návrhu - oznámení o postavení vedľajšieho účastníka, S. poukázal, krajský súd uviedol, že toto rozhodnutie riešilo postavenie vedľajšieho účastníka vo vzťahu k litispendencii ( ) v sporovom konaní a nie je ho možné aplikovať v konaní v správnom súdnictve.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali v lehote ustanovenej zákonom ( ) odvolania žalobca a S.. Obaja zhodne žiadali napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť.

Žalobca vo svojom odvolaní namietol, že krajský súd napadnutým uznesením odňal jeho osobe možnosť konať pred súdom, a to tým, že uznesenie odporuje , pretože jeho odôvodnenie neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti. Najmä absentujú vyjadrenie žalovaného, žalobcu a vedľajšieho účastníka a ani stručné, jasné a žiadne výstižné vysvetlenia. Podľa názoru žalobcu krajský súd nepochopil, že súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje len vtedy, ak niektorý z účastníkov konanie namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Krajský súd teda konal bez návrhu a dopustil sa vady podľa . V závere odvolania poukázal opäť na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 25.09.2008 tvrdiac, že v konaní má vedľajší účastník podľa rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa využíva aj v správnom súdnictve, pričom piata časť vedľajšie účastníctvo neupravuje, preto sa primerane použijú podľa ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti . Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14.02.2012 sp. zn. , ktorým rozhodol o prípustnosti vedľajších účastníkov v súdnom konaní v správnom súdnictve.

Odvolanie S. sa čo do dôvodov zhoduje s odvolaním žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ust. ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce ( veta prvá v spojení s a nasl. ), vec prejednal bez prejednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu a ani odvolaniu S. nie je možné priznať úspech.

Podaním z 13.06.2012 S. doručil krajskému súdu oznámenie o vstúpení do konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. ako vedľajší účastník na strane žalobcu Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., podľa a v zmysle , nakoľko má právny záujem na výsledku tohto konania. Navrhol súdu, aby rešpektoval jeho práva, ktoré z tohto jeho vstupu do konania vyplývajú, a aby súd bral do úvahy to, že sa týmto oznámením stal vedľajším účastníkom tohto konania. Ohľadom toho poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 25.09.2008.

V konaní, do ktorého S. zamýšľal vstúpiť ako vedľajší účastník na strane žalobcu, krajský súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo 06.05.2011, číslo Spr-Io 41/2011, ktorým tento zamietol odvolanie žiadateľa - žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Nitra z 08.04.2011, číslo Inf. 157/2011. Okresný súd Nitra ako prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žiadateľa - žalobcu o poskytnutie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám vo forme fotokópií z listiny Čd 1208/1938.

Podľa veta prvá sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Ustanovenie je ustanovením prvej hlavy tretej časti a spolu s - 94 upravuje inštitút účastníka (konania).

Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má oproti prejednávaniu a rozhodovaniu súkromnoprávnych sporov a aj nesporových konaní osobitnú povahu, ktorú reflektuje aj právna úprava správneho súdnictva. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. Použitie iných ustanovení prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia prvá veta , keď pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti , ustanovuje primerané použitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti . Primeranosť znamená obdobné použitie, t. j. analogickú aplikáciu všeobecných ustanovení , ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch. Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva () a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať.

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti je okruh účastníkov taxatívne určený v . Účastníkom konania podľa druhej hlavy piatej časti sú žalobca a žalovaný, ktorí sú v tomto zákonom ustanovení aj definovaní prostredníctvom postavenie a v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie.

bolo s účinnosťou od 15.10.2008 ustanovenie doplnené druhou vetou, podľa ktorej súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pôjde tak o účastníkov správneho konania, ktorí nepodali žalobu aj z dôvodu, že sú s rozhodnutím správneho orgánu spokojní, avšak v prípade jeho zrušenia by mohli byť ich práva a povinnosti dotknuté.

Ako správne uviedli žalobca a S. vo svojich odvolaniach, v správnom súdnictve nie je vylúčená ani primeraná aplikácia , upravujúceho inštitút vedľajšieho účastníka. Ustanovenie však predpokladá, že na výsledku už začatého, ale doteraz ešte právoplatne neskončeného súdneho konania, môže mať záujem aj osoba, ktorá nie je ani jeho účastníkom, ani jedným zo spoločníkov, ak sa jej výsledok konania podľa hmotného práva napriek tomu týka. Preto zákon dovoľuje, aby táto osoba vstúpila do konania pred súdom prvého i druhého stupňa na strane toho účastníka, na ktorého víťazstve má záujem a ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Túto tretiu osobu vstupujúcu do konania za uvedených podmienok zákon nazýva vedľajším účastníkom.

Vedľajšie účastníctvo predpokladá spor (súkromnoprávny) a právny záujem na výsledku tohto sporu. Naproti tomu základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V preskúmavacom konaní štátny orgán súdnej moci, ktorý je pánom zákona a zákonnosti („iura novit curia“), posudzuje „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí štátnych orgánov verejnej správy, pričom intervencia tretieho subjektu súkromného charakteru (hoci aj s právnickým vzdelaním) do tohto vzťahu štátnych mocí, v záujme podpory „právneho názoru“ jednej z nich, je bez právneho významu (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. -44 z 21.02.2008). Napriek tomu súdna prax nevylučuje uplatnenie inštitútu vedľajšieho účastníka v správnom súdnictve, pričom vychádza z okolností prípadu (napr. Rs 22/2008 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.10.2007, sp. zn. ).

Okruh účastníkov v správnom súdnictve je viazaný na účasť v správnom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie. Rovnako tak v prípade vedľajšieho účastníka je nevyhnutné skúmať vzťah k predmetu správneho konania a možný dosah v ňom vydaného rozhodnutia na práva, právom chránené záujmy a povinnosti osoby, ktorá má byť do konania pripustená ako vedľajší účastník. Vzhľadom na široké vymedzenie účastníkov konania v o správnom konaní nemalo by dochádzať k situácii, že sa v konaní pred správnym súdom ocitne osoba, ktorá v administratívnom konaní bola celkom nečinná. Pokiaľ sa takáto osoba už v konaní pred správnym orgánom nedomáhala

ochrany svojich práv tvrdením, že môže byť rozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutá, a svojou nečinnosťou sa tak vzdala svojich práv v administratívnom konaní, nie je dôvod jej poskytovať možnosť uplatňovať tieto práva v konaní pred súdom. Táto situácia sa, samozrejme, nedotýka tzv. opomenutého účastníka správneho konania ( ). Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka - jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva (pozri k tomu bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , č. 70/2006 ZSP).

Predmetom preskúmavania v tomto konaní je rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Účastníkom správneho konania podľa zákona o slobode informácií je výlučne žiadateľ, t. j. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie ( zákona o slobode informácií). Výsledkom konania podľa zákona o slobode informácií je buď sprístupnenie požadovanej informácie žiadateľovi, alebo vydanie rozhodnutia o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie. Vzhľadom na úzko vymedzený okruh účastníkov tohto konania je žiadateľ zároveň jedinou osobou, ktorej práva, konkrétne právo na informácie podľa , a , môžu byť dotknuté. Práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti akejkoľvek inej osoby nie sú rozhodnutím v tomto konaní nijakým spôsobom dotknuté, právo na poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií, a to aj vo vzťahu k informácii už vyžiadanej inou osobou, ostáva zachované.

Pokiaľ žalobca a S. vo svojich odvolaniach poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14.02.2012, sp. zn. , predmetom konania vo veci samej bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správy katastra, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva k pozemku. Ako „vedľajší“ účastníci na strane odporcu boli do konania pribraté dve fyzické osoby, ktoré si ako pôvodní vlastníci, respektíve ich právni nástupcovia uplatnili v zmysle o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku reštitučné právo k pozemkom, ktorých sa rozhodnutie správy katastra týkalo. Tieto osoby zároveň neboli účastníkmi katastrálneho konania, t. j. neboli ani predávajúcim, ani kupujúcim podľa kúpnej zmluvy, ktorou malo byť vlastnícke právo k tým to pozemkom prevedené. Súd ich do konania pribral po tom, ako mal preukázanú existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi týmto fyzickými osobami a predmetom konania spočívajúcu v možnom zásahu do vlastníckeho práva účastníkov pribratých do konania pred súdom.

Vzhľadom na odlišnú povahu správnych rozhodnutí preskúmavaných v tomto konaní a v konaní, v ktorom bolo vydané uznesenie zo 14.02.2012, sp. zn. , nie je možné aplikovať právny názor vyslovený najvyšším súdom v označenom uznesení na tu prejednávanú vec žalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zistenia je namieste konštatovať, že Dušan Balko nielenže nijakým spôsobom nepreukázal svoj právny záujem na výsledku konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. , ale ani právny záujem na výsledku tohto konania nemôže mať, pretože rozhodnutím súdu vo veci nebude žiadnym spôsobom dotknuté jeho právne postavenie (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).

Pribratie do konania inej osoby než je účastník konania podľa v správnom súdnictve predstavuje výnimku, a to aj s ohľadom na už uvedené pomerne široké chápanie účastníka správneho konania. V záujme rýchleho a hospodárneho vybavenia veci je preto úlohou súdu v súlade so zákonom regulovať prístup osôb do konania tak, aby nedochádzalo k jeho predlžovaniu pri zachovaní ústavných práv fyzických osôb a právnických osôb. Osoba, ktorá nepreukáže existenciu právneho záujmu na výsledku konania, ak navyše, ako v prejednávanej veci, aj z povahy predmetu konania vyplýva nemožnosť zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov, by svojimi podaniami mohla, hoc aj neúmyselne, konať v neprospech záujmov účastníka konania, predlžujúc tak čas od podania žaloby do

jej vecného vybavenia. Je preto namieste, aby súd bezodkladne rozhodoval o žiadostiach osôb o vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka.

Najvyšší súd po skutkovom a právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď o žiadosti S. konal a rozhodol tak, že ho do konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu nepripustil. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. -138 z 28. augusta 2012 potvrdil ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.