Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/235/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne N. so sídlom v H.

zastúpenej JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom v Humennom, Nám. Slobody 2, proti

žalovanému Ing. J. O., bývajúcemu v M. o neúčinnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom

súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 23. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce uznesením zo 4. októbra 2011 č. k. – 49

konanie pre späťvzatie návrhu podľa zastavil a uložil žalobkyni povinnosť

zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 906,12 Eur na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Mikuláša Pavlíka do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania

rozhodol podľa ustanovenia , keď dospel k záveru, že žalobkyňa

procesne zavinila zastavenie konania, preto je povinná nahradiť žalovanému jeho trovy.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. Marca 2012, sp. zn.

odvolanie žalobkyne napadnuté ako vecne správne potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil

s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že na danú vec bolo treba aplikovať § 146

ods. 2 vetu prvú , lebo zavinenie na zastavení konania podľa tohto ustanovenia možno

posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva, kedy by už súd skúmal

dôvodnosť nároku vo veci samej. Vylúčil zároveň aplikáciu vety druhej

s odôvodnením, že žalobkyňa nevzala žalobu späť pre správanie žalovaného, ale z dôvodu, že

tretí subjekt, ktorý nebol účastníkom konania, pohľadávku žalobkyni v plnom rozsahu

2

uhradil. Úspešnému žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo

ich vynaloženie nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Domáhala sa

jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dovolaní podrobne opísala

skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala aj vo svojom odvolaní. Dôvodila, že

napadnuté rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ). Mala za to, že žalobkyňa zastavenie konania, ani vznik sporu

nezavinila. Tvrdila, že si iba uplatňovala svoje právo, keď podala 4. októbra 2010 žalobu

o neúčinnosť právneho úkonu. Následne došlo k späťvzatiu tejto žaloby v dôsledku toho, že

pohľadávka, na základe ktorej podala predmetnú žalobu, bola uhradená 23. februára 2011,

teda až po podaní žaloby. O trovách konania malo byť podľa dovolateľky rozhodnuté tak, že

žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdov nižších stupňov,

podané dovolanie žalobkyne považoval za nedôvodné a žiadal ho preto zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je

ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo

ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

3

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo

veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním žalobkyne napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie

prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobkyne z ustanovenia

vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Vady konania podľa žalobkyňa nenamietala a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

4

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že žalobkyňa namietala nesprávne právne

posúdenie veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,

mali by za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ale nezakladali by

súčasne prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací

súd (ne) použil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo

správnych skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa v

spojení s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich náhradu ( v spojení s , a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

5

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. októbra 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta