Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/162/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. Č., bývajúceho

v M., zastúpeného JUDr. I. Ď., advokátkou so sídlom v M., proti žalovanej T., a.s., so sídlom

v M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. J. M. & JUDr. M. K., s.r.o., so sídlom v Ž.,

o určenie neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. marca 2012, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 14. septembra 2011, č.k. -220 zamietol

žalobu o určenie neplatnosti výpovede danej žalobcovi listom z 18. augusta 2009. Žalobcu

zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 497,39 €. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil tým, že vzhľadom na odvolanie z funkcie generálneho riaditeľa žalobca prestal

spĺňať požiadavku vymenovania v zmysle , preto žalovaná

správne uplatnila výpovedný dôvod podľa , bod 2. , ktorý

bol po obsahovej i formálnej stránke náležitý. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu i žalovanej rozsudkom z 21. marca 2012,

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle vo veci

samej potvrdil a vo veci trov konania zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy

konania vo výške 596, 87 €. S odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa sa v celom rozsahu

stotožnil ( ). Osobitne sa vyjadril len k dôvodom odvolania žalobcu.

Uviedol, že odvolaním žalobcu z funkcie generálneho riaditeľa zanikla povinnosť žalovanej

prideľovať žalobcovi prácu zodpovedajúcu tejto funkcii, rovnako ako povinnosť žalobcu takú

prácu vykonávať. Keďže iná práca nebola medzi účastníkmi pracovného pomeru dohodnutá,

nastal stav, v ktorom chýbal druh práce ako jeden zo základných prvkov pracovného pomeru,

preto bol daný výpovedný dôvod podľa , bod 2.

(R 28/2010). K námietke žalobcu, že k skončeniu pracovného pomeru nedošlo

v dvojmesačnej lehote od jeho odvolania z funkcie v súlade s ustanovením § 63 ods. 3

, uviedol, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípady porušenia

pracovnej disciplíny, a nesúvisí s uplatneným výpovedným dôvodom, pri ktorom Zákonník

práce lehotu neustanovuje. Zmenu rozhodnutia o trovách konania odôvodnil

s tým, že žalovanej priznal ich náhradu zvýšenú o sumu DPH (99,48 €), ktorú súd prvého

stupňa priznať opomenul. O trovách odvolacieho konania si vyhradil rozhodnúť samostatným

uznesením ( v spojení s , ).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

ustanoveniami a Predovšetkým namietal nesprávny výklad

a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov. Spôsob, akým súdy uvedené ustanovenie vyložili, sa vzťahuje na prípady, kedy

pracovný pomer vznikol až po vymenovaní (zvolení) zamestnanca do funkcie; u žalobcu však

o taký prípad nešlo. Jeho pracovný pomer vznikol pred vymenovaním do funkcie, pričom

k poslednej úprave vzájomných vzťahov účastníkov pracovného pomeru došlo

prostredníctvom Dohody o zmene pracovných podmienok z 30. septembra 2008, v ktorej

sa účastníci dohodli o.i. na tom, že v prípade odvolania zamestnanca z funkcie pracovný

pomer nekončí. Žalovaná v zmysle uvedeného dojednania ponúkla žalobcovi iné pracovné

miesto, ktoré žalobca z viacerých dôvodov neprijal. Vzhľadom na to mala žalovaná uplatniť

výpovedný dôvod podľa (nadbytočnosť), nie podľa

ods. 1 písm. d/, bod 2. (nespĺňanie požiadaviek podľa Zákonníka

práce). Súdy nižších stupňov uvedené skutočnosti nezohľadnili; odvolací súd sa nimi

vo svojom rozhodnutí nezaoberal napriek tomu, že boli uvedené v odvolaní, čím zaťažil

konanie vadou v zmysle , spočívajúcou v nedostatku odôvodnenia.

Navyše nepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, aj keď išlo o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Z týchto dôvodov navrhol dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu plne stotožnila s právnym posúdením

veci súdmi nižších stupňov a navrhla ho ako procesne neprípustné odmietnuť. Odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu považovala za zrozumiteľné, dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Názor žalobcu o jeho

nedostatočnosti a nepresvedčivosti označila len za dôsledok nevyhovenia predstave žalobcu

o jeho náležitostiach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

preto so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z nich. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť,

že z hľadiska nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii

určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidí v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu,

spočívajúceho v tom, že odvolací súd sa „ nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca

v podanom odvolaní namietal.“

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi bolo niektoré

z týchto práv odňaté, prípustnosť dovolania preto ani z uvedeného ustanovenia nemožno

vyvodiť.

Nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

(tzv. nepreskúmateľnosť), na ktorom dovolateľ prípustnosť dovolania založil, nie je vadou

konania podľa Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej

vady konania v zmysle (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu

z 28. augusta 1997 sp. zn. , uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Takáto procesná vada

je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd len pre úplnosť

dodáva, že kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí

odôvodnenia ustanovených zákonom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

teda nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (). V danom prípade

sa odvolací súd k rozhodujúcim skutočnostiam (za ktoré považoval výpovedný dôvod a lehotu

na uplatnenie výpovede) vyjadril.

Dovolateľ namietal i správnosť právnych záverov zaujatých súdmi nižších stupňov,

teda nesprávne právne posúdenie veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny

právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách

konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy

(ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy

až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že odvolací súd nekonal správne, keď napriek jeho návrhu

nepripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, dovolací súd uvádza, že ustanovenie § 238

ods. 3 oprávňuje odvolací súd založiť výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania

(len) vtedy, ak toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. Posúdenie existencie

zásadného právneho významu vyplýva z právneho posúdenia veci, preto patrí súdu, a nie

účastníkom konania. Zákonná úprava prípustnosti dovolania je kogentná; v prípade,

ak odvolací súd prípustnosť dovolania nevysloví, ako je tomu v danej veci, dovolací súd nie

je oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj napr.

R 38/1993).

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. októbra 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková