Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/247/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. M. J., proti

žalovanej S., o mzdové nároky, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 18 C

136/2005, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra

2009, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 30. septembra 2009, sp.zn. vo výroku o odmietnutí odvolania žalovanej

z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. februára 2009, č.k. -217

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 663,88 € a ušlý zisk 12 % zo sumy 165,97 €

od 8. marca 2004 do zaplatenia, 10 % zo sumy 165,97 € od 8. mája 2004 do zaplatenia, 9 %

zo sumy 165,97 € od 8. septembra 2004 do zaplatenia, 8 % zo sumy 165,97 € od 8. decembra

2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že žalovaná v plnom rozsahu

zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni nevyplatením príplatkov za zastupovanie, nakoľko

v zmysle zabezpečuje chod súdov po stránke finančnej. Súd

priznal žalobkyni náhradu škody len vo výške príplatku za zastupovanie za mesiace február,

apríl, august a november 2004 po 5 000 Sk, ktorý jej bol predsedníčkou súdu priznaný,

pretože predpokladom priznania príplatku za zastupovanie v rozhodnom čase bolo

rozhodnutie predsedu súdu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a to za mesiac jún 2004

z dôvodu, že v tomto mesiaci sa vyžadovala ako podmienka pre priznanie príplatku

za zastupovanie vykonávanie funkcie na preťaženom súde a Okresný súd Trenčín podľa

potvrdenia ministerstva spravodlivosti nebol preťaženým súdom. Vo zvyšku žalobu, t.j.

2

rozdiel medzi priznanými 5 000 Sk a uplatňovanými 43 100 Sk za zastupované mesiace,

považoval súd vzhľadom na rozhodnutie predsedníčky súdu za nedôvodnú. Žalobkyni tiež

priznal uplatňovaný ušlý zisk, rovnajúci sa úroku z omeškania, v zmysle Nariadenia vlády SR

č. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne a žalovanej uznesením

z 30. septembra 2009, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti trov konania, z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci, zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie

žalovanej ako oneskorene podané podľa odmietol. Uviedol, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol žalovanej doručený 26. marca 2009; 15-dňová

lehota na podanie odvolania jej začala plynúť 27. marca 2009 a uplynula dňom 10. apríla

2009, ktorý pripadol na piatok. Žalovaná podala odvolanie osobne na súde prvého stupňa až

v utorok 14. apríla 2009, teda oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, čo do výroku o odmietnutí odvolania,

podala dovolanie žalovaná, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením ,

tvrdiac, že nesprávnym odmietnutím jej odvolania odvolacím súdom ako oneskorene

podaného, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala, že deň 10. apríl 2009 bol

Veľký piatok, teda deň pracovného pokoja, a deň 13. apríl 2009 bol Veľkonočný

pondelok, teda tiež deň pracovného pokoja. Odvolanie podané v utorok 14. apríla 2009 bolo

preto podané včas. V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci.

Žalobkyňa sa stotožnila s obsahom dovolania žalovanej a uznesenie odvolacieho súdu

navrhla zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či dovolanie žalovanej smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď ). Ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu

vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením ( ).

Žalovanou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí

odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.

Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

So zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky zameral osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa

ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky pre takéto

rozhodnutie neboli splnené.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo

k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,

ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne

na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň ( ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Podľa , zákona o štátnych sviatkoch, dňoch

pracovného pokoja a pamätných dňoch, Veľký piatok a Veľkonočný pondelok sú sviatkami

(dňami pracovného pokoja).

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že koniec pätnásťdňovej lehoty na podanie

odvolania pripadol na Veľký piatok 10. apríla 2009, ktorý deň je podľa ustanovenia § 2 ods. 2

písm. b/ sviatkom. Podľa druhá veta tak posledným

dňom lehoty na podanie odvolania bol najbližší nasledujúci pracovný deň. Keďže na 13. apríl

2009 pripadol Veľkonočný pondelok, ktorý deň je tiež sviatkom (§ 2 ods. 2 písm. c/ zákona

č. ), posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol až utorok 14. apríla

2009. Odvolanie, ktoré podala žalovaná osobne na súde prvého stupňa dňa 14. apríla 2009,

bolo preto podané včas, v zákonom stanovenej lehote ( ).

Z uvedeného vyplýva, že žalovanej bola odmietnutím odvolania (ku ktorému došlo

bez splnenia podmienok pre postup podľa ) znemožnená realizácia

jej procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania rozhodnutia súdu včas podaným

opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu jej teda v danom prípade bola odňatá

možnosť pred súdom konať v zmysle

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí odvolania žalovanej zrušil a v rozsahu

zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. októbra 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová