Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)8c4/387950.1b3fb5.pdf
PDF · 103.59 KB
No categories available
5Cdo/247/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 247/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. M. J., proti
žalovanej S., o mzdové nároky, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 18 C
136/2005, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra
2009, sp.zn.
6 Co 250/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 30. septembra 2009, sp.zn. 6 Co 250/2009 vo výroku o odmietnutí odvolania žalovanej
z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. februára 2009, č.k. 18 C 136/2005-217
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 663,88 € a ušlý zisk 12 % zo sumy 165,97 €
od 8. marca 2004 do zaplatenia, 10 % zo sumy 165,97 € od 8. mája 2004 do zaplatenia, 9 %
zo sumy 165,97 € od 8. septembra 2004 do zaplatenia, 8 % zo sumy 165,97 € od 8. decembra
2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že žalovaná v plnom rozsahu
zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni nevyplatením príplatkov za zastupovanie, nakoľko
v zmysle § 12 zákona č. 80/1992 Zb. zabezpečuje chod súdov po stránke finančnej. Súd
priznal žalobkyni náhradu škody len vo výške príplatku za zastupovanie za mesiace február,
apríl, august a november 2004 po 5 000 Sk, ktorý jej bol predsedníčkou súdu priznaný,
pretože predpokladom priznania príplatku za zastupovanie v rozhodnom čase bolo
rozhodnutie predsedu súdu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a to za mesiac jún 2004
z dôvodu, že v tomto mesiaci sa vyžadovala ako podmienka pre priznanie príplatku
za zastupovanie vykonávanie funkcie na preťaženom súde a Okresný súd Trenčín podľa
potvrdenia ministerstva spravodlivosti nebol preťaženým súdom. Vo zvyšku žalobu, t.j.
rozdiel medzi priznanými 5 000 Sk a uplatňovanými 43 100 Sk za zastupované mesiace,
považoval súd vzhľadom na rozhodnutie predsedníčky súdu za nedôvodnú. Žalobkyni tiež
priznal uplatňovaný ušlý zisk, rovnajúci sa úroku z omeškania, v zmysle Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne a žalovanej uznesením
z 30. septembra 2009, sp.zn. 6 Co 250/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti trov konania, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie
žalovanej ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Uviedol, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol žalovanej doručený 26. marca 2009; 15-dňová
lehota na podanie odvolania jej začala plynúť 27. marca 2009 a uplynula dňom 10. apríla
2009, ktorý pripadol na piatok. Žalovaná podala odvolanie osobne na súde prvého stupňa až
v utorok 14. apríla 2009, teda oneskorene.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, čo do výroku o odmietnutí odvolania,
podala dovolanie žalovaná, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p.,
tvrdiac, že nesprávnym odmietnutím jej odvolania odvolacím súdom ako oneskorene
podaného, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietala, že deň 10. apríl 2009 bol
Veľký piatok, teda deň pracovného pokoja, a deň 13. apríl 2009 bol Veľkonočný
pondelok, teda tiež deň pracovného pokoja. Odvolanie podané v utorok 14. apríla 2009 bolo
preto podané včas. V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci.
Žalobkyňa sa stotožnila s obsahom dovolania žalovanej a uznesenie odvolacieho súdu
navrhla zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie žalovanej smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia
odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej
pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu
vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých
uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje
uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Žalovanou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí
odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.
Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na dovolateľkou tvrdenú procesnú vadu sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky zameral osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto
rozhodnutie neboli splnené.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 2 ods. 2 písm. b/, c/ zákona 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch
pracovného pokoja a pamätných dňoch, Veľký piatok a Veľkonočný pondelok sú sviatkami
(dňami pracovného pokoja).
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že koniec pätnásťdňovej lehoty na podanie
odvolania pripadol na Veľký piatok 10. apríla 2009, ktorý deň je podľa ustanovenia § 2 ods. 2
písm. b/ zákona č. 241/1993 Z.z. sviatkom. Podľa § 57 ods. 2 druhá veta O.s.p. tak posledným
dňom lehoty na podanie odvolania bol najbližší nasledujúci pracovný deň. Keďže na 13. apríl
2009 pripadol Veľkonočný pondelok, ktorý deň je tiež sviatkom (§ 2 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 241/1993 Z.z.), posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol až utorok 14. apríla
2009. Odvolanie, ktoré podala žalovaná osobne na súde prvého stupňa dňa 14. apríla 2009,
bolo preto podané včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že žalovanej bola odmietnutím odvolania (ku ktorému došlo
bez splnenia podmienok pre postup podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) znemožnená realizácia
jej procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania rozhodnutia súdu včas podaným
opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu jej teda v danom prípade bola odňatá
možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí odvolania žalovanej zrušil a v rozsahu
zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. októbra 2012
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová