Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/164/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Ing. A. R., s adresou U., proti odporcovi:

Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch so sídlom Svätoplukova č. 1, Nové Zámky,

za účasti: 1/ Ing. P., N.N.J., 2/ A., N.N.Š., 3/ Mgr. P., N.N.P., 4/ Slovenský pozemkový fond

Bratislava, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. augusta 2011 č. k. -21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa

23. augusta 2011 č. k. -21 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke a zúčastneným osobám sa právo na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. ObPÚ-68-10/7028/SL zo dňa 17.09.2010 v spojení s jeho opravou

zo dňa 28.04.2011 č. ObPÚ-68-10/7028/SL odporca podľa

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

2

(ďalej na účely tohto rozsudku len „“) a v súlade so

Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vyslovil, ţe navrhovateľke

a zúčastneným osobám 1/ aţ 3/ sa

a) nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k.ú. N.N. a boli

zapísané v PKV č. X. ako:

2

a. parc. č. X., roľa o výmere 13.576 m, v pôvodnom vlastníckom podielu ¼,

2

b. parc. č. X., roľa o výmere 5.269 m, v pôvodnom vlastníckom podielu ¼,

na základe existencie zákonnej prekáţky v zmysle

Z.z. (nehnuteľnosti sú vo vlastníctve fyzických a právnických osôb) a písm. d) zák. č.

(pozemky boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo

inej právnickej osoby zastavané),

b) v zmysle ustanovenia priznáva nárok na náhradu

2

na výmeru 17.877 m, v podieloch ustanovených v rozhodnutí,

c) sa nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v k.ú. N.N. a boli

zapísané v bývalej pozemkovej knihe nasledovne:

2

a. parc. č. X., lúka o výmere 1.718 m, v pôvodnom vlastníckom podielu ¼,

nakoľko táto nehnuteľnosť je v súčasnosti zapísaná na LV č. X. vo vlastníctve

navrhovateľky a zúčastnených osôb 1/ aţ 3/.

2. Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe dňa 31.12.2004 si navrhovateľka

a zúčastnené osoby 1/ aţ 3/ ako ţiadatelia podali ţiadosť na navrátenie vlastníctva k hore

opísaným nehnuteľnostiam v k.ú. N.N., ktoré prešli do vlastníctva štátu spôsobom uvedeným

v ustanovení ods. l písm. m) , tzn. na základe vyvlastnenia bez

vyplatenia náhrady.

3. V medziach zisťovaného skutkového stavu správny orgán zistil,

ţe vo vyvlastňovacom rozhodnutí je uvedené, ţe k odňatiu vlastníckeho práva došlo z dôvodu

výstavby autosalónu na Nitrianskej ceste v Nových Zámkoch.

Nakoľko je nehnuteľnosť uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia vo vlastníctve

fyzickej a právnickej osoby okrem povinnej osoby a bola po prechode alebo prevode

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaná, vznikla podľa odporcu

na priznanie vlastníctva oprávneným osobám k nehnuteľnosti zákonná prekáţka uvedená

v ustanovení , , a to ţe v takomto prípade

vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemoţno navrátiť.

3

4. Pri účastníkoch reštitučného konania odporca zistil, ţe ţiadatelia (tzn. navrhovateľka

a zúčastnené osoby 1/ - 3/) sú oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 2 písm. c) zák. č.

, tzn. deti a vnukovia pôvodných vlastníkov – tzn. manţelov Ľ. S. a M. rod. B.

[Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, ţe nielen v napadnutom rozhodnutí, rozsudku

krajského súdu ale aj v priloţených dokumentoch sa nachádzajú odchýlne vyjadrené mená

predkov navrhovateľky, preto bude aj ich rôznorodosť v tomto rozsudku zachovaná]. Odporca

nemá pochybnosti, ţe túto právnu postupnosť dokázali rôznymi rozhodnutiami orgánov

konajúcich v dedičskom konaní.

5. Čo sa týka výšky spoluvlastníckeho podielu na dotknutých nehnuteľnostiach, odporca

vychádzal zo skutočnosti, ţe právnym predchodcom patril spoluvlastnícky podiel vo výške ¼.

Tento podiel z PKV č. X. z parc. č. X. a parc. č. X. bol vyvlastňovacím rozhodnutím odboru

výstavby, vod. hospod. a dopravy MsNV v Nových Zámkoch č. Výst. 1784/67 z 29.01.1968

pre Remeslosluţbu výr. dr. Nové Zámky pre výstavbu Autoservisu vyvlastnený. Prešetrením

evidencie Správy katastra Nové Zámky bolo zistené, ţe náhradný pozemok pôvodnej

vlastnícke poskytnutý nebol, a teda nárok spĺňa podmienku ust. § 3 ods. 1 písm. m) zák. č.

Podľa sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa

osobitných predpisov, 4)

b) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej

pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa alebo podľa

Zb. o trestnom konaní súdnom () v znení ,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa

Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania

(tzv. renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej

republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku

4

zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz

sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,

ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo

opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom

prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva

nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý

bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské

práva a slobody, 6)

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 7)

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho

nariadenia č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej

výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi

družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

6. Navrhovateľka je potomkom neb. pôvodných vlastníkov, tzn. ich dedičmi boli deti

neb. A. D., rod. S. (zomr. X.) a L. S.; po A. D. sú dedičmi dcéry Ing. A. R. a I. B..

Podľa platí, že ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku

prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch

uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo

ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni

občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

5

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo

práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje

povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami

jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste

oprávnenými osobami jeho deti.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na Krajský súd v Nitre opravný

prostriedok zo dňa 05.10.2010 označený ako ţiadosť o opravu nesprávnych údajov.

Predovšetkým poţadovala zosúladiť svoje rodné meno, ktoré je D.. Ďalej poţadovala určiť, ţe

jej podiel na dedičstve má byť ½ a nie ¼ , nakoľko v uznesení z dedičského konania

D 3490/93-14, majetok poručiteľky nadobúda v celosti iba ţalobkyňa.

8. Odporca prípisom zo dňa 28.04.2011 podľa ustanovenia § 47 ods. 6 zákona

č. o správnom konaní vykonal opravu chyby v rozhodnutí vydanom Obvodným

pozemkovým úradom v Nových Zámkoch pod č. ObPU-68-10/7028/SL zo dňa 17.9.2010 tak,

ţe v bode 1. výrokovej časti je chybne uvedené rodné meno navrhovateľky Ing. A. R. rod. R..

Správne má byť uvedené Ing. A. R. rod. D..

V ostatných častiach ponechal odporca uvedené rozhodnutie bezo zmien.

9. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, a dospel

k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu po jeho oprave zo dňa 28.04.2011 podľa § 47

ods. 6 o správnom konaní v znení neskorších predpisov je vecne správne.

6

10. Ďalej vo svojom odôvodnení krajský súd zdôraznil, ţe opravný prostriedok najmä

smeroval k určeniu podielu, v akej sa má navrhovateľke priznať podľa § 6 ods. 2 zák. č.

2

náhrada na vyvlastnenú výmeru 17877 m. Krajský súd upozornil na to,

ţe k opravnému prostriedku navrhovateľka pripojila uznesenie Okresného súdu Nové Zámky

D 3490/93-14, . Týmto rozhodnutím preukázala, ţe po prejednaní dedičstva po A.

D. rod. S. nadobudla dedičstvo k nehnuteľnostiam v celosti.

Podľa v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej

osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len

"náhradný pozemok") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak

možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým

oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný

pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu

za pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku

2

predstavuje výmeru nad 400 ma ak nárok v peniazoch je väčší ako 5 000 Sk. Ak oprávnená

osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky

sa poskytne v peniazoch.

11. Krajský súd však zdôraznil, ţe na rozdiel od hore uvedenej dôkaznej listiny

(uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. D 3490/93-14, ), odporca

pri posudzovaní jej nároku na náhradu k vyvlastneným nehnuteľnostiam podľa § 6 ods. 2

musel prihliadnuť aj k ustanoveniu , v zmysle ktorého právo

na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa citovaného zákona si môţe uplatniť oprávnená

osoba. ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území.... (koniec

citácie zákona).

Potom na základe citovaného zákonného ustanovenia musel podľa krajského súdu

odporca s prihliadnutím na listinné podklady posúdiť, či je sestra navrhovateľky I. B.

oprávnenou osobou. Nakoľko odporca zistil, ţe pani I. B. v roku 1968 opustila republiku

a ţije v Nemecku, potom podľa krajského súdu správne rozhodol odporca, ţe uvedená pani

nespĺňa zákonom stanovené podmienky na uplatnenie

reštitučného nároku; tento jej podiel na vyvlastnených nehnuteľnostiach nemohol byť

priznaný navrhovateľke, a to s poukazom na § 2 ods. 2 písm. c) cit. zákona.

Podľa v hore uvedenom znení platí, že ak

osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo

inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty

7

uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú

oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí; deti

a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím

lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak

niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

III.

Odvolanie navrhovateľky/stanovisko odporcu

A)

12. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.10.2011 (č. l. 26) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovateľka ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe odporca je povinný jej z predmetných nehnuteľností vydať

podiel ½ a nie ¼ - tiny.

13. Podľa navrhovateľky s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 psím c) a § 5

vyplýva, ţe jej sestra I. B., ktorá nie je občanom Slovenskej republiky

a nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je oprávnenou osobou a nepatrí do

okruhu osôb vymedzených v psím c) , tzn. ţe po svojej matke

prichádza do úvahy ako oprávnená osoba iba navrhovateľka – lebo iba ona spĺňa podmienku

oprávnenej osoby. Z toho dôvodu sa navrhovateľka domnieva, ţe odporca bol povinný jej

vydať celý podiel po jej matke.

14. Ďalej navrhovateľka 1/ poukázala na to, ţe krajský súd sa s jej námietkami

nevyporiadal, a dôvodmi svojho rozhodnutia ju nepresvedčil.

B)

15. Vyjadrenie odporcu sa v súdnom spise nenachádza.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa

8

(ďalej v texte rozsudku len „“).

Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1

) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s

podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l

ods. 2 ) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe podanie odvolania nie je

dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 219

v spoj. s ako vecne správny z nasledovných dôvodov jednohlasne (

ods. 9 o súdoch) potvrdil.

17. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených prvostupňovým správnym orgánom.

Na druhej strane podstatou odvolania ako aj opravného prostriedku, ktorou sa navrhovateľka

domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna/ skutková otázka, či v prípade

väčšieho počtu potomkov po pôvodnom vlastníkovi, z ktorých jeden nespĺňa zákonné

podmienky na vydanie poţadovaného majetku, má iba jeden nadobudnúť náhradu

za nevydávané nehnuteľnosti. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze

skutkového zistenia.

18. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba

na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia

svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj.

s umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu

o ďalšie dôvody).

19. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu má Najvyšší súd preukázaný

nasledujúci skutkový stav, ktorý medzi navrhovateľkou a odporcom nie je sporný. Je

9

nepochybné, ţe navrhovateľka ako aj zúčastnené osoby 1/ aţ 3/ (ako ţiadatelia) podaním

zo dňa 30.12.2004 označeným ako Uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku

poţadovali navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území N.N.

ktoré boli pôvodne zapísané v bývalej PKV

1. č. X. ako

2

1.1. parc. č. X., roľa o výmere 13.576 m,

2

1.2. parc. č. X., roľa o výmere 5.269 m,

2

1.3. parc. č. X., lúka o výmere 1.718 m,

2. č. X. ako

2.1. parc. č. X., bez určenia druhu a výmery, a to z toho dôvodu

prešli do vlastníctva štátu a sú v uţívaní: Juhodrevo, v.d. Nové Zámky, Auto-druţstvo Nové

Zámky, Ţeleznice SR Bratislava, SR v zastúpení SPF Bratislava, SR Slovenská správa ciest

Bratislava.

20. Odporca výzvou z 27.04.2007 vyzval ţiadateľov na odstránenie nedostatkov

podania s tým, ţe reštitučné konanie prerušil. Uvedená výzva bola odporcom odôvodnená

tým, ţe podaná ţiadosť nie je úplná, a preto je nutné najneskôr v lehote 120 dní odo dňa

doručenia tejto výzvy ţiadosť doplniť o vymenované listiny a dokumenty.

21. Nakoľko ţiadatelia nepreukázali vlastnícke právo pôvodných vlastníkov

k nárokovaným nehnuteľnostiam, nepreukázali prechod vlastníckeho práva na štát alebo inú

právnickú osobu a taktieţ ţiadatelia v uplatnenom nároku neuviedli pôvodných vlastníkov

nehnuteľností, na ktoré si uplatnili nárok, odporca opätovne výzvou zo 14.08.2008 vyzval

ţiadateľov na odstránenie nedostatkov podania s tým, ţe reštitučné konanie do uplynutia

stanovenej lehoty 120 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Nakoľko ţiadatelia si svoju

povinnosť v stanovenej lehote celkom nesplnili, odporca ešte raz ich výzvou z 03.03.2009

vyzval na doplnenie poţadovaných dokladov.

22. Na základe uvedenej úradnej korešpondencie navrhovateľka vzala nárok uplatnený

na parc. č. X. vedenú na PKV X. späť listom zo 07.05.2009. Nakoľko ţiadatelia napriek

uplynutiu stanovených lehôt vo svojej ţiadosti neuviedli ustanovenie § 3 zákona, v zmysle

ktorého došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, vyzval ich odporca prípisom

z 05.10.2009 na jeho upresnenie. Ďalším prípisom z 19.05.2010 vyzval odporca ţiadateľov,

aby preukázali svoje neskôr spresnené tvrdenie, ţe vlastníctvo k predmetným pozemkom

10

prešlo v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (rozhodujúce obdobie) na štát alebo

inú právnickú osobu spôsobom uvedeným v ustanovení

Z.z.

23. Na základe takto zisteného skutkového stavu odporca svojim rozhodnutím

zo 17.09.2010 nepriznal poţadované navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

vedeným v PKV č. X., a naopak priznal v zmysle nárok

2

na náhradu na výmeru 17.877 m.

Podľa v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej

osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len

"náhradný pozemok") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak

možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým

oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný

pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu

za pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku

2

predstavuje výmeru nad 400 ma ak nárok v peniazoch je väčší ako 5 000 Sk. Ak oprávnená

osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky

sa poskytne v peniazoch.

24. Z doterajšieho priebehu reštitučného konania je nesporné, ţe navrhovateľka spolu

so zúčastnenými osobami 1/ aţ 3/ spoločne poţiadali o navrátenie vlastníctva (ţiadosťou

s mnohými procesnými nedostatkami) k dotknutým nehnuteľnostiam, tzn. spolu tvoria

procesné spoločenstvo ktoré nevyhovuje poţiadavkám v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) ale

naopak písm. c) (s analogickým prihliadnutím na mechanizmus uvedený

v písm. b/), pričom kaţdá zmena v právu člena spoločenstva má dopad aj na iných členov.

S týmto záverom je v súlade napríklad potvrdenie z 31.10.1991 štátnej notárky v Nových

Zámkov o tom, ţe Ľ. S. (ako pôvodný vlastník dotknutých nehnuteľností) zomrel X. bez

závetu a kto sú jeho dedičmi.

Podľa až c) platí, že ak osoba, ktorej

vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej

právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty

uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú

oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

11

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo

práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje

povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami

jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

25. Tieţ je nesporné, ţe iba navrhovateľka ako členka tohto procesného spoločenstva

prostredníctvom podaného opravného prostriedku si poţiadala o navýšenie svojho podielu

z ¼ na ½. Zvyšné osoby v tomto procesnom spoločenstve svoje poţiadavky smerom

k „voľnej“ ¼ náhradnej výmery ani nevzniesli a ani k nej nezaujali ţiadne stanovisko. Preto

základnou predbeţnou otázkou v tomto konaní je to, či iba navrhovateľka alebo aj zvyšní

ţiadatelia majú na pomernú časť z uvedenej ¼. Pri hľadaní odpovede na takto naznačenú

otázku je nutné podľa Najvyššieho súdu vychádzať z vôle zákonodarcu, tzn. akú nápravu

krívd mal mať na mysli.

26. Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných majetkových zákonov

bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 aţ 1989, následne dosiahnuť

zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných

vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami

hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu krajiny a ţivotného

prostredia (viď preambula k Tento zámysel zákonodarca preniesol

prostredníctvom textu zakotveného v ust. aj na aplikáciu .

27. Z ustanovenia pre Najvyšší súd vyplýva záver, ţe tento

zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku, poprípade neboli vydané podľa aţ 39 o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, ţe ide

12

o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle

o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle o lesoch.

28. Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel

interpretuje v tom duchu, ţe má v primárnej rovine oprávneným osobám, ktoré si z rôznych

dôvodov svoj nárok na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom podľa § 9

ods. 1 o pôde v lehote určenej v ust. a cit. zákona,

umoţniť uplatniť si nárok na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát

niektorým zo spôsobov taxatívne vymedzeným v , a týmto spôsobom

zahladiť krivdy napáchané na pôvodných vlastníkoch a obnoviť násilne pretrhnuté, a to nielen

právne vzťahy, ktorí ich predkovia (zdôraznenie vzťahu rodičov a ich potomkov, resp.

testamentárnych dedičov v ust. ) k poţadovanej pôde

nepochybne mali.

29. Aby neboli páchané nové krivdy, tak v prípade existujúcich vlastníckych vzťahov

k zastavanej pôde, ktorá týmto stratila svoj pôdohospodárske, resp. lesné vyuţitie,

zákonodarca ponúkol (nepochybne) iba oprávneným osobám náhradné riešenie, tzn.

v sekundárnej rovine pridelením pozemkovej náhrady zo štátneho vlastníctva. Práve okruh iba

oprávnených osôb bude podľa zákonodarcu zárukou toho, ţe osobne tieto osoby budú

realizovať záujmy hospodárskeho rozvoja vidieka, a to aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu

krajiny a ţivotného prostredia.

30. Náhradné pridelenie pozemkov nesleduje plnohodnotne obnoviť pôvodné vzťahy

predchodcov ţiadateľov, ale sleduje iba majetkovú satisfakciu (viď formulácia „v primeranej

výmere a bonite“). Tým, ţe navrhovateľka poţadovala priznať do svojho vlastníctva aj hore

uvedenú ¼ s odôvodnením, ţe nakoľko jej sestra nespĺňa zákonné poţiadavky pre oprávnenú

osobu, tým by aj zasiahla do majetkovej sféry zvyšných dedičov po nebohom Ľ. S. a jej

manţelke, čo však Najvyšší súd musí aj s opätovným prihliadnutím na vôľu zákonodarcu

(analogia legis) prejavenú v uţ raz citovaných ustanoveniach § 2 ods. 2 písm. a) aţ c) zák. č.

odmietnuť. Je totiţ nepochybné, ţe práve zákonodarca zdôraznil u procesného

spoločenstva rodinných príslušníkov, ţe iba ako oprávnené osoby nadobúdajú rovnakým

dielom vlastníctvo pôvodného vlastníka, pričom dedičské modality, na ktoré navrhovateľka

v svojich námietkach poukazuje, u tejto skupiny zákonodarca vôbec nezobral do úvahy.

13

Iné dôsledky by bola pozícia navrhovateľky ako testamentárnej dedičky, ale bola by to

vôľa poručiteľa, ktorá by jej pozíciu, resp. jej podiel voči zvyšným zákonným dedičom

(napríklad deťom a manţelke poručiteľa) favorizovala.

Podľa až c) platí, že ak osoba, ktorej

vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej

právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty

uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú

oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo

práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje

povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami

jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

31. Na základe uvedeného nemohol Najvyšší súd prisvedčiť nároku navrhovateľky

vznesenej prostredníctvom jej opravného prostriedku a následne aj v súdnom odvolaní. Preto

Najvyšší súd mohol iba konštatovať, ţe krajský súd v svojom rozsudku správne preveril

skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom potvrdil správne právne závery

odporcu.

32. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza,

ţe napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia

v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne

posúdené.

V.

14

33. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľky Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského

súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

34. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešná navrhovateľka má právo

na úplnú náhradu trov tohto konania.

35. Vo vzťahu k moţným nárokom na náhradu trov konania zúčastnených osôb v konaní

podľa 2. hlavy si Najvyšší súd v zmysle veta druhá osvojil extenzívny

výklad ustanovení , ktoré toto právo však priznávajú iba

účastníkom súdneho konania, kam výslovne priraďujú iba ţalobcu a ţalovaného. Najvyšší súd

preto uţ dlhodobo deklaruje, ţe právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha pri splnení

ďalších podmienok aj zúčastneným osobám.

36. Nakoľko však v prejednávanej veci zúčastnené osoby argumentačne nepodporovali

postoj ţiadnej strany, nie je moţné jej priznať právo na náhradu trov na základe princípu

úspešnosti v konaní.

37. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť). Napriek skutočnosti, ţe išlo o vec vyplývajúcu z občianskoprávnych vzťahov

(reštitučné konanie a s tým súvisiace prinavrátenie vlastníckeho práva sa čiastočne odvíja

z reţimu ), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

15

V Bratislave 16. októbra 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová