Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1d0/386243.30dbbf.pdf
PDF · 214.71 KB
No categories available
1Sžr/164/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/164/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Ing. A. R., s adresou U., proti odporcovi:
Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch so sídlom Svätoplukova č. 1, Nové Zámky,
za účasti: 1/ Ing. P., N.N.J., 2/ A., N.N.Š., 3/ Mgr. P., N.N.P., 4/ Slovenský pozemkový fond
Bratislava, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. augusta 2011 č. k. 19Sp/27/2011-21, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
23. augusta 2011 č. k. 19Sp/27/2011-21 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke a zúčastneným osobám sa právo na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. ObPÚ-68-10/7028/SL zo dňa 17.09.2010 v spojení s jeho opravou
zo dňa 28.04.2011 č. ObPÚ-68-10/7028/SL odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
2
(ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 503/2003 Z.z.“) a v súlade so zákonom č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vyslovil, ţe navrhovateľke
a zúčastneným osobám 1/ aţ 3/ sa
a) nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k.ú. N.N. a boli
zapísané v PKV č. X. ako:
2
a. parc. č. X., roľa o výmere 13.576 m, v pôvodnom vlastníckom podielu ¼,
2
b. parc. č. X., roľa o výmere 5.269 m, v pôvodnom vlastníckom podielu ¼,
na základe existencie zákonnej prekáţky v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 503/2003
Z.z. (nehnuteľnosti sú vo vlastníctve fyzických a právnických osôb) a písm. d) zák. č.
503/2003 Z.z. (pozemky boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo
inej právnickej osoby zastavané),
b) v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. priznáva nárok na náhradu
2
na výmeru 17.877 m, v podieloch ustanovených v rozhodnutí,
c) sa nenavracia vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v k.ú. N.N. a boli
zapísané v bývalej pozemkovej knihe nasledovne:
2
a. parc. č. X., lúka o výmere 1.718 m, v pôvodnom vlastníckom podielu ¼,
nakoľko táto nehnuteľnosť je v súčasnosti zapísaná na LV č. X. vo vlastníctve
navrhovateľky a zúčastnených osôb 1/ aţ 3/.
2. Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe dňa 31.12.2004 si navrhovateľka
a zúčastnené osoby 1/ aţ 3/ ako ţiadatelia podali ţiadosť na navrátenie vlastníctva k hore
opísaným nehnuteľnostiam v k.ú. N.N., ktoré prešli do vlastníctva štátu spôsobom uvedeným
v ustanovení § 3 ods. l písm. m) zák. č. 503/2003 Z.z., tzn. na základe vyvlastnenia bez
vyplatenia náhrady.
3. V medziach zisťovaného skutkového stavu správny orgán zistil,
ţe vo vyvlastňovacom rozhodnutí je uvedené, ţe k odňatiu vlastníckeho práva došlo z dôvodu
výstavby autosalónu na Nitrianskej ceste v Nových Zámkoch.
Nakoľko je nehnuteľnosť uvedená vo výrokovej časti rozhodnutia vo vlastníctve
fyzickej a právnickej osoby okrem povinnej osoby a bola po prechode alebo prevode
do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaná, vznikla podľa odporcu
na priznanie vlastníctva oprávneným osobám k nehnuteľnosti zákonná prekáţka uvedená
v ustanovení § 6 ods. 1 písm. a), d) zák. č. 503/2003 Z.z., a to ţe v takomto prípade
vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemoţno navrátiť.
3
4. Pri účastníkoch reštitučného konania odporca zistil, ţe ţiadatelia (tzn. navrhovateľka
a zúčastnené osoby 1/ - 3/) sú oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 2 písm. c) zák. č.
503/2003 Z.z., tzn. deti a vnukovia pôvodných vlastníkov – tzn. manţelov Ľ. S. a M. rod. B.
[Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, ţe nielen v napadnutom rozhodnutí, rozsudku
krajského súdu ale aj v priloţených dokumentoch sa nachádzajú odchýlne vyjadrené mená
predkov navrhovateľky, preto bude aj ich rôznorodosť v tomto rozsudku zachovaná]. Odporca
nemá pochybnosti, ţe túto právnu postupnosť dokázali rôznymi rozhodnutiami orgánov
konajúcich v dedičskom konaní.
5. Čo sa týka výšky spoluvlastníckeho podielu na dotknutých nehnuteľnostiach, odporca
vychádzal zo skutočnosti, ţe právnym predchodcom patril spoluvlastnícky podiel vo výške ¼.
Tento podiel z PKV č. X. z parc. č. X. a parc. č. X. bol vyvlastňovacím rozhodnutím odboru
výstavby, vod. hospod. a dopravy MsNV v Nových Zámkoch č. Výst. 1784/67 z 29.01.1968
pre Remeslosluţbu výr. dr. Nové Zámky pre výstavbu Autoservisu vyvlastnený. Prešetrením
evidencie Správy katastra Nové Zámky bolo zistené, ţe náhradný pozemok pôvodnej
vlastnícke poskytnutý nebol, a teda nárok spĺňa podmienku ust. § 3 ods. 1 písm. m) zák. č.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo
k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,
prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa
osobitných predpisov, 4)
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej
pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950
Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949
Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov,
e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania
(tzv. renunciačné vyhlásenie),
f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej
republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku
4
zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz
sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,
g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,
ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo
opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom
prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva
nenadobudla účinnosť,
j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý
bola vyvlastnená,
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,
o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské
práva a slobody, 6)
r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 7)
s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci
roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho
nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej
výroby,
t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi
družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.
6. Navrhovateľka je potomkom neb. pôvodných vlastníkov, tzn. ich dedičmi boli deti
neb. A. D., rod. S. (zomr. X.) a L. S.; po A. D. sú dedičmi dcéry Ing. A. R. a I. B..
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. platí, že ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku
prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch
uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo
ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni
občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
5
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo
práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami
jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste
oprávnenými osobami jeho deti.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
7. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na Krajský súd v Nitre opravný
prostriedok zo dňa 05.10.2010 označený ako ţiadosť o opravu nesprávnych údajov.
Predovšetkým poţadovala zosúladiť svoje rodné meno, ktoré je D.. Ďalej poţadovala určiť, ţe
jej podiel na dedičstve má byť ½ a nie ¼ , nakoľko v uznesení z dedičského konania
D 3490/93-14, Dnot 99/94 majetok poručiteľky nadobúda v celosti iba ţalobkyňa.
8. Odporca prípisom zo dňa 28.04.2011 podľa ustanovenia § 47 ods. 6 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vykonal opravu chyby v rozhodnutí vydanom Obvodným
pozemkovým úradom v Nových Zámkoch pod č. ObPU-68-10/7028/SL zo dňa 17.9.2010 tak,
ţe v bode 1. výrokovej časti je chybne uvedené rodné meno navrhovateľky Ing. A. R. rod. R..
Správne má byť uvedené Ing. A. R. rod. D..
V ostatných častiach ponechal odporca uvedené rozhodnutie bezo zmien.
9. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, a dospel
k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu po jeho oprave zo dňa 28.04.2011 podľa § 47
ods. 6 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je vecne správne.
6
10. Ďalej vo svojom odôvodnení krajský súd zdôraznil, ţe opravný prostriedok najmä
smeroval k určeniu podielu, v akej sa má navrhovateľke priznať podľa § 6 ods. 2 zák. č.
2
503/2003 Z.z. náhrada na vyvlastnenú výmeru 17877 m. Krajský súd upozornil na to,
ţe k opravnému prostriedku navrhovateľka pripojila uznesenie Okresného súdu Nové Zámky
D 3490/93-14, Dnot 99/94. Týmto rozhodnutím preukázala, ţe po prejednaní dedičstva po A.
D. rod. S. nadobudla dedičstvo k nehnuteľnostiam v celosti.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej
osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len
"náhradný pozemok") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak
možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým
oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný
pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku
2
predstavuje výmeru nad 400 ma ak nárok v peniazoch je väčší ako 5 000 Sk. Ak oprávnená
osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky
sa poskytne v peniazoch.
11. Krajský súd však zdôraznil, ţe na rozdiel od hore uvedenej dôkaznej listiny
(uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. D 3490/93-14, Dnot 99/94), odporca
pri posudzovaní jej nároku na náhradu k vyvlastneným nehnuteľnostiam podľa § 6 ods. 2
musel prihliadnuť aj k ustanoveniu § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., v zmysle ktorého právo
na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa citovaného zákona si môţe uplatniť oprávnená
osoba. ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území.... (koniec
citácie zákona).
Potom na základe citovaného zákonného ustanovenia musel podľa krajského súdu
odporca s prihliadnutím na listinné podklady posúdiť, či je sestra navrhovateľky I. B.
oprávnenou osobou. Nakoľko odporca zistil, ţe pani I. B. v roku 1968 opustila republiku
a ţije v Nemecku, potom podľa krajského súdu správne rozhodol odporca, ţe uvedená pani
nespĺňa zákonom stanovené podmienky § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. na uplatnenie
reštitučného nároku; tento jej podiel na vyvlastnených nehnuteľnostiach nemohol byť
priznaný navrhovateľke, a to s poukazom na § 2 ods. 2 písm. c) cit. zákona.
Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zák. č. 503/2003 Z.z. v hore uvedenom znení platí, že ak
osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo
inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty
7
uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí; deti
a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak
niektoré z nich zomrelo, jeho deti.
III.
Odvolanie navrhovateľky/stanovisko odporcu
A)
12. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.10.2011 (č. l. 26) proti rozsudku
prvostupňového súdu navrhovateľka ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe odporca je povinný jej z predmetných nehnuteľností vydať
podiel ½ a nie ¼ - tiny.
13. Podľa navrhovateľky s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 psím c) a § 5
zák. č. 503/2003 Z.z. vyplýva, ţe jej sestra I. B., ktorá nie je občanom Slovenskej republiky
a nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je oprávnenou osobou a nepatrí do
okruhu osôb vymedzených v § 2 ods. 2 psím c) zák. č. 503/2003 Z.z., tzn. ţe po svojej matke
prichádza do úvahy ako oprávnená osoba iba navrhovateľka – lebo iba ona spĺňa podmienku
oprávnenej osoby. Z toho dôvodu sa navrhovateľka domnieva, ţe odporca bol povinný jej
vydať celý podiel po jej matke.
14. Ďalej navrhovateľka 1/ poukázala na to, ţe krajský súd sa s jej námietkami
nevyporiadal, a dôvodmi svojho rozhodnutia ju nepresvedčil.
B)
15. Vyjadrenie odporcu sa v súdnom spise nenachádza.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa
8
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“).
Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1
O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p.
podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l
ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe podanie odvolania nie je
dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 219
v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. ako vecne správny z nasledovných dôvodov jednohlasne (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) potvrdil.
17. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených prvostupňovým správnym orgánom.
Na druhej strane podstatou odvolania ako aj opravného prostriedku, ktorou sa navrhovateľka
domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna/ skutková otázka, či v prípade
väčšieho počtu potomkov po pôvodnom vlastníkovi, z ktorých jeden nespĺňa zákonné
podmienky na vydanie poţadovaného majetku, má iba jeden nadobudnúť náhradu
za nevydávané nehnuteľnosti. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze
skutkového zistenia.
18. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi
závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba
na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia
svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj.
s § 250l ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu
o ďalšie dôvody).
19. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu má Najvyšší súd preukázaný
nasledujúci skutkový stav, ktorý medzi navrhovateľkou a odporcom nie je sporný. Je
9
nepochybné, ţe navrhovateľka ako aj zúčastnené osoby 1/ aţ 3/ (ako ţiadatelia) podaním
zo dňa 30.12.2004 označeným ako Uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku
poţadovali navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území N.N.
ktoré boli pôvodne zapísané v bývalej PKV
1. č. X. ako
2
1.1. parc. č. X., roľa o výmere 13.576 m,
2
1.2. parc. č. X., roľa o výmere 5.269 m,
2
1.3. parc. č. X., lúka o výmere 1.718 m,
2. č. X. ako
2.1. parc. č. X., bez určenia druhu a výmery, a to z toho dôvodu
prešli do vlastníctva štátu a sú v uţívaní: Juhodrevo, v.d. Nové Zámky, Auto-druţstvo Nové
Zámky, Ţeleznice SR Bratislava, SR v zastúpení SPF Bratislava, SR Slovenská správa ciest
Bratislava.
20. Odporca výzvou z 27.04.2007 vyzval ţiadateľov na odstránenie nedostatkov
podania s tým, ţe reštitučné konanie prerušil. Uvedená výzva bola odporcom odôvodnená
tým, ţe podaná ţiadosť nie je úplná, a preto je nutné najneskôr v lehote 120 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy ţiadosť doplniť o vymenované listiny a dokumenty.
21. Nakoľko ţiadatelia nepreukázali vlastnícke právo pôvodných vlastníkov
k nárokovaným nehnuteľnostiam, nepreukázali prechod vlastníckeho práva na štát alebo inú
právnickú osobu a taktieţ ţiadatelia v uplatnenom nároku neuviedli pôvodných vlastníkov
nehnuteľností, na ktoré si uplatnili nárok, odporca opätovne výzvou zo 14.08.2008 vyzval
ţiadateľov na odstránenie nedostatkov podania s tým, ţe reštitučné konanie do uplynutia
stanovenej lehoty 120 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Nakoľko ţiadatelia si svoju
povinnosť v stanovenej lehote celkom nesplnili, odporca ešte raz ich výzvou z 03.03.2009
vyzval na doplnenie poţadovaných dokladov.
22. Na základe uvedenej úradnej korešpondencie navrhovateľka vzala nárok uplatnený
na parc. č. X. vedenú na PKV X. späť listom zo 07.05.2009. Nakoľko ţiadatelia napriek
uplynutiu stanovených lehôt vo svojej ţiadosti neuviedli ustanovenie § 3 zákona, v zmysle
ktorého došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, vyzval ich odporca prípisom
z 05.10.2009 na jeho upresnenie. Ďalším prípisom z 19.05.2010 vyzval odporca ţiadateľov,
aby preukázali svoje neskôr spresnené tvrdenie, ţe vlastníctvo k predmetným pozemkom
10
prešlo v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (rozhodujúce obdobie) na štát alebo
inú právnickú osobu spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 ods. 1 písm. m) zák. č. 503/2003
Z.z.
23. Na základe takto zisteného skutkového stavu odporca svojim rozhodnutím
zo 17.09.2010 nepriznal poţadované navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vedeným v PKV č. X., a naopak priznal v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. nárok
2
na náhradu na výmeru 17.877 m.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej
osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len
"náhradný pozemok") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak
možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým
oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Náhradný
pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku
2
predstavuje výmeru nad 400 ma ak nárok v peniazoch je väčší ako 5 000 Sk. Ak oprávnená
osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky
sa poskytne v peniazoch.
24. Z doterajšieho priebehu reštitučného konania je nesporné, ţe navrhovateľka spolu
so zúčastnenými osobami 1/ aţ 3/ spoločne poţiadali o navrátenie vlastníctva (ţiadosťou
s mnohými procesnými nedostatkami) k dotknutým nehnuteľnostiam, tzn. spolu tvoria
procesné spoločenstvo ktoré nevyhovuje poţiadavkám v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) ale
naopak písm. c) zák. č. 503/2003 Z.z. (s analogickým prihliadnutím na mechanizmus uvedený
v písm. b/), pričom kaţdá zmena v právu člena spoločenstva má dopad aj na iných členov.
S týmto záverom je v súlade napríklad potvrdenie z 31.10.1991 štátnej notárky v Nových
Zámkov o tom, ţe Ľ. S. (ako pôvodný vlastník dotknutých nehnuteľností) zomrel X. bez
závetu a kto sú jeho dedičmi.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až c) zák. č. 503/2003 Z.z. platí, že ak osoba, ktorej
vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty
uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
11
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo
práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami
jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
25. Tieţ je nesporné, ţe iba navrhovateľka ako členka tohto procesného spoločenstva
prostredníctvom podaného opravného prostriedku si poţiadala o navýšenie svojho podielu
z ¼ na ½. Zvyšné osoby v tomto procesnom spoločenstve svoje poţiadavky smerom
k „voľnej“ ¼ náhradnej výmery ani nevzniesli a ani k nej nezaujali ţiadne stanovisko. Preto
základnou predbeţnou otázkou v tomto konaní je to, či iba navrhovateľka alebo aj zvyšní
ţiadatelia majú na pomernú časť z uvedenej ¼. Pri hľadaní odpovede na takto naznačenú
otázku je nutné podľa Najvyššieho súdu vychádzať z vôle zákonodarcu, tzn. akú nápravu
krívd mal mať zák. č. 503/2003 Z.z. na mysli.
26. Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných majetkových zákonov
bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 aţ 1989, následne dosiahnuť
zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných
vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami
hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu krajiny a ţivotného
prostredia (viď preambula k zákonu č. 229/1991 Zb. Tento zámysel zákonodarca preniesol
prostredníctvom textu zakotveného v ust. § 1 aj na aplikáciu zák. č. 503/2003 Z.z..
27. Z ustanovenia § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. pre Najvyšší súd vyplýva záver, ţe tento
zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, poprípade neboli vydané podľa § 37 aţ 39 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, ţe ide
12
o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.
28. Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel zák. č. 503/2003 Z.z.
interpretuje v tom duchu, ţe má v primárnej rovine oprávneným osobám, ktoré si z rôznych
dôvodov svoj nárok na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom podľa § 9
ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona,
umoţniť uplatniť si nárok na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát
niektorým zo spôsobov taxatívne vymedzeným v § 3 zák. č. 503/2003 Z.z., a týmto spôsobom
zahladiť krivdy napáchané na pôvodných vlastníkoch a obnoviť násilne pretrhnuté, a to nielen
právne vzťahy, ktorí ich predkovia (zdôraznenie vzťahu rodičov a ich potomkov, resp.
testamentárnych dedičov v ust. § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z.) k poţadovanej pôde
nepochybne mali.
29. Aby neboli páchané nové krivdy, tak v prípade existujúcich vlastníckych vzťahov
k zastavanej pôde, ktorá týmto stratila svoj pôdohospodárske, resp. lesné vyuţitie,
zákonodarca ponúkol (nepochybne) iba oprávneným osobám náhradné riešenie, tzn.
v sekundárnej rovine pridelením pozemkovej náhrady zo štátneho vlastníctva. Práve okruh iba
oprávnených osôb bude podľa zákonodarcu zárukou toho, ţe osobne tieto osoby budú
realizovať záujmy hospodárskeho rozvoja vidieka, a to aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu
krajiny a ţivotného prostredia.
30. Náhradné pridelenie pozemkov nesleduje plnohodnotne obnoviť pôvodné vzťahy
predchodcov ţiadateľov, ale sleduje iba majetkovú satisfakciu (viď formulácia „v primeranej
výmere a bonite“). Tým, ţe navrhovateľka poţadovala priznať do svojho vlastníctva aj hore
uvedenú ¼ s odôvodnením, ţe nakoľko jej sestra nespĺňa zákonné poţiadavky pre oprávnenú
osobu, tým by aj zasiahla do majetkovej sféry zvyšných dedičov po nebohom Ľ. S. a jej
manţelke, čo však Najvyšší súd musí aj s opätovným prihliadnutím na vôľu zákonodarcu
(analogia legis) prejavenú v uţ raz citovaných ustanoveniach § 2 ods. 2 písm. a) aţ c) zák. č.
503/2003 Z.z. odmietnuť. Je totiţ nepochybné, ţe práve zákonodarca zdôraznil u procesného
spoločenstva rodinných príslušníkov, ţe iba ako oprávnené osoby nadobúdajú rovnakým
dielom vlastníctvo pôvodného vlastníka, pričom dedičské modality, na ktoré navrhovateľka
v svojich námietkach poukazuje, u tejto skupiny zákonodarca vôbec nezobral do úvahy.
13
Iné dôsledky by bola pozícia navrhovateľky ako testamentárnej dedičky, ale bola by to
vôľa poručiteľa, ktorá by jej pozíciu, resp. jej podiel voči zvyšným zákonným dedičom
(napríklad deťom a manţelke poručiteľa) favorizovala.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až c) zák. č. 503/2003 Z.z. platí, že ak osoba, ktorej
vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty
uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo
práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami
jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
31. Na základe uvedeného nemohol Najvyšší súd prisvedčiť nároku navrhovateľky
vznesenej prostredníctvom jej opravného prostriedku a následne aj v súdnom odvolaní. Preto
Najvyšší súd mohol iba konštatovať, ţe krajský súd v svojom rozsudku správne preveril
skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom potvrdil správne právne závery
odporcu.
32. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza,
ţe napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia
v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne
posúdené.
V.
14
33. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľky Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského
súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
34. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešná navrhovateľka má právo
na úplnú náhradu trov tohto konania.
35. Vo vzťahu k moţným nárokom na náhradu trov konania zúčastnených osôb v konaní
podľa 2. hlavy si Najvyšší súd v zmysle § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. osvojil extenzívny
výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré toto právo však priznávajú iba
účastníkom súdneho konania, kam výslovne priraďujú iba ţalobcu a ţalovaného. Najvyšší súd
preto uţ dlhodobo deklaruje, ţe právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha pri splnení
ďalších podmienok aj zúčastneným osobám.
36. Nakoľko však v prejednávanej veci zúčastnené osoby argumentačne nepodporovali
postoj ţiadnej strany, nie je moţné jej priznať právo na náhradu trov na základe princípu
úspešnosti v konaní.
37. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť). Napriek skutočnosti, ţe išlo o vec vyplývajúcu z občianskoprávnych vzťahov
(reštitučné konanie a s tým súvisiace prinavrátenie vlastníckeho práva sa čiastočne odvíja
z reţimu Občianskeho zákonníka), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 2
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
15
V Bratislave 16. októbra 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová