Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/61/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci ţalobcu M. M., príspevková organizácia, so sídlom Š., X. M., IČO: X.,

zastúpeného J.. J. S., P.., advokátom, so sídlom J., X. K., proti ţalovanému Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica,

o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I 233/6101-38053/2009/992517-r z 25. marca 2009

a rozhodnutia č. I/223/9949-61818/2009/992517-r zo 17. júna 2009, konajúc o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. -71 z 21. septembra

2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -71 z 21. septembra 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I 233/6101-38053/2009/992517-r z 25. marca 2009,

ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer DÚ Moldava nad Bodvou č.

2

/Šir z 30. decembra 2008 a ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2002 vo výške

5002,48 Euro a rozhodnutia ţalovaného č. I/223/9949-61818/2009/992517-r zo 17. júna

2009, ktorým ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer DÚ Moldava nad Bodvou

č. /Sir z 3. marca 2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroku 2003 v sume 5030,80 Euro.

Z pohľadu krajského súdu predmetom preskúmania námietok ţalobcu bolo zistiť,

či sa správne orgány dostatočne vysporiadali s otázkou delenia príjmov príspevkovej

organizácie podliehajúcej článku 3 zakladateľskej listiny a uzneseniu Mestského

zastupiteľstva v Medzeve č. 14/1991/1 zo dňa 29. decembra 1999, teda, či činnosti, ktoré

príspevková organizácia vykonávala, je moţné zaradiť medzi verejnoprospešné činnosti

alebo podnikateľské činnosti a či podliehali reţimu DPH.

Krajský súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu administratívnych spisov a z obsahu

faktúr vystavených ţalobcom pre odberateľov na základe ním poskytovaných sluţieb a zistil,

ţe ţalobca okrem verejnoprospešných prác vykonávaných ako príspevková organizácia

zriadená obcou, taktieţ vykonával i podnikateľskú činnosť, ktorá mala byť predmetom

určenia daňovej povinnosti na DPH. Ţalobca si ako platiteľ DPH v sporných zdaňovacích

obdobiach (I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003) uplatnil nárok na odpočet DPH za prijaté

zdaniteľné plnenia, došlé faktúry za dodávku plynu od dodávateľa S., A., nákup tuhých palív

a za práce vykonané v kotolni a prijaté v plnej výške na vstupe, čím deklaroval, ţe pouţil

prijaté plnenia na svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia, pričom uplatnil daň z pridanej

hodnoty len k faktúram, ktoré boli vystavené pre odberateľa O. M. a bytové hospodárstvo M.

a pri ich dodaní ţalobcovi vznikla daňová povinnosť DPH na výstupe, nakoľko na výzvu

správcu dane nešpecifikoval charakter poskytovaných dodávok tepla a teplej úţitkovej vody

vo vzťahu k hlavnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti ţalobcu, a to predovšetkým na

strediskách č. X., X., X., X. a X.. Správca dane v rámci kontroly DPH za zdaňovacie obdobia

I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003 na základe vyfakturovaných dodávok a sluţieb

vyselektoval podľa charakteru sluţieb poskytnutých ţalobcom a charakteru odberateľov

verejnoprospešné a podnikateľské činnosti ţalobcu a na základe tejto úpravy bola ţalobcovi

dorubená daňová povinnosť. Podľa zistenia správcu dane pod podnikateľské činnosti bolo

potrebné zaradiť výkon stavebných prác, poskytovanie stavebných sluţieb, odvoz a

likvidáciu odpadu vykonaných mimo obvodu Mesta Medzev, nakoľko príspevková

organizácia zriadená za účelom výkonu verejnoprospešných činností pre mesto ako

3

zriaďovateľa realizuje svoju hlavnú činnosť na zabezpečenie potrieb mesta a jeho

obyvateľov.

Vo vzťahu k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vyrubenie DPH krajský súd zaujal

stanovisko, ţe nedošlo k zániku práva na vyrúbenie DPH za predmetné zdaňovacie obdobia

podľa a mohla uplynúť za I. štvrťrok 2002 aţ po

uplynutí roku 2008 a za III. štvrťrok aţ v po uplynutí roku 2009.

Taktieţ správca dane vykonal v roku 2008 daňovú kontrolu na DPH za predmetné

zdaňovacie obdobie v súlade so zákonom a nebola tu prekáţka nesplnenia podmienok na

výkon opakovanej daňovej kontroly za rovnané zdaňovacie obdobie, nakoľko ţalobou

napadnuté dorubenie daňovej povinnosti vzišlo z výsledkov daňovej kontroly, ktorá prebehla

v rámci výkonu riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolacie konanie v súlade

s ustanovením § 15b ods. 3 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov.

Krajský súd povaţoval námietky ţalobcu o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti

rozhodnutí správneho orgánu a odvolacieho orgánu z dôvodu nedostatku právnych

a skutkových dôvodov za neopodstatnené, nakoľko podľa názoru súdu bol v napadnutých

rozhodnutiach druh podnikateľských činností ţalobcu riadne vymedzený a konkretizovaný

podrobným výpočtom dodávateľsko-odberateľských faktúr uvedených ako prílohy

k napadnutým rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa, čo zodpovedalo riadnemu

odôvodneniu rozhodnutia.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach ţalobca podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Podľa názoru ţalobcu napadnutý rozsudok krajského súdu je zmätočný

a nepreskúmateľný, nakoľko výroková časť hovorí o zamietnutí ţaloby v jednotnom čísle

a záhlavie obsahuje len číselné označenie jedného rozhodnutia zo 17. júna 2009

a z odôvodnenia je zrejme, ţe ide o dve rozhodnutia ţalovaného a podľa jeho názoru je teda

zrejmé, ţe uţ toto samo osebe je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie mu

vec na ďalšie konanie.

Ţalobca sa nestotoţnil s konštrukciou, podľa ktorej rozdielnosť posudzovania

zdaniteľných plnení v rámci jednotlivých daňových kontrol je opodstatnená posúdením

otázky, či v danom prípade ide alebo nejde o zdaniteľné plnenie (či podliehajú alebo

nepodliehajú dani).

4

Ţalobca v odvolaní taktieţ namieta, ţe sa krajský súd vôbec nezaoberal koeficientom

výkonu činnosti v nadväznosti na rozdelenie charakteru činností vykonávaných ţalobcom.

Podľa názoru ţalobcu, vzhľadom na zmiešaný charakter činností vykonávaných ţalobcom

(verejnoprospešných a podnikateľských) je nevyhnutné postupovať prostredníctvom určenia

koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti, pričom podľa ţalobcu

tento podiel nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia samostatne. V tejto časti

ţalobca vidí rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre

rozpor s platnou právnou úpravou. Uvedený postup je potrebné kvalifikovať ako zásadný

právny rozpor s európskymi princípmi zaväzujúcimi Slovenskú republiku, a to princípu

legitímnych očakávaní a zásadou rovnakého rozhodovania v skutkovo rovnakých alebo

porovnateľných veciach (čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý sa v plnom

rozsahu vzťahuje aj na daňové konanie.

Ţalobca nesúhlasí s odôvodnením ţalobou napadnutého rozsudku v časti

konštatujúcej podrobné zdôvodnenie rozlíšenia činností vykonávaných ţalobcom z hľadiska

verejnoprospešnosti alebo podnikateľskej činnosti pre účely určenia DPH za sporné

zdaňovacie obdobie, nakoľko z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, prečo a z akých

právnych a skutkových dôvodov kontrolované činnosti nemôţu byť posudzované ako

činnosti nepodliehajúce dani. Podľa názoru ţalobcu bolo zákonnou povinnosťou súdu

vysporiadať sa s tým u kaţdého jednotlivého plnenia a rozlíšiť a uviesť presné rozlišovacie

kritériá – charakter cieľa a dôvod činnosti ţalobcu. Nepostačuje všeobecné konštatovanie bez

právne relevantných dôkazov.

Ţalobca v odvolaní taktieţ poukazuje na skutočnosť, ţe prvostupňový súd sa

nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

na ktoré v ţalobe ako i v odvolaní poukazoval, predovšetkým dáva do pozornosti rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý detailne rozoberá

právne a skutkové okolnosti posúdenia charakteru a účelu činnosti príspevkovej organizácie

obce N..

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, ţe

veci vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. a boli spojené

na spoločné konanie a predmetom preskúmania boli rozhodnutia ţalovaného č. I/223/6101-

38053/2009/992517-r z 25. marca 2009 a rozhodnutia č. I/223/9949-61818/2009/992517-r

zo 17. júna 2009. K námietke ţalobcu ohľadom určenia koeficientu ako podielu

5

podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti uviedol, ţe z obsahu námietky sa nedá posúdiť,

na aký spôsob určenia koeficientu, vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti, a to

verejnoprospešný a podnikateľský, chcel ţalobca v odvolaní poukázať.

Podľa ustanovenia o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších (ďalej len „zákon o DPH“) predpisov platiteľ vypočíta pomernú časť

odpočtu dane prostredníctvom koeficientu vtedy, ak uskutočňuje zdaniteľné plnenia, pri

ktorých má nárok na odpočet dane a zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet nemá.

Podľa § 20 ods. 4 citovaného zákona platiteľ nemá nárok na odpočet dane, ak uskutočňuje

plnenia oslobodené od dane podľa ustanovenia § 26 zákona. V prípade poskytnutia

zdaniteľných plnení oslobodených od dane to bolo správcom dane aj zohľadnené v zmysle

§ 21 ods. 3 zákona o DPH vypočítal uţ ročný koeficient. Citované ustanovenie ani

neumoţňuje výpočet koeficientu podľa jednotlivých štvrťrokov.

Ţalovaný poukázal na to, ţe ak platiteľ príjme zdaniteľné plnenie na uskutočnenie

svojich zdaniteľných plnení a zároveň na iný účel ako uskutočňovanie zdaniteľných plnení,

potom má v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o DPH nárok na odpočet iba v pomernej

výške zodpovedajúcej rozsahu pouţitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie

svojich zdaniteľných plnení (strana 6 protokolu).

Nesúhlasil s námietkou ţalobcu ohľadne nedostatočného rozlíšenia činnosti, pretoţe

správca dane v protokole ako aj v dodatočnom platobnom výmere, vychádzajúc pritom

zo zakladacej listiny a štatútu ţalobcu, presne špecifikoval zdaniteľné plnenia, t.j. plnenia

podliehajúce dani z pridanej hodnoty a plnenia, ktoré boli vykonané v rámci hlavnej činnosti,

teda plnenia mimo reţimu dane z pridanej hodnoty. Dôsledne pritom vykonal rozlíšenie

činností podľa obsahu, aj podľa toho, pre koho bolo vykonané. Podľa ţalovaného

je prioritným dôkazným prostriedkom preukazujúcim vyššie uvedené skutočnosti faktúra,

ktorá obsahuje charakter fakturovanej sluţby a odberateľa, v prospech ktorého dodávateľ

túto sluţbu vykonal. Správca dane však za účelom špecifikácie hlavnej činnosti

a podnikateľskej činnosti pouţil aj iné dôkazné prostriedky (napr. ţivnostenský list,

rozhodnutie o udelení licencie na podnikanie v energetických odvetviach, zakladaciu listinu,

Štatút Mestského podniku sluţieb, zápisnice o ústnom pojednávaní).

Na základe uvedeného ţalovaný navrhoval, aby odvolací súd odvolaním napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (

v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s

veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu proti rozsudku

krajského súdu priznať úspech nie je moţné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, v záhlaví prvostupňového rozsudku chýbajúce číselné

označenie rozhodnutia ţalovaného z 25. marca 2009, ktorý uviedol ţalobca, nie je dôvodom

na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu podľa . Ide totiţ o zrejmú

chybu v písaní rozsudku, ktorú ani sám ţalobca neţiadal podaním svojho odvolania opraviť,

nakoľko aj zo záhlavia prvostupňového rozsudku je zrejmé, ţe predmetom súdneho

preskúmania boli dve rozhodnutia ţalovaného a to z 25. marca 2009 a 17. júna 2009 a boli

podrobne uvedené v odôvodnení rozsudku napadnutého odvolaním a boli aj obsahom

spojených súdnych spisov. Účelom súdneho prieskumu v rámci odvolacieho konania nie je

pre formálnu chybu v písaní zrušiť rozsudok prvostupňového súdu, ale v vec meritórne

prejednať a odvolací súd preto predmetnú vadu odstránil tým, ţe číselné označenia rozhodnutí

uviedol v záhlaví svojho rozsudku.

7

Podľa a , ods. l aţ ods. 3

o rozpočtových pravidlách účinného do 31. decembra 2004 (ďalej len „zákon o rozpočtových

pravidlách“) príspevkové organizácie sú aj právnické osoby obce, ktoré sú na rozpočet obce

zapojené príspevkom. Platia pre ne finančné vzťahy určené obcou v rámci ich rozpočtov.

Zriaďujú sa rozhodnutím obce na plnenie úloh obce, t.j. na plnenie ich základných verejných

funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo

rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované z rozpočtu obce.

Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy pouţíva na financovanie

vlastnej činnosti a doplnenie zdrojov sa zabezpečuje z rozpočtu obce. Môţe vykonávať

podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom písomnom súhlase zriaďovateľa za

podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.

Podľa § 42 ods. 1 aţ 4 zákona o rozpočtových pravidlách príspevková organizácia

môţe vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej

činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na

podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou

pouţíva príspevková organizácia na skvalitňovanie sluţieb poskytovaných v oblasti hlavnej

činnosti. Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom beţnom

účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je

hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata,

vedúci príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového

roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa

v ďalšom rozpočtovom roku uţ nevykonávala. Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej

organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra

2003 (ďalej len „zákon o správe daní“) opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová

kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré uţ bola vykonaná

na podnet odvolacieho orgánu podľa § 48 ods. l. Opakovanou daňovou kontrolou nie je

preverenie výsledku daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch

alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch (§ 15b ods. 3 písm. a/ citovaného zákona).

Podľa § 45 ods. l a ods. 2 zákona o správe daní, ak tento zákon alebo osobitný zákon

8

neustanovuje inak, nemoţno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca

roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol

daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie,

alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo

nárok na vrátenie dane. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie

dane alebo rozdielu dane, plynie päťročná lehota znova od konca roka, v ktorom bol daňový

subjekt o tomto úkone vyrozumený.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o DPH platiteľ je povinný viesť osobitne záznamy

o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach v tuzemsku a osobitne záznamy o dovoze

tovaru, v ktorých uvedie údaje rozhodujúce na určenie dane podľa jednotlivých zdaňovacích

období. Tieto záznamy vedie v členení podľa jednotlivých sadzieb dane a oslobodenia od

dane. O prijatých zdaniteľných plneniach a o dovoze tovaru vedie platiteľ záznamy v členení

na plnenia s moţnosťou odpočítania dane, bez moţnosti odpočítania dane a na plnenia, pri

ktorých je povinný pouţiť koeficient podľa § 21.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o DPH platiteľ, ktorý nie je zaloţený alebo zriadený za

účelom podnikania, je povinný osobitne viesť záznamy podľa odseku 1 v rozsahu jeho

podnikania.

Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal

s hodnotením zákonnosti postupu správcu dane ako i zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

odvolacieho správneho orgánu, pričom dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup,

ktorým ţalovaný správny orgán rozhodoval o povinnosti ţalobcu zaplatiť rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003, pričom

o oboch zdaňovacích obdobiach boli vyhotovené protokoly a na základe ich prejednania

vydané dodatočné platobné výmery. Spornou medzi účastníkmi ostala otázka, či daňové

orgány oboch stupňov postupovali správne pri určení, ktoré z činností ţalobcu nemali

verejnoprospešný charakter, a teda išlo o podnikateľské činnosti povaţované za zdaniteľné

plnenia. Ţalobca tvrdil, ţe všetky ním vykonávané činnosti mali verejnoprospešný charakter

a daňové orgány dospeli k záveru, ţe v danom zdaňovacom období ţalobca vykonával

9

súčasne verejnoprospešné činnosti a podnikateľské činnosti, ktoré posúdili ako zdaniteľné

plnenia.

Relevantné námietky ţalobcu (týkajúce sa právoplatne skončenej veci,

nepreskúmateľnosti rozhodnutia, rozlíšenia činností, potreby postupovať prostredníctvom

určenia koeficientu, vykonania daňovej kontroly, nepreskúmateľnosti a zmätočnosti) sú

opakované. Náleţite sa s nimi zaoberal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ţalobca namietal, ţe daňové orgány sa dostatočne nevenovali otázkam

rozlíšenia činností, ktoré ţalobca vykonával v kontrolovanom zdaňovacom období, moţno len

zopakovať, ţe správca dane v súlade so skutkovými a právnymi závermi, vyslovenými

ţalovaným správnym orgánom v rozhodnutiach, zrušujúcich platobné výmery správcu dane,

vykonal opakovanú daňovú kontrolu za roky 2002 a 2003, o výsledku ktorých vyhotovil

protokoly z 3. decembra 2008 za rok 2002 a z 12. februára 2009 spolu s dodatkom č. 1

z 25. februára 2009 za rok 2003, s ktorými bol ţalobca oboznámený a z ktorých jasne

a zrozumiteľne vyplýva, ktoré činnosti povaţoval správca dane za činnosti vykonávané

v rámci hlavnej činnosti ţalobcu (teda za verejnoprospešné činnosti) a ktoré povaţoval

za podnikateľské činnosti. Skutkové zistenia uvedené v protokoloch o opakovanej daňovej

kontrole uviedol správca dane aj v dodatočných platobnom výmeroch zo dňa 30. decembra

2008 za I. štvrťrok 2002 a zo dňa 3. marca 2009 za III. štvrťrok 2003 a aj s presným

vymedzením činností, vykonávaných ţalobcom v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach

roku 2002 a 2003, ktoré povaţoval správca dane za činnosti verejnoprospešného charakteru

a tých, ktoré povaţoval za podnikateľské činnosti. Náleţite odôvodnil, z ktorých dokladov

predloţených ţalobcom vychádzal, k akým skutkovým zisteniam z týchto dokladov dospel

a aký právny záver pri hodnotení jednotlivých dokladov, ktorými ţalobca preukazoval

uskutočňovanie svojej činnosti v kontrolovanom období, vyvodil.

Aj odvolací súd sa stotoţnil so závermi daňových orgánov oboch stupňov, ţe

povinnosťou ţalobcu ako registrovaného platiteľa dane z pridanej hodnoty bolo presne

a jednoznačne odlišovať činnosti vykonané v súvislosti s jeho základným poslaním

(verejnoprospešnou činnosťou) a činnosti vykonané pre ostatné subjekty, napr. pre

podnikateľov, pre iné obce, ako i pre občanov iných obcí.

10

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd sa plne stotoţňuje s názorom Krajského súdu

v Košiciach (a ţalovaného správneho orgánu), ţe správca dane pri vyrubení rozdielu dane

z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003 postupoval v súlade so zákonom,

keď pri vybraných činnostiach (poskytovaných sluţbách) ţalobcu ustálil, ţe ide o výkon

podnikateľskej činnosti (a nie o zabezpečenie verejnoprospešných sluţieb), pričom

rozlišovacím kritériom bol účel, resp. dôvod pre ktorý bola konkrétna sluţba poskytnutá.

Ţalobca nenamietal, ţeby ţalovaný nesprávne vyrubil daň pri nejakom konkrétnom

poskytnutom plnení. Namietal, ţe krajský súd neodôvodnil, prečo vybrané posudzované

činnosti ţalobcu podliehajú dani z pridanej hodnoty. Najvyšší súd nesúhlasí s touto námietkou

ţalobcu, nakoľko z napadnutého rozsudku je zrejmé, akými kritériami sa krajský súd riadil,

t. j., či išlo o činnosť v prospech obce ako zriaďovateľa, alebo či išlo o činnosť, ktorej cieľom

je dosiahnutie zisku – podnikateľskú činnosť.

So všetkými relevantnými námietkami ţalobcu sa vysporiadal uţ ţalovaný správny

orgán v odôvodnení napadnutých rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie

preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého

rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219

ods. 2 v znení , účinného

od 15. októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo ţiadne nové skutočnosti,

s ktorými by sa bolo potrebné osobitne zaoberať.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku ţalobcu uvedenú v odvolaní,

ţe vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti (verejnoprospešnej a podnikateľskej) bolo

potrebné postupovať prostredníctvom koeficientu ako podielu podnikateľskej

a nepodnikateľskej činnosti, ktorý podiel ale nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia

samostatne, pričom ţalobca uviedol, ţe na túto skutočnosť dostatočne poukázal uţ v ţalobe.

Po preskúmaní predloţeného spisu (ako súdneho tak aj administratívneho) odvolací súd zistil,

ţe uvedenú námietku ţalobca neuplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu

prvého stupňa a súd v rámci súdneho prieskumu vychádza zo skutkového stavu veci v čase

rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, teda v danom prípade v čase

rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ( ), a tieţ uvedenú námietku

11

ţalobca nevzniesol ani v ţalobe, v dôsledku čoho ju ţalobca uplatnil po uplynutí zákonnej

lehoty ustanovenej v .

Pre úplnosť odvolací súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu k namietanej

prekáţke právoplatne rozhodnutej veci za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2003 uvádza, ţe

predmetom daňovej kontroly na preverenie uplatneného nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu na DPH bolo iné zdaňovacie obdobie, konkrétne I. štvrťrok 2002 a III. štvrťrok 2003,

a nie ţalobcom namietané zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2003.

Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná,

nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobami napadnutých odvolacích správnych konaní riadne

vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutia odôvodnil racionálnym

zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu

prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné

ustanovenia daňových predpisov.

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo s účinnosťou

od. 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej

Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na

novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre

oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská

Bystrica. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s

ods. 4 na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne

uvádzaného ţalovaného.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s vety prvej a ,

keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému

v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleţí.

12

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. októbra 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská