Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/51/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra

Melichera, v právnej veci ţalobcu: P. M., M., P., zast. J.. I. R., advokátkou so sídlom Š.,

K., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej

správy, Drieňová 22, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. SVS-230-2010/01293/TKP zo dňa 15. júna 2010, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 40 zo dňa 16. augusta 2011,

takto, jednohlasne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 40 zo dňa 16. augusta 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. SVS-230-2010/01293/TKP zo dňa 15. júna 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ z r u š u j e

a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 216,48 eur

k rukám jeho právnej zástupkyne J.. I. R., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len „“) zamietol ako nedôvodnú ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SVS-230-2010/01293/TKP zo dňa

15. júna 2010, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa, Obvodného úradu Prešov, odboru vnútornej správy č. PR.02630/2010/1887-09/Ku zo

dňa 1. marca 2010, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunaţívaniu.

V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe správne orgány pri rozhodovaní postupovali

podľa aţ Správneho poriadku a v zmysle o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch). Svedkovia

incidentu potvrdili, ţe útočníkom bol ţalobca, ktorý napadol p. S. tak, ţe ho udrel do tváre

potom, čo ho tento chytil za rameno a chcel mu povedať, nech ide von z baru. Výpovede

svedkov povaţoval krajský súd za logické, konzistentné bez vnútorných rozporov, zapadajúce

do celkového rámca udalostí uvádzaného poškodeným. Ţalobca mal moţnosť sa na

pojednávaní vyjadriť k zisteným skutočnostiam, pričom tento uviedol, ţe sa pridrţiava

výpovede, ktorú urobil v trestnej veci pri podaní trestného oznámenia na p. S., iné skutočnosti

neuviedol, čo potvrdil svojim podpisom. Námietky uplatnené aţ v ţalobe mal ţalobca

moţnosť uplatniť v administratívnom konaní, v rámci odvolacieho konania, čo však neurobil,

a preto ich krajský súd vyhodnotil ako účelové, nemajúce vplyv na vecnú správnosť

správnych rozhodnutí.

V súvislosti s uloţenou sankciou krajský súd uviedol, ţe správny orgán postupoval

v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a sankcia bude mať na páchateľa dostatočný

vplyv, vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti a je spôsobilá a dostačujúca, aby bol

splnený jej účel, t.j. dobrovoľné rešpektovanie zákona.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 11. októbra 2011

odvolanie, v ktorom sa domáhal toho, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe

preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd sa nijako nevysporiadal so

3

skutočnosťami uvádzanými v ţalobe. K uvádzaným pochybeniam v postupe správnych

orgánov, ktoré viedli k porušeniu práv podľa SR nezaujal ţiadne

stanovisko, obmedzil sa na konštatovanie dôvery v správnosť záverov správnych orgánov.

V ţalobe boli uvádzané konkrétne skutočnosti, ktoré preukazovali, ţe dôkazy neboli

vykonané spôsobom ustanoveným zákonom, ţalobcovi bola odopretá moţnosť sa na úkonoch

správneho orgánu, pri ktorých vykonával dokazovanie sa zúčastniť.

K podanému odvolaniu v písomnom podaní zo dňa 21. novembra 2011 vyjadril

ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, ţe ţalobca bol v konaní o priestupku poučený, ţe na podporu svojich tvrdení

má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť otázky svedkom a znalcom pri ústnom

pojednávaní a miestnej ohliadke. Pred vydaním rozhodnutia sa ţalobca mohol vyjadriť k jeho

podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo vzal na vedomie

a potvrdil svojim podpisom do zápisnice, kde zároveň uviedol, ţe k veci nemá viac čo dodať.

ţalovaný nemá dôvod spochybňovať uplatnenie procesných práv ţalobcu v konaní pred

správnym orgánom prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl.

) a dospel k záveru, ţe odvolanie

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na

úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

4

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého

stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa

ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať

skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi

ani k priznaniu ho nemoţno donucovať.

Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom

stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len

vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa

nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu.

Podľa § 81 ods. 1 zákona o priestupkoch, proti rozhodnutiu o priestupku môţe sa

odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech

aj jeho zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Podľa § 3 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní

v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa

konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu.

5

Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, na ústne pojednávanie správny orgán

prizve všetkých účastníkov konania a poţiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje

pripomienky a námety.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo

navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní

a miestnej ohliadke.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, o odvolací orgán preskúma napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené

vady odstráni.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie č. SVS-230-2010/01293/TKP zo dňa 15. júna

2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu

Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. PR.02630/2010/1887-09/Ku zo dňa 1. marca

2010, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu

spolunaţívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, ţe

dňa 4. októbra 2009 v čase okolo 02:00 hod. v P. na Ul. W. v bare P. fyzicky napadol

pracovníka tohto zariadenia J. S. tak, ţe ho udrel päsťou do tváre, čím narušil občianske

spolunaţívanie drobným ublíţením na zdraví za čo mu bola uloţená pokuta 20 € a povinnosť

nahradiť trovy štátu spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16 €.

K ţalobcom uplatneným námietkam krajský súd uviedol, ţe ich mohol uplatniť

v administratívnom konaní, čo však neurobil, a preto ich povaţoval za účelové, nemajúce

vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, s ktorým záverom sa najvyšší súd nestotoţnil.

Z obsahu pripojených spisov najvyšší súd zistil, ţe správny orgán prvého stupňa

obvineného z priestupku predvolal na ústne pojednávanie zo dňa 10. februára 2010 na 11:00

hod. Svedkovia boli predvolaní na ten istý deň, avšak kaţdý zo svedkov na iný čas (v rozpätí

od 08:00 do 10:00). Zo zápisnice o ústnom pojednávaní nie je zrejmé, ţe obvinený by mal

moţnosť sa oboznámiť s výpoveďami svedkov, keď zápisnica neobsahuje údaj, ţe by mu boli

napríklad v písomnej forme predloţené a zápisnicu podpísal na strane č. 2 /výpovede svedkov

sú na s. 3-7, naviac jednotlivé listy nie sú ţurnalizované v poradí/.

6

Nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení bolo ústne pojednávanie

vedené uvedeným spôsobom. Ţalobcovi bola vlastným konaním správneho orgánu odňatá

moţnosť uplatniť svoje procesné práva a táto vada nebola v konaní odstránená ani ţalovaným.

Správne orgány pri prejednaní priestupku sú povinné postupovať v súlade so zásadou

zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). V odvolacom priestupkovom konaní nie je

príslušný orgán viazaný rozsahom odvolania, keďţe nepreskúmava len vecnú správnosť,

ale aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rovnako prvostupňové a odvolacie konanie

tvoria jeden celok. Ak správny orgán konajúci o odvolaní zistí, ţe prvostupňové konanie je

zaťaţené vadou majúcou vplyv na jeho zákonnosť, bez ohľadu na to, či táto bola v odvolaní

vytýkaná, podľa vlastného uváţenia sám túto nezákonnosť zhojí alebo rozhodnutie zruší a vec

vráti orgánu, ktorý ho vydal, na ďalšie konanie.

Nemoţno akceptovať záver taký, ţe ak by aj správny orgán zistil závaţné procesné

pochybenie majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia, avšak účastník by túto nezákonnosť

nenamietal, správny orgán by sa ňou nemusel zaoberať. Ustanovenie

Slovenskej republiky zakotvuje poţiadavku ústavne konformného a legálneho výkonu

verejnej (predovšetkým štátnej) moci ako jedného zo základných princípov demokratického

právneho štátu ( ) a stanovuje podriadenosť orgánov

štátu ústave a zákonom poţadujúc, aby k uplatneniu ich štátno-mocenských oprávnení

dochádzalo iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v medziach daných

(z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 1. októbra 2008).

Správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej

štrasburskej judikatúry charakter konania o trestnom obvinení, dôsledne nerešpektoval

ustanovenie § 74 zákona o priestupkoch, ktoré obligatórne zakotvuje ústne pojednávanie

priestupkov a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený

v Zbierke ), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.

Pojednávanie vo veci síce formálne nariadil, ale spôsobom jeho vedenia prakticky znemoţnil

ţalobcovi uplatnenie jeho práv.

Pokiaľ ţalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu v súvislosti

s nevypočutím „jeho“ svedka a nevyţiadaním si spisu sp. zn. ORP-P-1247/PP-JU-2009,

povaţoval najvyšší súd túto za nedôvodnú. Správny orgán nie je povinný vykonať kaţdý

účastníkom navrhnutý dôkaz, ale len taký, ktorý môţe mať vplyv na objasnenie veci. Tieţ je

7

potrebné uviesť, ţe nie je zrejmé, aké ďalšie okolnosti mali byť výpoveďou uvedenej osoby

objasnené. Skutočnosť, ţe proti oznamovateľovi priestupku J. S. bolo vznesené obvinenie pre

trestný čin ublíţenia na zdraví v súbehu s trestným činom výtrţníctva, nemoţno povaţovať za

prekáţku pri posudzovaní konania ţalobcu ako priestupku.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

v spojení s , a vety prvej ,

tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu spolu vo výške 216,48 € spočívajúcu v

- zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 66 €

- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len „Vyhláška“), za rok 2010 vo výške 150,48 (prevzatie a príprava zastúpenia,

písomné podanie na súd vo veci samej – ţaloba /§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky/, vo výške

á 55,49 €/, reţijný paušál k dvom úkonom /§ 16 ods. 3 , vo výške á 7,21 €), zvýšenú

o sadzbu DPH vo výške 20 %, podľa úkonov právnej pomoci uplatnených v konaní pred

súdom prvého stupňa. Trovy odvolacieho konania v zákonnej lehote vyčíslené neboli, a preto

súd priznal len náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie.

Súd pri výške odmeny za právne sluţby nevychádzal z uplatnenej výšky 120,23 € za

jeden úkon právnej pomoci, ale zo sumy 55,49 €, keď vo veciach preskúmania rozhodnutia

o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške jednej trinástiny

výpočtového základu.

Ţalovaný je povinný náhradu trov konania podľa v spojení

s uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne ţalobcu, č. ú. X., VS X.,

vedený v S. S., A., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. októbra 2012

8

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská