Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
aa0/386009.6d336b.pdf
PDF · 130.62 KB
No categories available
8Sžo/51/2011
Najvyšší súd 8Sžo/51/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra
Melichera, v právnej veci ţalobcu: P. M., M., P., zast. J.. I. R., advokátkou so sídlom Š.,
K., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej
správy, Drieňová 22, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. SVS-230-2010/01293/TKP zo dňa 15. júna 2010, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 268/2010 – 40 zo dňa 16. augusta 2011,
takto, jednohlasne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
3S 268/2010 – 40 zo dňa 16. augusta 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. SVS-230-2010/01293/TKP zo dňa 15. júna 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ z r u š u j e
a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 216,48 eur
k rukám jeho právnej zástupkyne J.. I. R., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozsudku len „O. s. p.“) zamietol ako nedôvodnú ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SVS-230-2010/01293/TKP zo dňa
15. júna 2010, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, Obvodného úradu Prešov, odboru vnútornej správy č. PR.02630/2010/1887-09/Ku zo
dňa 1. marca 2010, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunaţívaniu.
V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe správne orgány pri rozhodovaní postupovali
podľa § 32 aţ § 37 ods. 3 Správneho poriadku a v zmysle zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch). Svedkovia
incidentu potvrdili, ţe útočníkom bol ţalobca, ktorý napadol p. S. tak, ţe ho udrel do tváre
potom, čo ho tento chytil za rameno a chcel mu povedať, nech ide von z baru. Výpovede
svedkov povaţoval krajský súd za logické, konzistentné bez vnútorných rozporov, zapadajúce
do celkového rámca udalostí uvádzaného poškodeným. Ţalobca mal moţnosť sa na
pojednávaní vyjadriť k zisteným skutočnostiam, pričom tento uviedol, ţe sa pridrţiava
výpovede, ktorú urobil v trestnej veci pri podaní trestného oznámenia na p. S., iné skutočnosti
neuviedol, čo potvrdil svojim podpisom. Námietky uplatnené aţ v ţalobe mal ţalobca
moţnosť uplatniť v administratívnom konaní, v rámci odvolacieho konania, čo však neurobil,
a preto ich krajský súd vyhodnotil ako účelové, nemajúce vplyv na vecnú správnosť
správnych rozhodnutí.
V súvislosti s uloţenou sankciou krajský súd uviedol, ţe správny orgán postupoval
v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a sankcia bude mať na páchateľa dostatočný
vplyv, vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti a je spôsobilá a dostačujúca, aby bol
splnený jej účel, t.j. dobrovoľné rešpektovanie zákona.
Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 11. októbra 2011
odvolanie, v ktorom sa domáhal toho, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe
preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd sa nijako nevysporiadal so
skutočnosťami uvádzanými v ţalobe. K uvádzaným pochybeniam v postupe správnych
orgánov, ktoré viedli k porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nezaujal ţiadne
stanovisko, obmedzil sa na konštatovanie dôvery v správnosť záverov správnych orgánov.
V ţalobe boli uvádzané konkrétne skutočnosti, ktoré preukazovali, ţe dôkazy neboli
vykonané spôsobom ustanoveným zákonom, ţalobcovi bola odopretá moţnosť sa na úkonoch
správneho orgánu, pri ktorých vykonával dokazovanie sa zúčastniť.
K podanému odvolaniu v písomnom podaní zo dňa 21. novembra 2011 vyjadril
ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, ţe ţalobca bol v konaní o priestupku poučený, ţe na podporu svojich tvrdení
má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť otázky svedkom a znalcom pri ústnom
pojednávaní a miestnej ohliadke. Pred vydaním rozhodnutia sa ţalobca mohol vyjadriť k jeho
podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo vzal na vedomie
a potvrdil svojim podpisom do zápisnice, kde zároveň uviedol, ţe k veci nemá viac čo dodať.
ţalovaný nemá dôvod spochybňovať uplatnenie procesných práv ţalobcu v konaní pred
správnym orgánom prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl.
O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2
O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250ja ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého
stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie
správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa
ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať
skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi
ani k priznaniu ho nemoţno donucovať.
Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom
stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len
vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa
nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu.
Podľa § 81 ods. 1 zákona o priestupkoch, proti rozhodnutiu o priestupku môţe sa
odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech
aj jeho zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Podľa § 3 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa
konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, na ústne pojednávanie správny orgán
prizve všetkých účastníkov konania a poţiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje
pripomienky a námety.
Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
a miestnej ohliadke.
Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, o odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
vady odstráni.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie č. SVS-230-2010/01293/TKP zo dňa 15. júna
2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu
Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. PR.02630/2010/1887-09/Ku zo dňa 1. marca
2010, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunaţívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, ţe
dňa 4. októbra 2009 v čase okolo 02:00 hod. v P. na Ul. W. v bare P. fyzicky napadol
pracovníka tohto zariadenia J. S. tak, ţe ho udrel päsťou do tváre, čím narušil občianske
spolunaţívanie drobným ublíţením na zdraví za čo mu bola uloţená pokuta 20 € a povinnosť
nahradiť trovy štátu spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16 €.
K ţalobcom uplatneným námietkam krajský súd uviedol, ţe ich mohol uplatniť
v administratívnom konaní, čo však neurobil, a preto ich povaţoval za účelové, nemajúce
vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, s ktorým záverom sa najvyšší súd nestotoţnil.
Z obsahu pripojených spisov najvyšší súd zistil, ţe správny orgán prvého stupňa
obvineného z priestupku predvolal na ústne pojednávanie zo dňa 10. februára 2010 na 11:00
hod. Svedkovia boli predvolaní na ten istý deň, avšak kaţdý zo svedkov na iný čas (v rozpätí
od 08:00 do 10:00). Zo zápisnice o ústnom pojednávaní nie je zrejmé, ţe obvinený by mal
moţnosť sa oboznámiť s výpoveďami svedkov, keď zápisnica neobsahuje údaj, ţe by mu boli
napríklad v písomnej forme predloţené a zápisnicu podpísal na strane č. 2 /výpovede svedkov
sú na s. 3-7, naviac jednotlivé listy nie sú ţurnalizované v poradí/.
Nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení bolo ústne pojednávanie
vedené uvedeným spôsobom. Ţalobcovi bola vlastným konaním správneho orgánu odňatá
moţnosť uplatniť svoje procesné práva a táto vada nebola v konaní odstránená ani ţalovaným.
Správne orgány pri prejednaní priestupku sú povinné postupovať v súlade so zásadou
zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). V odvolacom priestupkovom konaní nie je
príslušný orgán viazaný rozsahom odvolania, keďţe nepreskúmava len vecnú správnosť,
ale aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rovnako prvostupňové a odvolacie konanie
tvoria jeden celok. Ak správny orgán konajúci o odvolaní zistí, ţe prvostupňové konanie je
zaťaţené vadou majúcou vplyv na jeho zákonnosť, bez ohľadu na to, či táto bola v odvolaní
vytýkaná, podľa vlastného uváţenia sám túto nezákonnosť zhojí alebo rozhodnutie zruší a vec
vráti orgánu, ktorý ho vydal, na ďalšie konanie.
Nemoţno akceptovať záver taký, ţe ak by aj správny orgán zistil závaţné procesné
pochybenie majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia, avšak účastník by túto nezákonnosť
nenamietal, správny orgán by sa ňou nemusel zaoberať. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky zakotvuje poţiadavku ústavne konformného a legálneho výkonu
verejnej (predovšetkým štátnej) moci ako jedného zo základných princípov demokratického
právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a stanovuje podriadenosť orgánov
štátu ústave a zákonom poţadujúc, aby k uplatneniu ich štátno-mocenských oprávnení
dochádzalo iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v medziach daných ústavou
(z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. 22/06 zo dňa 1. októbra 2008).
Správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej
štrasburskej judikatúry charakter konania o trestnom obvinení, dôsledne nerešpektoval
ustanovenie § 74 zákona o priestupkoch, ktoré obligatórne zakotvuje ústne pojednávanie
priestupkov a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený
v Zbierke zákonov SR pod č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.
Pojednávanie vo veci síce formálne nariadil, ale spôsobom jeho vedenia prakticky znemoţnil
ţalobcovi uplatnenie jeho práv.
Pokiaľ ţalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu v súvislosti
s nevypočutím „jeho“ svedka a nevyţiadaním si spisu sp. zn. ORP-P-1247/PP-JU-2009,
povaţoval najvyšší súd túto za nedôvodnú. Správny orgán nie je povinný vykonať kaţdý
účastníkom navrhnutý dôkaz, ale len taký, ktorý môţe mať vplyv na objasnenie veci. Tieţ je
potrebné uviesť, ţe nie je zrejmé, aké ďalšie okolnosti mali byť výpoveďou uvedenej osoby
objasnené. Skutočnosť, ţe proti oznamovateľovi priestupku J. S. bolo vznesené obvinenie pre
trestný čin ublíţenia na zdraví v súbehu s trestným činom výtrţníctva, nemoţno povaţovať za
prekáţku pri posudzovaní konania ţalobcu ako priestupku.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia
§ 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.,
tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu spolu vo výške 216,48 € spočívajúcu v
- zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 66 €
- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozsudku len „Vyhláška“), za rok 2010 vo výške 150,48 (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd vo veci samej – ţaloba /§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky/, vo výške
á 55,49 €/, reţijný paušál k dvom úkonom /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 7,21 €), zvýšenú
o sadzbu DPH vo výške 20 %, podľa úkonov právnej pomoci uplatnených v konaní pred
súdom prvého stupňa. Trovy odvolacieho konania v zákonnej lehote vyčíslené neboli, a preto
súd priznal len náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie.
Súd pri výške odmeny za právne sluţby nevychádzal z uplatnenej výšky 120,23 € za
jeden úkon právnej pomoci, ale zo sumy 55,49 €, keď vo veciach preskúmania rozhodnutia
o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej sluţby vo výške jednej trinástiny
výpočtového základu.
Ţalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 O. s. p. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne ţalobcu, č. ú. X., VS X.,
vedený v S. S., A., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. októbra 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská