Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/233/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., IČO : X.,

zastúpenej AK M., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému R. O., o vymoženie 1218,64 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. , o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 16. februára 2012 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove

zo 16. februára 2012 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Kežmarok

z 26. októbra 2011 č.k. -58 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Kežmarok

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA

a MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) rozhodcovským rozsudkom z 30. júla

2010 sp.zn. IBBO310196 uložil povinnému zaplatiť právnej predchodkyni oprávnenej (P. –

pozn. dovolacieho súdu) 1218,64 €, úrok vo výške 23% ročne zo sumy 1218,64 € od 2.

februára 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1218,64 € od 2.

februára 2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu

splatnosti úveru vo výške 84,88 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú k 1.

februáru 2010 vo výške 338,72 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 28,22 €, náhradu

poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 66,82 €, všetko

na bankový účet predčíslie X., vedený v P., variabilný symbol : X., všetko do troch dní od

právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

2

Na základe rozhodcovského rozsudku podala oprávnená súdnemu exekútorovi návrh

na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor JUDr. R. D. požiadal Okresný súd

Kežmarok o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Kežmarok uznesením z 26. októbra 2011 č.k. -58 zastavil

exekučné konanie. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov exekučného

konania. Exekučné konanie zastavil vychádzajúc z ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), lebo

v rozhodcovskom rozsudku uvádzaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou (neplatnou)

podmienkou v zmysle . Táto doložka zakladá značnú

nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného).

S ohľadom na splynutie doložky s ostatnými zmluvnými podmienkami v úverovej zmluve

dospel prvostupňový súd k záveru, že doložka nebola individuálne dojednaná a spotrebiteľ

nemal inú možnosť, len túto zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej. Nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného videl aj v tom, že

spotrebiteľ bol nútený neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu pred

rozhodcovským súdom zvoleným oprávnenou.

Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávnenej uznesením zo 16. februára 2012 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch

svojho rozhodnutia poukázal na to, že „rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá

z dôvodu chýbajúcej písomnosti podľa , Vo veci rozhodol

rozhodca bez platnej zmluvy. Chýba osobitná rozhodcovská zmluva. Nepostačuje odkaz

na všeobecné obchodné podmienky k úverovej zmluve. Oprávnená nemá titul na vedenie

exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku. Oprávnený nemá titul vydaný právomocným

orgánom. Z toho dôvodu mohol okresný súd podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá navrhla,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila

ustanovením , , a , , (v tej istej veci sa

3

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľky exekučný súd nebol

oprávnený skúmať materiálom správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie,

ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekážka “res iudicata“.

Považovala za neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci bol podľa zákona

potrebný. Taktiež namietala, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom

a bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za takú vadu

označila skutočnosť, že jej nebolo umožnené riadne a zákonným spôsobom uplatniť jej práva

z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní, ako aj nedostatočne odôvodnenie

rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu. Podľa názoru oprávnenej exekučný súd

v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky

vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( ),

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , , netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta vadu podľa , t.j. že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej P. proti povinnému

R. O., o vymoženie 1218,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod

sp.zn. , na základe rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM

ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ

a MEDIAČNEJ, a.s. z 30. júla 2010 sp.zn. IBBO310196, nepredchádzalo žiadne iné konanie

na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené

dovolateľkou namietanou vadou ( ).

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť zrejme tým, že skúmali

podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul žiadnu aktivitu

na takýto prieskum. Oprávnená túto vadu namieta neopodstatnene.

6

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej

doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych

záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje

rozhodnutia.

Oprávnená v dovolaní tiež namieta, že súdy jej v konaní odňali možnosť konať pred

súdom v zmysle , pričom k odňatiu jej možnosti konať pred súdom

a k porušeniu práva podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo tým, že jej súdy neumožnili si riadne

a zákonným spôsobom uplatniť svoje práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/

, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

V danom prípade oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor

požiadal súd, aby ho poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim

postupom súdu v tejto procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo

preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu

na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora

vychádzajúce z výsledkov uskutočneného preskúmavania. Uvedené ustanovenie predpokladá,

že ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním

exekúcie, a že v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

V preskúmavanej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia

o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie

zastavil podľa ; odvolací súd jeho postup považoval

za správny a odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil (hoci

z dôvodov nekorešpondujúcich s prvostupňovým rozhodnutím, keďže súd prvého stupňa

zastavil exekučné konanie a nie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ako uvádza odvolací súd v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia). Týmto

postupom súdov bola oprávnenej odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré

zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe

procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora.

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu,

ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Citované ustanovenie (týkajúce sa prípadov

zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon

rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu

rozhodcovského rozsudku (v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu).

Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie inak nerobí rozdiely medzi konaním

o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku, možno dospieť

k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie § 45 ods. 1 zákona

č. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu

na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z ustanovenia možno vyvodiť, že toto ustanovenie

sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov

uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu

zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.

Vyššie uvedené možno pre účely preskúmavanej veci uzavrieť konštatovaním, že

zastavenie exekučného konania podľa neprichádza

do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverenie súdneho exekútora vykonaním

exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,

neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že exekučné

konanie zastavili podľa v procesnej situácii, v ktorej

neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel

k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, mal žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie konanie

zastaviť podľa (viď obdobne uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , , ).

So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov, i keď nebol

v dovolaní namietaný, dospel dovolací súd k záveru, že v exekučnom konaní došlo

k procesnej vade konania v zmysle (hoci z iných dôvodov, než uvádzala

oprávnená), ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež

jeho opodstatnenosť.

Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v zrušil

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (, ).

9

So zreteľom na zrušenie týchto uznesení (z procesného dôvodu) nemohol dovolací súd

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľky, že napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho údu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. septembra 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová