Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f14/385995.ecd239.pdf
PDF · 164.81 KB
No categories available
4Cdo/233/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 233/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., IČO : X.,
zastúpenej AK M., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému R. O., o vymoženie 1218,64 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 3 Er 361/11, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 16. februára 2012 sp.zn.
12 CoE 69/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
zo 16. februára 2012 sp.zn. 12 CoE 69/2011 a uznesenie Okresného súdu Kežmarok
z 26. októbra 2011 č.k. 3 Er 361/11-58 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Kežmarok
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
a MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) rozhodcovským rozsudkom z 30. júla
2010 sp.zn. IBBO310196 uložil povinnému zaplatiť právnej predchodkyni oprávnenej (P. –
pozn. dovolacieho súdu) 1218,64 €, úrok vo výške 23% ročne zo sumy 1218,64 € od 2.
februára 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1218,64 € od 2.
februára 2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu
splatnosti úveru vo výške 84,88 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú k 1.
februáru 2010 vo výške 338,72 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 28,22 €, náhradu
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 66,82 €, všetko
na bankový účet predčíslie X., vedený v P., variabilný symbol : X., všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Na základe rozhodcovského rozsudku podala oprávnená súdnemu exekútorovi návrh
na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor JUDr. R. D. požiadal Okresný súd
Kežmarok o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Kežmarok uznesením z 26. októbra 2011 č.k. 3 Er 361/11-58 zastavil
exekučné konanie. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov exekučného
konania. Exekučné konanie zastavil vychádzajúc z ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), lebo
v rozhodcovskom rozsudku uvádzaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou (neplatnou)
podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka zakladá značnú
nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného).
S ohľadom na splynutie doložky s ostatnými zmluvnými podmienkami v úverovej zmluve
dospel prvostupňový súd k záveru, že doložka nebola individuálne dojednaná a spotrebiteľ
nemal inú možnosť, len túto zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej. Nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného videl aj v tom, že
spotrebiteľ bol nútený neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu pred
rozhodcovským súdom zvoleným oprávnenou.
Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávnenej uznesením zo 16. februára 2012 sp.zn.
12 CoE 69/2011 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch
svojho rozhodnutia poukázal na to, že „rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá
z dôvodu chýbajúcej písomnosti podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Vo veci rozhodol
rozhodca bez platnej zmluvy. Chýba osobitná rozhodcovská zmluva. Nepostačuje odkaz
na všeobecné obchodné podmienky k úverovej zmluve. Oprávnená nemá titul na vedenie
exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku. Oprávnený nemá titul vydaný právomocným
orgánom. Z toho dôvodu mohol okresný súd podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie“.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá navrhla,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila
ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. d/, e/, f/ O.s.p. (v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľky exekučný súd nebol
oprávnený skúmať materiálom správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie,
ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekážka “res iudicata“.
Považovala za neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci bol podľa zákona
potrebný. Taktiež namietala, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
a bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za takú vadu
označila skutočnosť, že jej nebolo umožnené riadne a zákonným spôsobom uplatniť jej práva
z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní, ako aj nedostatočne odôvodnenie
rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu. Podľa názoru oprávnenej exekučný súd
v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky
vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.),
alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 písm. a/
až g/ O.s.p. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namieta vadu podľa § 237 písm. d/ O.s.p., t.j. že sa v tej istej veci už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova.
Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého
skutku).
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako
súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)
bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide
o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom
aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní
vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).
Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie.
Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej P. proti povinnému
R. O., o vymoženie 1218,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod
sp.zn. 3 Er 361/11, na základe rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM
ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ
a MEDIAČNEJ, a.s. z 30. júla 2010 sp.zn. IBBO310196, nepredchádzalo žiadne iné konanie
na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené
dovolateľkou namietanou vadou (§ 237 písm. d/ O.s.p.).
Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/
O.s.p., ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť zrejme tým, že skúmali
podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul žiadnu aktivitu
na takýto prieskum. Oprávnená túto vadu namieta neopodstatnene.
Ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku
jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie
prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je
treba konanie zastaviť.
Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej bol povinný rozhodnúť do 15 dní od jej
doručenia (§ 44 Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového –
hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu
na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p., ale o námietku inú, ktorú
oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych
záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje
rozhodnutia.
Oprávnená v dovolaní tiež namieta, že súdy jej v konaní odňali možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pričom k odňatiu jej možnosti konať pred súdom
a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo tým, že jej súdy neumožnili si riadne
a zákonným spôsobom uplatniť svoje práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia
účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv.
V danom prípade oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor
požiadal súd, aby ho poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim
postupom súdu v tejto procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo
preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
vychádzajúce z výsledkov uskutočneného preskúmavania. Uvedené ustanovenie predpokladá,
že ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním
exekúcie, a že v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
V preskúmavanej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia
o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie
zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.; odvolací súd jeho postup považoval
za správny a odvolaním napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil (hoci
z dôvodov nekorešpondujúcich s prvostupňovým rozhodnutím, keďže súd prvého stupňa
zastavil exekučné konanie a nie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ako uvádza odvolací súd v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia). Týmto
postupom súdov bola oprávnenej odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré
zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe
procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu,
ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. (týkajúce sa prípadov
zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon
rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu
rozhodcovského rozsudku (v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu).
Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie inak nerobí rozdiely medzi konaním
o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku, možno dospieť
k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie § 45 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu
na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že toto ustanovenie
sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov
uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu.
Vyššie uvedené možno pre účely preskúmavanej veci uzavrieť konštatovaním, že
zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza
do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverenie súdneho exekútora vykonaním
exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,
neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že exekučné
konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej
neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel
k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, mal žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie konanie
zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (viď obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 154/2011, 4 Cdo 195/2011, 3 Cdo 32/2012).
So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdov nižších stupňov, i keď nebol
v dovolaní namietaný, dospel dovolací súd k záveru, že v exekučnom konaní došlo
k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (hoci z iných dôvodov, než uvádzala
oprávnená), ktorá zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež
jeho opodstatnenosť.
Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. zrušil
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).
So zreteľom na zrušenie týchto uznesení (z procesného dôvodu) nemohol dovolací súd
pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti námietky dovolateľky, že napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho údu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. septembra 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová