Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/7/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský

Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Jankou Čončolovou, advokátkou so sídlom

M. Pišúta 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný

inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 15.8.2011,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -26 zo dňa

30. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č. k. -26 zo dňa 30. novembra 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal

zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní bolo zmenené rozhodnutie

Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa

25.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za porušenie povinností

predávajúceho podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon

o ochrane spotrebiteľa“) pokutu podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vo výške 550 € za to, že žalobca

porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovateľ služby konal v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko kontrolami v dňoch 4.8.2010, 12.8.2010 a 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca

porušil o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon

č. “), pretože ako správca bytov v zmysle tohto zákona, keď končí

správca svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia

činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti

týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu,

vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, ktorú

povinnosť si žalobca ako správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš, nesplnil a tým konal v rozpore

s dobrými mravmi. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že je nesporné, že

zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom

bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi ako

poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane

spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie

a žalobca si svoje povinnosti v zmysle tretia veta nesplnil,

čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov zo strany predávajúceho ako poskytovateľa služby.

Krajský súd ďalej dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátu oprávneným

kontrolovať vnútorný trh a aj kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v súlade

so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov

3

a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov a poukázal na ust.

Z. z., kde je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj

Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie

Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline

pre Žilinský kraj zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol,

že krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa,

keď konanie žalobcu skutkovo vyhodnotil ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje

ich riadne použitie a takéto konanie bez ďalšieho po právnej stránke vyhodnotil ako porušenie § 4

ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa žalobcu uvedené ustanovenie nemá

kogentný charakter a umožňuje širší výklad a nemožno ho vykladať výlučne formalistickým

spôsobom, k akému sa priklonil krajský súd, keď neskúmal, či v prejednávanej veci žalobca

skutočne vykonal činnosť správcu nie riadne. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím krajského

súdu došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého

dôkazu a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok spočívajúci v tzv. opomenutom

dôkaze zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle skutkových zistení už správnym

orgánom prvého stupňa sa zistila skutková okolnosť, a to že v protokole o odovzdaní domu

na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26.8.2009 sa žalobca a nový správca domu

dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu žalobca prevedie na účet založený

novým správcom nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu ale až 20.9.2009. Logickým

dôvodom uvedenej dohody žalobcu a nového správcu domu bolo riadne uzavretie všetkých

účtovných záležitostí zo zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú domu a vzťahujú sa na obdobie

výkonu správy žalobcu. Žalobca uviedol, že vykonal pre vlastníkov bytov ďalšiu prácu naviac

a v každom prípade služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov, spotrebiteľov, mať uzavreté

účtovné záležitosti zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie

výkonu správy doterajšieho správcu, a túto skutočnosť mal krajský súd skutkovo a právne

vyhodnotiť, čo neurobil. Čo sa týka výšky uloženej sankcie, nie je zdôvodnená v zmysle

ust. ako i judikatúry Ústavného súdu SR a v tejto časti je rozhodnutie

krajského súdu nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

4

Žalobca už v žalobe poukázal na nedostatok zákonnosti v postupe žalovaného pri odôvodnení

výšky uloženej sankcie a jej príslušných zákonných kritérií. Skutkový záver krajského súdu

spočívajúci v tom, že žalovaný sa pri uložení sankcie vysporiadal so všetkými okolnosťami, nie

je pravdivý a z konštatácie krajského súdu, že rozsah a výška uloženej sankcie závisí od voľnej

úvahy správneho orgánu a že rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom, nie je možné takýto rozsudok krajského súdu preskúmať odvolacím

súdom.

Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že

v odvolaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jednak

odvolacie rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozsudok krajského súdu. Čo sa týka

ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak pre jeho porušenie stačí, ak sa zistí, že

predávajúci, ktorým bol v danom prípade aj žalobca, nevytvoril podmienky na poskytovanie

služby spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý vyplýva vzhľadom na charakter predmetnej

služby zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tieto zákonné povinnosti žalobcu

sa viazali k ukončeniu služby výkonu správy, nakoľko riadne ukončenie správy domu

je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového

správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa , odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a a

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať

úspech.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

5

Podľa predávajúci je povinný zabezpečiť predaj

výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

Podľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými

mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže

privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe

využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej

slobody.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie

predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje

služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie službou

akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne

s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné

komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Podľa za porušenie povinností ustanovených týmto

zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží

orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej

v § 26 pokutu do 2.000.000,--Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží

pokutu do 5.000.000,--Sk.

Najvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom, keď dôvodí, že Slovenská obchodná

inšpekcia je tým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj

kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými

podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom

bytov.

6

Podľa o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach

ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa

§ 2 a podľa osobitných predpisov.

Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1) uvádza zákonodarca

príkladmo viaceré právne predpisy avšak tiež i o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupovali správne orgány súladne so zákonom ako

i krajský súd, keď dôvodili potrebu na daný prípad aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h)

zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež je potrebné na rozdiel od žalobcu dôvodiť, že z tohto

ustanovenia vyplýva jeho kogentný charakter, pretože priamo a bezprostredne z neho pre žalobcu

vyplýva povinnosť poskytovania služieb takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné

použitie a preto výklad, aký zaujíma pri tomto ustanovení žalobca vo svojom odvolaní považuje

odvolací súd za účelový až špekulatívny.

Taktiež žalobca mylne dôvodí tým, že sa s novým správcom domu dohodol, že zostatok

finančných prostriedkov na účte domu prevedie žalobca na účet založený novým správcom

(pisateľom podnetu) nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu, ale až po dni 20.9.2009 a že

výsledkom uvedenej dohody bolo riadne uzavretie všetkých účtovných prípadov zo zmluvných

vzťahov týkajúcich sa domu, vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu (ku dňu

31.8.2009). Totiž z protokolu o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši

zo dňa 26.8.2009 síce vyplýva uvedená dohoda, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že správnym

orgánom bol sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa

v nadväznosti na § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď si nesplnil

povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť správu o svojej činnosti týkajúcej sa

uvedeného domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia,

čím nezabezpečil poskytnutie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne použitie. Pokiaľ

žalobca poukazuje na účet nového správcu ako o činnosti resp. práci naviac v prospech

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že

7

žalobca neurobil žiadnu nadprácu, ale v skutočnosti si len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá

mu okrem iného vyplýva i z ust. § 8a bytového zákona.

Odvolací súd je toho názoru, že taktiež i námietky žalobcu ohľadne uloženia pokuty a jej

výšky sú neopodstatnené. V tejto časti poukazuje na riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku

krajského súdu, pretože Najvyšší súd SR sa s jeho dôvodením stotožňuje a obmedzuje sa

na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali

v súlade so zásadami administratívneho trestania a nevybočili z medzí stanovených pre použitie

správnej úvahy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu

ako súladný so zákonom podľa , potvrdil za použitia ust. veta

prvá

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1

v spojení s ust. za použitia ust. Žalobca

v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania nevznikli a tieto mu neprináležia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 23. októbra 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth

8