Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)59a/386664.8d82a7.pdf
PDF · 146.95 KB
No categories available
2Sžo/7/2012
Najvyšší súd 2Sžo/7/2012 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, Kollárova 3588, Liptovský
Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Jankou Čončolovou, advokátkou so sídlom
M. Pišúta 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/1270/99/2010 zo dňa 15.8.2011,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/70/2011-26 zo dňa
30. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č. k. 21S/70/2011-26 zo dňa 30. novembra 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní bolo zmenené rozhodnutie
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa
25.10.2010, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za porušenie povinností
predávajúceho podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) pokutu podľa § 24 ods. 1 tohto zákona vo výške 550 € za to, že žalobca
porušil povinnosti predávajúceho, keď ako poskytovateľ služby konal v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko kontrolami v dňoch 4.8.2010, 12.8.2010 a 2.9.2010 bolo zistené, že žalobca
porušil zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č. 182/1993 Z. z.“), pretože ako správca bytov v zmysle § 8a ods. 2 tohto zákona, keď končí
správca svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia
činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu,
vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, ktorú
povinnosť si žalobca ako správca bytov voči spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome Kollárova 1946 Liptovský Mikuláš, nesplnil a tým konal v rozpore
s dobrými mravmi. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, že je nesporné, že
zmluva o výkone správy bytov č. 115/2003 zo dňa 18.8.2003 a zmluvný vzťah medzi správcom
bytov a nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov ako spotrebiteľmi, je zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti vznikli žalobcovi ako
poskytovateľovi uvedenej služby povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa, teda poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie
a žalobca si svoje povinnosti v zmysle § 8a ods. 2 tretia veta zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil,
čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov zo strany predávajúceho ako poskytovateľa služby.
Krajský súd ďalej dôvodil, že Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátu oprávneným
kontrolovať vnútorný trh a aj kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v súlade
so zmluvnými a zákonnými podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov
a domov vo vzťahu k vlastníkom bytov a domov a poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002
Z. z., kde je priamy odkaz na osobitný predpis, ktorým je aj zákon č. 182/1993 Z. z.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
resp. aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Žiline
pre Žilinský kraj zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol,
že krajský súd nesprávne na vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa,
keď konanie žalobcu skutkovo vyhodnotil ako poskytovanie služby spôsobom, ktorý neumožňuje
ich riadne použitie a takéto konanie bez ďalšieho po právnej stránke vyhodnotil ako porušenie § 4
ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, avšak podľa žalobcu uvedené ustanovenie nemá
kogentný charakter a umožňuje širší výklad a nemožno ho vykladať výlučne formalistickým
spôsobom, k akému sa priklonil krajský súd, keď neskúmal, či v prejednávanej veci žalobca
skutočne vykonal činnosť správcu nie riadne. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutím krajského
súdu došlo k odňatiu jeho práva na spravodlivé súdne konanie v dôsledku tzv. opomenutého
dôkazu a tým k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok spočívajúci v tzv. opomenutom
dôkaze zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V zmysle skutkových zistení už správnym
orgánom prvého stupňa sa zistila skutková okolnosť, a to že v protokole o odovzdaní domu
na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 26.8.2009 sa žalobca a nový správca domu
dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na účte domu žalobca prevedie na účet založený
novým správcom nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu ale až 20.9.2009. Logickým
dôvodom uvedenej dohody žalobcu a nového správcu domu bolo riadne uzavretie všetkých
účtovných záležitostí zo zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú domu a vzťahujú sa na obdobie
výkonu správy žalobcu. Žalobca uviedol, že vykonal pre vlastníkov bytov ďalšiu prácu naviac
a v každom prípade služby v súlade so záujmom vlastníkov bytov, spotrebiteľov, mať uzavreté
účtovné záležitosti zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa domu a vzťahujúcich sa na obdobie
výkonu správy doterajšieho správcu, a túto skutočnosť mal krajský súd skutkovo a právne
vyhodnotiť, čo neurobil. Čo sa týka výšky uloženej sankcie, nie je zdôvodnená v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako i judikatúry Ústavného súdu SR a v tejto časti je rozhodnutie
krajského súdu nepreskúmateľné a došlo k odňatiu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.
Žalobca už v žalobe poukázal na nedostatok zákonnosti v postupe žalovaného pri odôvodnení
výšky uloženej sankcie a jej príslušných zákonných kritérií. Skutkový záver krajského súdu
spočívajúci v tom, že žalovaný sa pri uložení sankcie vysporiadal so všetkými okolnosťami, nie
je pravdivý a z konštatácie krajského súdu, že rozsah a výška uloženej sankcie závisí od voľnej
úvahy správneho orgánu a že rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom, nie je možné takýto rozsudok krajského súdu preskúmať odvolacím
súdom.
Žalovaný správny orgán sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a žiadal, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že
v odvolaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali jednak
odvolacie rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozsudok krajského súdu. Čo sa týka
ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak pre jeho porušenie stačí, ak sa zistí, že
predávajúci, ktorým bol v danom prípade aj žalobca, nevytvoril podmienky na poskytovanie
služby spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a ktorý vyplýva vzhľadom na charakter predmetnej
služby zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tieto zákonné povinnosti žalobcu
sa viazali k ukončeniu služby výkonu správy, nakoľko riadne ukončenie správy domu
je predpokladom na poskytovanie služby zákonom predpísaným spôsobom aj zo strany nového
správcu alebo spoločenstva vlastníkov bytov v dome.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať
úspech.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj
výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavne znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej
slobody.
Podľa § 2 písm. b) bod 1 zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 250/2007 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie službou
akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne
s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné
komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží
orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej
v § 26 pokutu do 2.000.000,--Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží
pokutu do 5.000.000,--Sk.
Najvyšší súd SR sa stotožňuje s krajským súdom, keď dôvodí, že Slovenská obchodná
inšpekcia je tým orgánom štátu, ktorý je oprávnený kontrolovať vnútorný trh a teda aj
kontrolovať, či spotrebiteľom sú poskytované služby v súlade so zmluvnými a zákonnými
podmienkami vrátane služieb, ktoré poskytujú správcovia bytov a domov vo vzťahu k vlastníkom
bytov.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach
ochrany spotrebiteľa vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa
§ 2 a podľa osobitných predpisov.
Z poznámky pod čiarou k tomuto ustanoveniu pod bodom 1) uvádza zákonodarca
príkladmo viaceré právne predpisy avšak tiež i zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti postupovali správne orgány súladne so zákonom ako
i krajský súd, keď dôvodili potrebu na daný prípad aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h)
zákona o ochrane spotrebiteľa a taktiež je potrebné na rozdiel od žalobcu dôvodiť, že z tohto
ustanovenia vyplýva jeho kogentný charakter, pretože priamo a bezprostredne z neho pre žalobcu
vyplýva povinnosť poskytovania služieb takým spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné
použitie a preto výklad, aký zaujíma pri tomto ustanovení žalobca vo svojom odvolaní považuje
odvolací súd za účelový až špekulatívny.
Taktiež žalobca mylne dôvodí tým, že sa s novým správcom domu dohodol, že zostatok
finančných prostriedkov na účte domu prevedie žalobca na účet založený novým správcom
(pisateľom podnetu) nie v lehote 30 dní od skončenia správy domu, ale až po dni 20.9.2009 a že
výsledkom uvedenej dohody bolo riadne uzavretie všetkých účtovných prípadov zo zmluvných
vzťahov týkajúcich sa domu, vzťahujúcich sa na obdobie výkonu správy žalobcu (ku dňu
31.8.2009). Totiž z protokolu o odovzdaní domu na Kollárovej 1946 v Liptovskom Mikuláši
zo dňa 26.8.2009 síce vyplýva uvedená dohoda, avšak ušlo pozornosti žalobcu, že správnym
orgánom bol sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa
v nadväznosti na § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď si nesplnil
povinnosť najneskôr do 31. augusta 2009 predložiť správu o svojej činnosti týkajúcej sa
uvedeného domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia,
čím nezabezpečil poskytnutie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne použitie. Pokiaľ
žalobca poukazuje na účet nového správcu ako o činnosti resp. práci naviac v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak v tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
žalobca neurobil žiadnu nadprácu, ale v skutočnosti si len plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá
mu okrem iného vyplýva i z ust. § 8a bytového zákona.
Odvolací súd je toho názoru, že taktiež i námietky žalobcu ohľadne uloženia pokuty a jej
výšky sú neopodstatnené. V tejto časti poukazuje na riadne odôvodnenie napadnutého rozsudku
krajského súdu, pretože Najvyšší súd SR sa s jeho dôvodením stotožňuje a obmedzuje sa
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Správne orgány pri ukladaní pokuty postupovali
v súlade so zásadami administratívneho trestania a nevybočili z medzí stanovených pre použitie
správnej úvahy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu
ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za použitia ust. § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca
v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy konania nevznikli a tieto mu neprináležia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 23. októbra 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth