Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/54/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej, v právnej veci ţalobcu F. R., K. S., B. X., Š., IČO: X., zastúpeného JUDr. M.

K., advokátkou so sídlom F. X., N., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, so sídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. I/224/11569-83279/2010/992117-r zo dňa 27.7.2010, o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -148 zo dňa 31.8.2011,

jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -148 zo dňa 31. augusta 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre, rozsudkom zo dňa 31.8.2011, č. k. -148 podľa

ust. Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „“) zamietol ţalobu, ktorou

sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/11569-

83279/2010/992117-r zo dňa 27.7.2010, ktorým ţalovaný podľa ust. § 48 ods. 5 zák.

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov účinnom k 31.12.2011 (ďalej len „

Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Šurany č. /Hru zo dňa 2.2.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2006 podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1 vo výške 4.190,66 €. O trovách konania rozhodol

súd poukazom na ust. tak, ţe ţalobcovi náhradu trov konania z dôvodu

jeho neúspechu v konaní nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, ţe pri prieskume zákonnosti

ţalobou napadnutého rozhodnutia sa zameral na otázky, či boli alebo neboli porušené niektoré

ţalobcom namietané procesné zásady daňového konania, či vykonané dôkazy, z ktorých

správca dane vychádzal a ktoré ţalobca v ţalobe taktieţ namietal, sú natoľko relevantné, ţe

z nich moţno logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému ţalovaný dospel. Krajský súd sa

stotoţnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom ţalovaného. Uviedol, ţe v danom

prípade ostali sporné skutkové okolnosti ţalobcom tvrdených obchodných transakcií, ktoré

správca dane ani ţalovaný nepovaţovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené

podmienky na odpočítanie dane v zmysle platného zákona o dani z pridanej hodnoty.

Konajúci súd sa stotoţnil so záverom správcu dane, ktorý zistil a skonštatoval pri preverovaní

jednotlivých obchodných transakcií ţalobcu na základe ním predloţených dokladov, ţe

doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky

pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Uviedol, ţe obchodné prípady, ktoré ţalobca

povaţuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predloţil doklady z elektronickej

registračnej pokladnice vystavené spoločnosťou F., spol. s r.o., nespĺňajú atribúty daňových

transakcií podľa zákona o dani z pridanej hodnoty a ţalobca nepreukázal kauzu právneho

úkonu podľa prezentovaného zámeru. Skonštatoval, ţe na splnenie hmotnoprávnych

podmienok uvedených v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) ako i ust. § 51 ods. 1 písm. a) zák.

č. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) sa viaţe nárok

na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a pokiaľ si platiteľ podľa daňového priznania uplatnil

nárok na odpočítanie dane z dodaného tovaru, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné

obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto

prípade v doklade z elektronickej registračnej pokladnice, čo ţalobca nepreukázal. Formálna

existencia dokladu z elektronickej registračnej pokladne spolu s výdavkovými pokladničnými

dokladmi ţalobcu, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle

. Tak ako uţ bolo uvedené vyššie, existenciu zákonných podmienok pre nárok

na odpočet dane musí preukázať platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje. Tieto

podmienky boli spochybnené predovšetkým tým, ţe ţalobca deklaroval v roku 2006 nákup

nafty od spoločnosti F., spol. s r.o. v objeme 312.600 litrov, pričom sa jednalo o hotovostný

nákup cez registračnú pokladňu. Uviedol, ţe podľa jeho názoru nebol takýto nákup

v hotovosti cez elektronickú registračnú pokladnicu moţný (pretoţe z celkového mnoţstva

453.071 litrov nafty zakúpenej spoločnosťou F., spol. s r.o. v roku 2006 zostala na

hotovostný predaj nafta v objeme 132.610 litrov) a podľa názoru súdu mnoţstvo ţalobcom

nakúpenej nafty nebolo moţné objasniť ani výsluchom svedkov – zamestnancov ţalobcu

a čerpacej stanice. Krajský súd v súvislosti so ţalobcovým návrhom o vykonanie znaleckého

dokazovania, uviedol, ţe tým by bolo moţné preukázať, či ţalobcom predloţené doklady

pochádzajú z elektronickej registračnej pokladne spoločnosti F., spol. s r.o., ale nepreukázal

by sa ţalobcom deklarovaný nákup nafty. Krajský súd ďalej poukázal na Šiestu smernicu

Rady 77/388/EHS zo dňa 17.5.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov,

týkajúcich sa daní z obratu (spoločný systém dane z DPH), v znení doplnenom smernicou

rady 95/7/ES z 10.4.1995, ktorá zakladá spoločný systém DPH a v súlade s jej ustanoveniami

dospel k záveru, ţe v preverovaných prípadoch nedošlo k uskutočneniu, resp. prijatiu

zdaniteľného plnenia, a teda ani ku vzniku daňovej povinnosti a v konečnom dôsledku ani

k nároku na odpočet DPH. Krajský súd sa ďalej vysporiadal aj s ďalšou námietkou ţalobcu

ohľadne poukazovania na iný postup správcu dane pri zdaňovacom období marec 2007,

pričom skonštatoval, ţe kontrola nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie marec 2007 bola samostatnou daňovou kontrolou a jej výsledky nemohli mať vplyv

na daňovú kontrolu zdaňovacieho obdobia júl 2006. S poukazom na uvedené krajský súd

dospel k záveru o správnosti postupu správcu dane v súlade so zákonom, kedy dostatočne

a správne zistil skutkový stav tak, aby bolo moţné na jeho základe v zmysle zákona

rozhodnúť. Záver správcu dane a ţalovaného, ktorý urobili vo svojich rozhodnutiach

zodpovedal, podľa názoru krajského súdu, zásadám logického myslenia a bol v súlade aj

s hmotnoprávnymi ustanoveniami , s ktorými sa konajúci súd stotoţnil a ţalobu

preto poukazom na ust. ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý

ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a jeho návrhu vyhovel.

Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy konania. Podľa názoru ţalobcu konajúci súd v rozpore

s ust. a nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v prospech

ţalobcu, keď ich buď nevykonal, alebo tie, ktoré vykonal, vyhodnotil jednostranne. Keďţe

existuje dôvodná pochybnosť o úplnosti a preukaznosti účtovníctva spoločnosti F., spol. s r.o.,

ţalobca zastal názor, ţe bolo potrebné preveriť, či neboli uskutočnené i nákupy, ktoré sa

nenachádzali v účtovníctve tejto spoločnosti a tieto nikto nevykonal. Za závaţné porušenie

jeho práv povaţoval postup správcu dane, ktorý odmietol vykonanie dôkazu (vypracovanie

znaleckého posudku, ktorý mohol potvrdiť alebo spochybniť pravosť dokladov vydaných

z registračnej pokladnice spoločnosti F., spol. s r.o.). Tvrdenie ţalobcu o nezákonnom postupe

pracovníkov správcu dane má podľa jeho názoru potvrdiť skutočnosť, ţe následne ţalovaný

nariadil vykonanie znaleckého dokazovania. Ţalobca nesúhlasil so záverom krajského súdu

ohľadne vykonania znaleckého dokazovania a zastal názor, ţe pokiaľ spoločnosť F., spol.

s r.o. doklady vystavila, vznikla jej daňová povinnosť a ţalobcovi právo na odpočet DPH.

Ţalobca taktieţ namietal spôsob vyhodnotenia svedeckých výpovedí jeho zamestnancov ako

i zamestnancov čerpacej stanice, ktoré správca dane vyhodnotil ako nedôveryhodné a krajský

súd sa iba bez ďalšieho s uvedeným stotoţnil. Za nezákonný postup správcu dane povaţoval

ţalobca aj tú skutočnosť, ţe pre porovnanie spotreby nafty na hektár správca dane porovnával

ţalobcu s neporovnateľným subjektom, nebral do úvahy spotrebu nafty u ţalobcu, pracovné

zmluvy, predaj tovaru a pod., ktoré jednoznačne preukazovali spotrebu nafty u ţalobcu.

Taktieţ sa ţalobca nestotoţnil s tvrdením ţalovaného ako aj krajského súdu o tom, ţe

nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k nákupu ním deklarovaného objemu nafty na čerpacej

stanici, napriek tomu, ţe mal vystavený odberný preukaz na nákup daňovo zvýhodneného

minerálneho oleja (červená nafta) v objeme 240.000 litrov v roku 2006 a z tohto limitu

nevyčerpal 75.498 litrov. Práve naopak, ţalobca v priebehu kontroly deklaroval a vysvetľoval

prečo pre svoje zdaniteľné plnenia nakupoval tak červenú (zvýhodnenú) ako aj bielu naftu

(čerpanú z čerpacej stanice), avšak ţalovaný ani krajský súd sa s týmito argumentmi

nevysporiadali. Ţalobca ďalej namietal aj tú skutočnosť, ţe krajský súd sa nevysporiadal

s otázkou, ako dospel ţalovaný ku skutočnosti, ţe údaje poskytnuté spoločnosťou F., spol. s

r.o. sú správne a napriek tomu, ţe bolo preukázané, ţe účtovníctvo tejto spoločnosti nebolo

správne a doklady, ktoré predloţila ku kontrole boli neúplné, krajský súd ako i ţalovaný

vyhodnotil tieto doklady ako jediné správne a vierohodné. Váţne pochybnosti o zákonnosti

postupu ţalovaného v predmetnej veci vzbudzuje u ţalobcu aj to, ţe ţalovaný v mesiaci

marec 2007 vyhodnotil postup daňovníka ako správny, pričom bolo jeho povinnosťou

v ostatných prípadoch rozhodnúť rovnako. V zdaňovacom období za mesiac marec 2007 išlo

o doklady z tej istej registračnej pokladnice, ktoré tak isto neboli evidované na kontrolnej

páske u spoločnosti F., spol. s r.o. a ţalovaný ich napriek tomu v celom rozsahu akceptoval

a odpočet DPH uznal. Podľa názoru ţalobcu, pokiaľ ţalovaný ako i súd tvrdia, ţe výsledky

tejto kontroly, hoci išlo o odpočet DPH, t.j. doklady, dôkazy aj spôsob odpočtu bol identický,

nemohli mať vplyv na toto konanie, bolo potrebné podrobne zdôvodniť prečo a v čom vidia

rozdiel.

Ţalobca sa odvolával aj na rozhodnutie Súdneho dvora z 27.9.2007 vo veci C-409-04,

vo veci Teleos plc., v ktorého prípade išlo o skutkovo temer totoţný prípad ako prejednávaný,

keď daňovník mal k dispozícii doklady oprávňujúce jeho nárok na odpočet DPH, následne sa

však preukázalo, ţe uvedení prepravcovia neexistovali alebo nerealizovali prepravu, t.j. išlo

o podvod na strane obchodného partnera, pričom v konaní sa nepreukázalo, ţe spoločnosť,

ktorá si uplatňovala odpočet DPH, sa podieľala na tomto podvode, a preto súd rozhodol, ţe

odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal

v dobrej viere a predloţil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho nárok, aby

následne zaplatil DPH z tohto tovaru, keď sa zistí, ţe uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom

však nedôjde k preukázaniu jeho účasti na podvode. Pre tento prípad nie je rozhodujúce, či uţ

šiesta smernica na ktorú poukazuje krajský súd, bola alebo nebola zapracovaná do nášho

právneho poriadku, ale to, čo je obsahom tohto rozhodnutia. Ţalobca záverom skonštatoval,

ţe doklady mal vystavené z registračnej pokladnice spoločnosti F., spol. s r.o., pohonné

hmoty čerpal na riadnej čerpacej stanici, o vystavených dokladoch riadne účtoval, nakúpenú

naftu preukázateľne pouţil na svoje zdaniteľné plnenia, z ktorých následne riadne odvádzal

daň (a navyše za zdaňovacie obdobie marec 2007, presne také isté doklady z tej istej

registračnej pokladnice vystavené spoločnosťou F., spol. s r.o. ţalovaný uznal ako správne).

Poukázal na nedôveryhodnosť spoločnosti F. spol. s r.o., nakoľko táto spoločnosť stratila

doklady z registračnej pokladnice, stratila samotnú registračnú pokladnicu, následne sa zistilo,

ţe porušila celý rad daňových, účtovných ako aj colných predpisov a po výkone daňovej

kontroly predmetnú čerpaciu stanicu predala a prestala vykonávať podnikateľskú činnosť. Súd

si iba osvojil stanovisko ţalovaného bez toho, aby sa zaoberal aj dôkazmi svedčiacimi

v prospech ţalobcu. Na podporu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe v konaní nemoţno pouţiť iba dôkazy,

ktoré sú v neprospech ţalobcu a tie, ktoré sú v jeho prospech, bez odôvodnenia nepouţiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd návrhu ţalobcu vyhovel a rozhodnutie

krajského súdu zmenil.

Z písomného vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu ţalobcu je zrejmé, ţe sa pridrţiaval

svojho písomného vyjadrenia k ţalobe, nakoľko odvolanie podané ţalobcom neobsahovalo

ţiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa uţ ţalovaný vyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( s pouţitím vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, ţe

odvolanie nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa ust. , , , , v daňovom konaní sa postupuje

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa

pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných

osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi

a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich

najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo.

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy

skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane.

Podľa ust. veta prvá a druhá, daňovou kontrolou sa

zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel

kontroly vyţaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom

daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo

druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa

vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona

alebo osobitného predpisu.

Podľa ust. , daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva

daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi

správcu dane právo

a) na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného

poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového

subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa ust. , kontrolovaný daňový subjekt má

vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov,

ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné

vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce

jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho

prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov

kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa ust. , , dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa ust. , , ako dôkaz moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa ust. , daňová povinnosť vzniká dňom dodania

tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako

vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania

nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo

inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8

ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa ust. , právo odpočítať daň z tovaru alebo

zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová

povinnosť.

Podľa ust. , platiteľ môţe odpočítať od dane,

ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb

ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči

nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

Podľa ust. , právo na odpočítanie dane podľa

§ 49 môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru

od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa ust. , , pri kaţdom dodaní tovaru a dodaní

sluţby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou

osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj

v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie sluţby

skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak

v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých

platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním sluţby, na ktoré prijal jednu alebo viac

platieb, môţe platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej

daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie sluţby v tomto

kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar

alebo sluţbu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 aţ 42.

Faktúra musí obsahovať

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva

tovar alebo sluţbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,

b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu

tovaru alebo sluţby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo sluţba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1

prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) mnoţstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluţby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej

cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,

i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Podľa ust. , ak cena tovaru alebo sluţby vrátane dane

nie je viac ako 1.659,70 €, za faktúru sa povaţuje aj doklad vyhotovený elektronickou

registračnou pokladnicou, ktorý musí obsahovať údaje podľa odseku 2 s výnimkou údaja

podľa odseku 2 písm. b) a s výnimkou jednotkovej ceny podľa odseku 2 písm. g).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy

podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny

orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,

či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné

pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, resp. v opravnom prostriedku, či uvedené

procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj

súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu za zdaňovacie obdobie júl

2006 kontrolu dane z pridanej hodnoty podľa , o výsledku ktorej

vyhotovil protokol č. /Szö, zo dňa 11.12.2009. V nadväznosti na to bol

vydaný dodatočný platobný výmer č. /Hru, ktorým bol ţalobcovi vyrubený

rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.190,66 €, podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1

Dôvodom zníţenia ţalobcom uplatnenej výšky nadmerného odpočtu

DPH na vstupe bolo porušenie ustanovenia o dani z pridanej

hodnoty, pričom správca dane neuznal ţalobcom predloţené daňové doklady – pokladničné

doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. 6330031413633001 vystavené

dodávateľom pohonných hmôt F., spol. s r.o. Celkovo sa jednalo o 47 dokladov za nákup

18.000 l nafty a 19 dokladov na nákup 950 l benzínu. Na základe výsledkov dokazovania

vykonaného v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, ţe ţalobcom predloţené daňové

doklady nemajú reálny základ, nakoľko sa nepodarilo preukázať uskutočnenie deklarovaných

zdaniteľných plnení.

Na základe odvolania podaného ţalobcom, ţalovaný rozhodnutím zo dňa 27.7.2010,

č. I/224/11569-83279/2010/992117-r dodatočný platobný výmer Daňového úradu Šurany

potvrdil. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyššie uvedeného ako aj príslušného daňového

úradu, bolo predmetom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti

.

Odvolací súd v rámci súdneho prieskumu danej veci zistil, ţe Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci súdneho prieskumu v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , prejednal a rozhodol obdobné

veci, týkajúce sa tých istých subjektov - ţalobcu F. R., proti ţalovanému Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, s obdobným skutkovým stavom (skutkový stav vychádzal z

daňovej kontroly vykonanej správcom dane – Daňovým úradom Šurany u ţalobcu ako

platiteľa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2005 a 2006) a predmetom

prieskumu vo všetkých uvedených veciach bolo posúdenie uplatneného práva ţalobcu na

odpočet dane z pridanej hodnoty v uvedenom kontrolovanom období. Predmetom súdneho

prieskumu v uvedených veciach boli rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky, ktorými Daňové riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutia - dodatočné platobné

výmery Daňového úradu Šurany, ktorými správca dane ţalobcovi ako platiteľovi dane

z pridanej hodnoty podľa vyrubil rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia - mesiace november, október, jún a máj roku

2005 (rozsudok NS SR sp. zn. ), mesiace marec, december a apríl 2005

(rozsudok NS SR sp. zn. ) a mesiac december roku 2006 (rozsudok

sp. zn. NS SR ), mesiac február 2006 (rozsudok NS SR sp. zn. ).

Súčasne vo všetkých uvedených prípadoch dôvodom zníţenia ţalobcom uplatnenej výšky

nadmerného odpočtu DPH na vstupe bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a)

, pričom správca dane neuznal ţalobcom predloţené daňové doklady

– pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP č. X. vystavené

dodávateľom pohonných hmôt F., spol. s r.o. a na základe výsledkov dokazovania

vykonaného v rámci daňovej kontroly správca dane zistil, ţe ţalobcom predloţené daňové

doklady nemajú reálny základ, nakoľko sa nepodarilo preukázať uskutočnenie deklarovaných

zdaniteľných plnení. Vo všetkých týchto prípadoch ţalobca tieţ vznášal v odvolaniach proti

rozhodnutiam správcu dane, následne v ţalobách a v odvolaniach proti rozhodnutiam

krajského súdu, obdobné námietky nezákonnosti.

Podľa ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako

odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môţe

v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení

uvedie.

V súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme, Najvyšší súd

Slovenskej republiky v predmetnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje

na právne dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

sp. zn. , ktorého časť v odôvodnení uvádza a s ktorou sa plne stotoţňuje.

„Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného

hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov s prihliadnutím

na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti

boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane

zo zistených skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického

myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona

o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady

a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu pohonných hmôt nespĺňajú zákonné

kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

podľa a ako i vierohodnosti účtovnej evidencie

ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).

Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu svedeckých výpovedí krajským

súdom a daňovými orgánmi oboch stupňov najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu konštatuje, ţe úlohou krajského súdu v rámci prieskumu zákonnosti

napádaných správnych rozhodnutí a procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu bolo

zistiť, či boli dodrţané práva ţalobcu, ktoré mu v rámci vykonávania dôkazov prislúchajú,

či priebeh realizácie dôkazov bol v súlade so zákonom. Pokiaľ správny súd na základe obsahu

administratívneho spisu a obsahu dôvodov napádaného rozhodnutia nevidí porušenie zákona

a vyhodnotenie vykonaných dôkazov kaţdý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti povaţuje

za správne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov podľa

§ 29 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o správe daní, nie je potrebné, aby v odôvodnení súdneho

rozhodnutia opakoval opisom výsledky a vyhodnotenie dôkazov s poukazom na dôvody

posúdenia ich vierohodnosti alebo nevierohodnosti, ak takéto odôvodnenie je obsiahnuté

v administratívnom spise a napádaných správnych rozhodnutiach. Najvyšší súd má za to, ţe

správca dane uţ v protokole o výsledku daňovej kontroly ako i v následných napádaných

rozhodnutiach uviedol, ktoré výpovede si vzájomne odporujú a zrozumiteľne a jasne uviedol

dôvody, pre ktoré v ňom tie ktoré výpovede svedkov vzbudzujú pochybnosť o ich úplnej

vierohodnosti, a to i vo vzťahu k iným zisteniam a faktom, napr. počet a druh, značky vozidiel

a poľnohospodárskych strojov s prihliadnutím na objem ich nádrţí a druh tankovaných

pohonných hmôt. Je potrebné vziať do úvahy, ţe výpovede svedkov nie sú jedinými dôkazmi,

ktoré môţu potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia ţalobcu ohľadne nakúpeného mnoţstva

pohonných hmôt. Ich analýzu dotvára kontext ďalších dôkazov vo vzájomných súvislostiach.

Z obsahu administratívneho spisu taktieţ vyplýva, ţe ţalobcovo deklarovanie

a vysvetľovanie dôvodov nevyčerpania cenovo zvýhodnenej tzv. červenej nafty v objeme

75.498 litrov sa v administratívnom ani súdnom spise nenachádza. Z uvedeného dôvodu jeho

námietku ohľadne nevysporiadania sa s touto argumentáciou ţalobcu zo strany krajského

súdu a správnych orgánov, najvyšší súd povaţuje za účelovú, nemajúcu oporu v ţalobcom

predloţených dôkazoch v rámci preskúmavaného daňového konania a v obsahu

administratívneho spisu.

V súvislosti s námietkou ţalobcu o nekompetentnom a „neporovnateľnom“ porovnaní

spotreby nafty s iným podnikateľským subjektom podnikajúcim v danej oblasti

v poľnohospodárskej výrobe, najvyšší súd okrem konštatovania dôkladnosti odôvodnenia

výberu porovnateľného a porovnávaného daňového subjektu zo strany daňových orgánov,

a to s prihliadnutím na rozlohu, spôsob obrábania a kvalitu obhospodarovanej pôdy,

poukazuje i na zistený pomer spotreby cenovo zvýhodnenej nafty k čerpanej cenovo

nevýhodnej u oboch porovnávaných daňových subjektov ako i na zaznamenaný výrazný pokles

priemerného mesačného nákupu cenovo nezvýhodnenej nafty ţalobcom po začatí daňových

kontrol v porovnaní s priemerným mesačným nákupom nafty ţalobcom v rokoch 2005 a 2007,

a to i napriek nárastu obhospodarovanej pôdy v roku 2008 oproti roku 2005 o 359 hektárov.

Na základe uvedeného moţno len konštatovať, ţe vo svetle výsledkov vykonaného

dokazovania nie je moţné nepochybovať o hodnovernosti ţalobcom deklarovaných tvrdení

ohľadne uskutočnenia sporných zdaniteľných plnení v nadväznosti na splnenie zákonných

podmienok nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

Správa daní s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu

je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak,

ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať

ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných

listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8

zákona o správe daní). Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s vyuţitím inštitútu

daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv

daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne

určenie dane alebo oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona

o DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej vyrubeniu

daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná

aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej

pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov

nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými

v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému

postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo

(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností

musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných

ustanovení.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu

povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukáţu

a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných

a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom

dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú

hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného

dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy

vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii (k tomu pozri

napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 07.09.2011).

Preto neobstojí ţalobcove tvrdenie, ţe správca dane ohľadne preukázania existencie

sporného nákupu nafty neprimerane preniesol dôkazné bremeno len na ţalobcu. Povinnosť

dôkazného bremena spočívajúca na ţalobcovi sa vzťahuje podľa § 29 ods. 8 zákona o správe

daní aj na jeho povinnosť preukázať vierohodnosť a správnosť ním vedených povinných

evidencií alebo záznamov, čo sa mu však vzhľadom na výsledky dokazovania nepodarilo

preukázať a čo bolo preverovaním ţalobcom deklarovaných plnení zo strany správcu dane

relevantne spochybnené.

Prihliadnuc na uvedené, ţalobcom navrhované vykonanie znaleckého dôkazu pravosti

a pôvodu správcom dane vyradených pokladničných pások, sa vo svetle výsledkov dosiaľ

vykonaného dokazovania javí ako bezúčelné, nakoľko, s prihliadnutím na znenie § 49 ods. 2

písm. a) , nie je preukázané, ţe dodávateľovi F., spol. s r.o., vznikla daňová

povinnosť, a ţe voči ţalobcovi bola dodávateľom F., spol. s r.o., daň z pridanej hodnoty za

predmetné dodanie pohonných hmôt uplatnená. Z uvedeného dôvodu preukázanie pravosti

a pôvodu pokladničných dokladov z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len ERP)

dodávateľa F., spol. s r.o., by nemohlo privodiť pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci

oprávnenosti na vrátenie ním uplatneného nadmerného odpočtu za kontrolované mesačné

zdaňovacie obdobia.

Nemoţno akceptovať argument ţalobcu ohľadne odlišného postupu správcu dane

pri preverovaní a rozhodovaní o výške daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie

mesiaca marec 2007 vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam v tomto konaní. Z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, ţe dodatočný platobný výmer č. /Hru

vydaný Daňovým úradom Šurany dňa 05.05.2009 vychádzal z výsledkov opakovanej daňovej

kontroly, ktorou správca dane rozsiahlym spôsobom v intenciách druhostupňového

rozhodnutia ţalovaného, ktorým zrušil skorší dodatočný platobný výmer za uvedené

zdaňovacie obdobie a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie

a rozhodnutie, doplnil dokazovanie, na základe ktorého dospel k tým istým skutkovým

zisteniam ako vyšli najavo pri preverovaní mesačných zdaňovacích období DPH v rokoch

2005 a 2006. Ţalobcovi teda neboli pre účely nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH

za opakovane kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2007 uznané daňové doklady z ERP

dodávateľa F., spol. s r.o., ktorých reálny základ sa dokazovaním nepotvrdil. Zavádzajúce sa

zdá tvrdenie ţalobcu, ţe všetky ním predloţené daňové doklady za nákup nafty na čerpacej

stanici dodávateľa pohonných hmôt boli správcom dane uznané, nakoľko to z odôvodnenia

dodatočného platobného výmeru nevyplýva, ba naopak, dôkazná situácia bola správnymi

orgánmi oboch stupňov vyhodnotená obdobne ako v tejto preskúmavanej veci.

Na margo rozhodnutia ţalovaného č. I/224/12937-102571/2009/992117-r

z 10.09.2009, ktorým vyhovel odvolaniu ţalobcu proti vyššie uvedenému dodatočnému

platobnému výmeru, najvyšší súd poznamenáva, ţe týmto rozhodnutím ţalovaný zmenil výšku

nadmerného odpočtu DPH uplatneného ţalobcom v daňovom priznaní za marec 2007,

o 32,9 eura, čo bola skutočnosť vyplývajúca z obsahu samotného daňového priznania a táto

zmena vo výroku prvostupňového rozhodnutia má skôr povahu opravy chyby v písaní, pričom

výrok druhostupňového rozhodnutia ţiadnym spôsobom nezasiahol do výšky opakovane

kontrolovanej a dorubenej daňovej povinnosti a nemal vplyv na dôvody a závery správcu

dane vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného dokazovania.

K namietanému rozporu v postupe daňových orgánov pri aplikácii

s právnymi závermi vyslovenými v rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.09.2007 číslo

C-409-04 vo veci Teleos plc. vs Commissioners of Customs & Excise (voľný preklad

„zamestnanci/kontrolóri pre clo a spotrebné dane“ v Spojenom kráľovstve) odvolací súd,

taktieţ ako prvostupňový, konštatuje, ţe uvedený rozsudok nie je moţné aplikovať

na preskúmavané konanie/ na tento prípad kontrolovaných daňových povinností ţalobcu,

nakoľko predmetom konania pred Európskym súdnym dvorom bola prejudiciálna otázka

podaná vnútroštátnym súdom Spojeného kráľovstva na základe podnetov ich daňových

subjektov na vyriešenie podmienok oslobodenia od platenia DPH pri obchodoch

realizovaných medzi dodávateľmi a odberateľmi v rámci krajín Európskeho spoločenstva.

V uvedenom rozsudku sa aplikáciou článku 28c A písm. a/ prvý pododsek šiestej smernice

77/388 zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, v súlade so zásadou proporcionality

ohľadne rozdelenia rizika medzi dodávateľa plnenia v rámci členských krajín Európskeho

spoločenstva oslobodeného od platenia DPH a daňový orgán v nadväznosti na podvod

spôsobený treťou osobou, zabezpečuje ochrana dodávateľa, ktorý konal v dobrej viere

a predloţil dôkazy na prvý pohľad odôvodňujúce jeho právo na oslobodenie dodávky tovaru

vnútri Spoločenstva od dane, aby následne neplatil DPH z tohto tovaru, keď sa následne zistí,

ţe uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného

dodávateľa na tomto podvode.

Uvedený rozsudok rieši prejudiciálnu otázku aplikácie vnútroštátneho práva

Spojeného kráľovstva v nadväznosti na obchody – dodávky tovaru vnútri Spoločenstva, kedy

podmienkou oslobodenia je fyzické opustenie územia členského štátu dodania preukázané

dodávateľom a dôjde k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako s vlastným

na nadobúdateľa v inom členskom štáte Spoločenstva.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe podmienky reţimu vyššie uvedenej

kauzy nemoţno porovnávať s podmienkami vnútroštátneho dodania tovaru v Slovenskej

republike, vzniku zdaniteľného plnenia a vzniku práva odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby

platiteľovi DPH podľa , kedy podľa podmienok stanovených vnútroštátnou

právnou úpravou s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť daňových subjektov

vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní, oprávnenosť nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ.

Ţalobcove poukazovanie na neúplnosť účtovníctva dodávateľa F., spol. s r.o., na jeho

porušovanie colných, daňových a účtovných predpisov, v nadväznosti na ţalobcom

predkladaný právny záver vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku Európskeho súdneho

dvora, sa javí ako účelové vytváranie dojmu, ţe ţalobca sa ako odberateľ stal obeťou

podvodu dodávateľa, resp. osoby konajúcej v jeho mene vo vzťahu k ţalobcovi. Avšak

z obsahu administratívneho spisu nevyplýva taká skutočnosť právoplatne zistená orgánmi

činnými v trestnom konaní, prípadne inými príslušnými orgánmi. V tejto súvislosti moţno

poznamenať, ţe v prípade právoplatného preukázania sa viny dodávateľa, daňový poriadok

pripúšťa v zákonom stanovenej lehote mimoriadny opravný prostriedok inštitútom obnovy

konania podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), prípadne je moţnosť

dosiahnuť náhradu škody prostredníctvom iných uplatniteľných inštitútov. V slovenskom

právnom poriadku, prihliadnuc na všetky procesné predpisy v administratívnom

a občianskom práve, nie je prípustné, aby si, a to i v tomto prípade, orgán správy daní robil

úsudok o predbeţnej otázke o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, a to len

na základe tvrdenia o vine tretej osoby účastníkom konania, ktorý sa cíti byť obeťou

podvodu.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa obdobne ako krajský súd stotoţnil s právnymi

závermi, ku ktorým dospel správca dane, ako i ţalovaný vo svojich rozhodnutiach, a to

na základe dostatočne zisteného skutočného stavu, kedy ţalobca za zdaňovacie obdobie júl

2006 priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 49.604,--Sk a správca dane po daňovej

kontrole zistil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 175.852,--Sk. Rozdiel dane tak

predstavoval sumu 126.248,--Sk (4.190,66 €). Nemoţno spochybniť ani záver správcu dane,

po tom, čo na základe rozsiahleho dokazovania, keď porovnával predloţené kontrolné pásky

od dodávateľa spoločnosti F. spol. s r.o. za jednotlivé mesiace roka 2006 (hoci nepredloţil

všetky) zistil, ţe predloţené doklady z ERP sa nenachádzajú na kontrolných páskach

dodávateľa pohonných hmôt. Aj keď neboli predloţené všetky kontrolné pásky na základe

porovnania nákupu a predaja nafty na čerpacej stanici F. spol. s r.o. Šurany porovnaním

spotreby nafty s iným porovnateľným subjektom dospel k záveru o tom, ţe nafta a benzín

v mnoţstve deklarovanom ţalobcom neboli dodané, a preto si ţalobca nemohol ani uplatniť

odpočet dane z pridanej hodnoty z tovaru, ktorý nebol dodaný. Ţalobcovi sa nepodarilo

preukázať opak.

Odvolací súd prieskumom odvolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov súdu prvého stupňa spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko vytvárajú dostatočné východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nezistil, ţe by krajský súd vec nesprávne

právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok, ktorým súd prvého stupňa preskúmavané

rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa potvrdil,

je v súlade so zákonom. Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského

súdu podľa v spojení s a s , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta

prvá v spojení s ust. veta prvá a s ust. v súlade

s ust. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe nebol v tomto

konaní úspešný.

Vzhľadom k tomu, ţe bolo s účinnosťou od 1.1.2012

zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého

pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní

a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd

podľa na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom

pôvodne uvádzaného ţalovaného.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1.5.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 24. októbra 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth