Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/20/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu

v právnej veci navrhovateľky: U., P. proti odporcovi: Obvodnému pozemkovému úradu

v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: Ing. R., nar. X., bytom S., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 2. februára 2010, č.j. (1195/92)

Zn.: 541/2009/Ber (1263/07), konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 18. októbra 2011, č.k. -96, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -96 zo dňa 18. októbra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie odporcu zo dňa

2. februára 2010, č. j. (1195/92) /Ber (1263/07) z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie o reštitučnom nároku

Rozhodnutím zo dňa 2. februára 2010, Č.j.: (1195/92) /Ber (1263/07)

odporca rozhodol o reštitučnom nároku uplatnenom na bývalom Pozemkovom úrade

Bratislava dňa 30. decembra 1992 P. (v priebehu reštitučného konania dňa 11. septembra1997

zomrelou) podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Zb.“) tak, ţe právny nástupca ţiadateľky Ing. R. spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1

písm. k/ a preto mu priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v kat. úz. L. pôvodne ako parc. č. X., v KN ako parc. č. X. – ostatná plocha

2

o výmere 389 mv celosti podľa geometrického plánu č. 53/2009 zo dňa 27. októbra 2009

vyhotoveného G., zememeračskou kanceláriou Bratislava, overeného Správou katastra

pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. 2634/09 dňa 5.novembra 2009. Zároveň tomuto ako

dedičovi zomrelej oprávnenej osoby uloţil vrátiť čiastku 258,248 € zodpovedajúcu kúpnej

cene 7.780,- Kčs za odpredanú nehnuteľnosť v lehote 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia na účet Ministerstva financií SR.

Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe skúmal podmienky

ustanovenia , t.j. či pôvodná vlastníčka

nehnuteľnosti podpísala kúpnu zmluvu v tiesni a súčasne za nápadne nevýhodných

podmienok.

Poukázal na výpoveď Ing. R., ktorý na ústnom konaní dňa 28. júna 2007 a tieţ

v písomnom stanovisku zo dňa 16. júla 2007 uviedol, ţe jeho matka bývala v rodinnom dome

v Š., kde bola zvyknutá na záhradu. Po otcovej smrti v sedemdesiatom treťom sa presťahovala

do B. a práve preto si pribliţne v roku 1980 kúpila záhradu, lebo bola zvyknutá na pestovanie

zeleniny a ovocia. Keď začali vykupovať pozemky, matka s výkupom nesúhlasila. Pracovníci

chodili za matkou dlhšiu dobu ju presviedčať a vyhráţali sa jej vyvlastnením. Hovorili jej, ţe

je to v prospech štátu a ţe nech sa nezahráva, ţe to nepodpíše. Chodili k nim domov a aj ju

predvolávali. Nakoniec podľahla tlaku a kúpnu zmluvu podpísala. Nechcela záhradu predať,

lebo si ju kúpila preto, lebo ako bývalá učiteľka mala malý dôchodok a tak si chcela prilepšiť

predajom vypestovaných produktov v záhrade. Produkty chodila predávať a ich nosila

3

známym a susedkám, ktorí jej za to dávali peniaze alebo niečo iné. Nakoľko mala vysoký

tlak, dobre pôsobila na ňu relaxácia v horskom teréne a na záhrade bola postavená obývateľná

2

chatka, ktorá mala rozlohu cca 16 ms obývacou izbou, kuchynkou a WC. Jej hodnota bola

okolo 40 000,- Kčs. Vykúpenie tejto chatky malo byť riešené osobitným jednaním mimo

kúpnej zmluvy, k čomu nedošlo a cenu za chatku nezaplatili. Matka na túto krivdu nevedela

do konca ţivota zabudnúť. Ich bývalá priateľka, ktorá matku občas navštívila, jej ponúkala

2

100,- Kčs za 1 mona jej záhradu nepredala.

Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v danom prípade z vykonaného

dokazovania ako i z listinných dôkazov, tak aj z výsluchu oprávnenej osoby, svedkyne

MUDr. M. a tieţ H. mal za preukázané, ţe v prípade uzavretia kúpnej zmluvy dňa

14. apríla 1987 medzi pôvodnou vlastníčkou nehnuteľnosti P. rod. S. ako predávajúcou a

KÚNZ – riaditeľstvo pre výstavbu fakultných nemocníc ako kupujúcim ohľadne

2

nehnuteľnosti parc. č. X. o výmere 389 mobjektívne existovali okolnosti majúce za následok

stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej, keď stav tiesne

odporca vyvodil z nie dobrovoľného, ani nie slobodného a ani nie z dokonalého zváţenia

situácie, ale ţe pôvodná vlastníčka predmetnú kúpnu zmluvy uzavrela pod vplyvom tlaku

vyvolanom vtedajšou situáciou, ktorej práva neboli rovnoprávne s právami socialistických

organizácií a štátnych orgánov pri nedostatku zákonnej ochrany súkromného vlastníctva.

A pokiaľ sa jednalo o nápadne nevýhodné podmienky, tieto v zmysle záveru odporcu

vyplynuli jednak z politickej situácie, ktorá nikdy nedovoľovala, aby si kúpnu cenu mohol

určiť predávajúci, ale tieţ z nevyplatenia náhrady za záhradný prístrešok, čo predstavovalo

nevýhodnosť pôvodnej vlastníčky takej intenzity, ţe ju bolo moţno kvalifikovať ako nápadnú.

Správny orgán je tieţ toho názoru, ţe pôvodná vlastníčka bola znevýhodnená vo vzťahu voči

iným osobám, ktorým štát v rozhodnom období vykupoval nehnuteľnosti. Nakoľko napriek

prevodu aj záhradnej chatky postavenej na predmetnom pozemku v spojitosti s prevodom

pozemku na Československý štát, i napriek tomu, ţe investor sa zaviazal náhradu za záhradnú

chatku vyplatiť dodatočne (osobitné dojednanie podmienky prevodu), k tomuto nikdy nedošlo

a prípadné vyplatenie povinná osoba na výzvu konajúceho správneho orgánu osvedčiť

nevedela s poukazom, ţe poţadovanú písomnú dokumentáciu nemôţe poskytnúť, keďţe túto

nemá k dispozícií.

4

Odporca v súvislosti s úvahou o navrátení vlastníctva poukázal na skutočnosť,

ţe vykonaným dokazovaním, a to vykonanou ohliadkou na mieste samom dňa 17. júna 2009

zistil a mal za preukázané, ţe nehnuteľnosť ani neslúţi účelu, na ktorý bola vykúpená,

keď pozemok, ktorý je v prítomnosti súčasťou v KN parc. č. X. nachádzajúcej sa v kat. úz. L.

a vedený v KN ako ostatná plocha na LV č. X. vo vlastníctve Slovenskej republiky – F. je

voľný a nezastavaný, nenachádza sa na ňom ţiadna stavba ani prekáţka, ktorá by bránila jeho

vydaniu podľa a potom na obnovenie hraníc pôvodného

pozemku dal vyhotoviť citovaný geometrický plán. Týmto mal odporca za osvedčené, ţe

v prípade nástupcu pôvodnej oprávnenej osoby P. sú splnené zákonné podmienky tak ako sú

predpokladané v ust. v platnom znení.

II.

Konanie na súde prvého stupňa

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku dňa 30. decembra 1992 si

oprávnená osoba P. podľa uplatnila u odporcu reštitučný nárok

vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. B.L. a zapísanej v PK vl.č. 1180 ako

2

parc. č X. vo výmere 389 m. V danej veci reštitučným titulom je kúpna zmluva zo dňa

14. apríla 1987, ktorou mal súd osvedčené, ţe výlučná vlastníčka parcely č. X. o výmere 389

2

mpreviedla pozemok s príslušenstvom čsl. štátu v zastúpení KÚNZ – Riaditeľstvo pre

výstavbu fakultných nemocníc Bratislava za kúpnu cenu celkom 19.021,- Kčs, vychádzajúc

zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom J. H. dňa 8. novembra 1986 a

zapísanom v znaleckom denníku pod č. 819/92/86 podľa nasledovného členenia:

- cena pozemku 7.780,- Kčs,

- oplotenie 5.570,-Kčs,

- porasty 4.494,- Kčs,

- vonkajšie úpravy 971,- Kčs

Vyplatenie tejto kúpnej ceny vlastníčke bolo v rámci reštitučného konania bezpochyby

preukázané.

I keď v rámci reštitučného konania bolo tieţ osvedčené, ţe súčasne s prevodom

pozemku došlo aj k prevodu záhradnej chatky na tomto postavenej, i keď toto v bode 2.

kúpnej zmluvy uvedené nie je, avšak čomu nasvedčuje aj osobitné dojednanie zmluvy

obsiahnuté pod bodom 11. zmluvy, podľa ktorého sa investor zaviazal vyplatiť náhradu

5

za záhradný prístrešok vo výške 12.859,- Kčs pre prípad kladného stanoviska Obvodného

národného výboru Bratislava IV., prípadné vyplatenie ceny záhradného prístreška v rámci

reštitučného konania vedeného pred správnym orgánom, ale ani v rámci preskúmavacieho

konania pred súdom preukázané nebolo.

Ako ďalej uviedol krajský súd pred správnym orgánom výsluchom svedka Ing. R.

bolo potvrdené, ţe samotnému výkupu pozemku vrátane záhradnej chatky, ktorá bola

obývateľná a v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva, aj k oceneniu ktorej znalec pristúpil,

predchádzalo dlhšie obdobie, počas ktorého bol na jeho matku ako výlučnú vlastníčku

pozemku vyvíjaný verbálny nátlak pod následkom vyvlastnenia pozemku s príslušenstvom, čo

táto zle psychicky znášala, keď zástupcovia investora ju mali za týmto účelom navštevovať aj

doma, aţ napokon zmluvu pod týmto nátlakom, neistotou a obavami pred stratou pozemku,

ktorý mal byť pre verejné účely zriadenia nemocnice vykúpený, ktorému sa táto po celú dobu

bránila, keď záhradku si zakúpila ako bývalá učiteľka poberajúca nízky dôchodok, a ktorá jej

slúţila jednak ako zdroj ovocia a zeleniny, ale tieţ prebytky ktorých predávala a vhodná

relaxácia vzhľadom na zdravotné problémy matky trpiacej vysokým krvným tlakom.

Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe pokiaľ sa jedná o nápadne nevýhodné podmienky

na strane predávajúcej pri uzatváraní kúpnej zmluvy, tieto odporca videl jednak v tom,

ţe v prípade záhrady jeho matky došlo napokon k uzavretiu kúpnej zmluvy, čo znamenalo

trvalú stratu záhrady, avšak KÚNZ tak nepostupoval vo vzťahu k všetkým vlastníkom

pozemkov v tejto lokalite rovnako, keď má vedomosť, ţe s niektorými vlastníkmi bola

a za podstatne výhodnejších podmienok uzavretá dohoda o dočasnom uţívaní pozemku

a po ukončení výstavby sa investor zaviazal, ţe záhradku uvedie do pôvodného stavu

a nahradí aj prípadné škody spôsobené jej dočasným uţívaním. Takto osvedčil napríklad

uzavretie dohody vo vzťahu k parc. č. X., ktorá bola uzavretá medzi riaditeľom S.

(investorom) a vlastníčkou pozemku.

Z dohody o dočasnom uţívaní pozemku uzavretou medzi vlastníčkou pozemku parc.

2

č. X. o výmere 379 mnachádzajúcej sa v kat. úz. B.L. a investorom S. dňa neuvedeného súd

zistil, ţe vlastníčka predmetného pozemku udelila investorovi súhlas pozemok uţívať v čase

od 1. októbra 1989 do 31. decembra 1993 a investor sa zaviazal vyplatiť vlastníčke pozemku

náhradu za túto dobu uţívania (za 51 mesiacov) vo výške 32.151,- Kčs, ktorý pozemok mal

investor vyuţívať pre účely druhej stavby F. – R. a zároveň sa investor v bode IV. zaviazal, ţe

6

predmetný pozemok po skončení dohodnutej doby uţívania uvedie do pôvodného stavu‚ a

prípadne škody vzniknuté na ňom počas dočasného jeho uţívania vlastníkovi pozemku

nahradí s tým, ţe so začatím výstavby daného objektu sa uvaţovalo (bod V.).

V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia len v kontexte

námietky navrhovateľky spochybňujúcej právny záver odporcu ohľadne kumulatívneho

splnenia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej v súvislosti

s uzavretím kúpnej zmluvy ohľadne parc. č. X. nachádzajúcej sa v kat. úz. B.L. dňa

14. apríla 1987 a neexistencie prekáţky navrátenie vlastníctva, dospel k záveru, ţe tomuto

opravnému prostriedku nie je moţné priznať úspech, keď sa plne stotoţnil s právnym

názorom a záverom konajúceho správneho orgánu, a to z nasledovných dôvodov:

Z obsahu administratívneho spisu vedeného u odporcu súd nemal pochybnosti o tom,

ţe reštitučný nárok pôvodnej vlastníčky P. bol u odporcu uplatnený v zákonnej lehote tak ako

je to určené v ustanovení a rovnako nemal súd

pochybnosti o tom, ţe reštitučným titulom v danom prípade je kúpna zmluva, ktorú dňa

2

14.júla1987 pôvodná vlastníčka pozemku parc. č. X. o výmere 389 mP. uzavrela s KÚNZ –

riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc v Bratislave, nie sama z vlastného

rozhodnutia, ale čo bolo potvrdené aj výsluchom ďalšej oprávnenej osoby, ale tieţ svedkyne

MUDr. M. a čestným prehlásením H., u ktorých nemal súd pochybnosti o ich predpojatosti,

ale tak učinila pod určitým verbálnym nátlakom zo strany štátu v zastúpení bliţšie

neoznačených pracovníkov KÚNZ, či investora pod hrozbou straty pozemku za ešte

nevýhodnejších podmienok jeho vyvlastnením a tieţ obavami v dôsledku objektívneho

nedostatku ochrany vlastníctva typickom pre daný politický reţim v čase uzatvárania zmluvy.

Tu sa treba len stotoţniť s názorom vyplývajúcim z konštantnej judikatúry, ţe tieseň je

sociálnym stavom, v ktorom sa určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu nachádza,

a ktorý na neho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, ţe v dôsledku neho urobí právny

úkon, ktorý by inak, nebyť tejto tiesne, neurobil.

V danom prípade niet pochýb o tom, ţe na strane pôvodnej vlastníčky, ktorá mala

vedomosť, a ako to vyplynulo z reštitučného konania vedeného pred odporcom a ako to

vyplýva z obsahu administratívneho spisu, o tom, ţe rovnaký postup nebol zvolený vo vzťahu

k všetkým vlastníkom v uvedenej lokalite pozemkov záhrad, ale ţe aj tu existovali výnimky,

čo aj bolo osvedčené predloţením dohody o dočasnom uţívaní parc. č. X., finančné a ostatné

7

podmienky ktorej tejto dohody boli pre ich vlastníkov v porovnaní s oprávnenou osobou P.

podstatne výhodnejšie.

V tomto je uţ potrebné okrem iného vidieť aj čiastočne splnenie druhej zákonom

predpísanej podmienky musiac byť splnenou kumulatívne popri tiesni, a to aj nápadne

nevýhodných podmienok pri uzatváraní zmluvy. Ak kúpna cena za parc. č. X. o výmere

2

389 m, ktorej vlastníčkou bola P. predstavovala sumu 19.021,- Kčs tak ako to osvedčuje

bod II. samotnej kúpnej zmluvy, ktorou došlo k absolútnemu prevodu tohto vecného práva

na iného vlastníka a dohodnutá náhrada za dočasne uţívanie preukázané u parc. č. X.

2 2

o výmere 379 mteda len o 10 mmenej za obdobie od 1. októbra1989 do 31. decembra 1993

predstavovala sumu 32.151,- Kčs, s navyše dohodnutým záväzkom investora uviesť

predmetný pozemok po skončení uţívania do pôvodného stavu a nahradiť jeho vlastníkovi

prípadné škody vzniknuté počas doby uţívania, tak v tomto bez pochyby je potrebné vidieť

také poškodenie na strane P. v súvislosti s prevodom pozemku parc. č. X., ktorý predstavuje

nápadne nevýhodné podmienky, pričom ako vyplynulo aj z výsluchu svedka Ing. A.

(štatutárny zástupca investora S.), ktorého súd v rámci preskúmavacieho konania na návrh

navrhovateľa dňa 18. októbra 2011 vypočul a tieţ ním predloţeným axonometrickým

pohľadom, tak v obidvoch prípadoch sa jednalo o okrajové pozemky areálu nemajúce slúţiť

ani samotnej stavbe budovy, ale v prípade parc. č. X. sa malo jednať o vyuţívanie pre účely

vedenia inţinierskych sietí cez tento pozemok.

Súd sa stotoţnil i s druhým dôvodom, v ktorom je treba vidieť splnenie nápadne

nevýhodných podmienok na strane predávajúcej pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy, a

to, ţe i keď súčasne s prevodom pozemku došlo aj k zabratiu záhradnej chatky na tomto

postavenom, ktorá aj pre účely výkupu bola znalcom ohodnotená na sumu 12.859,- Kčs,

ţe k vyplateniu tejto kúpnej ceny pôvodnej vlastníčke napriek osobitnému dojednaniu ako

toto vyplýva z kúpnej zmluvy nikdy nedošlo. Skutočnosť, ţe ţiaden správny orgán

nedisponuje prípadnou listinou, ktorá by vyvrátila toto tvrdenie ďalšej oprávnenej osoby,

nemôţe znamenať preukázanie jej výplaty. A potom sa súd bezosporu stotoţnil so záverom

odporcu, ţe v danom prípade vykonaným dokazovaním bolo oprávnenou osobou preukázané,

ţe v prípade pôvodnej vlastníčky pozemku parc. č. X. pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa

14. júla 1987 medzi touto a KÚNZ – Riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc

Bratislava objektívne existovali okolnosti majúce za následok stav tiesne a nápadne

nevýhodných podmienok pri uzatváraní tejto zmluvy tak ako je vyššie skonštatované a potom

8

súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil, keď bezosporu ohliadkou

na mieste samom vykonanou správnym orgánom dňa 17. júla 2008 bolo preukázané,

ţe predmetný pozemok nie je zastavaný a na uvedenom nemení nič ani skutočnosť,

ţe výstavba nemocnice – R. a jej areálu sa má obnoviť a toto sa aktuálne stalo na základe

uznesenia Vlády SR č. 22 zo dňa 13. januára 2010, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní

vo výstavbe a zahájení projektových prác na úprave pôvodného projektu a prác na prípravu

všetkých podkladov nevyhnutných pre reálne zahájenie prác na pokračovaní vo výstavbe.

III.

Odvolanie navrhovateľky a vyjadrenie odporcu.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie. Ţiadala, aby odvolací súd

opätovne preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu pri vydávaní preskúmavaného

rozhodnutia. Navrhovateľka povaţuje napadnuté rozhodnutie správneho súdu za nesprávne

v tom, ţe potvrdil rozhodnutie vydané v správnom konaní odporcom, keď vyhodnotil

vykonané dôkazy ako preukazujúce tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, za akých

pôvodná vlastníčka predmetného pozemku uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej prešlo

jej vlastníctvo na štát. Rovnako tak nesprávne povaţoval na základe vykonaných dôkazov

za preukázané, ţe predmetný pozemok je spôsobilý na vydanie, t.j. ţe sa nachádza v stave,

v akom prešiel do vlastníctva štátu.

Odporca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Zopakoval dôvody uvedené v rozhodnutí ako i vo vyjadrení k opravnému prostriedku

podaného navrhovateľkou a to týkajúce sa charakteru pozemku a jeho moţného vydania ako i

splnenia podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok.

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení

s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

(podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a jednomyseľne

dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

9

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní bez pojednávania, ak to

nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to

povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,

ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom

pojednávaní dňa 18. októbra 2011, na ktorom sa zúčastnil zástupca navrhovateľky i zástupca

odporcu ako i nástupca oprávnenej osoby Ing. R. a mali moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej

veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať

pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený 24. októbra 2012 ( a ).

Z obsahu predloţeného administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu

konania odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie

odporcu zo dňa 2. februára 2010, Č.j: (1195/92) /Ber (1263/07), ktorým bolo

rozhodnuté o reštitučnom nároku nástupcu oprávnenej osoby Ing. R. tak, ţe spĺňa podmienky

zákona uvedené v a bolo mu priznané vlastnícke

2

právo k nehnuteľnosti parc. č. X., KN parc č. X. vo výmere 389 mv celosti.

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 14.apríla 1987 medzi pôvodnou vlastníčkou P.,

rod. S. ako predávajúcou a KÚNZ – riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc ako

2

kupujúcim prešla celá nehnuteľnosť parc. č. X. o výmere 389 mdo vlastníctva štátu. Kúpna

cena nehnuteľnosti bola určená na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym

znalcom J. H. dňa 8. novembra 1986 č. znal. den. 819/92/86 za 7 780,-Kčs t.j. po 20,-Kčs

2

za 1 ma za porasty a vonkajšie úpravy za 11 241,-Kčs spolu za 19 021,-Kčs. Nehnuteľnosť

bola vykúpená pre výstavbu fakultnej nemocnice s poliklinikou R., ktorá je zaradená

do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Ako osobitná podmienka prevodu bola

dohodnutá, ţe Investor sa zaväzuje dodatočne vyplatiť náhradu za záhradný prístrešok

12 859,-Kčs v prípade kladného stanoviska ObNV Bratislava IV.

Krajský súd námietky navrhovateľky uvedené v opravnom prostriedku povaţoval

za nedôvodné. Podľa jeho názoru kúpna zmluva zo dňa 14. apríla 1987 bola uzavretá v tiesni

a za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré videl v tom, ţe pôvodná vlastníčka bola

10

znevýhodnená oproti iným vlastníkom predávaných nehnuteľností, príp. oproti tým,

ktorí svoje nehnuteľnosti len prenajímali za zvýhodnených podmienok a znevýhodnená bola

i tým, ţe nebola pôvodnej vlastníčke vyplatená náhrada za záhradný prístrešok.

Krajský súd vychádzal z ustanovení .

upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo

vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je tieţ spolu

s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť, tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone

vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom okruhu reštitučných

titulov.

Podľa oprávneným osobám sa vydajú

nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy

uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa pozemky alebo ich časti nemoţno

vydať v prípade, ţe pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej

právnickej osoby zastavaný; pozemok moţno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu

alebo lesnému vyuţitiu pozemku.

Reštitučný nárok sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období pozemok

prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni

za nápadne nevýhodných podmienok ( ). Tieseň a

nápadne nevýhodné podmienky sú základnými zákonnými predpokladmi úspešného

uplatnenia reštitučného nároku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Je potrebné,

aby pri uskutočňovaní právneho úkonu boli obidva spomínané predpoklady súčasne prítomné.

Obidva znaky musia byť teda splnené kumulatívne. Jedná sa o zdvojenú podmienku, ktorá je

zákonom upravená z toho dôvodu, ţe sa jedná o reštitúciu o navracanie vlastníctva

k nehnuteľnostiam alebo poskytovanie náhrady za také nehnuteľnosti, za ktoré štát vyplácal

kúpnu cenu. Splnenie týchto zákonných podmienok správny orgán, aj súd prvého stupňa musí

posudzovať v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

11

Podľa právnej teórie a ustálenej praxe tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky,

sociálny alebo psychický stav, ktorý na osobu dolieha takým spôsobom a závaţnosťou, ţe ju

obmedzuje v slobodnom rozhodovaní. Jeho výsledkom je uzavretie takej zmluvy, ktorú by

inak neuzavrela.

Nápadne nevýhodné podmienky zasa treba vidieť v tom, ţe osoba uzavrie právny úkon

za podmienok pre ňu nápadne nepriaznivých, v dôsledku čoho jej vzniká nápadne menej práv

a viac povinností, neţ by to bolo v inom prípade. Môţe spočívať napr. v nápadne nevýhodnej

kúpnej cene, ale aj v iných nevýhodných okolnostiach vzniknutých v príčinnej súvislosti

s uzavretím kúpnej zmluvy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu ako

i správneho orgánu, ţe v správnom konaní bolo zo strany oprávnenej osoby preukázané

splnenie podmienok na úspešné uplatnenie reštitučného nároku, t.j. ţe zmluva bola uzavretá

v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Správny orgán ako i súd prvého stupňa

nesprávne aplikovali ustanovenie a vyslovili

nesprávny právny záver o tom, ţe zmluva, ktorú uzavrela oprávnená osoba ako predávajúca

s kupujúcim týkajúca sa spornej nehnuteľnosti, bola uzavretá v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, ţe predávajúca nepreviedla

vlastníctvo k pozemku za nápadne nevýhodných podmienok. Pri posudzovaní existencie

nápadne nevýhodných podmienok v čase uzatvárania zmluvy je výška vyplatenej kúpnej ceny

hlavným ukazovateľom. Nemoţno teda na ňu neprihliadať, pretoţe práve kúpna cena

vyjadruje hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a je základným plnením kupujúceho. V danom

prípade kúpna cena bola stanovená podľa znaleckého posudku, teda v súlade s cenovým

predpisom platným v čase uzatvárania zmluvy. Potom nemoţno podmienky, za ktorých bola

uzavretá kúpna zmluva, povaţovať za nápadne nevýhodné. Cena stanovená podľa cenového

predpisu odráţa skutočnú hodnotu nehnuteľnosti, v podstate zohľadňuje aj tie atribúty

na ktoré poukazoval navrhovateľ, t.j. spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, investovanie

do nehnuteľnosti a branie úţitkov z pozemku. Je zrejmé, ţe cena prevádzaného pozemku bola

niţšia neţ aké sú ceny pozemkov v súčasnosti avšak pre posúdenie nápadne nevýhodných

podmienok v minulosti, nemoţno prihliadať na súčasnú cenu nehnuteľnosti.

12

Nevýhodnými podmienkami nebola ani skutočnosť, ţe iní vlastníci pozemkov

prenajímali svoje nehnuteľnosti ako i to, ţe investor podľa vyjadrenia nástupcu oprávnenej

osoby nezaplatil dohodnutú cenu za záhradný prístrešok. Jedná sa o nezaplatenie ceny

za záhradný prístrešok a nie o dohodnutie ceny nehnuteľnosti – pozemku parc. č. X., KN parc.

2

č. X. o rozlohe 389 mv rozpore s vtedy platnými cenovými predpismi. Bolo vecou

predávajúceho, aby vymáhal od kupujúceho zaplatenie ceny za záhradný prístrešok.

Ak ustanovenie vyţaduje splnenie dvoch

znakov súčasne, t.j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, vzhľadom na to, ţe v danom

prípade neboli nápadne nevýhodné podmienky preukázané, je nadbytočné zaoberať sa

otázkou tiesne. Napriek tomu správny orgán vyhodnotil aj otázku tiesne pri uzatváraní

predmetnej kúpnej zmluvy.

Súd sa nestotoţňuje so stanoviskom odporcu ako i krajského súdu, ţe samotné

upozornenie, ţe ak nedôjde k odpredaju nehnuteľnosti sa vyvlastní, je tiesňou, lebo takýto

postup pred vyvlastnením zákon vţdy vyţadoval a ešte aj v súčasnosti vyţaduje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd povaţoval rozhodnutie krajského súdu

ako i odporcu za vydané v rozpore so zákonom.

Odvolací súd preto dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak,

ţe rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude potrebné, aby správny orgán

opätovne vo veci konal a rozhodol, pričom podľa správny orgán je

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená

na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak,

ţe navrhovateľke, ktorá bola úspešná v konaní ich náhradu nepriznal, nakoľko jej ţiadne

trovy nevznikli a odporca zo zákona nemá na ich náhradu nárok.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD. v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková