Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
02e/388351.97a80d.pdf
PDF · 174.01 KB
No categories available
10Sžr/20/2012
Najvyšší súd 10Sžr/20/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu
v právnej veci navrhovateľky: U., P. proti odporcovi: Obvodnému pozemkovému úradu
v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: Ing. R., nar. X., bytom S., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 2. februára 2010, č.j. (1195/92)
Zn.: 541/2009/Ber (1263/07), konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 18. októbra 2011, č.k. 6Sp/4/2010-96, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 6Sp/4/2010-96 zo dňa 18. októbra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie odporcu zo dňa
2. februára 2010, č. j. (1195/92) Zn.:541/2009/Ber (1263/07) z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie o reštitučnom nároku
Rozhodnutím zo dňa 2. februára 2010, Č.j.: (1195/92) Zn:541/2009/Ber (1263/07)
odporca rozhodol o reštitučnom nároku uplatnenom na bývalom Pozemkovom úrade
Bratislava dňa 30. decembra 1992 P. (v priebehu reštitučného konania dňa 11. septembra1997
zomrelou) podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991
Zb.“) tak, ţe právny nástupca ţiadateľky Ing. R. spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1
písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. a preto mu priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. L. pôvodne ako parc. č. X., v KN ako parc. č. X. – ostatná plocha
2
o výmere 389 mv celosti podľa geometrického plánu č. 53/2009 zo dňa 27. októbra 2009
vyhotoveného G., zememeračskou kanceláriou Bratislava, overeného Správou katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. 2634/09 dňa 5.novembra 2009. Zároveň tomuto ako
dedičovi zomrelej oprávnenej osoby uloţil vrátiť čiastku 258,248 € zodpovedajúcu kúpnej
cene 7.780,- Kčs za odpredanú nehnuteľnosť v lehote 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia na účet Ministerstva financií SR.
Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe skúmal podmienky
ustanovenia § 6 ods.1 písm. k) zákona č. 229/1992 Zb., t.j. či pôvodná vlastníčka
nehnuteľnosti podpísala kúpnu zmluvu v tiesni a súčasne za nápadne nevýhodných
podmienok.
Poukázal na výpoveď Ing. R., ktorý na ústnom konaní dňa 28. júna 2007 a tieţ
v písomnom stanovisku zo dňa 16. júla 2007 uviedol, ţe jeho matka bývala v rodinnom dome
v Š., kde bola zvyknutá na záhradu. Po otcovej smrti v sedemdesiatom treťom sa presťahovala
do B. a práve preto si pribliţne v roku 1980 kúpila záhradu, lebo bola zvyknutá na pestovanie
zeleniny a ovocia. Keď začali vykupovať pozemky, matka s výkupom nesúhlasila. Pracovníci
chodili za matkou dlhšiu dobu ju presviedčať a vyhráţali sa jej vyvlastnením. Hovorili jej, ţe
je to v prospech štátu a ţe nech sa nezahráva, ţe to nepodpíše. Chodili k nim domov a aj ju
predvolávali. Nakoniec podľahla tlaku a kúpnu zmluvu podpísala. Nechcela záhradu predať,
lebo si ju kúpila preto, lebo ako bývalá učiteľka mala malý dôchodok a tak si chcela prilepšiť
predajom vypestovaných produktov v záhrade. Produkty chodila predávať a ich nosila
známym a susedkám, ktorí jej za to dávali peniaze alebo niečo iné. Nakoľko mala vysoký
tlak, dobre pôsobila na ňu relaxácia v horskom teréne a na záhrade bola postavená obývateľná
2
chatka, ktorá mala rozlohu cca 16 ms obývacou izbou, kuchynkou a WC. Jej hodnota bola
okolo 40 000,- Kčs. Vykúpenie tejto chatky malo byť riešené osobitným jednaním mimo
kúpnej zmluvy, k čomu nedošlo a cenu za chatku nezaplatili. Matka na túto krivdu nevedela
do konca ţivota zabudnúť. Ich bývalá priateľka, ktorá matku občas navštívila, jej ponúkala
2
100,- Kčs za 1 mona jej záhradu nepredala.
Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v danom prípade z vykonaného
dokazovania ako i z listinných dôkazov, tak aj z výsluchu oprávnenej osoby, svedkyne
MUDr. M. a tieţ H. mal za preukázané, ţe v prípade uzavretia kúpnej zmluvy dňa
14. apríla 1987 medzi pôvodnou vlastníčkou nehnuteľnosti P. rod. S. ako predávajúcou a
KÚNZ – riaditeľstvo pre výstavbu fakultných nemocníc ako kupujúcim ohľadne
2
nehnuteľnosti parc. č. X. o výmere 389 mobjektívne existovali okolnosti majúce za následok
stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej, keď stav tiesne
odporca vyvodil z nie dobrovoľného, ani nie slobodného a ani nie z dokonalého zváţenia
situácie, ale ţe pôvodná vlastníčka predmetnú kúpnu zmluvy uzavrela pod vplyvom tlaku
vyvolanom vtedajšou situáciou, ktorej práva neboli rovnoprávne s právami socialistických
organizácií a štátnych orgánov pri nedostatku zákonnej ochrany súkromného vlastníctva.
A pokiaľ sa jednalo o nápadne nevýhodné podmienky, tieto v zmysle záveru odporcu
vyplynuli jednak z politickej situácie, ktorá nikdy nedovoľovala, aby si kúpnu cenu mohol
určiť predávajúci, ale tieţ z nevyplatenia náhrady za záhradný prístrešok, čo predstavovalo
nevýhodnosť pôvodnej vlastníčky takej intenzity, ţe ju bolo moţno kvalifikovať ako nápadnú.
Správny orgán je tieţ toho názoru, ţe pôvodná vlastníčka bola znevýhodnená vo vzťahu voči
iným osobám, ktorým štát v rozhodnom období vykupoval nehnuteľnosti. Nakoľko napriek
prevodu aj záhradnej chatky postavenej na predmetnom pozemku v spojitosti s prevodom
pozemku na Československý štát, i napriek tomu, ţe investor sa zaviazal náhradu za záhradnú
chatku vyplatiť dodatočne (osobitné dojednanie podmienky prevodu), k tomuto nikdy nedošlo
a prípadné vyplatenie povinná osoba na výzvu konajúceho správneho orgánu osvedčiť
nevedela s poukazom, ţe poţadovanú písomnú dokumentáciu nemôţe poskytnúť, keďţe túto
nemá k dispozícií.
Odporca v súvislosti s úvahou o navrátení vlastníctva poukázal na skutočnosť,
ţe vykonaným dokazovaním, a to vykonanou ohliadkou na mieste samom dňa 17. júna 2009
zistil a mal za preukázané, ţe nehnuteľnosť ani neslúţi účelu, na ktorý bola vykúpená,
keď pozemok, ktorý je v prítomnosti súčasťou v KN parc. č. X. nachádzajúcej sa v kat. úz. L.
a vedený v KN ako ostatná plocha na LV č. X. vo vlastníctve Slovenskej republiky – F. je
voľný a nezastavaný, nenachádza sa na ňom ţiadna stavba ani prekáţka, ktorá by bránila jeho
vydaniu podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb. a potom na obnovenie hraníc pôvodného
pozemku dal vyhotoviť citovaný geometrický plán. Týmto mal odporca za osvedčené, ţe
v prípade nástupcu pôvodnej oprávnenej osoby P. sú splnené zákonné podmienky tak ako sú
predpokladané v ust. § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení.
II.
Konanie na súde prvého stupňa
Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku dňa 30. decembra 1992 si
oprávnená osoba P. podľa zákona č. 229/1991 Zb. uplatnila u odporcu reštitučný nárok
vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. B.L. a zapísanej v PK vl.č. 1180 ako
2
parc. č X. vo výmere 389 m. V danej veci reštitučným titulom je kúpna zmluva zo dňa
14. apríla 1987, ktorou mal súd osvedčené, ţe výlučná vlastníčka parcely č. X. o výmere 389
2
mpreviedla pozemok s príslušenstvom čsl. štátu v zastúpení KÚNZ – Riaditeľstvo pre
výstavbu fakultných nemocníc Bratislava za kúpnu cenu celkom 19.021,- Kčs, vychádzajúc
zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom J. H. dňa 8. novembra 1986 a
zapísanom v znaleckom denníku pod č. 819/92/86 podľa nasledovného členenia:
- cena pozemku 7.780,- Kčs,
- oplotenie 5.570,-Kčs,
- porasty 4.494,- Kčs,
- vonkajšie úpravy 971,- Kčs
Vyplatenie tejto kúpnej ceny vlastníčke bolo v rámci reštitučného konania bezpochyby
preukázané.
I keď v rámci reštitučného konania bolo tieţ osvedčené, ţe súčasne s prevodom
pozemku došlo aj k prevodu záhradnej chatky na tomto postavenej, i keď toto v bode 2.
kúpnej zmluvy uvedené nie je, avšak čomu nasvedčuje aj osobitné dojednanie zmluvy
obsiahnuté pod bodom 11. zmluvy, podľa ktorého sa investor zaviazal vyplatiť náhradu
za záhradný prístrešok vo výške 12.859,- Kčs pre prípad kladného stanoviska Obvodného
národného výboru Bratislava IV., prípadné vyplatenie ceny záhradného prístreška v rámci
reštitučného konania vedeného pred správnym orgánom, ale ani v rámci preskúmavacieho
konania pred súdom preukázané nebolo.
Ako ďalej uviedol krajský súd pred správnym orgánom výsluchom svedka Ing. R.
bolo potvrdené, ţe samotnému výkupu pozemku vrátane záhradnej chatky, ktorá bola
obývateľná a v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva, aj k oceneniu ktorej znalec pristúpil,
predchádzalo dlhšie obdobie, počas ktorého bol na jeho matku ako výlučnú vlastníčku
pozemku vyvíjaný verbálny nátlak pod následkom vyvlastnenia pozemku s príslušenstvom, čo
táto zle psychicky znášala, keď zástupcovia investora ju mali za týmto účelom navštevovať aj
doma, aţ napokon zmluvu pod týmto nátlakom, neistotou a obavami pred stratou pozemku,
ktorý mal byť pre verejné účely zriadenia nemocnice vykúpený, ktorému sa táto po celú dobu
bránila, keď záhradku si zakúpila ako bývalá učiteľka poberajúca nízky dôchodok, a ktorá jej
slúţila jednak ako zdroj ovocia a zeleniny, ale tieţ prebytky ktorých predávala a vhodná
relaxácia vzhľadom na zdravotné problémy matky trpiacej vysokým krvným tlakom.
Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe pokiaľ sa jedná o nápadne nevýhodné podmienky
na strane predávajúcej pri uzatváraní kúpnej zmluvy, tieto odporca videl jednak v tom,
ţe v prípade záhrady jeho matky došlo napokon k uzavretiu kúpnej zmluvy, čo znamenalo
trvalú stratu záhrady, avšak KÚNZ tak nepostupoval vo vzťahu k všetkým vlastníkom
pozemkov v tejto lokalite rovnako, keď má vedomosť, ţe s niektorými vlastníkmi bola
a za podstatne výhodnejších podmienok uzavretá dohoda o dočasnom uţívaní pozemku
a po ukončení výstavby sa investor zaviazal, ţe záhradku uvedie do pôvodného stavu
a nahradí aj prípadné škody spôsobené jej dočasným uţívaním. Takto osvedčil napríklad
uzavretie dohody vo vzťahu k parc. č. X., ktorá bola uzavretá medzi riaditeľom S.
(investorom) a vlastníčkou pozemku.
Z dohody o dočasnom uţívaní pozemku uzavretou medzi vlastníčkou pozemku parc.
2
č. X. o výmere 379 mnachádzajúcej sa v kat. úz. B.L. a investorom S. dňa neuvedeného súd
zistil, ţe vlastníčka predmetného pozemku udelila investorovi súhlas pozemok uţívať v čase
od 1. októbra 1989 do 31. decembra 1993 a investor sa zaviazal vyplatiť vlastníčke pozemku
náhradu za túto dobu uţívania (za 51 mesiacov) vo výške 32.151,- Kčs, ktorý pozemok mal
investor vyuţívať pre účely druhej stavby F. – R. a zároveň sa investor v bode IV. zaviazal, ţe
predmetný pozemok po skončení dohodnutej doby uţívania uvedie do pôvodného stavu‚ a
prípadne škody vzniknuté na ňom počas dočasného jeho uţívania vlastníkovi pozemku
nahradí s tým, ţe so začatím výstavby daného objektu sa uvaţovalo (bod V.).
V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia len v kontexte
námietky navrhovateľky spochybňujúcej právny záver odporcu ohľadne kumulatívneho
splnenia tiesne a nápadne nevýhodných podmienok na strane predávajúcej v súvislosti
s uzavretím kúpnej zmluvy ohľadne parc. č. X. nachádzajúcej sa v kat. úz. B.L. dňa
14. apríla 1987 a neexistencie prekáţky navrátenie vlastníctva, dospel k záveru, ţe tomuto
opravnému prostriedku nie je moţné priznať úspech, keď sa plne stotoţnil s právnym
názorom a záverom konajúceho správneho orgánu, a to z nasledovných dôvodov:
Z obsahu administratívneho spisu vedeného u odporcu súd nemal pochybnosti o tom,
ţe reštitučný nárok pôvodnej vlastníčky P. bol u odporcu uplatnený v zákonnej lehote tak ako
je to určené v ustanovení § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a rovnako nemal súd
pochybnosti o tom, ţe reštitučným titulom v danom prípade je kúpna zmluva, ktorú dňa
2
14.júla1987 pôvodná vlastníčka pozemku parc. č. X. o výmere 389 mP. uzavrela s KÚNZ –
riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc v Bratislave, nie sama z vlastného
rozhodnutia, ale čo bolo potvrdené aj výsluchom ďalšej oprávnenej osoby, ale tieţ svedkyne
MUDr. M. a čestným prehlásením H., u ktorých nemal súd pochybnosti o ich predpojatosti,
ale tak učinila pod určitým verbálnym nátlakom zo strany štátu v zastúpení bliţšie
neoznačených pracovníkov KÚNZ, či investora pod hrozbou straty pozemku za ešte
nevýhodnejších podmienok jeho vyvlastnením a tieţ obavami v dôsledku objektívneho
nedostatku ochrany vlastníctva typickom pre daný politický reţim v čase uzatvárania zmluvy.
Tu sa treba len stotoţniť s názorom vyplývajúcim z konštantnej judikatúry, ţe tieseň je
sociálnym stavom, v ktorom sa určitý subjekt v čase robenia právneho úkonu nachádza,
a ktorý na neho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, ţe v dôsledku neho urobí právny
úkon, ktorý by inak, nebyť tejto tiesne, neurobil.
V danom prípade niet pochýb o tom, ţe na strane pôvodnej vlastníčky, ktorá mala
vedomosť, a ako to vyplynulo z reštitučného konania vedeného pred odporcom a ako to
vyplýva z obsahu administratívneho spisu, o tom, ţe rovnaký postup nebol zvolený vo vzťahu
k všetkým vlastníkom v uvedenej lokalite pozemkov záhrad, ale ţe aj tu existovali výnimky,
čo aj bolo osvedčené predloţením dohody o dočasnom uţívaní parc. č. X., finančné a ostatné
podmienky ktorej tejto dohody boli pre ich vlastníkov v porovnaní s oprávnenou osobou P.
podstatne výhodnejšie.
V tomto je uţ potrebné okrem iného vidieť aj čiastočne splnenie druhej zákonom
predpísanej podmienky musiac byť splnenou kumulatívne popri tiesni, a to aj nápadne
nevýhodných podmienok pri uzatváraní zmluvy. Ak kúpna cena za parc. č. X. o výmere
2
389 m, ktorej vlastníčkou bola P. predstavovala sumu 19.021,- Kčs tak ako to osvedčuje
bod II. samotnej kúpnej zmluvy, ktorou došlo k absolútnemu prevodu tohto vecného práva
na iného vlastníka a dohodnutá náhrada za dočasne uţívanie preukázané u parc. č. X.
2 2
o výmere 379 mteda len o 10 mmenej za obdobie od 1. októbra1989 do 31. decembra 1993
predstavovala sumu 32.151,- Kčs, s navyše dohodnutým záväzkom investora uviesť
predmetný pozemok po skončení uţívania do pôvodného stavu a nahradiť jeho vlastníkovi
prípadné škody vzniknuté počas doby uţívania, tak v tomto bez pochyby je potrebné vidieť
také poškodenie na strane P. v súvislosti s prevodom pozemku parc. č. X., ktorý predstavuje
nápadne nevýhodné podmienky, pričom ako vyplynulo aj z výsluchu svedka Ing. A.
(štatutárny zástupca investora S.), ktorého súd v rámci preskúmavacieho konania na návrh
navrhovateľa dňa 18. októbra 2011 vypočul a tieţ ním predloţeným axonometrickým
pohľadom, tak v obidvoch prípadoch sa jednalo o okrajové pozemky areálu nemajúce slúţiť
ani samotnej stavbe budovy, ale v prípade parc. č. X. sa malo jednať o vyuţívanie pre účely
vedenia inţinierskych sietí cez tento pozemok.
Súd sa stotoţnil i s druhým dôvodom, v ktorom je treba vidieť splnenie nápadne
nevýhodných podmienok na strane predávajúcej pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy, a
to, ţe i keď súčasne s prevodom pozemku došlo aj k zabratiu záhradnej chatky na tomto
postavenom, ktorá aj pre účely výkupu bola znalcom ohodnotená na sumu 12.859,- Kčs,
ţe k vyplateniu tejto kúpnej ceny pôvodnej vlastníčke napriek osobitnému dojednaniu ako
toto vyplýva z kúpnej zmluvy nikdy nedošlo. Skutočnosť, ţe ţiaden správny orgán
nedisponuje prípadnou listinou, ktorá by vyvrátila toto tvrdenie ďalšej oprávnenej osoby,
nemôţe znamenať preukázanie jej výplaty. A potom sa súd bezosporu stotoţnil so záverom
odporcu, ţe v danom prípade vykonaným dokazovaním bolo oprávnenou osobou preukázané,
ţe v prípade pôvodnej vlastníčky pozemku parc. č. X. pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa
14. júla 1987 medzi touto a KÚNZ – Riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc
Bratislava objektívne existovali okolnosti majúce za následok stav tiesne a nápadne
nevýhodných podmienok pri uzatváraní tejto zmluvy tak ako je vyššie skonštatované a potom
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil, keď bezosporu ohliadkou
na mieste samom vykonanou správnym orgánom dňa 17. júla 2008 bolo preukázané,
ţe predmetný pozemok nie je zastavaný a na uvedenom nemení nič ani skutočnosť,
ţe výstavba nemocnice – R. a jej areálu sa má obnoviť a toto sa aktuálne stalo na základe
uznesenia Vlády SR č. 22 zo dňa 13. januára 2010, ktorým bolo rozhodnuté o pokračovaní
vo výstavbe a zahájení projektových prác na úprave pôvodného projektu a prác na prípravu
všetkých podkladov nevyhnutných pre reálne zahájenie prác na pokračovaní vo výstavbe.
III.
Odvolanie navrhovateľky a vyjadrenie odporcu.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie. Ţiadala, aby odvolací súd
opätovne preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu pri vydávaní preskúmavaného
rozhodnutia. Navrhovateľka povaţuje napadnuté rozhodnutie správneho súdu za nesprávne
v tom, ţe potvrdil rozhodnutie vydané v správnom konaní odporcom, keď vyhodnotil
vykonané dôkazy ako preukazujúce tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, za akých
pôvodná vlastníčka predmetného pozemku uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej prešlo
jej vlastníctvo na štát. Rovnako tak nesprávne povaţoval na základe vykonaných dôkazov
za preukázané, ţe predmetný pozemok je spôsobilý na vydanie, t.j. ţe sa nachádza v stave,
v akom prešiel do vlastníctva štátu.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Zopakoval dôvody uvedené v rozhodnutí ako i vo vyjadrení k opravnému prostriedku
podaného navrhovateľkou a to týkajúce sa charakteru pozemku a jeho moţného vydania ako i
splnenia podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok.
IV.
Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení
s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
(podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne
dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods.2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní bez pojednávania, ak to
nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to
povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom
pojednávaní dňa 18. októbra 2011, na ktorom sa zúčastnil zástupca navrhovateľky i zástupca
odporcu ako i nástupca oprávnenej osoby Ing. R. a mali moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej
veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 24. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Z obsahu predloţeného administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu
konania odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie
odporcu zo dňa 2. februára 2010, Č.j: (1195/92) Zn.:541/2009/Ber (1263/07), ktorým bolo
rozhodnuté o reštitučnom nároku nástupcu oprávnenej osoby Ing. R. tak, ţe spĺňa podmienky
zákona uvedené v § 6 ods.1 písm. k) zákona č. 229/1991 Zb. a bolo mu priznané vlastnícke
2
právo k nehnuteľnosti parc. č. X., KN parc č. X. vo výmere 389 mv celosti.
Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 14.apríla 1987 medzi pôvodnou vlastníčkou P.,
rod. S. ako predávajúcou a KÚNZ – riaditeľstvom pre výstavbu fakultných nemocníc ako
2
kupujúcim prešla celá nehnuteľnosť parc. č. X. o výmere 389 mdo vlastníctva štátu. Kúpna
cena nehnuteľnosti bola určená na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym
znalcom J. H. dňa 8. novembra 1986 č. znal. den. 819/92/86 za 7 780,-Kčs t.j. po 20,-Kčs
2
za 1 ma za porasty a vonkajšie úpravy za 11 241,-Kčs spolu za 19 021,-Kčs. Nehnuteľnosť
bola vykúpená pre výstavbu fakultnej nemocnice s poliklinikou R., ktorá je zaradená
do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Ako osobitná podmienka prevodu bola
dohodnutá, ţe Investor sa zaväzuje dodatočne vyplatiť náhradu za záhradný prístrešok
12 859,-Kčs v prípade kladného stanoviska ObNV Bratislava IV.
Krajský súd námietky navrhovateľky uvedené v opravnom prostriedku povaţoval
za nedôvodné. Podľa jeho názoru kúpna zmluva zo dňa 14. apríla 1987 bola uzavretá v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré videl v tom, ţe pôvodná vlastníčka bola
znevýhodnená oproti iným vlastníkom predávaných nehnuteľností, príp. oproti tým,
ktorí svoje nehnuteľnosti len prenajímali za zvýhodnených podmienok a znevýhodnená bola
i tým, ţe nebola pôvodnej vlastníčke vyplatená náhrada za záhradný prístrešok.
Krajský súd vychádzal z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb..
Zákon č. 229/1991 Zb. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo
vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je tieţ spolu
s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť, tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone
vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom okruhu reštitučných
titulov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú
nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy
uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemoţno
vydať v prípade, ţe pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby zastavaný; pozemok moţno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu
alebo lesnému vyuţitiu pozemku.
Reštitučný nárok sa vzťahuje na tie prípady, keď v rozhodnom období pozemok
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok (§ 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb.). Tieseň a
nápadne nevýhodné podmienky sú základnými zákonnými predpokladmi úspešného
uplatnenia reštitučného nároku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Je potrebné,
aby pri uskutočňovaní právneho úkonu boli obidva spomínané predpoklady súčasne prítomné.
Obidva znaky musia byť teda splnené kumulatívne. Jedná sa o zdvojenú podmienku, ktorá je
zákonom upravená z toho dôvodu, ţe sa jedná o reštitúciu o navracanie vlastníctva
k nehnuteľnostiam alebo poskytovanie náhrady za také nehnuteľnosti, za ktoré štát vyplácal
kúpnu cenu. Splnenie týchto zákonných podmienok správny orgán, aj súd prvého stupňa musí
posudzovať v čase uzavretia kúpnej zmluvy.
Podľa právnej teórie a ustálenej praxe tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky,
sociálny alebo psychický stav, ktorý na osobu dolieha takým spôsobom a závaţnosťou, ţe ju
obmedzuje v slobodnom rozhodovaní. Jeho výsledkom je uzavretie takej zmluvy, ktorú by
inak neuzavrela.
Nápadne nevýhodné podmienky zasa treba vidieť v tom, ţe osoba uzavrie právny úkon
za podmienok pre ňu nápadne nepriaznivých, v dôsledku čoho jej vzniká nápadne menej práv
a viac povinností, neţ by to bolo v inom prípade. Môţe spočívať napr. v nápadne nevýhodnej
kúpnej cene, ale aj v iných nevýhodných okolnostiach vzniknutých v príčinnej súvislosti
s uzavretím kúpnej zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu ako
i správneho orgánu, ţe v správnom konaní bolo zo strany oprávnenej osoby preukázané
splnenie podmienok na úspešné uplatnenie reštitučného nároku, t.j. ţe zmluva bola uzavretá
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Správny orgán ako i súd prvého stupňa
nesprávne aplikovali ustanovenie § 6 ods. 1 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/1991 Zb. a vyslovili
nesprávny právny záver o tom, ţe zmluva, ktorú uzavrela oprávnená osoba ako predávajúca
s kupujúcim týkajúca sa spornej nehnuteľnosti, bola uzavretá v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, ţe predávajúca nepreviedla
vlastníctvo k pozemku za nápadne nevýhodných podmienok. Pri posudzovaní existencie
nápadne nevýhodných podmienok v čase uzatvárania zmluvy je výška vyplatenej kúpnej ceny
hlavným ukazovateľom. Nemoţno teda na ňu neprihliadať, pretoţe práve kúpna cena
vyjadruje hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a je základným plnením kupujúceho. V danom
prípade kúpna cena bola stanovená podľa znaleckého posudku, teda v súlade s cenovým
predpisom platným v čase uzatvárania zmluvy. Potom nemoţno podmienky, za ktorých bola
uzavretá kúpna zmluva, povaţovať za nápadne nevýhodné. Cena stanovená podľa cenového
predpisu odráţa skutočnú hodnotu nehnuteľnosti, v podstate zohľadňuje aj tie atribúty
na ktoré poukazoval navrhovateľ, t.j. spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, investovanie
do nehnuteľnosti a branie úţitkov z pozemku. Je zrejmé, ţe cena prevádzaného pozemku bola
niţšia neţ aké sú ceny pozemkov v súčasnosti avšak pre posúdenie nápadne nevýhodných
podmienok v minulosti, nemoţno prihliadať na súčasnú cenu nehnuteľnosti.
Nevýhodnými podmienkami nebola ani skutočnosť, ţe iní vlastníci pozemkov
prenajímali svoje nehnuteľnosti ako i to, ţe investor podľa vyjadrenia nástupcu oprávnenej
osoby nezaplatil dohodnutú cenu za záhradný prístrešok. Jedná sa o nezaplatenie ceny
za záhradný prístrešok a nie o dohodnutie ceny nehnuteľnosti – pozemku parc. č. X., KN parc.
2
č. X. o rozlohe 389 mv rozpore s vtedy platnými cenovými predpismi. Bolo vecou
predávajúceho, aby vymáhal od kupujúceho zaplatenie ceny za záhradný prístrešok.
Ak ustanovenie § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. vyţaduje splnenie dvoch
znakov súčasne, t.j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, vzhľadom na to, ţe v danom
prípade neboli nápadne nevýhodné podmienky preukázané, je nadbytočné zaoberať sa
otázkou tiesne. Napriek tomu správny orgán vyhodnotil aj otázku tiesne pri uzatváraní
predmetnej kúpnej zmluvy.
Súd sa nestotoţňuje so stanoviskom odporcu ako i krajského súdu, ţe samotné
upozornenie, ţe ak nedôjde k odpredaju nehnuteľnosti sa vyvlastní, je tiesňou, lebo takýto
postup pred vyvlastnením zákon vţdy vyţadoval a ešte aj v súčasnosti vyţaduje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd povaţoval rozhodnutie krajského súdu
ako i odporcu za vydané v rozpore so zákonom.
Odvolací súd preto dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak,
ţe rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O.s.p.).
Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude potrebné, aby správny orgán
opätovne vo veci konal a rozhodol, pričom podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. správny orgán je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená
na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
ţe navrhovateľke, ktorá bola úspešná v konaní ich náhradu nepriznal, nakoľko jej ţiadne
trovy nevznikli a odporca zo zákona nemá na ich náhradu nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. októbra 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD. v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková