Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/22/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu,

v právnej veci žalobcu: P. G., nar. X., s miestom podnikania N., IČO: X., zast. JUDr. C. S.,

advokátom, AK so sídlom v Č., proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Žiline, so sídlom

v Žiline, A. Kmeťa 17, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného

č. k. /FUT zo dňa 7. januára 2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. novembra 2011, č. k. -41, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -41 zo dňa 29. novembra 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu Obvodného lesného úradu Čadca (ďalej OLÚ) č. k. -012 Ma

zo dňa 31. augusta 2010, ktorým tento uložil žalobcovi ako fyzickej osobe podnikateľovi

podľa o lesoch v platnom znení (ďalej len „zákon

o lesoch“) pokutu vo výške 1 000,- € za neplnenie povinností podľa § 23 ods. 1 zákona

o lesoch tým, že vykonal ťažbu dreva v čase do 14. decembra 2009 v rozsahu 11 ks,

3

cca 25 mčerstvého smreka bez vyznačenia ťažby a vydania písomného povolenia na ťažbu

dreva OLH v lesnom poraste 4446, LHC Krásno, parc. KN 1400 Nová Bystrica.

II.

Konanie na súde prvého stupňa

Krajský súd podľa preskúmal

rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a žalobu

zamietol, pretože dospel k záveru, že nie je dôvodná.

V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že žalobné námietky žalobcu, na základe

ktorých súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

nie sú dôvodné a krajský súd na ne nemohol prihliadnuť. Námietky smerovali k tvrdeniu

žalobcu, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Krajský

súd konštatuje, že skutkový stav veci bol zistený dostatočne, boli vykonané všetky dostupné

dôkazy na objasnenie skutkovej situácie, ktorá nastala dňa 14. decembra 2009 v lesnom

poraste č. 4446 na KN p. č. 1400 k. ú. N. Skutočnosť, že bol to práve žalobca, ktorý vykonal

ťažbu drevnej hmoty bez vyznačenia ťažby a bez písomného súhlasu odborného lesného

hospodára a tým naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle § 64 písm. b)

v spojení s v znení neskorších predpisov potvrdili

jednoznačne svedkovia M. K. a P. K. Ich výpovede preukazujú, že boli priamo svedkami

toho, ako žalobca vykonal túto ťažbu. Svedok K. zároveň uviedol i rozsah tejto ťažby, a to

vo svojej výpovedi zo dňa 19. mája 2010. Ďalší svedok M. H. vo svojej výpovedi potvrdil

pravdivosť svedeckej výpovede svedka K., keď uviedol, že mu K. povedal o ťažbe dreva

žalobcom, ktorej bol priamym svedkom. Ich ďalší postup, keď spolu so svedkom K. prišli ešte

v ten istý deň do inkriminovaného porastu a našli tam zvyšky po vykonanej ťažbe v rozsahu

ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, taktiež potvrdzuje záver

o vykonaní nelegálnej ťažby. Je logické, že by v ten istý deň porast nenavštívili, ak by svedok

K. skutočne nebol priamym svedkom vykonávanej ťažby. Tiež zvyšky ťažby, ktoré svedkovia

našli v tento deň, preukazovali jej rozsah, spôsob vykonania a predmet ťažby. Ďalším

dôkazom, hoci nepriamym, o tom, že bol to práve žalobca, ktorý ťažbu v poraste na KN

p. č. 1400 vykonal je i tá skutočnosť, že svedok V. G. potvrdil, že dal v tom čase ústne súhlas

svojmu synovi P. G. na tejto parcele obhospodarovať lesné porasty. Z uvedeného vyplýva, že

i V. G. si bol vedomý toho, že jeho syn vykonával ťažbu práve na tejto parcele, keď mu túto

skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi.

Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku drobná odchýlka

vo svedeckej výpovedi svedkov K. a H. zo dňa 10. augusta 2010 oproti ich výpovedi zo dňa

29. januára 2010 spočíva v tom, že obaja v druhej výpovedi uviedli, že sa svedkovi H. svedok

K. nedovolal, ale dovolal sa I. Ď. a toho požiadal, aby zavolal lesníka H. Toto upresnenie

druhých výpovedí v poradí nemá nijaký vplyv na vierohodnosť svedeckých výpovedí, ale len

ozrejmuje skutkový priebeh, ktorý tu bol po okamihu, ako svedok K. uvidel vykonávanie

ťažby žalobcom dovtedy, ako sa spojil so svedkom H. Čo sa týka zmeny svedeckej výpovede

svedka K. dňa 19.mája 2010, kedy svedok K. potvrdil ťažbu v poraste, súd uvádza, že druhá

výpoveď v poradí uvádza skutkový stav vo vzťahu k samotnej ťažbe drevnej hmoty

v decembri roku 2009, ktorú vykonal spolu s P. G. V prvej výpovedi uviedol, že v H. ťažil aj

s P. G. z Novej Bystrice a záporne sa vyjadril len vo veci krádeže drevnej hmoty. Preto jeho

druhá výpoveď v poradí nijakým spôsobom neneguje jeho prvú výpoveď, keďže v prvej

výpovedi uviedol, že so žalobcom ťažil a druhá výpoveď túto ťažbu objasňuje čo

do skutkových okolností a vysvetľuje, prečo mal za to, že sa nejednalo o krádež. Preto

neexistuje žiadny logický rozpor medzi týmito výpoveďami. Samotná argumentácia

nevieryhodnosti výpovedí tohto svedka spočívala na tvrdení žalobcu, že bol pod nátlakom,

pretože už bol odsúdený na podmienečný trest a svojou výpoveďou chcel ochrániť len sám

seba. Takáto námietka neobstojí, pretože žalobca nijako nepreukázal tieto tvrdenia, ktoré tak

zostali len v rovine jeho dohadov. Správne orgány preto správne postupovali, keď z týchto

svedeckých výpovedí vychádzali a vyhodnotili ich tak, že svedok K. potvrdil výkon ťažby

v inkriminovanom poraste dňa 14. decembra 2009.

Ďalej krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobná

námietka žalobcu, že výpovede M. K., M. H. a Ď. sú postavené len na domnienkach je plne

nedôvodná. Ako už bolo uvedené vyššie výpovede M. K. a M. H. sú vierohodné. Títo

jednoznačným spôsobom uvádzajú svoje tvrdenia a ich výpovede, či už priamo alebo

nepriamo, preukazujú tú skutočnosť, že vykonávateľom ťažby v poraste č. 4446 bol žalobca.

Tvrdenie žalobcu, že i výpoveď Ď. je postavená len na domnienkach je úplne bezpredmetné,

pretože svedok Ď. vôbec v správnom konaní vypočutý nebol. Námietka, že neboli zistené

pachové stopy a stopy po kolesách traktora či píly, je námietkou, ktorá sa týka vedenia

objasňovacieho konania OO PZ Stará Bystrica. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza,

že dokazovanie vo veci zistenia vykonávateľa ťažby bolo vykonané v súlade so zákonom a tá

skutočnosť, že ohliadka na mieste samom bola vykonaná nie bezprostredne po čine, ale až

v jarnom období, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z dôkazov, ktoré boli

zhromaždené, či už v objasňovacom konaní, ako aj pred prvostupňovým správnym orgánom

bolo dostatočným spôsobom zistené, že vykonávateľom nelegálnej ťažby bol žalobca.

Splnenie podmienky uvedenej v § 23 ods. 1 zákona o lesoch, t.j. vyznačenie ťažby a písomný

súhlas odborného lesného hospodára vykonávateľovi ťažby dané neboli, čo v danom prípade

ani nebolo sporné medzi účastníkmi konania. Preto správne postupoval prvostupňový správny

orgán, keď žalobcovi ako fyzickej osobe podnikateľovi uložil v zmysle § 64 písm. b) zákona

o lesoch pokutu za spáchanie iného správneho deliktu na úseku štátnej správy lesného

hospodárstva.

Námietka nedostatočného zistenia výšky škody – či sa jednalo o čerstvé smreky alebo

sucháre, je pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 64 písm. b)

zákona o lesoch za neplnenie povinností podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch právne

irelevantná. Pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje vykonanie ťažby dreva:

1) bez vyznačenia ťažby a 2) bez vydania písomného povolenia na ťažbu dreva OLH. Výška

škody je pre naplnenie tejto skutkovej podstaty bezvýznamná. Je relevantná pre určenie výšky

uloženej pokuty, avšak žalobca v žalobe výšku uloženej pokuty nenamietal, preto sa ňou súd

nezaoberal.

III.

Odvolanie žalobcu a vyjadrenie žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu v zákonom stanovenej lehote žalobca podal odvolanie,

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok

krajského súdu považuje za nesprávny. Krajský súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu,

nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec nesprávne právne posúdil.

Podľa jeho názoru taktiež rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné, nakoľko

správny orgán riadne nezistil skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je

založené len na svedeckej výpovedi svedka K., ktorý však svoje výpovede menil, nakoľko

svojou výpoveďou chcel ochrániť len seba a preto jeho výpoveď možno dôvodne považovať

za nedôveryhodnú. Krajský súd však k tejto námietke uviedol, že neexistuje žiaden logický

rozpor medzi jeho výpoveďami, pričom toto svoje tvrdenie zdôvodnil, len argumentáciou,

ktorá nie je v súlade so skutočným stavom veci. Je vecou správneho orgánu preukázať

nadovšetko pochybnosť, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a teda preukázať naplnenie

všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. V prípade, keby čo i len jeden znak

skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o správnom delikte. Jediným

dôkazom, ktorý má priamo žalobcu usvedčovať a z ktorého vychádza správny orgán je však

výpoveď svedka K., ktorý svoje jednotlivé výpovede v priebehu objasňovania správneho

deliktu menil, pričom správny orgán tieto rozpory vo svedeckých výpovediach svedka K.

žiadnym spôsobom neodstránil. Ďalej krajský súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že

žalobná námietka, že výpovede M. K., M. H. a Ď. sú postavené len na domnienkach je plne

nedôvodná, pričom toto svoje tvrdenie žiadnym hodnoverným spôsobom nezdôvodnil a preto

je aj v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný, čím zakladá inú vadu konania. Ďalej krajský súd

v napadnutom rozhodnutí len arbitrárne skonštatoval, že žalobná námietka, že neboli zaistené

všetky stopy, t.j. pachové stopy, stopy po kolesách traktora, píly, je námietkou, ktorá sa týka

vedenia objasňovacieho konania OO PZ Stará Bystrica, bez to, že by takéto tvrdenie

zdôvodnil. Následne len krajský súd konštatoval, že z vykonaných dôkazov, ktoré boli

zhromaždené, či už v objasňovacom konaní, ako aj pred prvostupňovým správnym orgánom,

bolo dostatočným spôsobom zistené, že vykonávateľom nelegálnej ťažby bol žalobca.

Krajský súd sa však žiadnym spôsobom nezaoberal vyššie uvedenou námietkou, že správny

orgán nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nevykonal všetky dostupné dôkazy, t.j. zaistiť

všetky dostupné stopy, na základe ktorých by sa dali zistiť skutoční páchatelia.

Poukázal na znenie ustanovenia ,

o správnom konaní v platnom znení.

Uviedol, že krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal námietkou,

že nebolo žiadnym spôsobom preukázané či sa jednalo o čerstvé smreky alebo sucháre,

s odkazom na to, že uvedené námietka je pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho

deliktu právne irelevantná. K tomuto žalobca uvádza, že uvedená námietka sa týka výroku

napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu, v ktorom je uvedený popis skutku, že malo

byť spílených 11 ks čerstvého smreka, pričom uvedený výrok napadnutého rozhodnutia

prvostupňového orgánu je založený len na domnienkach.

Taktiež je žalobca toho názoru, že na objasnenie a sankcionovanie iného správneho

deliktu musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky znaky skutkovej podstaty iného

správneho deliktu. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán, však žalobcu sankcionoval bez toho,

že by nadovšetku pochybnosť objasnil, že to bol práve žalobca – kto sa dopustil protiprávneho

konania a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia

zo strany správneho orgánu. Jediným priamym dôkazom svedčiacim proti žalobcovi je len

výpoveď svedka, ktorý v priebehu konania svoju výpoveď menil v snahe ochrániť samého

seba, pričom správny orgán mal možnosť zabezpečiť iné objektívne dôkazy, ktoré mohli

objasniť predmetný správny delikt, čo však správny orgán nevykonal a preto žalobca má

za to, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, nakoľko

nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca má za to, že krajský súd

v napadnutom rozsudku prakticky vôbec neodpovedal na jeho žalobné námietky

spochybňujúce zákonnosť objasňovania iného správneho deliktu správnym orgánom a preto

podľa názoru žalobcu treba absenciu argumentácie v tomto smere považovať za prejav

arbitrárnosti.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá

bez nariadenia pojednávania podľa v spojení

s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. októbra 2012 (§ 156

ods.1 a 3 v spojení s veta prvá Občianskeho

súdneho poriadku).

Podľa v správnom súdnictve

preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a

postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti

„Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť

tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je

ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého

rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania

pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa správne orgány sú viazané

právnym názorom súdu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd sa pri rozhodovaní

riadil vyššie citovanými ustanoveniami zákona.

Podľa v znení neskorších predpisov ťažba sa môže

vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného

hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom

do 50 rokov.

Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie

orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka Policajného

zboru predložiť súhlas podľa odseku 1.

Podľa § 64 písm. b) citovaného zákona orgán štátnej správy lesného hospodárstva

uloží pokutu od 5.000 Sk do 3.000.000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe

podnikateľovi, ktorá neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho

uskladňovaní (§ 24) alebo pri sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25).

Podľa § 67 ods. 1 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení neskorších predpisov (Správny

poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania.

Z administratívneho spisu žalovaného ako i doterajšieho priebehu konania odvolací

súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania bol postup a rozhodnutie

žalovaného č.k. /FUT zo dňa 7. januára 2010, ktorým Krajský lesný úrad

v Žiline potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu Čadca č.k.

012 Ma zo dňa 31. augusta 2010, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 1 000 Eur.

Prvostupňový správny orgán sa uvedenou vecou zaoberal po postúpení veci OO PZ Stará

Bystrica. Prvostupňový správny orgán vykonal vlastné dokazovanie vo veci. Vypočul

svedkov M. K., P. K. a taktiež i obvineného z porušenia povinnosti P. G. Oboznámil sa tiež

so spisovým materiálom OO PZ Stará Bystrica, ktorý mu bol postúpený, a to s výpoveďami

V. G. a ďalšími uvedenými v tomto spisovom materiáli. Vychádzajúc z výpovede M. K.,

ktorý pri jednaniach na Obvodnom lesnom úrade Čadca pred obvineným viackrát prehlásil, že

videl P. G. a P. K. dňa 14. decembra 2009 v uvedenom poraste pri vykonávaní ťažobných

prác, ako i z výpovede P. K. na OO PZ Stará Bystrica zo dňa 19. mája 2010, keď doznal, že

v uvedenom termíne bol v uvedenom poraste a vykonával ťažbárske práce pre P. G., vyblížil

mu na odvozné miesto cca 10 stromov, mal prvostupňový správny orgán za dostatočne

preukázané, že živnostník P. G. spoločne s P. K. vykonával ťažbu v JPRL 4446, LHC Krásno

v čase do 14. decembra 2009. Drevná hmota nebola vyznačená na ťažbu a nebol vydaný

písomný súhlas na ťažbu odborným lesným hospodárom.

Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu tým z jeho strany vedome došlo

k porušeniu o označovaní vyťaženého dreva

a dokladoch o pôvode dreva. Výška pokuty podľa § 65 zákona o lesoch bola stanovená

primerane k závažnosti porušenia zákona o lesoch, ku skutočnosti, že sa vykonávala

nevyznačená ťažba dreva bez vydania písomného súhlasu na ťažbu v poraste, kde Lesný

hospodársky plán predpisuje v časti plochy prebierku. Zhodnotená bola tiež skutočnosť,

že ako živnostník obvinený vedel, že na ťažbu dreva musí mať písomné povolenie a ťažba

musí byť vyznačená. Výpovede obvineného boli vyhodnotené ako účelové s cieľom nepriznať

nepovolenú ťažbu dreva a vyhnúť sa trestu. Samotné určenie výšky sankcie zohľadnilo mieru

zavinenia zo strany živnostníka s poukazom na to, že došlo k výrubu smreka v lokalite, kde sa

po neodbornom zásahu prejavujú negatívne dopady drevokazných húb a podkôrneho hmyzu.

Na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodoval Krajský

lesný úrad Žilina, ako druhostupňový správny orgán, rozhodnutím č. k. /FUI

zo dňa 7. januára 2011, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu

zamietol. V odôvodnení uviedol, že zo svedeckej výpovede P. K. zo dňa 19. mája 2010 je

zrejmé, že pre P. G. vytiahol z lesa traktorom asi 10 stromov. Zo svedeckých výpovedí M. K.,

zárubkara a člena výboru PSDL (pozemkového spoločenstva drobnovlastníkov lesa) Nová

Bystrica z 29. januára 2010 na OO PZ Stará Bystrica a 2. augusta 2010 a 10. augusta 2010

na konaniach na OLÚ v Čadci vyplýva, že dňa 14. decembra 2009 v lese pílili spolu stromy

P. G. a P. K. Lesník PSDL Nová Bystrica M. H. a odborný lesný hospodár I. Ď. ešte v ten deň

urobili obhliadku porastu 4446 k. ú. N., LHC Krásno, kde predmetná ťažba prebehla.

Z oznámenia krádeže drevnej hmoty PSDL Nová Bystrica z 15. decembra 2009 vyplýva,

že z predmetného porastu bolo vyťažené minimálne 11 ks čerstvého smreka. Na ťažbu nebol

odborným lesným hospodárom I. Ď. vydaný písomný súhlas. Z uvedeného dokazovania bolo

preukázané, že P. G. a P. K. spolu 14. decembra 2009 vyťažili v lesnom poraste č. 4446 k. ú.

3

N. minimálne 11 ks smrekov, v tomto prípade cca 25 mčerstvého smreka. P. K. bol v tejto

súvislosti riešený rozhodnutím OLÚ Čadca č. -013 Ma zo dňa 31. augusta 2010.

Týmto rozhodnutím riešený P. G. svojim skutkom porušil

o lesoch a naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 64 písm. b) citovaného

zákona. Odvolací orgán skonštatoval, že výška uloženej pokuty 1.000,- € predstavuje

nepomerne nižšiu čiastku, akou je komerčný výnos, resp. zisk z objemu takto vyťaženého

3

dreva, resp. zisk z jeho predaja vychádzajúc z rámca priemerného speňažovania 1 mdreva

na domácom trhu s touto komoditou. Preto odvolací orgán považoval aj výšku uloženej

pokuty za primeranú.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy

je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti

s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho

orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu

súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,

resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako súd odvolací, zistil, že správne orgány - Obvodný aj Krajský lesný úrad – správne

aplikovali ustanovenia zákona o lesoch na vzniknutú situáciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania

proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline, po preskúmaní odvolaním napadnutého

rozsudku a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia

v spojení s veta prvá nezistil žiaden dôvod na to, aby sa

odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem vytvárajú dostatočne správne východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje, považujúc právne posúdenie

veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty

v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaním dopĺňa nasledovné:

Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nemohli

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Tieto námietky považuje odvolací súd

za právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci. Krajský súd vydal správne a zákonné

rozhodnutie.

Odvolací súd na záver, zhodne s názorom krajského súdu, udáva, že skutkový stav

veci bol zistený dostatočne, boli vykonané všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkovej

situácie a taktiež jednoznačne bolo preukázané, že žalobca vykonal ťažbu drevnej hmoty

bez vyznačenia ťažby a bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára a tým naplnil

skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 64 písm. b) v spojení

s § 23 ods. 1 zákona o lesoch.

Taktiež zhodne s názorom krajského súdu udáva, že výška škody nie je podstatná

pre naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu v zmysle § 64 ods. 1

písm. b) zákona o lesoch, pretože pre naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje

vykonanie ťažby bez vyznačenia ťažby a bez vydania písomného povolenia na ťažbu. Výška

škody je relevantná pre určenie výšky uloženej pokuty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

dôvody uvedené v odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského súdu za nespôsobilé ovplyvniť

posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny

podľa veta druhá a , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1

, keď žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný správny

orgán zo zákona nemá nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. októbra 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková