Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d43/386855.d4508e.pdf
PDF · 167.53 KB
No categories available
10Sžr/22/2012
Najvyšší súd 10Sžr/22/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu,
v právnej veci žalobcu: P. G., nar. X., s miestom podnikania N., IČO: X., zast. JUDr. C. S.,
advokátom, AK so sídlom v Č., proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Žiline, so sídlom
v Žiline, A. Kmeťa 17, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. k. A/2010/00858/FUT zo dňa 7. januára 2011, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. novembra 2011, č. k. 20S/13/2011-41, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 20S/13/2011-41 zo dňa 29. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu Obvodného lesného úradu Čadca (ďalej OLÚ) č. k. 2010/0716-012 Ma
zo dňa 31. augusta 2010, ktorým tento uložil žalobcovi ako fyzickej osobe podnikateľovi
podľa § 64 písm. b) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v platnom znení (ďalej len „zákon
o lesoch“) pokutu vo výške 1 000,- € za neplnenie povinností podľa § 23 ods. 1 zákona
o lesoch tým, že vykonal ťažbu dreva v čase do 14. decembra 2009 v rozsahu 11 ks,
3
cca 25 mčerstvého smreka bez vyznačenia ťažby a vydania písomného povolenia na ťažbu
dreva OLH v lesnom poraste 4446, LHC Krásno, parc. KN 1400 Nová Bystrica.
II.
Konanie na súde prvého stupňa
Krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal
rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a žalobu
zamietol, pretože dospel k záveru, že nie je dôvodná.
V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že žalobné námietky žalobcu, na základe
ktorých súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
nie sú dôvodné a krajský súd na ne nemohol prihliadnuť. Námietky smerovali k tvrdeniu
žalobcu, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Krajský
súd konštatuje, že skutkový stav veci bol zistený dostatočne, boli vykonané všetky dostupné
dôkazy na objasnenie skutkovej situácie, ktorá nastala dňa 14. decembra 2009 v lesnom
poraste č. 4446 na KN p. č. 1400 k. ú. N. Skutočnosť, že bol to práve žalobca, ktorý vykonal
ťažbu drevnej hmoty bez vyznačenia ťažby a bez písomného súhlasu odborného lesného
hospodára a tým naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle § 64 písm. b)
v spojení s § 23 ods.1 zák. č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov potvrdili
jednoznačne svedkovia M. K. a P. K. Ich výpovede preukazujú, že boli priamo svedkami
toho, ako žalobca vykonal túto ťažbu. Svedok K. zároveň uviedol i rozsah tejto ťažby, a to
vo svojej výpovedi zo dňa 19. mája 2010. Ďalší svedok M. H. vo svojej výpovedi potvrdil
pravdivosť svedeckej výpovede svedka K., keď uviedol, že mu K. povedal o ťažbe dreva
žalobcom, ktorej bol priamym svedkom. Ich ďalší postup, keď spolu so svedkom K. prišli ešte
v ten istý deň do inkriminovaného porastu a našli tam zvyšky po vykonanej ťažbe v rozsahu
ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, taktiež potvrdzuje záver
o vykonaní nelegálnej ťažby. Je logické, že by v ten istý deň porast nenavštívili, ak by svedok
K. skutočne nebol priamym svedkom vykonávanej ťažby. Tiež zvyšky ťažby, ktoré svedkovia
našli v tento deň, preukazovali jej rozsah, spôsob vykonania a predmet ťažby. Ďalším
dôkazom, hoci nepriamym, o tom, že bol to práve žalobca, ktorý ťažbu v poraste na KN
p. č. 1400 vykonal je i tá skutočnosť, že svedok V. G. potvrdil, že dal v tom čase ústne súhlas
svojmu synovi P. G. na tejto parcele obhospodarovať lesné porasty. Z uvedeného vyplýva, že
i V. G. si bol vedomý toho, že jeho syn vykonával ťažbu práve na tejto parcele, keď mu túto
skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi.
Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku drobná odchýlka
vo svedeckej výpovedi svedkov K. a H. zo dňa 10. augusta 2010 oproti ich výpovedi zo dňa
29. januára 2010 spočíva v tom, že obaja v druhej výpovedi uviedli, že sa svedkovi H. svedok
K. nedovolal, ale dovolal sa I. Ď. a toho požiadal, aby zavolal lesníka H. Toto upresnenie
druhých výpovedí v poradí nemá nijaký vplyv na vierohodnosť svedeckých výpovedí, ale len
ozrejmuje skutkový priebeh, ktorý tu bol po okamihu, ako svedok K. uvidel vykonávanie
ťažby žalobcom dovtedy, ako sa spojil so svedkom H. Čo sa týka zmeny svedeckej výpovede
svedka K. dňa 19.mája 2010, kedy svedok K. potvrdil ťažbu v poraste, súd uvádza, že druhá
výpoveď v poradí uvádza skutkový stav vo vzťahu k samotnej ťažbe drevnej hmoty
v decembri roku 2009, ktorú vykonal spolu s P. G. V prvej výpovedi uviedol, že v H. ťažil aj
s P. G. z Novej Bystrice a záporne sa vyjadril len vo veci krádeže drevnej hmoty. Preto jeho
druhá výpoveď v poradí nijakým spôsobom neneguje jeho prvú výpoveď, keďže v prvej
výpovedi uviedol, že so žalobcom ťažil a druhá výpoveď túto ťažbu objasňuje čo
do skutkových okolností a vysvetľuje, prečo mal za to, že sa nejednalo o krádež. Preto
neexistuje žiadny logický rozpor medzi týmito výpoveďami. Samotná argumentácia
nevieryhodnosti výpovedí tohto svedka spočívala na tvrdení žalobcu, že bol pod nátlakom,
pretože už bol odsúdený na podmienečný trest a svojou výpoveďou chcel ochrániť len sám
seba. Takáto námietka neobstojí, pretože žalobca nijako nepreukázal tieto tvrdenia, ktoré tak
zostali len v rovine jeho dohadov. Správne orgány preto správne postupovali, keď z týchto
svedeckých výpovedí vychádzali a vyhodnotili ich tak, že svedok K. potvrdil výkon ťažby
v inkriminovanom poraste dňa 14. decembra 2009.
Ďalej krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobná
námietka žalobcu, že výpovede M. K., M. H. a Ď. sú postavené len na domnienkach je plne
nedôvodná. Ako už bolo uvedené vyššie výpovede M. K. a M. H. sú vierohodné. Títo
jednoznačným spôsobom uvádzajú svoje tvrdenia a ich výpovede, či už priamo alebo
nepriamo, preukazujú tú skutočnosť, že vykonávateľom ťažby v poraste č. 4446 bol žalobca.
Tvrdenie žalobcu, že i výpoveď Ď. je postavená len na domnienkach je úplne bezpredmetné,
pretože svedok Ď. vôbec v správnom konaní vypočutý nebol. Námietka, že neboli zistené
pachové stopy a stopy po kolesách traktora či píly, je námietkou, ktorá sa týka vedenia
objasňovacieho konania OO PZ Stará Bystrica. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza,
že dokazovanie vo veci zistenia vykonávateľa ťažby bolo vykonané v súlade so zákonom a tá
skutočnosť, že ohliadka na mieste samom bola vykonaná nie bezprostredne po čine, ale až
v jarnom období, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z dôkazov, ktoré boli
zhromaždené, či už v objasňovacom konaní, ako aj pred prvostupňovým správnym orgánom
bolo dostatočným spôsobom zistené, že vykonávateľom nelegálnej ťažby bol žalobca.
Splnenie podmienky uvedenej v § 23 ods. 1 zákona o lesoch, t.j. vyznačenie ťažby a písomný
súhlas odborného lesného hospodára vykonávateľovi ťažby dané neboli, čo v danom prípade
ani nebolo sporné medzi účastníkmi konania. Preto správne postupoval prvostupňový správny
orgán, keď žalobcovi ako fyzickej osobe podnikateľovi uložil v zmysle § 64 písm. b) zákona
o lesoch pokutu za spáchanie iného správneho deliktu na úseku štátnej správy lesného
hospodárstva.
Námietka nedostatočného zistenia výšky škody – či sa jednalo o čerstvé smreky alebo
sucháre, je pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 64 písm. b)
zákona o lesoch za neplnenie povinností podľa § 23 ods. 1 zákona o lesoch právne
irelevantná. Pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje vykonanie ťažby dreva:
1) bez vyznačenia ťažby a 2) bez vydania písomného povolenia na ťažbu dreva OLH. Výška
škody je pre naplnenie tejto skutkovej podstaty bezvýznamná. Je relevantná pre určenie výšky
uloženej pokuty, avšak žalobca v žalobe výšku uloženej pokuty nenamietal, preto sa ňou súd
nezaoberal.
III.
Odvolanie žalobcu a vyjadrenie žalovaného
Proti rozsudku krajského súdu v zákonom stanovenej lehote žalobca podal odvolanie,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok
krajského súdu považuje za nesprávny. Krajský súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu,
nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec nesprávne právne posúdil.
Podľa jeho názoru taktiež rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné, nakoľko
správny orgán riadne nezistil skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je
založené len na svedeckej výpovedi svedka K., ktorý však svoje výpovede menil, nakoľko
svojou výpoveďou chcel ochrániť len seba a preto jeho výpoveď možno dôvodne považovať
za nedôveryhodnú. Krajský súd však k tejto námietke uviedol, že neexistuje žiaden logický
rozpor medzi jeho výpoveďami, pričom toto svoje tvrdenie zdôvodnil, len argumentáciou,
ktorá nie je v súlade so skutočným stavom veci. Je vecou správneho orgánu preukázať
nadovšetko pochybnosť, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a teda preukázať naplnenie
všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. V prípade, keby čo i len jeden znak
skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o správnom delikte. Jediným
dôkazom, ktorý má priamo žalobcu usvedčovať a z ktorého vychádza správny orgán je však
výpoveď svedka K., ktorý svoje jednotlivé výpovede v priebehu objasňovania správneho
deliktu menil, pričom správny orgán tieto rozpory vo svedeckých výpovediach svedka K.
žiadnym spôsobom neodstránil. Ďalej krajský súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že
žalobná námietka, že výpovede M. K., M. H. a Ď. sú postavené len na domnienkach je plne
nedôvodná, pričom toto svoje tvrdenie žiadnym hodnoverným spôsobom nezdôvodnil a preto
je aj v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný, čím zakladá inú vadu konania. Ďalej krajský súd
v napadnutom rozhodnutí len arbitrárne skonštatoval, že žalobná námietka, že neboli zaistené
všetky stopy, t.j. pachové stopy, stopy po kolesách traktora, píly, je námietkou, ktorá sa týka
vedenia objasňovacieho konania OO PZ Stará Bystrica, bez to, že by takéto tvrdenie
zdôvodnil. Následne len krajský súd konštatoval, že z vykonaných dôkazov, ktoré boli
zhromaždené, či už v objasňovacom konaní, ako aj pred prvostupňovým správnym orgánom,
bolo dostatočným spôsobom zistené, že vykonávateľom nelegálnej ťažby bol žalobca.
Krajský súd sa však žiadnym spôsobom nezaoberal vyššie uvedenou námietkou, že správny
orgán nedostatočne zistil skutkový stav tým, že nevykonal všetky dostupné dôkazy, t.j. zaistiť
všetky dostupné stopy, na základe ktorých by sa dali zistiť skutoční páchatelia.
Poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods.4, § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v platnom znení.
Uviedol, že krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal námietkou,
že nebolo žiadnym spôsobom preukázané či sa jednalo o čerstvé smreky alebo sucháre,
s odkazom na to, že uvedené námietka je pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho
deliktu právne irelevantná. K tomuto žalobca uvádza, že uvedená námietka sa týka výroku
napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu, v ktorom je uvedený popis skutku, že malo
byť spílených 11 ks čerstvého smreka, pričom uvedený výrok napadnutého rozhodnutia
prvostupňového orgánu je založený len na domnienkach.
Taktiež je žalobca toho názoru, že na objasnenie a sankcionovanie iného správneho
deliktu musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky znaky skutkovej podstaty iného
správneho deliktu. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán, však žalobcu sankcionoval bez toho,
že by nadovšetku pochybnosť objasnil, že to bol práve žalobca – kto sa dopustil protiprávneho
konania a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia
zo strany správneho orgánu. Jediným priamym dôkazom svedčiacim proti žalobcovi je len
výpoveď svedka, ktorý v priebehu konania svoju výpoveď menil v snahe ochrániť samého
seba, pričom správny orgán mal možnosť zabezpečiť iné objektívne dôkazy, ktoré mohli
objasniť predmetný správny delikt, čo však správny orgán nevykonal a preto žalobca má
za to, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, nakoľko
nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca má za to, že krajský súd
v napadnutom rozsudku prakticky vôbec neodpovedal na jeho žalobné námietky
spochybňujúce zákonnosť objasňovania iného správneho deliktu správnym orgánom a preto
podľa názoru žalobcu treba absenciu argumentácie v tomto smere považovať za prejav
arbitrárnosti.
Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
IV.
Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. októbra 2012 (§ 156
ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku).
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy.
V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
„Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je
ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania
pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku správne orgány sú viazané
právnym názorom súdu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd sa pri rozhodovaní
riadil vyššie citovanými ustanoveniami zákona.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov ťažba sa môže
vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného
hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom
do 50 rokov.
Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona vykonávateľ ťažby je povinný na vyzvanie
orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, člena lesnej stráže alebo príslušníka Policajného
zboru predložiť súhlas podľa odseku 1.
Podľa § 64 písm. b) citovaného zákona orgán štátnej správy lesného hospodárstva
uloží pokutu od 5.000 Sk do 3.000.000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe
podnikateľovi, ktorá neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho
uskladňovaní (§ 24) alebo pri sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25).
Podľa § 67 ods. 1 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny
poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.
Z administratívneho spisu žalovaného ako i doterajšieho priebehu konania odvolací
súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania bol postup a rozhodnutie
žalovaného č.k. A/2010/00858/FUT zo dňa 7. januára 2010, ktorým Krajský lesný úrad
v Žiline potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného lesného úradu Čadca č.k. 2010/0716-
012 Ma zo dňa 31. augusta 2010, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 1 000 Eur.
Prvostupňový správny orgán sa uvedenou vecou zaoberal po postúpení veci OO PZ Stará
Bystrica. Prvostupňový správny orgán vykonal vlastné dokazovanie vo veci. Vypočul
svedkov M. K., P. K. a taktiež i obvineného z porušenia povinnosti P. G. Oboznámil sa tiež
so spisovým materiálom OO PZ Stará Bystrica, ktorý mu bol postúpený, a to s výpoveďami
V. G. a ďalšími uvedenými v tomto spisovom materiáli. Vychádzajúc z výpovede M. K.,
ktorý pri jednaniach na Obvodnom lesnom úrade Čadca pred obvineným viackrát prehlásil, že
videl P. G. a P. K. dňa 14. decembra 2009 v uvedenom poraste pri vykonávaní ťažobných
prác, ako i z výpovede P. K. na OO PZ Stará Bystrica zo dňa 19. mája 2010, keď doznal, že
v uvedenom termíne bol v uvedenom poraste a vykonával ťažbárske práce pre P. G., vyblížil
mu na odvozné miesto cca 10 stromov, mal prvostupňový správny orgán za dostatočne
preukázané, že živnostník P. G. spoločne s P. K. vykonával ťažbu v JPRL 4446, LHC Krásno
v čase do 14. decembra 2009. Drevná hmota nebola vyznačená na ťažbu a nebol vydaný
písomný súhlas na ťažbu odborným lesným hospodárom.
Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu tým z jeho strany vedome došlo
k porušeniu § 23 zákona o lesoch a tiež vyhl. č. 232/2006 Z.z. o označovaní vyťaženého dreva
a dokladoch o pôvode dreva. Výška pokuty podľa § 65 zákona o lesoch bola stanovená
primerane k závažnosti porušenia zákona o lesoch, ku skutočnosti, že sa vykonávala
nevyznačená ťažba dreva bez vydania písomného súhlasu na ťažbu v poraste, kde Lesný
hospodársky plán predpisuje v časti plochy prebierku. Zhodnotená bola tiež skutočnosť,
že ako živnostník obvinený vedel, že na ťažbu dreva musí mať písomné povolenie a ťažba
musí byť vyznačená. Výpovede obvineného boli vyhodnotené ako účelové s cieľom nepriznať
nepovolenú ťažbu dreva a vyhnúť sa trestu. Samotné určenie výšky sankcie zohľadnilo mieru
zavinenia zo strany živnostníka s poukazom na to, že došlo k výrubu smreka v lokalite, kde sa
po neodbornom zásahu prejavujú negatívne dopady drevokazných húb a podkôrneho hmyzu.
Na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodoval Krajský
lesný úrad Žilina, ako druhostupňový správny orgán, rozhodnutím č. k. A/2010/00858/FUI
zo dňa 7. januára 2011, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol. V odôvodnení uviedol, že zo svedeckej výpovede P. K. zo dňa 19. mája 2010 je
zrejmé, že pre P. G. vytiahol z lesa traktorom asi 10 stromov. Zo svedeckých výpovedí M. K.,
zárubkara a člena výboru PSDL (pozemkového spoločenstva drobnovlastníkov lesa) Nová
Bystrica z 29. januára 2010 na OO PZ Stará Bystrica a 2. augusta 2010 a 10. augusta 2010
na konaniach na OLÚ v Čadci vyplýva, že dňa 14. decembra 2009 v lese pílili spolu stromy
P. G. a P. K. Lesník PSDL Nová Bystrica M. H. a odborný lesný hospodár I. Ď. ešte v ten deň
urobili obhliadku porastu 4446 k. ú. N., LHC Krásno, kde predmetná ťažba prebehla.
Z oznámenia krádeže drevnej hmoty PSDL Nová Bystrica z 15. decembra 2009 vyplýva,
že z predmetného porastu bolo vyťažené minimálne 11 ks čerstvého smreka. Na ťažbu nebol
odborným lesným hospodárom I. Ď. vydaný písomný súhlas. Z uvedeného dokazovania bolo
preukázané, že P. G. a P. K. spolu 14. decembra 2009 vyťažili v lesnom poraste č. 4446 k. ú.
3
N. minimálne 11 ks smrekov, v tomto prípade cca 25 mčerstvého smreka. P. K. bol v tejto
súvislosti riešený rozhodnutím OLÚ Čadca č. 2010/0716-013 Ma zo dňa 31. augusta 2010.
Týmto rozhodnutím riešený P. G. svojim skutkom porušil § 23 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z.
o lesoch a naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 64 písm. b) citovaného
zákona. Odvolací orgán skonštatoval, že výška uloženej pokuty 1.000,- € predstavuje
nepomerne nižšiu čiastku, akou je komerčný výnos, resp. zisk z objemu takto vyťaženého
3
dreva, resp. zisk z jeho predaja vychádzajúc z rámca priemerného speňažovania 1 mdreva
na domácom trhu s touto komoditou. Preto odvolací orgán považoval aj výšku uloženej
pokuty za primeranú.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu
súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako súd odvolací, zistil, že správne orgány - Obvodný aj Krajský lesný úrad – správne
aplikovali ustanovenia zákona o lesoch na vzniknutú situáciu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania
proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline, po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozsudku a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia
§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem vytvárajú dostatočne správne východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje, považujúc právne posúdenie
veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty
v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaním dopĺňa nasledovné:
Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nemohli
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Tieto námietky považuje odvolací súd
za právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci. Krajský súd vydal správne a zákonné
rozhodnutie.
Odvolací súd na záver, zhodne s názorom krajského súdu, udáva, že skutkový stav
veci bol zistený dostatočne, boli vykonané všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkovej
situácie a taktiež jednoznačne bolo preukázané, že žalobca vykonal ťažbu drevnej hmoty
bez vyznačenia ťažby a bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára a tým naplnil
skutkovú podstatu iného správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 64 písm. b) v spojení
s § 23 ods. 1 zákona o lesoch.
Taktiež zhodne s názorom krajského súdu udáva, že výška škody nie je podstatná
pre naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu v zmysle § 64 ods. 1
písm. b) zákona o lesoch, pretože pre naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje
vykonanie ťažby bez vyznačenia ťažby a bez vydania písomného povolenia na ťažbu. Výška
škody je relevantná pre určenie výšky uloženej pokuty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval
dôvody uvedené v odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského súdu za nespôsobilé ovplyvniť
posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný správny
orgán zo zákona nemá nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. októbra 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková