Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
98b/387279.8c6c74.pdf
PDF · 190.93 KB
No categories available
1ObdoV/2/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1ObdoV/2/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. T., s. r. o., M., B.,
zastúpeného advokátkou JUDr. A. C., N., Z., proti žalovanej JUDr. J. D., SKP úpadcu C. J.
P. B., spotrebné družstvo H., P. B., so sídlom správcu B., P., zastúpenej advokátom JUDr. K.
P., C., P. B., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi 164/2006, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2011, č. k. 1Obo 144/2010- 207, v znení opravného
uznesenia z 13. septembra 2011, č. k. 1Obo 144/2010-223, jednomyseľne takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu zo 14. júna 2011, č. k. 1Obo144/2010-207,
v znení opravného uznesenia z 13. septembra 2011, č. k. 1Obo144/2010-223, sa
z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. apríla 2007, č. k. 6Cbi 164/2006
–77 zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 200 264 Sk náhrady
trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. apríla
2005, sp. zn. 2K 221/2004 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a za správkyňu
konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. J. D.. V danej veci sa na predkupné právo
vzťahuje ustanovenie § 24d zákona č. 328/1991 Zb. v znení noviel. Podľa uvedeného
ustanovenia predkupné právo zaniká, ak ho spoluvlastník neuplatnil do speňaženia majetku
/ods. 1/. Spoluvlastník môže zabrániť predaju draženého majetku patriaceho do podielového
spoluvlastníctva, ak najneskôr do začiatku dražby alebo speňaženia mimo dražby zloží
u správcu v hotovosti alebo na účet správcu sumu vo výške podielu určeného v súpise
podstaty, ktorý sa má vydražiť alebo speňažiť. Ak tak vykoná, správca s touto sumou naloží
ako s výsledkami speňaženia majetku /ods. 2/. Ak spoluvlastník konal podľa odseku 2,
správca o tom vyhotoví zápisnicu, ktorá musí obsahovať údaje potrebné na vykonanie zápisu
do katastra nehnuteľností a spolu s potvrdením súdu slúži ako doklad na vykonanie zápisu
zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností. Návrh na zápis zmeny vlastníctva do katastra
nehnuteľností podáva správca v lehote stanovenej v § 27 ods. 2.
Hmotnoprávnym predpokladom k tomu, aby spoluvlastník draženej alebo speňaženej
veci zabránil jej predaju je skutočnosť, že najskôr do začiatku dražby alebo speňažovania
zloží u správcu alebo na účet správcu sumu určenú v súpise podstaty. Splnením tohto
predpokladu dochádza priamo zo zákona k znemožneniu predaja veci. Okamih, ktorým
dochádza k zamedzeniu predaja veci nastáva dňom zloženia sumy, zodpovedajúcej podielu
určenému v súpise konkurznej podstaty. Týmto dňom môže byť hociktorý deň po vydaní
opatrenia súdu, ktorým bol daný súhlas s predajom veci patriacich do konkurznej podstaty.
V danom prípade správkyňa konkurznej podstaty vykonala zaradenie ½
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X., k. ú. D. V. v súlade s
§ 18 ZKV. Hodnota spoluvlastníckeho podielu úpadcu podľa znaleckého posudku,
vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. J. P.
06. decembra 2005, činila 21 400 000 Sk. Žalobca však ani nedeklaroval ani nepreukázal
zloženie uvedenej sumy.
Navyše žalobca zmluvou o predaji podniku previedol svoj ½ spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach , zapísaných na LV č. X., k. ú. D. V. a to na parcelách číslo X. a X., ako
aj k stavbe s. č. X. na spoločnosť F. T., s. r. o., B., M., IČO: X. a prestal byť tým aktívne
legitimovaným na uplatnenie predkupného práva. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, po
preskúmaní veci, rozhodol rozsudkom z 20. februára 2008, č. k. 2Obo 187/2007-152 tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej 3 003 Sk náhrady trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že s výrokom napadnutého rozhodnutia a s jeho
odôvodnením sa plne stotožnil. Pokiaľ odvolateľ súdu vytýkal, že mu súd prvého stupňa
neodročením pojednávania odňal možnosť konať pred súdom , túto námietku vyhodnotil tak,
že súd prvého stupňa údajný fax nedostal a ospravedlnenie neúčasti a súčasne žiadosť
o odročenie pojednávania bola súdu doručená až 27. apríla 2007, teda po pojednávaní.
Pokiaľ žalobca v odvolaní navrhol, aby súd pripustil zámenu účastníkov na strane
žalobcu, odvolací súd konštatoval, že je neopodstatnená, nakoľko ju žalobca nedoložil
potvrdením o zápise nového žalobcu ako vlastníka na príslušnom liste vlastníctva a navyše,
žalovaný priložil k vyjadreniu k odvolaniu kópiu LV č. X. z 31. 08. 2007, ktorá zmenu
vlastníctva neosvedčuje.
V merite veci odvolací súd uviedol, že treba interpretovať výraz § 27d ods. 3 ZKV
„sumou vo výške podielu určeného v súpise podstaty“ tak, ako ho vyložil súd prvého stupňa.
Nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že žalovaná mu svoj postup pri vrátení ním
zloženej sumy nevysvetlila. Vychádzal pritom z kópie listu žalovanej z 27. 09. 2006,
adresovaného JUDr. J., ktorý svedčí o tom, že žalovaná JUDr. J. podrobne informovala o tom,
že jeho klienta, teda žalobcu vyzvala na zaplatenie sumy 21 400 000 Sk ako o výške podielu,
určeného v súpise podstaty podľa § 18 ods. 3 ZKV. Právnemu zástupcovi JUDr. J. oznámila,
že nakoľko žalobca ani JUDr. J. neakceptoval jej výzvu zo 06. 06. 2006 a opakovanú z 03. 07.
2006, na zloženie tejto sumy, vykoná predaj spoluvlastníckeho podielu prostredníctvom
ponukového konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd dovolací po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že dovolanie je
opodstatnené a uznesením z 24. júna 2010, č. k.1ObdoV 33/2008-177 napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd nariadil pojednávanie na prejednanie
odvolania. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie prejednal a meritórne rozhodol bez účasti
žalobcu napriek tomu, že sa včas a riadne ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania.
Ako dôvod uviedol, že v rozhodnom období, t. j. od 13. februára do 4. marca 2008 bude mimo
územia Slovenskej republiky na zahraničnej služobnej ceste a predložil potvrdenie
a rezerváciu letenky. Keďže žalobca trval na osobnej účasti zvoleného právneho zástupcu na
pojednávaní a nesúhlasil s ustanovením zástupcu, požiadal o odročenie pojednávania
a stanovenie nového termínu.
Dovolací súd na záver skonštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky
pre pokračovanie v odvolacom konaní v neprítomnosti žalobcu a pre meritórne rozhodnutie
na pojednávaní 20. februára 2008. Vytkol odvolaciemu súdu, že sa náležite nevysporiadal
s procesnými námietkami odvolateľa, týkajúcimi sa konania pred súdom prvého stupňa
a neakceptovania ospravedlnenia žalobcu z dôvodu práceneschopnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací potom ako mu bola vec vrátená
dovolacím súdom na ďalšie konanie, vo veci rozhodol rozsudkom zo 14. júna 2011, č. k.
1Obo 144/2010-207 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania v sume 3 003 Sk.
Rozhodol tak s odôvodnením, že dovolací súd sa meritom veci nezaoberal a žiadny
právny názor nevyslovil, vytkol odvolaciemu súdu, že žalobcovi odňal možnosť konať pred
súdom, čo zakladá vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Ďalej uviedol, že z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že súd
prvého stupňa náležite a spoľahlivo zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil, preto
aplikoval možnosť danú mu ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. a stotožnil sa s odôvodnením
napadnutého rozsudku. To isté stanovisko zastáva odvolací súd čo do konštatovania
dovolacieho súdu, že odvolací súd sa náležite nevysporiadal s procesnými námietkami
odvolateľa, týkajúcich sa konania pred súdom prvého stupňa a neakceptovania ospravedlnenia
žalobcu z dôvodu práceneschopnosti, podaného faxovým podaním z 24. apríla 2007, jeho
doplnením v súlade s ust. § 42 ods. 1 O. s. p. a odňatím možnosti konať pred súdom. Napriek
tomu, že odvolateľ k odvolaniu doložil kópiu faxovej správy, datovanej 24. apríla 2007,
odoslanej o 10:27 hod., odvolací súd sa absolútne jej existenciou nezaoberal a osvojil si bez
ďalšieho konštatovanie súdu prvého stupňa, že údajný fax neobdržal. V tomto smere bolo
potrebné doplniť dokazovanie dožiadaním na súd prvého stupňa o zaslanie výpisu centrálnej
evidencie faxových podaní na Krajskom súde v Bratislave, došlých v uvedenom dni. Podľa
názoru odvolacieho súdu navrhnuté doplnenie dokazovania by spôsobovalo pri spoľahlivom
zistení skutkového stavu, len zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ich nevykonanie nemožno
nijako označiť ako odňatie účastníkovi konať pred súdom, pretože aj konanie účastníka musí
byť zamerané na rýchle prejednanie a rozhodnutie veci, t.j. má určitý obsah a rozsah. Účelom
celého súdneho konania je spoľahlivé zistenie skutkového stavu a rozhodnutie po jeho
správnom právnom posúdení a to rýchle a hospodárne. Vykonanie tohto dovolacím súdom
navrhnutého dôkazu by na rozhodnutí odvolacieho súdu nič nemenilo, vzhľadom na riadne
zistený skutkový stav.
Z obsahu spisu súd zistil, že uplatnený nárok sa opiera o zákonné predkupné právo,
vyplývajúce zo spoluvlastníctva a ustanovenia § 27d ZKV. Žalobca tvrdí, že na účet žalovanej
zložil sumu 6 680 477 Sk dňa 31. júla 2006 a žalovaná svoju povinnosť uloženú jej
ustanovením § 27d ods. 3 ZKV nesplnila a zloženú sumu mu 24. augusta 2006 bez
vysvetlenia vrátila. Uviedol, že žalovaná JUDr. J. podrobne informovala o tom, že žalobcu
vyzvala na zaplatenie sumy 21 400 000 Sk ako výšky podielu, určeného v súpise podstaty
a pokiaľ jeho klient neakceptoval jej výzvu zo 6. júna 2006 a opakovanú z 3. júla 2006, na
zloženie tejto sumy, vykoná predaj spoluvlastníckeho podielu prostredníctvom ponukového
konania. Nárok žalobcu aj odvolací súd považoval za neopodstatnený a výklad súdu
k ustanoveniu § 27d ods. 3 ZKV považuje za správny.
Ďalej sa odvolací súd vo svojom odôvodnení zaoberal otázkou pripustenia zmeny
účastníka na strane žalobcu. Návrhu žalobcu na zmenu nevyhovel preto, lebo žalobca
nedoložil potvrdenie o zápise nového žalobcu ako vlastníka na príslušnom liste vlastníctva
a žalovaná doložila LV č. X. z 31. augusta 2007, ktorý túto zmenu vlastníctva neosvedčuje.
Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca dovolanie. Žiada,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 238 ods. 2
O. s. p. a na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolateľ namieta, že súdy oboch stupňov rozhodli vo veci bez akéhokoľvek
vypočutia žalobcu a bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie vo veci
v neprítomnosti žalobcu. Uviedol, že dovolací súd v uznesení z 24. júna 2010, sp. zn.
1ObdoV 33/2008 jednoznačne skonštatoval, že postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi
odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že odvolací súd odvolanie prejednal a meritórne
rozhodol bez účasti žalobcu napriek tomu, že podmienky na pokračovanie a rozhodnutie
v odvolacom konaní v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. splnené neboli
a po ďalšie odvolací súd sa náležite nevysporiadal s procesnými námietkami žalobcu vo
vzťahu ku konaniu na súde prvého stupňa a neakceptovania ospravedlnenia žalobcu z dôvodu
práceneschopnosti podaného faxovým podaním z 24. apríla 2007 , doplneného v zmysle § 42
ods. 1 O. s. p. Napriek záväznému záveru dovolacieho súdu, odvolací súd opätovne rozhodol
tak, ako v skoršom rozhodnutí a úplne odignoroval záväzný právny názor dovolacieho súdu
čo sa týka oboch dovolacím súdom vyslovených pochybení odvolacieho súdu. Uvedeným
postupom odvolací súd opätovne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Podľa názoru
dovolateľa tým, že sa odvolací súd nestotožnil s mienkou dovolacieho súdu, akoby právnym
názorom dovolacieho súdu nebol viazaný, takýto postup je v rozpore s ustanovením § 243d
ods. 1 O. s. p. a nemôže mať miesto v právnom štáte.
Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd dodnes nerozhodol o procesnom návrhu
žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu. Odvolací súd uviedol len to, že zmena
účastníka konania je neopodstatnená, lebo ju žalobca nedoložil potvrdením o zápise nového
žalobcu ako vlastníka na príslušnom liste vlastníctva č. X. pre k. ú. D. V.. S rozsiahlymi
argumentami produkovanými v tomto smere sa pritom súd vôbec nezaoberal napriek tomu,
že žalobca svoj návrh na zmenu opätovne odôvodnil a vysvetlil vo svojom ďalšom vyjadrení
zo 06. októbra 2010. V predmetnom prípade odvolací súd o návrhu žalobcu na zmenu
účastníka konania nerozhodol, čím žalobcovi odňal možnosť brániť sa voči negatívnemu
názoru odvolacieho súdu, pretože len voči odôvodneniu rozhodnutia nie je možné podať
riadny opravný prostriedok a ani mimoriadny opravný prostriedok.
Dovolateľ namieta, že odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pretože
vychádzal len z tvrdení jednej strany a s písomnými argumentami žalobcu, produkovanými
nielen v pôvodnom konaní, ale aj potom, ako dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, sa vôbec nevysporiadal. O vyjadrení žalobcu
zo 06. októbra 2010 sa v texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nekonštatuje ani jedna
veta, pričom podľa jeho názoru predložil súdu zásadné názory, ktoré by mohli zmeniť
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej. S poukazom na uvedené skutočnosti je
dovolateľ toho názoru, že odvolací súd riadne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, čím
porušil ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. a tiež odňal týmto svojim postupom žalobcovi
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať voči napadnutému rozhodnutiu aj v rámci
využitia mimoriadneho opravného prostriedku, čím zároveň odňal žalobcovi možnosť konať
pred súdom. Dovolateľ okrem uvedených skutočností ešte namieta, že konanie je zaťažené
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko toto konanie je
podľa § 47 ods. 1 nového konkurzného zákona ex lege prerušené. Napriek tejto skutočnosti
v ňom súdy konali a rozhodli.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Tvrdenia dovolateľa považuje za nesprávne, lebo žalobca má 3. februára 2007 vykázané
doručenie predvolania na pojednávanie na deň 26. apríla 2007. Krajský súd vec prejednal
v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p., lebo žiadosť o odročenie pojednávania
s fotokópiou plnej moci pre JUDr. R. J. spolu s dokladom o pracovnej neschopnosti boli súdu
doručené až 27. apríla 2007, teda po pojednávaní. Ďalej uviedla, že všetky úkony žalobcu a to
nielen v tomto spore, boli a sú žalobcom vykonávané s úmyslom spôsobovať prieťahy
v súdnych konaniach. Žalobca si je vedomý toho, že v tomto konaní právo nesvedčí v jeho
prospech, nezúčastňoval sa nariadených pojednávaní a jediným jeho cieľom bolo a stále je,
spôsobovať prieťahy v súdnom konaní a tým spôsobovať škodu konkurzným veriteľom
úpadcu C. J. P. B. S. v konkurze. Čo sa týka dožiadania na prvostupňový súd o zaslanie
centrálnej evidencie faxových podaní, došlých 24. apríla 2007, takéto dokazovanie
žalovaný považuje za nemožné, lebo Krajský súd v Bratislave nikdy neviedol a ani nevedie
žiadnu evidenciu faxových podaní, ktoré sú mu doručované. Pokiaľ ide o zmenu účastníka na
strane žalobcu, žalovaná uviedla, že dôvodom pre takúto zmenu mala byť zmluva o predaji
časti podniku z 20. januára 2007, uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou
F. T., s. r. o., ako kupujúcim, ktorou boli na spoločnosť F. T., s. r. o., prevedené jednak práva
k spoluvlastníckemu podielu, ku ktorému práva sú predmetom sporu a jednak
spoluvlastnícky podiel ½ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X., vedenom Správou
katastra I., k. ú. D. V.. Avšak od predmetnej zmluvy predávajúci / žalobca / odstúpil, čím
zmluva zanikla od počiatku. Spoločnosť F. T., s. r. o., odstúpenie potvrdila. Napriek tomu, že
zmluva bola zrušená, teda na spoločnosť F. T., s. r. o., neprešlo žiadne právo
k spoluvlastníckemu podielu ani spoluvlastnícky podiel žalobcu na predmetných
nehnuteľnostiach, správca konkurznej podstaty úpadcu F. T., s. r. o., JUDr. J. P. vyhotovil
súpis majetku úpadcu F. T., s. r. o., do ktorého zaradil aj ½ nehnuteľností zapísaných na LV č.
X., vedeného Správou katastra I. pre k. ú. D. V., z titulu zmluvy o predaji časti podniku z 20.
januára 2007. Vzhľadom na uvedené žalovaná je toho názoru, že súd prvého stupňa ako aj
odvolací súd konali správne, keď zamietli návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu.
Ďalej uviedla, že ako ďalší dôvod dovolateľ tvrdí, že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.
Inou vadou mal byť nesprávny postup súdu, ktorý neprerušil konanie v zmysle § 47 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaná tvrdí, že F. T., s. r. o.,
nikdy nebol a ani sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podiel úpadcu C. J. P. B.,
S. v konkurze správca konkurznej podstaty JUDr. J. P. zapísal do súpisu konkurznej podstaty
úpadcu F. T., s. r. o. neoprávnene, čo vyplýva aj z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave z 26. apríla 2007 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 20. februára 2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací /§ 10a ods. 2 O. s. p./ preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa ustanovenia
§ 242 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./
a dospel k záveru, že dovolanie je podané včas , oprávnenou osobou a je prípustné
a opodstatnené. Preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Podľa ustanovenia § 236 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa ustanovenia § 238
O. s. p. ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustní, ak je ním napadnutý zmenený rozsudok odvolacieho súdu /ods. 1/, alebo rozsudok
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,
vysloveného v tejto veci /ods. 2/, alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu /ods. 3/.
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
rozhodnutí. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
a vo výrokovej časti nevyslovil prípustnosť dovolania. Preto prípustnosť dovolania žalobcu
nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O. s. p.
Každé rozhodnutie odvolacieho súdu je však možné napadnúť dovolaním z dôvodov
uvedených v § 237 O. s. p. na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou
z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale aj
z úradnej povinnosti /§ 242 O. s. p./.
So zreteľom na obsah dovolania, na prvšie rozhodnutie dovolacieho súdu v tejto veci,
ako aj na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu, vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1
O. s. p., dovolací súd skúmal, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu, nie je postihnuté vadou konania taxatívne stanovenou v § 237 O. s. p.
Podľa tohto ustanovenia prípustnosť dovolania je vždy daná, ak sa a/ rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa citovaného ustanovenia nie je predmet sporu
významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vyššie uvedených vád, možno ním napadnúť
aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je prípustné. Pre posúdenie existencie
procesnej vady podľa citovaného ustanovenia, nie je významný subjektívny názor účastníka
konania o tom, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ale len jednoznačné, všetky
pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je postihnuté takouto vadou.
V dovolaní žalobca poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. a/ O. s. p., že v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. tým,
že účastníkovi konania sa postupom súdov odňala možnosť konať pred súdom, ktorú
skutočnosť v tomto konaní už raz skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
dovolací, v uznesení z 24. júna 2010, č. k. 1ObdoV 33/2008-177. Napriek tomu, zo strany
odvolacieho súdu neboli odstránené vytýkané procesné pochybenia, čím došlo k opätovnému
odňatiu možnosti konať pred súdom a to rovnakým spôsobom.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že odvolací súd bez vysvetlenia neakceptoval
faxové podanie - ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu z dôvodu práceneschopnosti,
z 24. apríla 2007, doplneného v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p. originálom. Osvojil si, bez
náležitého zistenia, tvrdenie súdu prvého stupňa, že faxové podanie nedostal a viac sa
nezaoberal faxom, ktorý do spisu doložil žalobca /č. l. 87/. Postupoval tak napriek tomu, že
žalobca vo veci vôbec nebol vypočutý, aj keď sa v priebehu celého konania vykonania
takéhoto dôkazu domáhal .
Tým, že odvolací súd nevykonal nápravu a to napriek usmerneniu dovolacieho súdu,
vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa, odňal uvedeným postupom žalobcovi realizáciu tých procesných práv, ktoré mu majú
slúžiť na ochranu a obranu práv a právom chránených záujmov v tomto konaní, preto
dovolací súd vzhliadol existenciu namietanej vady konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Ďalšou námietkou dovolateľa bol postup odvolacieho súdu vo vzťahu k jeho návrhu
podľa § 92 ods. 2 O. s. p. na zmenu žalobcu na nového účastníka, spoločnosť F. T., s. r. o.
v konkurze, B., M.. Postup odvolacieho súdu dovolací súd považoval za nesprávny, lebo
odvolací súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, napriek tomu dospel
k opačnému záveru, ako súd prvého stupňa, ktorý na štvrtej strane, druhý odsek, rozsudku
z 26. apríla 2007, č. k. 6Cbi 164/2006-77 konštatuje, že žalobca v spore nie je aktívne
legitimovaný na uplatnenie predkupného práva, lebo svoj ½ spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X., k. ú. D. V., previedol zmluvou o predaji časti
podniku na spoločnosť F. T., s. r. o., B., M.. S tvrdením žalobcu, že odvolací súd sa náležite
nevysporiadal resp. vôbec, s argumentami, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo 6. októbra
2010, je potrebné súhlasiť, lebo odvolací súd nepripustil zmenu žalobcu na nového žalobcu
so stručným zdôvodnení, obsahom ktorého je len odkaz na list vlastníctva č. X.. Rezonuje tu
absencia náležitého odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd sa opomenul vysporiadať
s opačným záverom súdu prvého stupňa a s námietkami a argumentami žalobcu.
Uvedená vada konania je vo svojej podstate porušením práva na súdnu ochranu ako
súčasť práva na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo každého účastníka
občianskoprávneho konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj
znenie § 157 ods. 2 O. s. p.
Dovolací súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, zaoberal sa obsahom
napadnutého rozhodnutia o nepripustení zmeny žalobcu a skúmaním jeho odôvodnenia
dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu tieto požiadavky nespĺňa.
Z uvedených skutočností vyplýva, že v preskúmavanej veci je daná existencia vady
konania spočívajúca v odňatí možnosti dovolateľovi konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedenej v § 237 O. s. p. je zo zákona dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací súd
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako
súd dovolací, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
K uvedeným záverom dospel dovolací súd jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 25. októbra 2012
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.