Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8e7/386823.c0fb69.pdf
PDF · 131.66 KB
No categories available
7Cdo/137/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 137/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., so sídlom
v P., zastúpeného JUDr. V. S., advokátkou v P., proti odporcovi J. V., bývajúcemu v P.,
o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16 C 104/2006, o dovolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. decembra 2009 sp. zn.
11 Co 78/2008, 11 Co 79/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
zo 17. decembra 2009 sp. zn. 11 Co 78/2008, 11 Co 79/2008 vo výroku, ktorým pripustil
späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov zo 6. mája 2008 č.k.
16 C 104/2006-145 a konanie zastavil a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu
v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom zo 6. mája 2008 č.k. 16 C 104/2006-145 uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 15 000 Sk (497,91 €) do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Konanie o protinávrhu
(odporcu) zastavil (§ 96 O.s.p.) a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že
odporca ako štatutárny orgán navrhovateľa zaplatením faktúr č. X. z 29. januára 2005 vo
výške 8 500 Sk (282,15 €) a č. X. z 18. apríla 2005 vo výške 6 500 Sk (215,60 €), na čo
nemal oprávnenie, spôsobil navrhovateľovi škodu v celkovej výške 15 000 Sk
(497,91 €). Škodu však nespôsobil tým, že uhradil notárovi JUDr. Č. sumu vyúčtovanú
faktúrou č. X. vo výške 5 712 Sk (189,04 €) za spísanie zmluvy, lebo uzavretie zmluvy
(o výstavbe bytov) odsúhlasilo zhromaždenie navrhovateľa a na jej podpísanie udelilo
odporcovi plnú moc. O trovách konania rozhodol podľa § 142 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2
Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu uznesením zo 17. decembra 2009 sp. zn.
11 Co 78/2008, 11 Co 79/2008 pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a konanie zastavil. Potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 15. júla 2008 č.k.
16 C 104/2006-159 v spojení s opravným uznesením z 25. augusta 2008 č.k. 16 C 104/2006-
164 a uznesenie z 12. septembra 2008 č.k. 16 C 104/2006-174 (o povinnosti odporcu zaplatiť
súdny poplatok a nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov). Navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 29,87 € do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Späťvzatie návrhu J. R. považoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho
orgánu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. (ďalej len
„spoločenstvo“) a keďže proti tomuto prejavu odporca námietky nemal, rozhodol podľa
§ 208 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie v mene navrhovateľa
advokátka JUDr. V. S.. Navrhla, aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
okresnému súdu. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/
O.s.p. a § 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p. Namietala, že J. R. nemohol byť štatutárnym zástupcom
spoločenstva, lebo nemal žiadne právomoci a spoločenstvo nezastupoval ako aj
z dôvodu, že spoločenstvo je v likvidácii. Uviedla, že navrhovateľ vstúpil (dňa
13. októbra 2008) do likvidácie a ako likvidátor bola zapísaná J. H.. V tejto súvislosti
poukázala na list Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy
z 10. septembra 2009 (mal ho k dispozícii aj odvolací súd), z ktorého okrem iného vyplýva, že
vzdanie sa funkcie likvidátora (oznámené likvidátorkou Obvodnému úradu Prešov)
nezakladalo a ani nezakladá dôvod na konanie správneho orgánu, lebo nebolo oznámené
povinným subjektom, ktorým je spoločenstvo. Riešenie problematiky vzdania sa funkcie
likvidátora a ustanovenie nového likvidátora spadalo plne do kompetencie S.. Odo dňa
vykonania zápisu o zrušení spoločenstva a jeho vstupu do likvidácie subjekt s názvom
S., v mene ktorého by bol oprávnený konať predseda, neexistuje. V danom prípade nebolo
možné existujúci právny stav riešiť rozhodnutím Rady, t.j. orgánu, ktorý po vstupe do
likvidácie neexistuje a nahradiť jej rozhodnutím rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Súčasne v dôvodoch dovolania podrobne rozobrala skutkový a právny stav
danej veci.
Odporca vo vyjadrení k dovolaniu mal za to, že advokátka JUDr. V. S. nemá
oprávnenie konať v mene navrhovateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo
pripustené späťvzatie návrhu, zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavené) je
zrejmé, že ide o prípad, kedy dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p, ale sa
zaoberal aj otázku, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník
konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa citovaného ustanovenia nie je
predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či
konanie súdov nie je zaťažené vadami v zmysle § 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p.
Dovolací súd vadu konania podľa § 237 písm. b/ O.s.p. (t.j. nedostatok spôsobilosti
navrhovateľa byť účastníkom konania) nezistil.
Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je,
že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť
subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo účastníkom konania
priznáva. Ide teda o procesnú subjektivitu. Občiansky súdny poriadok ju upravuje v § 19 tak,
že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.
Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí
majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú
hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby
(§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon
č. 182/1993 Z.z.“ spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá
spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý
pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra
spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa sídla spoločenstva.
Z rozhodnutia Krajského úradu v Prešove, odbor všeobecnej vnútornej správy
a živnostenského podnikania zo 4. mája 2004 č. X. vyplýva, že ako príslušný orgán dňom
4. mája 2004 pod číslom O. zapísal do registra združení spoločenstiev vlastníkov bytov
a nebytových priestorov spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
s názvom S., so sídlom v P.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 7. mája
2004. Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľ je podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. právnickou osobou, čo znamená, že má právnu spôsobilosť podľa § 18 ods. 1
Občianskeho zákonníka a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p.
Za odôvodnenú nemožno považovať ani námietku vady konania podľa § 237 písm. c/
O.s.p. spočívajúcu v tom, že návrh v priebehu odvolacieho konania zobrala späť osoba, ktorá
nebola oprávnená konať v mene navrhovateľa ako štatutárny orgán. Každý totiž môže konať
pred súdom ako účastník konania v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby a štát majú procesnú spôsobilosť
v neobmedzenom rozsahu, a preto na ich strane nemôže vzniknúť dovolací dôvod podľa § 237
písm. c/ O.s.p. Tento dovolací dôvod sa môže vyskytnúť len u fyzickej osoby, resp. u jej
zákonného zástupcu.
Dovolateľ namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) z dôvodu nesprávneho procesného postupu spočívajúceho
v pripustení späťvzatia návrhu, zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a zastavení konania.
Späťvzatie návrhu J. R. nesprávne považoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu
navrhovateľa napriek tomu, že dňom 13. októbra 2008 vstúpil do likvidácie. Odo dňa
vykonania zápisu o jeho zrušení a jeho vstupe do likvidácie už neexistoval S., v mene ktorého
by bol oprávnený konať predseda a rozhodovať Rada ako neexistujúci orgán.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne
konanie (späťvzatie návrhu, späťvzatie odvolania) možno považovať za súčasť základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“
(pozri I. ÚS 30/97).
Súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nielen oprávnenie domáhať
sa zákonom stanoveným postupom ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,
ale aj rozhodovať o tom, že tento spôsob ochrany svojho práva účastník súdneho konania už
naďalej nepovažuje za vhodný.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal
z toho, že navrhovateľ nie je v likvidácii. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené
podmienky podľa § 7d ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z., lebo ku dňu zrušenia spoločenstva
nebola uzavretá zmluva o výkone správy. Navrhovateľ nepreukázal existenciu takejto zmluvy,
ani rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 7c ods. 9
písm. j/ zákona č. 182/1993 Z.z. Konštatoval, že J. R. bol platne poverený vedením S., čo
vyplývalo zo zápisnice zhromaždenia spoločenstva z 24. januára 2009 a z rozhodnutia Rady
vlastníkov S. z 24. januára 2009. Preto považoval späťvzatie návrhu J. R. za vyjadrenie
prejavu vôle štatutárneho orgánu navrhovateľa.
Či J. R., ktorý zobral predmetný návrh späť, bol poverený vedením navrhovateľa
a teda či bol osobou oprávnenou konať v mene navrhovateľa, je otázkou
hmotnoprávneho posúdenia.
Podľa § 7 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. do registra sa zapisuje zmena alebo zánik
zapisovaných skutočností. Podľa ods. 9 písm. a/ tohto ustanovenia v registri sa ďalej vyznačí
vstup spoločenstva do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy pobytu likvidátora. Podľa
ods. 10 tohto ustanovenia náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému odo dňa
vykonania zápisu do registra.
Podľa § 7d ods. 1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo sa zrušuje dňom
uvedeným v rozhodnutí zhromaždenia spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie
prijaté. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho
zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Podľa ods. 6 štvrtá veta tohto
ustanovenia na zrušenie spoločenstva s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik sa použijú
primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia
štatutárneho orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol
ustanovený správca na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len
v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu
na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený alebo ak sa skončila jeho funkcia
a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu spoločnosti až do ustanovenia
likvidátora jej štatutárny orgán (§ 68 ods. 5 Obchodného zákonníka).
Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu
konať v mene spoločnosti podľa § 72 (§ 70 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka).
Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri
výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia,
zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene
a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavrieť len v súvislosti s ukončením
nevybavených obchodov (§ 72 ods. 1 Obchodného zákonníka).
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že o zrušení navrhovateľa bolo
rozhodnuté na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 22. mája 2008
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Za likvidátora bola schválená J. H. Na základe uvedených skutočností bolo spoločenstvo
zapísané v registri združení spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov
vedeným Obvodným úradom Prešov ako „S.“ dňom 13. októbra 2008, vrátane likvidátorky
J. H.. Rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zrušení
spoločenstva a schválení likvidátora nebolo podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z.
vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov napadnuté na súde. Podľa výpisu z registra
spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeným Obvodným úradom
Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy v dobe od 21. júna 2005 do 26. januára 2007 ako
predseda spoločenstva bol zapísaný A. T. a od 26. januára 2007 do 13. októbra 2008 I. S.
(v roku 2007 sa funkcie predsedu vzdal). Likvidátorka J. H. listom z 11. júna 2009
oznámila Obvodnému úradu Prešov vzdanie sa funkcie likvidátora navrhovateľa (ako vyplýva
zo spisu Obvodného úradu Prešov č. j. X.).
Z registra združení spoločenstiev a vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva,
že ku dňu 16. apríla 2009, t.j. doručenia späťvzatia žalobného návrhu odvolaciemu súdu, bolo
spoločenstvo navrhovateľa v likvidácii a likvidátorom bola J. H., osoba určená na
základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Predseda ako
štatutárny orgán spoločenstva sa vzdal funkcie a nový predseda zvolený nebol. Vstupom
spoločenstva do likvidácie prešla na likvidátorku jej menovaním v zmysle ustanovenia § 72
ods. 1 Obchodného zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločenstva
(§ 70 ods. 3 Obchodného zákonníka).
V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že štatutárny orgán spoločnosti stráca pri
likvidácii svoje konateľské oprávnenie, ktoré prechádza na likvidátora. V prípade odvolania
likvidátora alebo v prípade iného dôvodu zániku jeho funkcie, sa obnovuje konateľské
oprávnenie štatutárneho orgánu podľa § 68 ods. 5 Obchodného zákonníka. Štatutárny orgán
alebo iné orgány spoločnosti teda zápisom likvidátora do obchodného registra nezanikajú,
avšak konateľské oprávnenie štatutárneho orgánu prechádza na likvidátora. Pokiaľ ide
o fungovanie všetkých orgánov spoločnosti, je nutne dotknuté obmedzením právnej
subjektivity spoločnosti, nie je ale úplne vylúčené. Naopak, výsledok likvidácie musí byť
schválený podľa § 75 Obchodného zákonníka práve orgánmi spoločnosti.
Za právnickú osobu pred súdmi konajú zásadne osoby uvedené v ustanovení § 21
ods. 1 O.s.p. Za osoby uvedené v tomto ustanovení konajú za právnickú osobu tie fyzické
osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon (§ 21 ods. 2 O.s.p.). Jedným
z prípadov, keď osobitný zákon zakladá oprávnenie konať za právnickú osobu, je vstup
právnickej osoby do likvidácie, kedy prechádza na likvidátora jeho menovaním v zmysle
ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu konať menom
spoločnosti (§ 70 ods. 3 Obchodného zákonníka). Likvidátor má postavenie štatutárneho
orgánu spoločnosti, avšak jeho konateľské oprávnenie je obmedzené len na úkony smerujúce
k likvidácii a pri výkone tejto pôsobnosti je okrem iného oprávnený zastupovať spoločnosť
pred súdom. Likvidátor je preto v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 72 ods. 1
Obchodného zákonníka oprávnený konať za právnickú osobu. Na základe tohto oprávnenia je
nepochybne v kompetencii likvidátora konať pred súdom v konaní o náhradu škody, teda aj
v danej veci.
Dovolací súd poznamenáva, že vzdanie sa funkcie likvidátora, ktoré bolo oznámené
likvidátorkou registrovému orgánu, nezakladalo dôvod na konanie správneho orgánu. Na to,
aby vzdanie sa funkcie likvidátora bolo účinné, bolo treba vyhotoviť listinu o vzdaní sa
funkcie v písomnej forme a doručiť ju spoločenstvu. V prípade splnenia týchto podmienok,
vzdanie sa funkcie odstupujúcim likvidátorom je účinné odo dňa jeho doručenia spoločenstvu.
V danom prípade o zmene existujúceho právneho stavu mohlo rozhodnúť len zhromaždenie,
ktoré tvorili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.
Zastúpenie na základe plnomocenstva je upravené v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť
advokáta.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí
písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité
právne úkony.
Pre platnosť dohody o plnomocenstve (dohody o právnej pomoci) medzi účastníkom
a ním zvoleným zástupcom zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Ustanovenie § 28
ods. 1 O.s.p. stanovuje, ako má plnomocenstvo súdu preukázať, musí sa tak stať listinou
obsahujúcou vyhlásenie účastníka, ktorým poveruje splnomocnenca svojím zastupovaním
(písomným plnomocenstvom) alebo vyhlásením účastníka vykonaným v tomto smere
do zápisnice.
Ak nebola procesná plná moc udelená oprávnenými osobami v mene právnickej osoby
(spoločenstva) plnú moc udeliť, ide o nedostatok riadnej procesnej plnej moci, ktorý je
nedostatkom podmienky konania, ktorú možno odstrániť (§ 104 ods. 2 O.s.p.).
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že ku dňu 23. februára 2010, kedy bolo
podané predmetné dovolanie na súde prvého stupňa, bolo spoločenstvo navrhovateľa
v likvidácii a likvidátorom bola J. H., že pri podaní dovolania nebola predložená procesná
plná moc udelená navrhovateľom na zastupovanie JUDr. V. S., advokátke pre dovolacie
konanie a následne po výzve súdu bola predložená procesná plná moc udelená M. M.
(členkou Rady), teda osobou, ktorá nebola oprávnená konať v mene spoločenstva
(navrhovateľa). V priebehu dovolacieho konania uznesením Okresného súdu Prešov
z 10. decembra 2010 č.k. 2 CbR 31/2010-12 bol do funkcie likvidátora spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov S. (navrhovateľa) vymenovaný M. G., a po jeho
odvolaní S. O., ktorý na výzvu dovolacieho súdu podaním z 25. septembra 2012 oznámil, že
sa stotožňuje s obsahom dovolania podaným advokátkou JUDr. V. S.. Z toho je treba vyvodiť,
že dodatočným stotožnením sa likvidátora spoločenstva s dovolaním podaným advokátkou
(JUDr. V. S.) bol uvedený nedostatok zhojený (oprávnenie konať za právnickú osobu)
a boli tak schválené aj tie úkony vykonané v konaní zástupcom účastníka (navrhovateľa), ku
ktorým došlo predtým (R 12/1985).
Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd nesprávne posúdil
podmienky pre zastavenie konania, keď späťvzatie návrhu neoprávnenou osobou považoval
za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu spoločenstva (navrhovateľa). Porušenie
povinnosti interpretovať zákonný predpis odvolacím súdom v súlade s jeho zmyslom
a účelom je vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože sa účastníkovi konania odníma
právo na spravodlivý súdny proces.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo treba zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa
uvedenými v dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. októbra 2012
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová