Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/137/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., so sídlom

v P., zastúpeného JUDr. V. S., advokátkou v P., proti odporcovi J. V., bývajúcemu v P.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. decembra 2009 sp. zn.

, , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove

zo 17. decembra 2009 sp. zn. , vo výroku, ktorým pripustil

späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov zo 6. mája 2008 č.k.

-145 a konanie zastavil a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu

v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 6. mája 2008 č.k. -145 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 15 000 Sk (497,91 €) do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Konanie o protinávrhu

(odporcu) zastavil ( ) a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že

odporca ako štatutárny orgán navrhovateľa zaplatením faktúr č. X. z 29. januára 2005 vo

výške 8 500 Sk (282,15 €) a č. X. z 18. apríla 2005 vo výške 6 500 Sk (215,60 €), na čo

nemal oprávnenie, spôsobil navrhovateľovi škodu v celkovej výške 15 000 Sk

(497,91 €). Škodu však nespôsobil tým, že uhradil notárovi JUDr. Č. sumu vyúčtovanú

faktúrou č. X. vo výške 5 712 Sk (189,04 €) za spísanie zmluvy, lebo uzavretie zmluvy

(o výstavbe bytov) odsúhlasilo zhromaždenie navrhovateľa a na jej podpísanie udelilo

odporcovi plnú moc. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

2

Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu uznesením zo 17. decembra 2009 sp. zn.

, pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa a konanie zastavil. Potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 15. júla 2008 č.k.

-159 v spojení s opravným uznesením z 25. augusta 2008 č.k. 16 C 104/2006-

164 a uznesenie z 12. septembra 2008 č.k. -174 (o povinnosti odporcu zaplatiť

súdny poplatok a nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov). Navrhovateľovi uložil

povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 29,87 € do 3 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia. Späťvzatie návrhu J. R. považoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho

orgánu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. (ďalej len

„spoločenstvo“) a keďže proti tomuto prejavu odporca námietky nemal, rozhodol podľa

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie v mene navrhovateľa

advokátka JUDr. V. S.. Navrhla, aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

okresnému súdu. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/

a , a Namietala, že J. R. nemohol byť štatutárnym zástupcom

spoločenstva, lebo nemal žiadne právomoci a spoločenstvo nezastupoval ako aj

z dôvodu, že spoločenstvo je v likvidácii. Uviedla, že navrhovateľ vstúpil (dňa

13. októbra 2008) do likvidácie a ako likvidátor bola zapísaná J. H.. V tejto súvislosti

poukázala na list Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy

z 10. septembra 2009 (mal ho k dispozícii aj odvolací súd), z ktorého okrem iného vyplýva, že

vzdanie sa funkcie likvidátora (oznámené likvidátorkou Obvodnému úradu Prešov)

nezakladalo a ani nezakladá dôvod na konanie správneho orgánu, lebo nebolo oznámené

povinným subjektom, ktorým je spoločenstvo. Riešenie problematiky vzdania sa funkcie

likvidátora a ustanovenie nového likvidátora spadalo plne do kompetencie S.. Odo dňa

vykonania zápisu o zrušení spoločenstva a jeho vstupu do likvidácie subjekt s názvom

S., v mene ktorého by bol oprávnený konať predseda, neexistuje. V danom prípade nebolo

možné existujúci právny stav riešiť rozhodnutím Rady, t.j. orgánu, ktorý po vstupe do

likvidácie neexistuje a nahradiť jej rozhodnutím rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových

priestorov. Súčasne v dôvodoch dovolania podrobne rozobrala skutkový a právny stav

danej veci.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu mal za to, že advokátka JUDr. V. S. nemá

oprávnenie konať v mene navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo

pripustené späťvzatie návrhu, zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavené) je

zrejmé, že ide o prípad, kedy dovolanie nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie , ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p, ale sa

zaoberal aj otázku, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník

konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

4

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa citovaného ustanovenia nie je

predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či

konanie súdov nie je zaťažené vadami v zmysle , a

Dovolací súd vadu konania podľa (t.j. nedostatok spôsobilosti

navrhovateľa byť účastníkom konania) nezistil.

Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je,

že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo účastníkom konania

priznáva. Ide teda o procesnú subjektivitu. ju upravuje v tak,

že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.

Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí

majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú

hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby

( ). Z ustanovenia

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon

č. “ spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá

spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú

v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý

pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra

spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa sídla spoločenstva.

Z rozhodnutia Krajského úradu v Prešove, odbor všeobecnej vnútornej správy

a živnostenského podnikania zo 4. mája 2004 č. X. vyplýva, že ako príslušný orgán dňom

4. mája 2004 pod číslom O. zapísal do registra združení spoločenstiev vlastníkov bytov

a nebytových priestorov spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov

s názvom S., so sídlom v P.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 7. mája

2004. Z uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľ je podľa

Z.z. právnickou osobou, čo znamená, že má právnu spôsobilosť podľa § 18 ods. 1

a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa

Za odôvodnenú nemožno považovať ani námietku vady konania podľa § 237 písm. c/

spočívajúcu v tom, že návrh v priebehu odvolacieho konania zobrala späť osoba, ktorá

nebola oprávnená konať v mene navrhovateľa ako štatutárny orgán. Každý totiž môže konať

pred súdom ako účastník konania v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi

nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby a štát majú procesnú spôsobilosť

v neobmedzenom rozsahu, a preto na ich strane nemôže vzniknúť dovolací dôvod podľa § 237

písm. c/ Tento dovolací dôvod sa môže vyskytnúť len u fyzickej osoby, resp. u jej

zákonného zástupcu.

Dovolateľ namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ) z dôvodu nesprávneho procesného postupu spočívajúceho

v pripustení späťvzatia návrhu, zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a zastavení konania.

Späťvzatie návrhu J. R. nesprávne považoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu

navrhovateľa napriek tomu, že dňom 13. októbra 2008 vstúpil do likvidácie. Odo dňa

vykonania zápisu o jeho zrušení a jeho vstupe do likvidácie už neexistoval S., v mene ktorého

by bol oprávnený konať predseda a rozhodovať Rada ako neexistujúci orgán.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne

konanie (späťvzatie návrhu, späťvzatie odvolania) možno považovať za súčasť základného

práva na súdnu ochranu podľa , ďalej len „ústava“

(pozri ).

Súčasťou základného práva podľa je nielen oprávnenie domáhať

sa zákonom stanoveným postupom ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,

ale aj rozhodovať o tom, že tento spôsob ochrany svojho práva účastník súdneho konania už

naďalej nepovažuje za vhodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal

z toho, že navrhovateľ nie je v likvidácii. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené

podmienky podľa , , lebo ku dňu zrušenia spoločenstva

nebola uzavretá zmluva o výkone správy. Navrhovateľ nepreukázal existenciu takejto zmluvy,

6

ani rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 7c ods. 9

písm. j/ Konštatoval, že J. R. bol platne poverený vedením S., čo

vyplývalo zo zápisnice zhromaždenia spoločenstva z 24. januára 2009 a z rozhodnutia Rady

vlastníkov S. z 24. januára 2009. Preto považoval späťvzatie návrhu J. R. za vyjadrenie

prejavu vôle štatutárneho orgánu navrhovateľa.

Či J. R., ktorý zobral predmetný návrh späť, bol poverený vedením navrhovateľa

a teda či bol osobou oprávnenou konať v mene navrhovateľa, je otázkou

hmotnoprávneho posúdenia.

Podľa do registra sa zapisuje zmena alebo zánik

zapisovaných skutočností. Podľa ods. 9 písm. a/ tohto ustanovenia v registri sa ďalej vyznačí

vstup spoločenstva do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy pobytu likvidátora. Podľa

ods. 10 tohto ustanovenia náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému odo dňa

vykonania zápisu do registra.

Podľa spoločenstvo sa zrušuje dňom

uvedeným v rozhodnutí zhromaždenia spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie

prijaté. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho

zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Podľa ods. 6 štvrtá veta tohto

ustanovenia na zrušenie spoločenstva s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik sa použijú

primerane ustanovenia o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia

štatutárneho orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol

ustanovený správca na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len

v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu

na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený alebo ak sa skončila jeho funkcia

a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu spoločnosti až do ustanovenia

likvidátora jej štatutárny orgán ( ).

Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu

konať v mene spoločnosti podľa ( prvá veta ).

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri

výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia,

7

zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene

a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavrieť len v súvislosti s ukončením

nevybavených obchodov ( ).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že o zrušení navrhovateľa bolo

rozhodnuté na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 22. mája 2008

dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Za likvidátora bola schválená J. H. Na základe uvedených skutočností bolo spoločenstvo

zapísané v registri združení spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov

vedeným Obvodným úradom Prešov ako „S.“ dňom 13. októbra 2008, vrátane likvidátorky

J. H.. Rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zrušení

spoločenstva a schválení likvidátora nebolo podľa

vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov napadnuté na súde. Podľa výpisu z registra

spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedeným Obvodným úradom

Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy v dobe od 21. júna 2005 do 26. januára 2007 ako

predseda spoločenstva bol zapísaný A. T. a od 26. januára 2007 do 13. októbra 2008 I. S.

(v roku 2007 sa funkcie predsedu vzdal). Likvidátorka J. H. listom z 11. júna 2009

oznámila Obvodnému úradu Prešov vzdanie sa funkcie likvidátora navrhovateľa (ako vyplýva

zo spisu Obvodného úradu Prešov č. j. X.).

Z registra združení spoločenstiev a vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplýva,

že ku dňu 16. apríla 2009, t.j. doručenia späťvzatia žalobného návrhu odvolaciemu súdu, bolo

spoločenstvo navrhovateľa v likvidácii a likvidátorom bola J. H., osoba určená na

základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Predseda ako

štatutárny orgán spoločenstva sa vzdal funkcie a nový predseda zvolený nebol. Vstupom

spoločenstva do likvidácie prešla na likvidátorku jej menovaním v zmysle ustanovenia § 72

ods. 1 pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločenstva

( ).

V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že štatutárny orgán spoločnosti stráca pri

likvidácii svoje konateľské oprávnenie, ktoré prechádza na likvidátora. V prípade odvolania

likvidátora alebo v prípade iného dôvodu zániku jeho funkcie, sa obnovuje konateľské

oprávnenie štatutárneho orgánu podľa . Štatutárny orgán

alebo iné orgány spoločnosti teda zápisom likvidátora do obchodného registra nezanikajú,

avšak konateľské oprávnenie štatutárneho orgánu prechádza na likvidátora. Pokiaľ ide

o fungovanie všetkých orgánov spoločnosti, je nutne dotknuté obmedzením právnej

subjektivity spoločnosti, nie je ale úplne vylúčené. Naopak, výsledok likvidácie musí byť

schválený podľa práve orgánmi spoločnosti.

Za právnickú osobu pred súdmi konajú zásadne osoby uvedené v ustanovení § 21

ods. 1 Za osoby uvedené v tomto ustanovení konajú za právnickú osobu tie fyzické

osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon ( ). Jedným

z prípadov, keď osobitný zákon zakladá oprávnenie konať za právnickú osobu, je vstup

právnickej osoby do likvidácie, kedy prechádza na likvidátora jeho menovaním v zmysle

ustanovenia pôsobnosť štatutárneho orgánu konať menom

spoločnosti ( ). Likvidátor má postavenie štatutárneho

orgánu spoločnosti, avšak jeho konateľské oprávnenie je obmedzené len na úkony smerujúce

k likvidácii a pri výkone tejto pôsobnosti je okrem iného oprávnený zastupovať spoločnosť

pred súdom. Likvidátor je preto v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 72 ods. 1

oprávnený konať za právnickú osobu. Na základe tohto oprávnenia je

nepochybne v kompetencii likvidátora konať pred súdom v konaní o náhradu škody, teda aj

v danej veci.

Dovolací súd poznamenáva, že vzdanie sa funkcie likvidátora, ktoré bolo oznámené

likvidátorkou registrovému orgánu, nezakladalo dôvod na konanie správneho orgánu. Na to,

aby vzdanie sa funkcie likvidátora bolo účinné, bolo treba vyhotoviť listinu o vzdaní sa

funkcie v písomnej forme a doručiť ju spoločenstvu. V prípade splnenia týchto podmienok,

vzdanie sa funkcie odstupujúcim likvidátorom je účinné odo dňa jeho doručenia spoločenstvu.

V danom prípade o zmene existujúceho právneho stavu mohlo rozhodnúť len zhromaždenie,

ktoré tvorili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

Zastúpenie na základe plnomocenstva je upravené v ustanoveniach a nasl.

Podľa ustanovenia si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť

advokáta.

Podľa ustanovenia zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí

písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité

právne úkony.

Pre platnosť dohody o plnomocenstve (dohody o právnej pomoci) medzi účastníkom

a ním zvoleným zástupcom zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Ustanovenie § 28

9

ods. 1 stanovuje, ako má plnomocenstvo súdu preukázať, musí sa tak stať listinou

obsahujúcou vyhlásenie účastníka, ktorým poveruje splnomocnenca svojím zastupovaním

(písomným plnomocenstvom) alebo vyhlásením účastníka vykonaným v tomto smere

do zápisnice.

Ak nebola procesná plná moc udelená oprávnenými osobami v mene právnickej osoby

(spoločenstva) plnú moc udeliť, ide o nedostatok riadnej procesnej plnej moci, ktorý je

nedostatkom podmienky konania, ktorú možno odstrániť ( ).

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že ku dňu 23. februára 2010, kedy bolo

podané predmetné dovolanie na súde prvého stupňa, bolo spoločenstvo navrhovateľa

v likvidácii a likvidátorom bola J. H., že pri podaní dovolania nebola predložená procesná

plná moc udelená navrhovateľom na zastupovanie JUDr. V. S., advokátke pre dovolacie

konanie a následne po výzve súdu bola predložená procesná plná moc udelená M. M.

(členkou Rady), teda osobou, ktorá nebola oprávnená konať v mene spoločenstva

(navrhovateľa). V priebehu dovolacieho konania uznesením Okresného súdu Prešov

z 10. decembra 2010 č.k. -12 bol do funkcie likvidátora spoločenstva

vlastníkov bytov a nebytových priestorov S. (navrhovateľa) vymenovaný M. G., a po jeho

odvolaní S. O., ktorý na výzvu dovolacieho súdu podaním z 25. septembra 2012 oznámil, že

sa stotožňuje s obsahom dovolania podaným advokátkou JUDr. V. S.. Z toho je treba vyvodiť,

že dodatočným stotožnením sa likvidátora spoločenstva s dovolaním podaným advokátkou

(JUDr. V. S.) bol uvedený nedostatok zhojený (oprávnenie konať za právnickú osobu)

a boli tak schválené aj tie úkony vykonané v konaní zástupcom účastníka (navrhovateľa), ku

ktorým došlo predtým (R 12/1985).

Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd nesprávne posúdil

podmienky pre zastavenie konania, keď späťvzatie návrhu neoprávnenou osobou považoval

za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu spoločenstva (navrhovateľa). Porušenie

povinnosti interpretovať zákonný predpis odvolacím súdom v súlade s jeho zmyslom

a účelom je vadou konania podľa , pretože sa účastníkovi konania odníma

právo na spravodlivý súdny proces.

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo treba zrušiť napadnuté

10

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa

uvedenými v dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. októbra 2012

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová