Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c08/386236.3661ea.pdf
PDF · 217.1 KB
No categories available
5Tdo/63/2012
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 63/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného PaedDr. M. M. a spol. pre prečin porušovania ochrany rastlín
a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
(ďalej len Tr. zák.) a prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
30. októbra 2012 v Bratislave dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 18. augusta 2011, sp. zn. 3 To 68/2011, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 15. februára 2011, sp. zn. 28 T 28/2009, boli
okrem iného obvinení PaedDr. M. M. a S. Z. podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku
(ďalej len Tr. por.) oslobodení spod skutku pod bodom 1/ obţaloby Okresnej prokuratúry
Ţilina z 8. apríla 2009, sp. zn. 2 Pv 514/08, právne kvalifikovanom u obvineného
PaedDr. M. M. ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm.
b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm.
b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a u obvineného S. Z. ako prečin pytliactva
podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, ţe
PaedDr. M. M. v čase medzi 18.00 aţ 20.00 hod. dňa 15. septembra 2007
na poľovných pozemkoch revíru Poľovníckej spoločnosti V. v lokalite zvanej R., ktorá sa
nachádza v I. stupni ochrany v blízkosti obce H., okres B.,
ako člen Poľovníckej spoločnosti V., bez povolenia strelnou zbraňou usmrtil vodiacu
medvedicu a medvieďa a následne na toto miesto zavolal S. Z., člena Poľovníckej spoločnosti
V., ktorý je súčasne i členom poľovnej stráţe v danom revíri, ktorý prišiel na traktore a
následne spoločne medvedicu odrali z koţe, pričom na koţi ponechali hlavu medvedice a túto
spolu s medvieďaťom naloţili na radlicu traktora a odviezli do rodinného domu S. Z. č. X. v
obci H., okres B.; medveď hnedý je podľa prílohy vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia
SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon číslo 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny, chránený ţivočích - prioritný druh, na usmrtenie ktorého sa vyţaduje osobitné
povolenie a jeho spoločenská hodnota je 2.655,51 € (80.000,- Sk), pričom súhrn ekologickej
ujmy a majetkovej škody predstavuje 12.131,11 € (365.462,- Sk), svojím konaním
PaedDr. M. M. porušil i ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny, ktoré zakazuje usmrtiť chráneného ţivočícha v jeho prirodzenom
prostredí a obaja obvinení svojím konaním porušili ustanovenia zákona č. 23/1962 Zb.
o poľovníctve,
pretoţe skutok nie je trestným činom.
Proti tejto oslobodzujúcej časti rozsudku podala okresná prokurátorka
Okresnej prokuratúry Ţilina odvolanie, ktoré Krajský súd v Ţiline (ďalej len krajský súd)
uznesením z 18. augusta 2011, sp. zn. 3 To 68/2011, podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol. Toto uznesenie bolo doručené Krajskej prokuratúre v Ţiline 16. novembra 2011.
Dňa 19. marca 2012 bolo Okresnému súdu Ţilina (ďalej len okresný súd) doručené
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor),
ktoré podal v neprospech obvineného PaedDr. M. M. z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Dovolanie smeruje proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol obvinený
PaedDr. M. M. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod skutku pod bodom
1/ obţaloby Okresnej prokuratúry Ţilina z 8. apríla 2009, sp. zn. 2Pv 514/08, právne
kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania ochrany rastlín
a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spojení
s tou časťou uznesenia krajského súdu, v ktorej bolo odvolanie prokurátora proti
oslobodzujúcej časti rozsudku okresného súdu podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.
Generálny prokurátor v dovolaní uviedol, ţe napadnutý výrok rozsudku okresného
súdu vychádza z takého vyhodnotenia dôkaznej situácie, ţe obvinený PaedDr. M. M. sa
nedopustil prečinu pytliactva, nakoľko konal v stave krajnej núdze, keď zastrelil medvedicu a
aj podľa záverov znalca nemoţno vylúčiť, ţe tieţ medvieďa mohlo byť pri tom zastrelené
náhodne, a to aj odrazenou strelou. Bliţšie odôvodnenie toho, prečo toto konanie nemá byť
subsumované pod ustanovenie § 305 Tr. zák., rozsudok okresného súdu neobsahuje. Naproti
tomu z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe krajský súd povaţuje za
preukázané, ţe obvinený PaedDr. M. M. zastrelil medvieďa aţ po tom, keď zastrelil
medvedicu, ktorá na neho útočila a toto konanie by bolo moţné posúdiť
ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov v zmysle ustanovenia § 305 Tr. zák. tak,
ako to bolo uvedené v obţalobe. Krajský súd však v nadväznosti na takýto záver o naplnení
formálnych znakov vyhodnotil ako malú závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M., keď
prihliadol k znaleckému posudku, ako aj k výpovediam poľovníkov, najmä hospodára a
ostatných skúsených poľovníkov, ktorí sa vyjadrili, ţe takéto medvieďa
by vo voľnej prírode samotné bez medvedice nepreţilo. Nebolo by schopné si zadováţiť
dostatočné mnoţstvo potravy a najmä vyhrabať si brloh, v ktorom by bolo moţné prezimovať.
... toto medvieďa by vo voľnej prírode uhynulo buď prirodzeným spôsobom alebo by sa stalo
korisťou iných dravcov. Vyhodnotením všetkých okolností súd v tejto časti dospel k záveru,
ţe zastrelením medvieďaťa za daných okolností nedošlo k spáchaniu prečinu, a to vzhľadom
k ustanoveniu § 10 ods. 2 Tr. zák., pretoţe závaţnosť takéhoto konania podľa názoru
krajského súdu je nepatrná.
Krajský súd potom uzavrel, ţe konanie uţ nie je moţné postúpiť ani v rámci
vyvodzovania eventuálne priestupkovej zodpovednosti na úseku poľovníctva z dôvodu
uplynutia 2-ročnej prekluzívnej lehoty.
Podľa názoru generálneho prokurátora bol postupom a rozhodnutiami Okresného súdu
Ţilina ako i Krajského súdu Ţilina porušený Trestný zákon v ustanoveniach § 305
a § 10 ods. 2. Zároveň poukázal na dikciu § 35 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny, podľa ktorého kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo
uhynutého chráneného ţivočícha v prírodnom prostredí alebo ten, kto chráneného ţivočícha
pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne
oznámiť spolu s opisom situácie, ako k nálezu, odchytu alebo usmrteniu chráneného
ţivočícha došlo, orgánu ochrany prírody, ktorý určí ďalšie nakladanie s takým chráneným
ţivočíchom. Orgán ochrany prírody vedie o oznámeniach písomnú evidenciu. Ak je nálezom
poľovná zver, oznámi sa nález aj uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán
ochrany prírody neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom.
Obvinený PaedDr. M. M. nenahlásil usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého
eurosibírskeho (Ursus arctos arctos), ktorý je celoročne chráneným ţivočíchom (vyhláška
MŢP SR č. 24/2003 Z.z. príloha č. 6, časť A - Druhy európskeho významu,
v nadväznosti na prílohu č. 4 SMERNICE RADY 92/43/EHS z 21. mája 1992
o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín, prevzatej zákonom
č. 543/2002 Z.z.) príslušnému orgánu ochrany prírody tak, ako mu to ukladá ustanovenie
cit. ust. § 35 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. (v platnom znení)
a s usmrtenými jedincami chráneného ţivočícha ďalej nakladal. Z dôkazov vykonaných
v priebehu trestného konania, konkrétne z výsluchu obvineného PaedDr. M. M.
ako aj z výsluchu obvineného S. Z., z výsluchov svedkov V. H., A. H., J. B., zo zápisnice z
domovej prehliadky a fotodokumentácie, zápisnice o vydaní veci vyplýva, ţe medvede boli
stiahnuté z koţe, najprv boli zavesené v garáţi obvineného S. Z. a neskôr ich osobne
obvinený PaedDr. M. M. zaviezol do preparatória v L. V. k preparátorovi J. B.
Ďalej bolo preukázané, ţe obvinený PaedDr. M. M. nakladal so zastrelenými zvieratami ako
ich vlastník, keď si neoprávnene zver, resp. jej časti nedôvodne a protizákonne prisvojil, hoci
podľa ust. § 66 zákona o poľovníctve ulovená, inak usmrtená, uhynutá zver alebo jej časti
nachádzajúce sa v poľovnom revíri patria uţívateľovi poľovného revíru,
teda nie strelcovi alebo poľovnému zdruţeniu.
Podľa názoru generálneho prokurátora obvinený PaedDr. M. M. svojím konaním
porušil i ďalšie ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého
je povinnosťou strelca, či uţ strieľal oprávnene alebo neoprávnene, označiť takéhoto
ţivočícha plombou. Podľa zákona o poľovníctve kaţdý kus ulovenej raticovej zveri alebo
veľkej šelmy sa označuje značkou (§ 64) a po ulovení zveri je poľovník povinný vyznačiť
údaje v Knihe revíru (§ 55 ods. 10). Všetky tieto povinnosti obvinený PaedDr. M. porušil a to
napriek tomu, ţe sa jedná o skúseného poľovníka.
Zistený skutok mal byť preto subsumovaný aspoň pod skutkovú podstatu ustanovenú
v § 305 Tr. zák., ktorej formálne znaky boli preukázaným konaním obvineného
PaedDr. M. M. naplnené, pričom aj závaţnosť jeho konania v kontexte všetkých ostatných
okolností odôvodňuje posúdenie inkriminovaného konania ako prečinu.
Účelom zákonom uloţenej povinnosti oznámiť usmrtenie chráneného ţivočícha a súvisiaceho
oprávnenia orgánu ochrany prírody určiť spôsob ďalšieho nakladania s ním je logicky
aj zabezpečenie riadneho prešetrenia okolností usmrtenia tak, aby bolo moţné čo
najdôslednejšie vylúčiť protiprávnosť takéhoto konania, ktorá konštrukcia je významným
prvkom ochrany ohrozených druhov fauny a má vytvárať jednu z prekáţok svojvoľného
získavania ţivých či mŕtvych exemplárov chránených ţivočíchov. Vo vzťahu k tejto
kvalifikácii ho nemohla vyviniť ani prípadná obhajoba, ţe sa domnieval, ţe postačovalo
nahlásenie odstrelu poľovnému hospodárovi.
Skutková podstata prečinu porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov zakotvená
v § 305 Trestného zákona je normou tzv. odkazovacou („Kto v rozpore so všeobecne
záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny...“). Pri takýchto normách platí podľa
právnej teórie na úseku trestného práva pre právny omyl negatívny zásada „neznalosť zákona
neospravedlňuje“, a to nielen vo vzťahu ku samotnej trestnoprávnej norme (Trestnému
zákonu), ale aj vo vzťahu k norme, na ktorú sa Trestný zákon odvoláva, t. j. vo vzťahu
k všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny (ktorými je aj vyššie
uvedené ustanovenie § 35 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. a ďalšie
ustanovenia zákona aj vyhlášky MŢP SR č. 24/2003 Z. z., ako aj zákona o poľovníctve
č. 274/2009 Z.z.).
Podľa názoru generálneho prokurátora u obvineného PaedDr. M. M.
ako poľovníka je treba poukázať aj na do úvahy prichádzajúci závaţnejší spôsob konania
(§ 138 písm. h/ Tr. zák.), keďţe výkon práva poľovníctva sa okrem iného podľa zákonnej
definície (§ 2 písm. e/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve) rozumie aj povinnosť zver
cieľavedome chrániť, čo moţno vykladať ak aj nie ako priamo osobitne zákonom uloţenú
dôleţitú povinnosť, tak nepriamo ako konštituovanie osobitne zvýšených nárokov
na poľovníkov pri dodrţiavaní príslušných predpisov na úseku ochrany prírody, a teda
porušenie dôleţitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia.
Pokiaľ ide o pouţitie ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. v súvislosti so zastrelením
medvieďaťa, generálny prokurátor sa s názorom krajského súdu nestotoţnil. Krajský súd
odôvodnil svoje rozhodnutie tým, ţe z dôkazov, ktoré spisový materiál obsahuje, medvieďa
by samotné bez medvedice nepreţilo. Tento názor si krajský súd osvojil z výpovedí
niektorých poľovníkov. Na rozdiel od týchto výpovedí, spisový materiál obsahuje výpoveď
svedka, a to odborníka Mgr. M. K., zoológa zamestnaného v štátnej ochrane prírody, ktorý
naopak, vzhľadom k veku zastreleného medvieďaťa uviedol, ţe toto malo šancu na preţitie.
Generálny prokurátor sa domnieva, ţe práve v tomto prípade bolo potrebné zavolať
odborníkov zo Štátnej ochrany prírody a zabezpečiť iným spôsobom ţivot medvieďaťa (napr.
odvoz do ZOO). Nie je predsa moţné konštatovať, ţe ak je medvieďa malé, tak to zniţuje
závaţnosť konania páchateľa pri páchaní skutku. V tomto prípade neboli naplnené podmienky
pre takýto postup súdu, práve naopak, spôsob vykonania činu,
teda zastrelenie mláďaťa, nezvratný následok ako smrť zvieraťa, ako aj tá skutočnosť,
ţe sa jedná o chráneného ţivočícha, zvyšujú stupeň závaţnosti konania páchateľa. Závaţnosť
konania nie je moţné odvodiť od veku alebo veľkosti objektu trestného činu.
Stupeň závaţnosti takého konania nepochybne nebol v danom prípade nepatrný a z tohto
dôvodu je rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline zaloţené na nesprávnom pouţití
hmotnoprávneho ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák.
Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu Ţilina
z 18. augusta 2011 sp. zn. 3 To 68/2011 bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por.
a konaním, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach § 2 ods. 12 Tr. por., § 10 ods. 2 Tr. zák.
a § 305 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., aby podľa § 86 ods. 2 Tr. por.
zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu a podľa § 388 ods. 1 Tr. por.
prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd v súlade s ust. § 376 Tr. por. vyzval obvineného PaedDr. M. M., aby sa k
dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril. Ten svoje právo nevyuţil a k dovolaniu sa
nevyjadril ani osobne, ani prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P. V.
Spisový materiál okresného súdu sp. zn. 28 T 28/2009 spolu s dovolaním generálneho
prokurátora bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predloţený na rozhodnutie
26. septembra 2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa
§ 378 Tr. por. predbeţne preskúmal dovolanie generálneho prokurátora ako aj predloţený
spisový materiál a zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.),
bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), po vyčerpaní riadneho
opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.) a tieţ v lehote a na mieste, kde moţno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň však zistil,
ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tieţ dovolací súd) úvodom pripomína,
ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného
prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom
poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov,
ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb.
Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom
v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom
konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola
vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Práve naopak z ust. § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, ţe je viazaný dôvodmi
dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Generálny prokurátor v dovolaní uplatnil dôvod dovolania uvedený v ust. § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôţe skúmať a meniť.
K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné
uviesť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu
je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy
prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia,
čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené
súdmi prvého a druhého stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu
ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa moţno v dovolaní
uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové
sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti
rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov.
Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, ţe nie je
oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní
o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd
nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa.
V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok
ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú
skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad
odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok
mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, ţe skutok nie je trestným činom.
Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, ţe rozhodnutie je zaloţené
na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym pouţitím iného
hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností
vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania
(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu,
spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 aţ § 43 Tr. zák.) a pod. i ukladania trestu
obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Toto ustanovenie sa vzťahuje
aj na nesprávne pouţitie iných právnych predpisov neţ Trestného zákona, napr. Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto
majú priamy vzťah k právnej kvalifikácii skutku.
Predmetom dovolacieho konania bolo posúdiť, či súdy správne právne kvalifikovali
konanie obvineného PaedDr. M. M., ktorý podľa ustálených skutkových zistení oboch súdov
po tom, ako v sebaobrane zastrelil vodiacu medvedicu, ktorá na neho zaútočila, zastrelil aj 1,5
ročné mláďa tejto vodiacej medvedice, odstrel ihneď oznámil poľovnému hospodárovi
a následne si oba uhynuté jedince prisvojil (nakladal s nimi ako s vlastnými). Treba
poznamenať, ţe konanie obvineného PaedDr. M. M. spočívajúce v zastrelení vodiacej
medvedice bolo súdmi vyhodnotené ako konanie v krajnej v núdzi podľa
ust. § 24 Tr. zák., proti čomu generálny prokurátor v dovolaní nenamietal.
Podľa § 305 Tr. zák. (Porušovanie ochrany rastlín a ţivočíchov) v znení účinnom
do 19. decembra 2008,
(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody
a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov
reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu
a) poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí,
alebo zničí jej biotop,
b) usmrtí, zraní, chytí alebo premiestni chráneného ţivočícha alebo poškodí,
alebo zničí jeho biotop a obydlie,
c) poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, alebo
d) ohrozí chránený ţivočíšny druh alebo rastlinný druh,
potrestá sa odňatím slobody aţ na dva roky.
(2) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody
a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov
reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu
a) získa pre seba alebo obstará pre iného chráneného ţivočícha alebo chránenú
rastlinu, alebo vo väčšom rozsahu obstará pre iného ich exemplár,
b) pestuje, chová, spracúva, dováţa alebo vyváţa chránené rastliny alebo chránené
ţivočíchy, alebo exempláre alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí, alebo
c) zámerne odníme, falšuje, pozmení alebo inak neoprávnene pouţije nezameniteľné
označenie chránených ţivočíchov alebo exemplárov, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov aţ tri roky.
(3) Odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2
a) závaţnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu,
c) v značnom rozsahu,
d) v úmysle získať pre seba alebo iného značný prospech, alebo
e) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený
alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
(4) Odňatím slobody na tri roky aţ osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 alebo 2
a) ako člen nebezpečného zoskupenia,
b) vo veľkom rozsahu, alebo
c) v úmysle zadováţiť sebe alebo inému prospech veľkého rozsahu.
Podľa § 310 Tr. zák. (Pytliactvo)
(1) Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu
rybárskeho práva tým, ţe bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase
ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba
alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa
odňatím slobody aţ na dva roky.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov aţ tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom,
b) v malom rozsahu, alebo
c) ako osoba, ktorá má osobitne uloţenú povinnosť chrániť ţivotné prostredie.
(3) Odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) a uţ bol za taký čin odsúdený,
b) vo väčšom rozsahu, alebo
c) závaţnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na tri roky aţ osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.
(5) Odňatím slobody na štyri roky aţ desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.
Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák., prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa ods. 2 cit. par., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa
je jeho závaţnosť nepatrná.
Podľa § 124 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2008, pri trestných činoch proti
ţivotnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom
majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie ţivotného prostredia do predošlého
stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu
sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje,
vyváţa, dováţa, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu
z miesta, ktoré na jeho uloţenie nie je určené.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2008, škodou malou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej
desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok
takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok
takej sumy. Tieto hľadiská sa pouţijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.
Podľa § 126 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2008,
(1) Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom
útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemoţno takto zistiť,
vychádza sa z účelne vynaloţených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci
alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na ţivotnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch
ţivočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených
veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy
alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak nemoţno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa
odsekov 1 a 2 alebo ak sú váţne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej
ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby,
ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo
ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.
Podľa § 33 ods. 1 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení
účinnom do 30. novembra 2007 (ďalej len zákon o ochrane prírody a krajiny), druhy
európskeho významu a druhy národného významu môţe ministerstvo ustanoviť všeobecne
záväzným právnym predpisom za chránené rastliny a chránené ţivočíchy.
Podľa ods. 5 cit. par., druhy podľa odsekov 1 a 2 sa povaţujú za chránené v rozsahu
ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vydáva ich zoznam.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, chráneného ţivočícha
je zakázané
a) chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí,
b) rušiť v jeho prirodzenom vývine, najmä ho vyrušovať v dobe rozmnoţovania,
výchovy mláďat, zimného spánku, migrácie,
c) ničiť a poškodzovať jeho biotop, najmä obydlie, hniezdo, miesto rozmnoţovania,
získavania potravy, odpočinku, preperovania alebo zimovania,
d) ničiť jeho vývinové štádiá vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec,
e) zbierať jeho vývinové štádiá vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec,
f) drţať vrátane drţby prázdnych vajec z voľnej prírody,
g) chovať v ľudskej opatere,
h) predávať, kupovať alebo vymieňať a ponúkať s cieľom predaja alebo výmeny,
i) premiestňovať alebo prepravovať,
j) medzidruhovo kríţiť,
k) vyváţať.
Podľa ods. 7 cit. par., kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo uhynutého
chráneného ţivočícha v prírodnom prostredí alebo ten, kto sa o náleze dozvedel, je povinný
to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k nálezu došlo, orgánu ochrany prírody,
ktorý určí ďalšie nakladanie s takým chráneným ţivočíchom. Orgán ochrany prírody vedie
o oznámeniach písomnú evidenciu. Ak je nálezom poľovná zver, oznámi sa nález aj
uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody neurčí ďalšie
nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom. Ustanovenia § 103 ods. 2 platia primerane.
Podľa ods. 9 cit. par., podrobnosti o druhovej ochrane chránených ţivočíchov,
o evidencii chorých, poranených alebo inak poškodených a uhynutých chránených ţivočíchov
a zoznam vybraných druhov chránených ţivočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje podľa
odseku 8, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Predpisom vydaným na vykonanie zákona o ochrane prírody a krajiny bola vyhláška
Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky číslo 24/2003 Z. z. (ďalej len
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 24/2003 Z.z. v znení účinnom do 14. januára 2008,
zoznam chránených ţivočíchov a prioritných druhov ţivočíchov je uvedený v prílohe č. 6,
časť A – Druhy európskeho významu, kde je ako druh európskeho významu, ktorý
sa na Slovensku prirodzene vyskytuje a ktorý sa zároveň povaţuje za pôvodný druh
chráneného ţivočícha, uvedený aj medveď hnedý (Ursus arctos). Jeho spoločenská hodnota
bola stanovená týmto predpisom na sumu 80.000,- Sk (2.655,51 €).
Z medzinárodného pohľadu je medveď hnedý vzácny a vyhynutím ohrozený ţivočích,
preto je v legislatíve EÚ zaradený medzi prísne chránené druhy (Smernica Rady 92/43/EHS
z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín
v znení neskorších predpisov). Medveď hnedý je zaradený medzi druhy chránené aj podľa
Dohovoru o ochrane európskych voľne ţijúcich organizmov a prírodných stanovíšť otvorený
na podpis 19. septembra 1979 v Berne (tzv. Bernská konvencia), ktorý Slovenská republika
ratifikovala a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. januára 1997 na základe článku
19 ods. 3. V súlade s článkom 22 ods. 1 dohovoru Slovenská republika uplatnila výhradu
voči dvom druhom ţivočíchov podľa prílohy č. II dohovoru (Prísne chránené druhy
ţivočíchov) - Canis lupus (vlk dravý) a Ursus arctos (medveď hnedý). (Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo 93/1998 Z. z.)
Z citovaných predpisov je evidentné, ţe v čase skutku v roku 2007 bol medveď hnedý
zaradený medzi chránené druhy ţivočíchov so stanovenou spoločenskou hodnotou
80.000,- Sk (2.655,51 €). Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny ho bolo zakázané mimo
iné zraňovať alebo usmrtiť. V zmysle zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol medveď
celoročne chránenou poľovnou zverou a na jeho ulovenie (odstrel) bola potrebná výnimka,
ktorú udeľovalo príslušné ministerstvo. Vzhľadom k spoločenskej hodnote preto kaţdé
úmyselné usmrtenie medveďa bez príslušného povolenia (výnimky) formálne napĺňalo znaky
skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov podľa
ust. § 305 Tr. zák., bez ohľadu na vek, veľkosť, prípadne zdravotný stav usmrteného jedinca.
Z rozsudku okresného súdu je zrejmé, ţe tento oslobodil obvineného
PaedDr. M. M. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod bodu 1/ obţaloby, keď dospel k právnemu
záveru, ţe skutok v bode 1/ právne kvalifikovaný u obvineného
PaedDr. M. M. ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov podľa § 305
ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. nie je trestným činom,
lebo obvinený PaedDr. M. M. konal v krajnej núdzi, pretoţe nebezpečenstvo priamo hroziace
z útoku medvedice na ţivot a zdravie strelca za daných okolností nebolo moţné odvrátiť inak
a zastrelením tejto šelmy bol spôsobený menej závaţný následok ako ten,
ktorý z jej útoku zjavne hrozil. Zákonné podmienky subsidiarity a proporcionality podľa
okresného súdu splnené boli. O tom, ţe obvinený PaedDr. M. M. konal v krajnej núdzi usúdil
okresný súd z nasledovného:
- pred vstupom do revíru sa zapísal do knihy návštev,
- z výpovede znalca vyplynulo, ţe medvedica išla priamo na strelca, bola strelená
z bezprostrednej blízkosti spredu,
- strieľal z legálne drţanej zbrane,
- zo spôsobu lovu takejto šelmy, miesta odkiaľ strieľal – zo zeme, čo je pri takejto
šelme a skúsenostiach strelca neštandardný spôsob lovu,
- v krátkom časovom úseku oznámil poľovnému hospodárovi, ţe zastrelil
medvedicu a naliehal, aby prišiel na miesto, volal mu viackrát a nakoniec uviedol,
ţe zver sa nachádza v garáţi u S. Z.,
- poľovný hospodár vyhotovil fotodokumentáciu úlovku,
- znalec pripustil, ţe medvieďa malo 1,5 roka, vek bol určený podľa chrupu a mohlo
byť zasiahnuté odrazenou strelou, ktorá postačuje na jeho usmrtenie,
- v revíri bola agresívna medvedica, čo potvrdili aj ďalší svedkovia, najmä svedok
Š. H. a
- napokon vzhľadom na majetkové pomery obvineného PaedDr. M. M., počet
poľovačiek aj v zahraničí, 25 rokov venovania sa poľovačke na to nebol obvinený
PaedDr. M. M. odkázaný.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, ţe z vykonaných dôkazov
vyplynulo, ţe medvedica bola zastrelená spredu, z krátkej vzdialenosti, pričom tieto okolnosti
spolu s okolnosťami, na ktoré poukázal okresný súd, viedli aj krajský súd k záveru,
ţe obvinený PaedDr. M. M. v tejto časti konania konal v krajnej núdzi. Vo vzťahu
k zastreleniu medvieďaťa krajský súd vytkol okresnému súdu, ţe sa nezaoberal otázkou,
či aj toto konanie spadá do medzí krajnej núdze a následne krajský súd vyvodil záver,
ţe zastrelenie medvieďaťa nie je moţné posudzovať ako krajnú núdzu, lebo medvieďa
neútočilo, čomu podľa krajského súdu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe bolo zastrelené zboku.
Z dôkazov vyplynulo, ţe obvinený PaedDr. M. M. zastrelil medvieďa aţ po tom,
kedy zastrelil medvedicu, ktorá na neho útočila, ktoré konanie by bolo moţné posúdiť
ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov v zmysle ustanovenia § 305 Tr. zák. tak,
ako to bolo uvedené v obţalobe, no pri posudzovaní tejto časti skutku krajský súd prihliadol
najmä k znaleckému posudku a k výpovediam poľovníkov, najmä hospodára a ostatných
skúsených poľovníkov, ktorí sa vyjadrili, ţe takéto medvieďa by vo voľnej prírode samotné
bez medvedice nepreţilo, keď by nebolo schopné si zadováţiť dostatočné mnoţstvo potravy
a najmä vyhrabať si brloh, v ktorom by bolo moţné prezimovať. Teda je moţné konštatovať,
ţe toto medvieďa by vo voľnej prírode uhynulo buď prirodzeným spôsobom, alebo by sa stalo
korisťou iných dravcov.
Vyhodnotením všetkých okolností krajský súd v tejto časti dospel k záveru,
ţe zastrelením medvieďaťa za daných okolností nedošlo k spáchaniu prečinu, a to vzhľadom
na ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., pretoţe závaţnosť takéhoto konania podľa názoru krajského súdu
je nepatrná. Konanie obvineného PaedDr. M. M. by bolo moţné posúdiť
iba ako priestupok proti poľovníctvu a vzhľadom k tomu, ţe od spáchania skutku uplynuli
uţ viac ako dva roky, nebolo moţné toto konanie postúpiť príslušnému poľovnému zdruţeniu
k priestupkovému konaniu.
Z uvedeného je zrejmé, ţe krajský súd pod bodom 1/ obţaloby uvedený skutok
nepovaţoval za prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b/,
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., tak ako bola postavená obţaloba, keďţe aplikoval
ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná. Konkrétnosti, ktoré v danom prípade
pokrývajú podmienky ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia riadne špecifikoval.
Rozdiel v ponímaní naplnenia, či nenaplnenia materiálnej stránky ţalovaného prečinu
na strane generálneho prokurátora a krajského súdu na druhej strane spočíval v podstate
v tom, ţe miera závaţnosti skutku bola podľa generálneho prokurátora podstatne vyššia
ako nepatrná, čo odôvodňoval predovšetkým spôsobom vykonania činu, teda zastrelením
mláďaťa, nezvratným následkom v podobe smrti zvieraťa, ako aj skutočnosti, ţe sa jednalo
o chráneného ţivočícha. Podľa názoru dovolacieho súdu naopak vytýkané skutočnosti nijak
podstatne nezvyšovali závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M.,
lebo tu generálny prokurátor v podstate poukazoval len na zákonné znaky skutkovej podstaty
ţalovaného prečinu (úmyselné usmrtenie chráneného ţivočícha s väčšou spoločenskou
hodnotou).
Podstatne vyššiu ako nepatrnú závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M.
vyvodzoval generálny prokurátor ďalej zo skutočnosti, ţe medvieďa malo šancu preţiť,
k čomu generálny prokurátor dospel na základe hodnotenia výpovede odborníka
Mgr. M. K., pričom krajskému súdu vytýkal, ţe si tento záver neosvojil,
ale sa naopak priklonil k názoru niektorých poľovníkov, podľa ktorých by medvieďa
vo voľnej prírode bez matky určite nepreţilo.
Podstata tejto námietky (pravdu má zoológ Mgr. K., nie poľovníci) je evidentne
zaloţená na inom hodnotení dôkazov. Dovolaciemu súdu neprináleţí v tomto konaní hodnotiť
jednotlivé výpovede svedkov a vyvodzovať z nich vlastné úsudky, preto ani nemôţe
na základe generálnym prokurátorom prezentovaného hodnotenia svedeckých výpovedí
dospieť k inému záveru o osude medvieďaťa, neţ k akému dospel krajský súd. Ide o okolnosť
skutkovú, ktorú dovolací súd nemôţe v tomto konaní prehodnocovať. Preto pokiaľ krajský
súd skutok spočívajúci v zastrelení medvieďaťa kvalifikoval ako prečin porušovania ochrany
rastlín a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
a s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. a tieţ s prihliadnutím
na záver, ţe by medvieďa bez matky (vodiacej medvedice) blíţiacu sa zimu aj tak nepreţilo,
posúdil závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M. ako nepatrnú, nemoţno krajskému
súdu v tomto smere nič vytknúť. Dovolací súd nemôţe na základe odlišného hodnotenia
dôkazov dospieť k inému záveru o miere závaţnosti spáchaného skutku.
Generálny prokurátor ďalej v dovolaní namietal, ţe obvinený PaedDr. M. M. napriek
tomu, ţe bol skúseným poľovníkom, porušil svojím konaním ustanovenia zákona
o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého je povinnosťou strelca, či uţ strieľal oprávnene
alebo neoprávnene, označiť takéhoto ţivočícha plombou a podľa zákona o poľovníctve
č. 274/2009 Z. z. kaţdý kus ulovenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy sa označuje značkou
(§ 64) a po ulovení zveri je poľovník povinný vyznačiť údaje v Knihe revíru (§ 55 ods. 10).
Porušením týchto povinností a následným prisvojením si trofejí v podobe koţe s hlavou
medvedice a tela medvieďaťa mal obvinený PaedDr. M. M. naplniť skutkovú podstatu
prečinu pytliactva § 310 Tr. zák.
Okresný súd vo vzťahu k prečinu pytliactva podľa § 20, § 310 Tr. zák., ktorý obom
obvineným kládla súčasne za vinu obţaloba uzavrel, ţe obvinený PaedDr. M. M. konal
v krajnej núdzi, teda medveďov neulovil neoprávnene. Z tohto dôvodu sa nedopustil
ani trestného činu pytliactva, ktorý predpokladá, ţe páchateľ na seba prevedie (prisvojí si)
zver neoprávnene ulovenú... Okresný súd ďalej konštatoval, ţe ...porušenie povinností
na úseku poľovníctva nemalo vplyv na posúdenie skutku ako trestného činu pytliactva...
Okresný súd ďalej ustálil, ţe obvinený S. Z. obvinenému PaedDr. M. M. ničím nepomáhal len
mu poskytol priestor garáţe. Keď obvinený PaedDr. M. M. prišiel do tejto garáţe, obvinený
S. Z. nebol ani doma. Analýzou biologických stôp nebolo potvrdené, ţe medvede boli
prepravované na traktore obvineného S. Z..
Krajský súd vo vzťahu k prečinu pytliactva podľa § 20, § 310 Tr. zák. uzavrel,
ţe z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, ţe obvinený
PaedDr. M. M. po zastrelení predmetných zvierat, koţu z medvedice a malé medvieďa za
pomoci spoluobvineného S. Z. mali uloţené v garáţi rodinného domu, kde zavolali aj
hospodára poľovného zdruţenia V. H., tento sa s obvinenými rozprával, odfotil si koţu
z medvedice, ako aj medvieďa, vôbec sa nevyjadril, akým spôsobom obvinení so zastrelenými
zvieratami a koţou z medvedice majú nakladať, nepovedal im, ţe ulovené zvieratá boli
zastrelené neoprávnene, ani si neuplatnil vlastnícke právo ako zástupca poľovného zdruţenia
k týmto zvieratám. Preto ďalšie konanie obvineného PaedDr. M. M., ktorý koţu a medvieďa
dal na preparovanie, nemoţno povaţovať za prečin pytliactva v zmysle obţaloby okresného
prokurátora.
S vyššie uvedenými právnymi závermi krajského súdu sa dovolací súd taktieţ
stotoţnil. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 35 ods. 7 veta tretia zákona o ochrane prírody
a krajiny v znení účinnom do 30. novembra 2007, podľa ktorého ak je nálezom poľovná zver,
oznámi sa nález aj uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody
neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom. V zmysle cit. par. bolo vecou
uţívateľa poľovného revíru, ktorého v týchto veciach zastupoval poľovný hospodár, aby určil
ďalšie nakladanie s usmrtenými medveďmi, ktoré mali status nielen chráneného ţivočícha,
ale zároveň boli v zmysle zákon o poľovníctve aj poľovnou zverou (aj keď sa lovili len
na výnimku). Konanie nemoţno označiť za prečin pytliactva práve preto, ţe obvinený
PaedDr. M. M. uţívateľovi poľovného revíru resp. jeho poľovnému hospodárovi usmrtenie
oboch medveďov riadne oznámil krátko po ich odstrele, čím uţívateľ poľovného revíru získal
dosah nad týmito jedincami a mohol a mal určiť ďalšie nakladanie s nimi.
Ak takéto nakladenie neurčil, nemoţno túto skutočnosť pričítať na ťarchu obvineného
PaedDr. M. M. a vyvodzovať z toho jeho trestnoprávnu zodpovednosť.
Vo vzťahu k ostatným dovolacím námietkam generálneho prokurátora, v rámci
ktorých obvinenému PaedDr. M. M. vytýkal porušenie ust. § 55 ods. 10, § 64,
§ 66 zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., dovolací súd uvádza, ţe zákon č. 274/2009 Z. z.
o poľovníctve (ďalej len zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z. z.) nadobudol účinnosť
aţ 1. septembra 2009. V posudzovanom prípade sa skutok stal 15. septembra 2007, teda
za účinnosti „starého“ zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. v znení zákona Slovenskej
národnej rady č. 100/1977 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 99/1993 Z.z.
(ďalej len zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb.).
Týmto časovým súvislostiam generálny prokurátor v dovolaní nevenoval náleţitú
pozornosť. Obvinený PaedDr. M. M. svojim konaním nemohol porušiť cit. ust. zákona
o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., lebo tento zákon v čase spáchania skutku nebol platný a
účinný. Mohol porušiť len ustanovenia v čase skutku platného a účinného zákona
o poľovníctve č. 23/1962 Zb., čo sa síce v skutkovej vete výroku o vine uvádza, no absentuje
údaj o tom, ktoré konkrétne ustanovenie tohto zákona malo byť porušené. Treba zároveň
uviesť, ţe úprava v zákone o poľovníctve č. 23/1962 Zb. nebola ani zďaleka taká podrobná,
ako súčasná právna úprava obsiahnutá v zákone o poľovníctve. Zákon o poľovníctve
č. 23/1962 Zb. a vykonávacia vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výţivy Slovenskej
socialistickej republiky č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu
niektorých druhov zvierat, v čase skutku neukladali strelcovi povinnosť značkovať ulovené
veľké šelmy. Táto „značkovacia“ povinnosť vyplývala z vyhlášky Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky číslo 229/2001 Z. z. o spôsobe kontroly ulovenej
zveri, no vzťahovala sa len na raticovú zver, nie na veľké šelmy.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, ţe dôvod dovolania predpokladaný ustanovením
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. evidentne nebol splnený, a preto podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
uznesením dovolanie generálneho prokurátora odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová