Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/63/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného PaedDr. M. M. a spol. pre prečin porušovania ochrany rastlín

a ţivočíchov podľa , ,

(ďalej len Tr. zák.) a prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

30. októbra 2012 v Bratislave dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 18. augusta 2011, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sa dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 15. februára 2011, sp. zn. , boli

okrem iného obvinení PaedDr. M. M. a S. Z. podľa

(ďalej len ) oslobodení spod skutku pod bodom 1/ obţaloby Okresnej prokuratúry

Ţilina z 8. apríla 2009, sp. zn. , právne kvalifikovanom u obvineného

PaedDr. M. M. ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm.

b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm.

b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a u obvineného S. Z. ako prečin pytliactva

podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa

§ 20 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, ţe

2

PaedDr. M. M. v čase medzi 18.00 aţ 20.00 hod. dňa 15. septembra 2007

na poľovných pozemkoch revíru Poľovníckej spoločnosti V. v lokalite zvanej R., ktorá sa

nachádza v I. stupni ochrany v blízkosti obce H., okres B.,

ako člen Poľovníckej spoločnosti V., bez povolenia strelnou zbraňou usmrtil vodiacu

medvedicu a medvieďa a následne na toto miesto zavolal S. Z., člena Poľovníckej spoločnosti

V., ktorý je súčasne i členom poľovnej stráţe v danom revíri, ktorý prišiel na traktore a

následne spoločne medvedicu odrali z koţe, pričom na koţi ponechali hlavu medvedice a túto

spolu s medvieďaťom naloţili na radlicu traktora a odviezli do rodinného domu S. Z. č. X. v

obci H., okres B.; medveď hnedý je podľa prílohy vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia

SR č. , ktorou sa vykonáva zákon číslo o ochrane prírody a

krajiny, chránený ţivočích - prioritný druh, na usmrtenie ktorého sa vyţaduje osobitné

povolenie a jeho spoločenská hodnota je 2.655,51 € (80.000,- Sk), pričom súhrn ekologickej

ujmy a majetkovej škody predstavuje 12.131,11 € (365.462,- Sk), svojím konaním

PaedDr. M. M. porušil i ustanovenie

o ochrane prírody a krajiny, ktoré zakazuje usmrtiť chráneného ţivočícha v jeho prirodzenom

prostredí a obaja obvinení svojím konaním porušili ustanovenia

o poľovníctve,

pretoţe skutok nie je trestným činom.

Proti tejto oslobodzujúcej časti rozsudku podala okresná prokurátorka

Okresnej prokuratúry Ţilina odvolanie, ktoré Krajský súd v Ţiline (ďalej len krajský súd)

uznesením z 18. augusta 2011, sp. zn. , podľa ako nedôvodné

zamietol. Toto uznesenie bolo doručené Krajskej prokuratúre v Ţiline 16. novembra 2011.

Dňa 19. marca 2012 bolo Okresnému súdu Ţilina (ďalej len okresný súd) doručené

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor),

ktoré podal v neprospech obvineného PaedDr. M. M. z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Dovolanie smeruje proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol obvinený

PaedDr. M. M. podľa oslobodený spod skutku pod bodom

1/ obţaloby Okresnej prokuratúry Ţilina z 8. apríla 2009, sp. zn. , právne

kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

3

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania ochrany rastlín

a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v spojení

s tou časťou uznesenia krajského súdu, v ktorej bolo odvolanie prokurátora proti

oslobodzujúcej časti rozsudku okresného súdu podľa zamietnuté.

Generálny prokurátor v dovolaní uviedol, ţe napadnutý výrok rozsudku okresného

súdu vychádza z takého vyhodnotenia dôkaznej situácie, ţe obvinený PaedDr. M. M. sa

nedopustil prečinu pytliactva, nakoľko konal v stave krajnej núdze, keď zastrelil medvedicu a

aj podľa záverov znalca nemoţno vylúčiť, ţe tieţ medvieďa mohlo byť pri tom zastrelené

náhodne, a to aj odrazenou strelou. Bliţšie odôvodnenie toho, prečo toto konanie nemá byť

subsumované pod ustanovenie § 305 Tr. zák., rozsudok okresného súdu neobsahuje. Naproti

tomu z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe krajský súd povaţuje za

preukázané, ţe obvinený PaedDr. M. M. zastrelil medvieďa aţ po tom, keď zastrelil

medvedicu, ktorá na neho útočila a toto konanie by bolo moţné posúdiť

ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov v zmysle ustanovenia § 305 Tr. zák. tak,

ako to bolo uvedené v obţalobe. Krajský súd však v nadväznosti na takýto záver o naplnení

formálnych znakov vyhodnotil ako malú závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M., keď

prihliadol k znaleckému posudku, ako aj k výpovediam poľovníkov, najmä hospodára a

ostatných skúsených poľovníkov, ktorí sa vyjadrili, ţe takéto medvieďa

by vo voľnej prírode samotné bez medvedice nepreţilo. Nebolo by schopné si zadováţiť

dostatočné mnoţstvo potravy a najmä vyhrabať si brloh, v ktorom by bolo moţné prezimovať.

... toto medvieďa by vo voľnej prírode uhynulo buď prirodzeným spôsobom alebo by sa stalo

korisťou iných dravcov. Vyhodnotením všetkých okolností súd v tejto časti dospel k záveru,

ţe zastrelením medvieďaťa za daných okolností nedošlo k spáchaniu prečinu, a to vzhľadom

k ustanoveniu § 10 ods. 2 Tr. zák., pretoţe závaţnosť takéhoto konania podľa názoru

krajského súdu je nepatrná.

Krajský súd potom uzavrel, ţe konanie uţ nie je moţné postúpiť ani v rámci

vyvodzovania eventuálne priestupkovej zodpovednosti na úseku poľovníctva z dôvodu

uplynutia 2-ročnej prekluzívnej lehoty.

Podľa názoru generálneho prokurátora bol postupom a rozhodnutiami Okresného súdu

Ţilina ako i Krajského súdu Ţilina porušený v ustanoveniach

a . Zároveň poukázal na dikciu o ochrane

4

prírody a krajiny, podľa ktorého kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo

uhynutého chráneného ţivočícha v prírodnom prostredí alebo ten, kto chráneného ţivočícha

pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne

oznámiť spolu s opisom situácie, ako k nálezu, odchytu alebo usmrteniu chráneného

ţivočícha došlo, orgánu ochrany prírody, ktorý určí ďalšie nakladanie s takým chráneným

ţivočíchom. Orgán ochrany prírody vedie o oznámeniach písomnú evidenciu. Ak je nálezom

poľovná zver, oznámi sa nález aj uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán

ochrany prírody neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom.

Obvinený PaedDr. M. M. nenahlásil usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého

eurosibírskeho (Ursus arctos arctos), ktorý je celoročne chráneným ţivočíchom (vyhláška

MŢP SR č. príloha č. 6, časť A - Druhy európskeho významu,

v nadväznosti na prílohu č. 4 SMERNICE RADY 92/43/EHS z 21. mája 1992

o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín, prevzatej zákonom

č. ) príslušnému orgánu ochrany prírody tak, ako mu to ukladá ustanovenie

cit. ust. (v platnom znení)

a s usmrtenými jedincami chráneného ţivočícha ďalej nakladal. Z dôkazov vykonaných

v priebehu trestného konania, konkrétne z výsluchu obvineného PaedDr. M. M.

ako aj z výsluchu obvineného S. Z., z výsluchov svedkov V. H., A. H., J. B., zo zápisnice z

domovej prehliadky a fotodokumentácie, zápisnice o vydaní veci vyplýva, ţe medvede boli

stiahnuté z koţe, najprv boli zavesené v garáţi obvineného S. Z. a neskôr ich osobne

obvinený PaedDr. M. M. zaviezol do preparatória v L. V. k preparátorovi J. B.

Ďalej bolo preukázané, ţe obvinený PaedDr. M. M. nakladal so zastrelenými zvieratami ako

ich vlastník, keď si neoprávnene zver, resp. jej časti nedôvodne a protizákonne prisvojil, hoci

podľa ust. § 66 zákona o poľovníctve ulovená, inak usmrtená, uhynutá zver alebo jej časti

nachádzajúce sa v poľovnom revíri patria uţívateľovi poľovného revíru,

teda nie strelcovi alebo poľovnému zdruţeniu.

Podľa názoru generálneho prokurátora obvinený PaedDr. M. M. svojím konaním

porušil i ďalšie ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého

je povinnosťou strelca, či uţ strieľal oprávnene alebo neoprávnene, označiť takéhoto

ţivočícha plombou. Podľa zákona o poľovníctve kaţdý kus ulovenej raticovej zveri alebo

veľkej šelmy sa označuje značkou (§ 64) a po ulovení zveri je poľovník povinný vyznačiť

údaje v Knihe revíru (§ 55 ods. 10). Všetky tieto povinnosti obvinený PaedDr. M. porušil a to

napriek tomu, ţe sa jedná o skúseného poľovníka.

Zistený skutok mal byť preto subsumovaný aspoň pod skutkovú podstatu ustanovenú

v § 305 Tr. zák., ktorej formálne znaky boli preukázaným konaním obvineného

PaedDr. M. M. naplnené, pričom aj závaţnosť jeho konania v kontexte všetkých ostatných

okolností odôvodňuje posúdenie inkriminovaného konania ako prečinu.

Účelom zákonom uloţenej povinnosti oznámiť usmrtenie chráneného ţivočícha a súvisiaceho

oprávnenia orgánu ochrany prírody určiť spôsob ďalšieho nakladania s ním je logicky

aj zabezpečenie riadneho prešetrenia okolností usmrtenia tak, aby bolo moţné čo

najdôslednejšie vylúčiť protiprávnosť takéhoto konania, ktorá konštrukcia je významným

prvkom ochrany ohrozených druhov fauny a má vytvárať jednu z prekáţok svojvoľného

získavania ţivých či mŕtvych exemplárov chránených ţivočíchov. Vo vzťahu k tejto

kvalifikácii ho nemohla vyviniť ani prípadná obhajoba, ţe sa domnieval, ţe postačovalo

nahlásenie odstrelu poľovnému hospodárovi.

Skutková podstata prečinu porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov zakotvená

v je normou tzv. odkazovacou („Kto v rozpore so všeobecne

záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny...“). Pri takýchto normách platí podľa

právnej teórie na úseku trestného práva pre právny omyl negatívny zásada „neznalosť zákona

neospravedlňuje“, a to nielen vo vzťahu ku samotnej trestnoprávnej norme (Trestnému

zákonu), ale aj vo vzťahu k norme, na ktorú sa odvoláva, t. j. vo vzťahu

k všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny (ktorými je aj vyššie

uvedené ustanovenie a ďalšie

ustanovenia , ako aj zákona o poľovníctve

č. ).

Podľa názoru generálneho prokurátora u obvineného PaedDr. M. M.

ako poľovníka je treba poukázať aj na do úvahy prichádzajúci závaţnejší spôsob konania

(§ 138 písm. h/ Tr. zák.), keďţe výkon práva poľovníctva sa okrem iného podľa zákonnej

definície ( o poľovníctve) rozumie aj povinnosť zver

cieľavedome chrániť, čo moţno vykladať ak aj nie ako priamo osobitne zákonom uloţenú

dôleţitú povinnosť, tak nepriamo ako konštituovanie osobitne zvýšených nárokov

6

na poľovníkov pri dodrţiavaní príslušných predpisov na úseku ochrany prírody, a teda

porušenie dôleţitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia.

Pokiaľ ide o pouţitie ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. v súvislosti so zastrelením

medvieďaťa, generálny prokurátor sa s názorom krajského súdu nestotoţnil. Krajský súd

odôvodnil svoje rozhodnutie tým, ţe z dôkazov, ktoré spisový materiál obsahuje, medvieďa

by samotné bez medvedice nepreţilo. Tento názor si krajský súd osvojil z výpovedí

niektorých poľovníkov. Na rozdiel od týchto výpovedí, spisový materiál obsahuje výpoveď

svedka, a to odborníka Mgr. M. K., zoológa zamestnaného v štátnej ochrane prírody, ktorý

naopak, vzhľadom k veku zastreleného medvieďaťa uviedol, ţe toto malo šancu na preţitie.

Generálny prokurátor sa domnieva, ţe práve v tomto prípade bolo potrebné zavolať

odborníkov zo Štátnej ochrany prírody a zabezpečiť iným spôsobom ţivot medvieďaťa (napr.

odvoz do ZOO). Nie je predsa moţné konštatovať, ţe ak je medvieďa malé, tak to zniţuje

závaţnosť konania páchateľa pri páchaní skutku. V tomto prípade neboli naplnené podmienky

pre takýto postup súdu, práve naopak, spôsob vykonania činu,

teda zastrelenie mláďaťa, nezvratný následok ako smrť zvieraťa, ako aj tá skutočnosť,

ţe sa jedná o chráneného ţivočícha, zvyšujú stupeň závaţnosti konania páchateľa. Závaţnosť

konania nie je moţné odvodiť od veku alebo veľkosti objektu trestného činu.

Stupeň závaţnosti takého konania nepochybne nebol v danom prípade nepatrný a z tohto

dôvodu je rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline zaloţené na nesprávnom pouţití

hmotnoprávneho ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa vyslovil, ţe uznesením Krajského súdu Ţilina

z 18. augusta 2011 sp. zn. bol porušený zákon v ustanovení

a konaním, ktoré mu predchádzalo v ustanoveniach , Tr. zák.

a , , Tr. zák., aby podľa

zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu a podľa

prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd v súlade s ust. vyzval obvineného PaedDr. M. M., aby sa k

dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril. Ten svoje právo nevyuţil a k dovolaniu sa

nevyjadril ani osobne, ani prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P. V.

7

Spisový materiál okresného súdu sp. zn. spolu s dovolaním generálneho

prokurátora bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predloţený na rozhodnutie

26. septembra 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupom podľa

predbeţne preskúmal dovolanie generálneho prokurátora ako aj predloţený

spisový materiál a zistil, ţe dovolanie je prípustné (, ),

bolo podané oprávnenou osobou ( ), po vyčerpaní riadneho

opravného prostriedku ( ) a tieţ v lehote a na mieste, kde moţno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Zároveň však zistil,

ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa

, lebo je zrejmé, ţe nie je splnený dôvod dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tieţ dovolací súd) úvodom pripomína,

ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného

prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom

poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov,

ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb.

Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom

v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom

konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola

vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Práve naopak z ust. expressis verbis vyplýva, ţe je viazaný dôvodmi

dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Generálny prokurátor v dovolaní uplatnil dôvod dovolania uvedený v ust. § 371 ods. 1

písm. i/ , podľa ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného

8

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať a meniť.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné

uviesť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu

je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy

prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia,

čo je zrejmé z dikcie Dovolací súd skutkové zistenia urobené

súdmi prvého a druhého stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu

ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa moţno v dovolaní

uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové

sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti

rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov.

Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, ţe nie je

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní

o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd

nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí

súdu druhého stupňa.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú

skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad

odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok

mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, ţe skutok nie je trestným činom.

Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, ţe rozhodnutie je zaloţené

na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym pouţitím iného

hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností

vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 aţ 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania

(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu,

spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 aţ § 43 Tr. zák.) a pod. i ukladania trestu

obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Toto ustanovenie sa vzťahuje

aj na nesprávne pouţitie iných právnych predpisov neţ , napr. Občianskeho

9

zákonníka, , zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto

majú priamy vzťah k právnej kvalifikácii skutku.

Predmetom dovolacieho konania bolo posúdiť, či súdy správne právne kvalifikovali

konanie obvineného PaedDr. M. M., ktorý podľa ustálených skutkových zistení oboch súdov

po tom, ako v sebaobrane zastrelil vodiacu medvedicu, ktorá na neho zaútočila, zastrelil aj 1,5

ročné mláďa tejto vodiacej medvedice, odstrel ihneď oznámil poľovnému hospodárovi

a následne si oba uhynuté jedince prisvojil (nakladal s nimi ako s vlastnými). Treba

poznamenať, ţe konanie obvineného PaedDr. M. M. spočívajúce v zastrelení vodiacej

medvedice bolo súdmi vyhodnotené ako konanie v krajnej v núdzi podľa

ust. § 24 Tr. zák., proti čomu generálny prokurátor v dovolaní nenamietal.

Podľa § 305 Tr. zák. (Porušovanie ochrany rastlín a ţivočíchov) v znení účinnom

do 19. decembra 2008,

(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody

a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov

reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu

a) poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí,

alebo zničí jej biotop,

b) usmrtí, zraní, chytí alebo premiestni chráneného ţivočícha alebo poškodí,

alebo zničí jeho biotop a obydlie,

c) poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, alebo

d) ohrozí chránený ţivočíšny druh alebo rastlinný druh,

potrestá sa odňatím slobody aţ na dva roky.

(2) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody

a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov

reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu

a) získa pre seba alebo obstará pre iného chráneného ţivočícha alebo chránenú

rastlinu, alebo vo väčšom rozsahu obstará pre iného ich exemplár,

b) pestuje, chová, spracúva, dováţa alebo vyváţa chránené rastliny alebo chránené

ţivočíchy, alebo exempláre alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí, alebo

10

c) zámerne odníme, falšuje, pozmení alebo inak neoprávnene pouţije nezameniteľné

označenie chránených ţivočíchov alebo exemplárov, potrestá sa odňatím slobody na šesť

mesiacov aţ tri roky.

(3) Odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo 2

a) závaţnejším spôsobom konania,

b) z osobitného motívu,

c) v značnom rozsahu,

d) v úmysle získať pre seba alebo iného značný prospech, alebo

e) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

alebo bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.

(4) Odňatím slobody na tri roky aţ osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 alebo 2

a) ako člen nebezpečného zoskupenia,

b) vo veľkom rozsahu, alebo

c) v úmysle zadováţiť sebe alebo inému prospech veľkého rozsahu.

Podľa § 310 Tr. zák. (Pytliactvo)

(1) Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu

rybárskeho práva tým, ţe bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase

ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba

alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa

odňatím slobody aţ na dva roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov aţ tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1

a) hromadne účinným alebo zavrhnutiahodným spôsobom,

b) v malom rozsahu, alebo

c) ako osoba, ktorá má osobitne uloţenú povinnosť chrániť ţivotné prostredie.

(3) Odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1

a) a uţ bol za taký čin odsúdený,

b) vo väčšom rozsahu, alebo

c) závaţnejším spôsobom konania.

11

(4) Odňatím slobody na tri roky aţ osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

(5) Odňatím slobody na štyri roky aţ desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák., prečin je

a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo

b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia

slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa ods. 2 cit. par., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho

následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa

je jeho závaţnosť nepatrná.

Podľa § 124 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2008, pri trestných činoch proti

ţivotnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom

majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie ţivotného prostredia do predošlého

stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 rozsahom činu

sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje,

vyváţa, dováţa, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu

z miesta, ktoré na jeho uloţenie nie je určené.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2008, škodou malou sa rozumie

škoda prevyšujúca sumu 8 000 Sk. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej

desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok

takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok

takej sumy. Tieto hľadiská sa pouţijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci

a rozsahu činu.

Podľa § 126 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2008,

(1) Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom

útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemoţno takto zistiť,

vychádza sa z účelne vynaloţených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci

alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

12

(2) Ak ide o ujmu na ţivotnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch

ţivočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených

veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy

alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne

záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.

(3) Ak nemoţno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa

odsekov 1 a 2 alebo ak sú váţne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej

ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby,

ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo

ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.

Podľa o ochrane prírody a krajiny v znení

účinnom do 30. novembra 2007 (ďalej len zákon o ochrane prírody a krajiny), druhy

európskeho významu a druhy národného významu môţe ministerstvo ustanoviť všeobecne

záväzným právnym predpisom za chránené rastliny a chránené ţivočíchy.

Podľa ods. 5 cit. par., druhy podľa odsekov 1 a 2 sa povaţujú za chránené v rozsahu

ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vydáva ich zoznam.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, chráneného ţivočícha

je zakázané

a) chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí,

b) rušiť v jeho prirodzenom vývine, najmä ho vyrušovať v dobe rozmnoţovania,

výchovy mláďat, zimného spánku, migrácie,

c) ničiť a poškodzovať jeho biotop, najmä obydlie, hniezdo, miesto rozmnoţovania,

získavania potravy, odpočinku, preperovania alebo zimovania,

d) ničiť jeho vývinové štádiá vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec,

e) zbierať jeho vývinové štádiá vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec,

f) drţať vrátane drţby prázdnych vajec z voľnej prírody,

g) chovať v ľudskej opatere,

h) predávať, kupovať alebo vymieňať a ponúkať s cieľom predaja alebo výmeny,

i) premiestňovať alebo prepravovať,

j) medzidruhovo kríţiť,

k) vyváţať.

13

Podľa ods. 7 cit. par., kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo uhynutého

chráneného ţivočícha v prírodnom prostredí alebo ten, kto sa o náleze dozvedel, je povinný

to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k nálezu došlo, orgánu ochrany prírody,

ktorý určí ďalšie nakladanie s takým chráneným ţivočíchom. Orgán ochrany prírody vedie

o oznámeniach písomnú evidenciu. Ak je nálezom poľovná zver, oznámi sa nález aj

uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody neurčí ďalšie

nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom. Ustanovenia § 103 ods. 2 platia primerane.

Podľa ods. 9 cit. par., podrobnosti o druhovej ochrane chránených ţivočíchov,

o evidencii chorých, poranených alebo inak poškodených a uhynutých chránených ţivočíchov

a zoznam vybraných druhov chránených ţivočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje podľa

odseku 8, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Predpisom vydaným na vykonanie zákona o ochrane prírody a krajiny bola vyhláška

Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky číslo (ďalej len

).

Podľa vyhlášky č. v znení účinnom do 14. januára 2008,

zoznam chránených ţivočíchov a prioritných druhov ţivočíchov je uvedený v prílohe č. 6,

časť A – Druhy európskeho významu, kde je ako druh európskeho významu, ktorý

sa na Slovensku prirodzene vyskytuje a ktorý sa zároveň povaţuje za pôvodný druh

chráneného ţivočícha, uvedený aj medveď hnedý (Ursus arctos). Jeho spoločenská hodnota

bola stanovená týmto predpisom na sumu 80.000,- Sk (2.655,51 €).

Z medzinárodného pohľadu je medveď hnedý vzácny a vyhynutím ohrozený ţivočích,

preto je v legislatíve EÚ zaradený medzi prísne chránené druhy (Smernica Rady 92/43/EHS

z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín

v znení neskorších predpisov). Medveď hnedý je zaradený medzi druhy chránené aj podľa

Dohovoru o ochrane európskych voľne ţijúcich organizmov a prírodných stanovíšť otvorený

na podpis 19. septembra 1979 v Berne (tzv. Bernská konvencia), ktorý Slovenská republika

ratifikovala a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. januára 1997 na základe článku

19 ods. 3. V súlade s článkom 22 ods. 1 dohovoru Slovenská republika uplatnila výhradu

voči dvom druhom ţivočíchov podľa prílohy č. II dohovoru (Prísne chránené druhy

14

ţivočíchov) - Canis lupus (vlk dravý) a Ursus arctos (medveď hnedý). (Oznámenie

Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky číslo )

Z citovaných predpisov je evidentné, ţe v čase skutku v roku 2007 bol medveď hnedý

zaradený medzi chránené druhy ţivočíchov so stanovenou spoločenskou hodnotou

80.000,- Sk (2.655,51 €). Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny ho bolo zakázané mimo

iné zraňovať alebo usmrtiť. V zmysle bol medveď

celoročne chránenou poľovnou zverou a na jeho ulovenie (odstrel) bola potrebná výnimka,

ktorú udeľovalo príslušné ministerstvo. Vzhľadom k spoločenskej hodnote preto kaţdé

úmyselné usmrtenie medveďa bez príslušného povolenia (výnimky) formálne napĺňalo znaky

skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov podľa

ust. § 305 Tr. zák., bez ohľadu na vek, veľkosť, prípadne zdravotný stav usmrteného jedinca.

Z rozsudku okresného súdu je zrejmé, ţe tento oslobodil obvineného

PaedDr. M. M. podľa spod bodu 1/ obţaloby, keď dospel k právnemu

záveru, ţe skutok v bode 1/ právne kvalifikovaný u obvineného

PaedDr. M. M. ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov podľa § 305

ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1,

ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. nie je trestným činom,

lebo obvinený PaedDr. M. M. konal v krajnej núdzi, pretoţe nebezpečenstvo priamo hroziace

z útoku medvedice na ţivot a zdravie strelca za daných okolností nebolo moţné odvrátiť inak

a zastrelením tejto šelmy bol spôsobený menej závaţný následok ako ten,

ktorý z jej útoku zjavne hrozil. Zákonné podmienky subsidiarity a proporcionality podľa

okresného súdu splnené boli. O tom, ţe obvinený PaedDr. M. M. konal v krajnej núdzi usúdil

okresný súd z nasledovného:

- pred vstupom do revíru sa zapísal do knihy návštev,

- z výpovede znalca vyplynulo, ţe medvedica išla priamo na strelca, bola strelená

z bezprostrednej blízkosti spredu,

- strieľal z legálne drţanej zbrane,

- zo spôsobu lovu takejto šelmy, miesta odkiaľ strieľal – zo zeme, čo je pri takejto

šelme a skúsenostiach strelca neštandardný spôsob lovu,

- v krátkom časovom úseku oznámil poľovnému hospodárovi, ţe zastrelil

medvedicu a naliehal, aby prišiel na miesto, volal mu viackrát a nakoniec uviedol,

ţe zver sa nachádza v garáţi u S. Z.,

15

- poľovný hospodár vyhotovil fotodokumentáciu úlovku,

- znalec pripustil, ţe medvieďa malo 1,5 roka, vek bol určený podľa chrupu a mohlo

byť zasiahnuté odrazenou strelou, ktorá postačuje na jeho usmrtenie,

- v revíri bola agresívna medvedica, čo potvrdili aj ďalší svedkovia, najmä svedok

Š. H. a

- napokon vzhľadom na majetkové pomery obvineného PaedDr. M. M., počet

poľovačiek aj v zahraničí, 25 rokov venovania sa poľovačke na to nebol obvinený

PaedDr. M. M. odkázaný.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, ţe z vykonaných dôkazov

vyplynulo, ţe medvedica bola zastrelená spredu, z krátkej vzdialenosti, pričom tieto okolnosti

spolu s okolnosťami, na ktoré poukázal okresný súd, viedli aj krajský súd k záveru,

ţe obvinený PaedDr. M. M. v tejto časti konania konal v krajnej núdzi. Vo vzťahu

k zastreleniu medvieďaťa krajský súd vytkol okresnému súdu, ţe sa nezaoberal otázkou,

či aj toto konanie spadá do medzí krajnej núdze a následne krajský súd vyvodil záver,

ţe zastrelenie medvieďaťa nie je moţné posudzovať ako krajnú núdzu, lebo medvieďa

neútočilo, čomu podľa krajského súdu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe bolo zastrelené zboku.

Z dôkazov vyplynulo, ţe obvinený PaedDr. M. M. zastrelil medvieďa aţ po tom,

kedy zastrelil medvedicu, ktorá na neho útočila, ktoré konanie by bolo moţné posúdiť

ako prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov v zmysle ustanovenia § 305 Tr. zák. tak,

ako to bolo uvedené v obţalobe, no pri posudzovaní tejto časti skutku krajský súd prihliadol

najmä k znaleckému posudku a k výpovediam poľovníkov, najmä hospodára a ostatných

skúsených poľovníkov, ktorí sa vyjadrili, ţe takéto medvieďa by vo voľnej prírode samotné

bez medvedice nepreţilo, keď by nebolo schopné si zadováţiť dostatočné mnoţstvo potravy

a najmä vyhrabať si brloh, v ktorom by bolo moţné prezimovať. Teda je moţné konštatovať,

ţe toto medvieďa by vo voľnej prírode uhynulo buď prirodzeným spôsobom, alebo by sa stalo

korisťou iných dravcov.

Vyhodnotením všetkých okolností krajský súd v tejto časti dospel k záveru,

ţe zastrelením medvieďaťa za daných okolností nedošlo k spáchaniu prečinu, a to vzhľadom

na ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., pretoţe závaţnosť takéhoto konania podľa názoru krajského súdu

je nepatrná. Konanie obvineného PaedDr. M. M. by bolo moţné posúdiť

iba ako priestupok proti poľovníctvu a vzhľadom k tomu, ţe od spáchania skutku uplynuli

16

uţ viac ako dva roky, nebolo moţné toto konanie postúpiť príslušnému poľovnému zdruţeniu

k priestupkovému konaniu.

Z uvedeného je zrejmé, ţe krajský súd pod bodom 1/ obţaloby uvedený skutok

nepovaţoval za prečin porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b/,

ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., tak ako bola postavená obţaloba, keďţe aplikoval

ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob

vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia

a pohnútku páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná. Konkrétnosti, ktoré v danom prípade

pokrývajú podmienky ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. krajský súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia riadne špecifikoval.

Rozdiel v ponímaní naplnenia, či nenaplnenia materiálnej stránky ţalovaného prečinu

na strane generálneho prokurátora a krajského súdu na druhej strane spočíval v podstate

v tom, ţe miera závaţnosti skutku bola podľa generálneho prokurátora podstatne vyššia

ako nepatrná, čo odôvodňoval predovšetkým spôsobom vykonania činu, teda zastrelením

mláďaťa, nezvratným následkom v podobe smrti zvieraťa, ako aj skutočnosti, ţe sa jednalo

o chráneného ţivočícha. Podľa názoru dovolacieho súdu naopak vytýkané skutočnosti nijak

podstatne nezvyšovali závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M.,

lebo tu generálny prokurátor v podstate poukazoval len na zákonné znaky skutkovej podstaty

ţalovaného prečinu (úmyselné usmrtenie chráneného ţivočícha s väčšou spoločenskou

hodnotou).

Podstatne vyššiu ako nepatrnú závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M.

vyvodzoval generálny prokurátor ďalej zo skutočnosti, ţe medvieďa malo šancu preţiť,

k čomu generálny prokurátor dospel na základe hodnotenia výpovede odborníka

Mgr. M. K., pričom krajskému súdu vytýkal, ţe si tento záver neosvojil,

ale sa naopak priklonil k názoru niektorých poľovníkov, podľa ktorých by medvieďa

vo voľnej prírode bez matky určite nepreţilo.

Podstata tejto námietky (pravdu má zoológ Mgr. K., nie poľovníci) je evidentne

zaloţená na inom hodnotení dôkazov. Dovolaciemu súdu neprináleţí v tomto konaní hodnotiť

jednotlivé výpovede svedkov a vyvodzovať z nich vlastné úsudky, preto ani nemôţe

na základe generálnym prokurátorom prezentovaného hodnotenia svedeckých výpovedí

17

dospieť k inému záveru o osude medvieďaťa, neţ k akému dospel krajský súd. Ide o okolnosť

skutkovú, ktorú dovolací súd nemôţe v tomto konaní prehodnocovať. Preto pokiaľ krajský

súd skutok spočívajúci v zastrelení medvieďaťa kvalifikoval ako prečin porušovania ochrany

rastlín a ţivočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

a s prihliadnutím na skutočnosti uvedené v ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. a tieţ s prihliadnutím

na záver, ţe by medvieďa bez matky (vodiacej medvedice) blíţiacu sa zimu aj tak nepreţilo,

posúdil závaţnosť konania obvineného PaedDr. M. M. ako nepatrnú, nemoţno krajskému

súdu v tomto smere nič vytknúť. Dovolací súd nemôţe na základe odlišného hodnotenia

dôkazov dospieť k inému záveru o miere závaţnosti spáchaného skutku.

Generálny prokurátor ďalej v dovolaní namietal, ţe obvinený PaedDr. M. M. napriek

tomu, ţe bol skúseným poľovníkom, porušil svojím konaním ustanovenia zákona

o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého je povinnosťou strelca, či uţ strieľal oprávnene

alebo neoprávnene, označiť takéhoto ţivočícha plombou a podľa zákona o poľovníctve

č. kaţdý kus ulovenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy sa označuje značkou

(§ 64) a po ulovení zveri je poľovník povinný vyznačiť údaje v Knihe revíru (§ 55 ods. 10).

Porušením týchto povinností a následným prisvojením si trofejí v podobe koţe s hlavou

medvedice a tela medvieďaťa mal obvinený PaedDr. M. M. naplniť skutkovú podstatu

prečinu pytliactva § 310 Tr. zák.

Okresný súd vo vzťahu k prečinu pytliactva podľa § 20, § 310 Tr. zák., ktorý obom

obvineným kládla súčasne za vinu obţaloba uzavrel, ţe obvinený PaedDr. M. M. konal

v krajnej núdzi, teda medveďov neulovil neoprávnene. Z tohto dôvodu sa nedopustil

ani trestného činu pytliactva, ktorý predpokladá, ţe páchateľ na seba prevedie (prisvojí si)

zver neoprávnene ulovenú... Okresný súd ďalej konštatoval, ţe ...porušenie povinností

na úseku poľovníctva nemalo vplyv na posúdenie skutku ako trestného činu pytliactva...

Okresný súd ďalej ustálil, ţe obvinený S. Z. obvinenému PaedDr. M. M. ničím nepomáhal len

mu poskytol priestor garáţe. Keď obvinený PaedDr. M. M. prišiel do tejto garáţe, obvinený

S. Z. nebol ani doma. Analýzou biologických stôp nebolo potvrdené, ţe medvede boli

prepravované na traktore obvineného S. Z..

Krajský súd vo vzťahu k prečinu pytliactva podľa § 20, § 310 Tr. zák. uzavrel,

ţe z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, ţe obvinený

PaedDr. M. M. po zastrelení predmetných zvierat, koţu z medvedice a malé medvieďa za

18

pomoci spoluobvineného S. Z. mali uloţené v garáţi rodinného domu, kde zavolali aj

hospodára poľovného zdruţenia V. H., tento sa s obvinenými rozprával, odfotil si koţu

z medvedice, ako aj medvieďa, vôbec sa nevyjadril, akým spôsobom obvinení so zastrelenými

zvieratami a koţou z medvedice majú nakladať, nepovedal im, ţe ulovené zvieratá boli

zastrelené neoprávnene, ani si neuplatnil vlastnícke právo ako zástupca poľovného zdruţenia

k týmto zvieratám. Preto ďalšie konanie obvineného PaedDr. M. M., ktorý koţu a medvieďa

dal na preparovanie, nemoţno povaţovať za prečin pytliactva v zmysle obţaloby okresného

prokurátora.

S vyššie uvedenými právnymi závermi krajského súdu sa dovolací súd taktieţ

stotoţnil. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 35 ods. 7 veta tretia zákona o ochrane prírody

a krajiny v znení účinnom do 30. novembra 2007, podľa ktorého ak je nálezom poľovná zver,

oznámi sa nález aj uţívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody

neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným ţivočíchom. V zmysle cit. par. bolo vecou

uţívateľa poľovného revíru, ktorého v týchto veciach zastupoval poľovný hospodár, aby určil

ďalšie nakladanie s usmrtenými medveďmi, ktoré mali status nielen chráneného ţivočícha,

ale zároveň boli v zmysle zákon o poľovníctve aj poľovnou zverou (aj keď sa lovili len

na výnimku). Konanie nemoţno označiť za prečin pytliactva práve preto, ţe obvinený

PaedDr. M. M. uţívateľovi poľovného revíru resp. jeho poľovnému hospodárovi usmrtenie

oboch medveďov riadne oznámil krátko po ich odstrele, čím uţívateľ poľovného revíru získal

dosah nad týmito jedincami a mohol a mal určiť ďalšie nakladanie s nimi.

Ak takéto nakladenie neurčil, nemoţno túto skutočnosť pričítať na ťarchu obvineného

PaedDr. M. M. a vyvodzovať z toho jeho trestnoprávnu zodpovednosť.

Vo vzťahu k ostatným dovolacím námietkam generálneho prokurátora, v rámci

ktorých obvinenému PaedDr. M. M. vytýkal porušenie ust. § 55 ods. 10, § 64,

, dovolací súd uvádza, ţe

o poľovníctve (ďalej len ) nadobudol účinnosť

aţ 1. septembra 2009. V posudzovanom prípade sa skutok stal 15. septembra 2007, teda

za účinnosti „starého“ v znení zákona Slovenskej

národnej rady č. a

(ďalej len ).

19

Týmto časovým súvislostiam generálny prokurátor v dovolaní nevenoval náleţitú

pozornosť. Obvinený PaedDr. M. M. svojim konaním nemohol porušiť cit. ust. zákona

o poľovníctve č. , lebo tento zákon v čase spáchania skutku nebol platný a

účinný. Mohol porušiť len ustanovenia v čase skutku platného a účinného zákona

o poľovníctve č. , čo sa síce v skutkovej vete výroku o vine uvádza, no absentuje

údaj o tom, ktoré konkrétne ustanovenie tohto zákona malo byť porušené. Treba zároveň

uviesť, ţe úprava v nebola ani zďaleka taká podrobná,

ako súčasná právna úprava obsiahnutá v zákone o poľovníctve. Zákon o poľovníctve

č. a vykonávacia vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výţivy Slovenskej

socialistickej republiky č. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu

niektorých druhov zvierat, v čase skutku neukladali strelcovi povinnosť značkovať ulovené

veľké šelmy. Táto „značkovacia“ povinnosť vyplývala z vyhlášky Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky číslo o spôsobe kontroly ulovenej

zveri, no vzťahovala sa len na raticovú zver, nie na veľké šelmy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, ţe dôvod dovolania predpokladaný ustanovením

evidentne nebol splnený, a preto podľa

uznesením dovolanie generálneho prokurátora odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová