Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
115/386210.f2a955.pdf
PDF · 110.11 KB
No categories available
7Sžso/78/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/78/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. Š., narodený
X., bytom U. č.d. X., zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, LL.D., advokátom, so sídlom
Humenné, Dubová ul. č. 4, proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave, Špitálska ul. č. 8, o dávku a príspevky v hmotnej núdzi, na odvolanie ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. júna 2011, č.k. 1S/9/2010-72, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. júna
2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. júna 2011, č.k. 1S/9/2010-72, podľa § 250j
ods. 1 OSP zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 8. januára 2010 číslo
AA/2010/00021, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom z 24. novembra 2009 číslo 2009/48495/1, podľa
ktorého ţalobca je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi
a dávka a príspevky v hmotnej núdzi mu neboli priznané.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca 16. septembra 2009 poţiadal Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné o pomoc v hmotnej núdzi. K tejto ţiadosti ako spoločne posudzované
osoby uviedol svoju manţelku V. Š. a štyri nezaopatrené deti M. Š, M. Š., M. Š., a P. Š. V čase
podania ţiadosti bol zamestnaný, jeho manţelka bola poberateľkou invalidného dôchodku a
ako nezamestnaná bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, syn M. bol
nezamestnaný študent 2. ročníka externého štúdia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej
práce svätej rodiny, ktorý bol do evidencie uchádzačov o zamestnanie zapísaný 19. mája 2009
a evidencia trvá aj naďalej. Ostatné deti ţalobcu M., M. a P. sú neplnoleté osoby navštevujúce
školskú dochádzku, resp. materskú školu a strednú školu. Súd dospel k záveru, ţe ţalobca
nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keď je občanom v hmotnej núdzi podľa zákona
č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o pomoci v hmotnej núdzi“) s nasledovným odôvodnením: "Z listinných dôkazov, ktoré sú
obsahom administratívneho spisu vyplýva, ţe aj keby ţalovaný pri posudzovaní príjmu
ţalobcu pre účely pomoci v hmotnej núdzi nevychádzal z jeho reálneho príjmu za príslušný
mesiac september 2009, v ktorom si ţalobca podal ţiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. t.j.
z výšky príjmu 454,79 €, ale z priemerného mesačného príjmu ţalobcu za posledných
12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, príjem ţalobcu a jeho manţelky pre účely
posudzovania hmotnej núdze by bol oveľa vyšší. Aj pri takomto určení príjmu pri vypočítanej
dávke podľa § 10 ods. 2 písm. d) cit. zákona vo výške 321,87 € nevznikol by ţalobcovi nárok
na priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevky. Ak by boli správne orgány vzali príjem
ţalobcu za predchádzajúcich 12 mesiacov, ako to namietal ţalobca, bol by tento príjem oveľa
vyšší a rozdiel by bol väčší ako je to teraz, pretoţe by bola započítaná do priemeru aj mzda za
december 2008. Správne orgány vychádzali z potvrdenia za mesiace august 2008 aţ júl 2009
ako to vyplýva z potvrdenia o čistom príjme ţalobcu z 3. septembra 2009 S.". S právnym
záverom ţalovaného sa súd v plnom rozsahu stotoţnil, pretoţe zo správneho konania na
obidvoch stupňoch vyplýva, ţe ţalobcovi ani jemu spoločne posudzovaným osobám nevznikol
nárok na aktivačný príspevok, na ochranný príspevok a zároveň, ţe dávka podľa ustanovenia §
10 ods. 9 citovaného zákona sa nezapočítava do dávky v hmotnej núdzi podľa § 10 ods. 2
citovaného zákona. Krajský súd zistil, ţe správne orgány postupovali pri posúdení ţiadosti
ţalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci v hmotnej núdzi a ich
postupom nedošlo k porušeniu zákonných práv ţalobcu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP s odôvodnením, ţe
ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá nárok na ich náhradu.
Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal ţaloba odvolanie. Namietal, ţe
rozhodnutím ţalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 6 zákona o hmotnej núdzi, pretoţe
ţalovaný neprihliadol na jeho ako aj manţelkin priemerný mesačný príjem za posledných 12
kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, ktorý mal ţalobca vo výške 461,81 € a jeho
manţelka 81,67 € je to spolu 556,23 € a nie 625,78 € , ako to tvrdil prvostupňový správny
orgán. Z takto vypočítaného príjmu po odpočítaní 25 % podľa § 5 ods. 4 písm. a/ a písm. d/
cit. zákona, t.j. príjem 121,1675 € na posudzovanie hmotnej núdze, zabezpečenia základných
ţivotných podmienok a pomoci hmotnej núdzi je vo výške 363,50 €. Tieţ namietal, ţe bol
porušený § 10 ods. 9 a ods. 10 cit. zákona, lebo mu mal byť priznaný príspevok minimálne
vo výške 17,20 € na maloleté deti M. a M., ktoré navštevujú povinnú školskú dochádzku a
syna Patrika, ktorý riadne navštevuje materskú škôlku a od 1. septembra 2009 nastúpil do 1.
ročníka základnej školy, t.j. spolu 51,60 €. Tieţ namietal nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného
v aplikácii § 12 ods. 1 a ods. 3 písm. c/ ods. 4 písm. a/ a písm. c/ cit. zákona. Tvrdil, ţe
aktivačný príspevok vo výške 63,07 € patrí synovi M., ktorý je v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, zúčastňoval sa na
menších obecných prácach, a aktivačný príspevok pre všetky fyzické osoby spoločne
posudzované spolu vo výške 315,35 € nebol zohľadnený. Ďalej namietal, ţe ţalovaný a ani
súd prvého stupňa sa nevysporiadali s jeho námietkou, ţe na daný prípad neaplikoval ţalovaný
§ 17 ods. 3 cit. zákona. Ţiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a ţalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne ţiadal priznať náhradu trov konania.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca v ţalobe neuviedol nové skutočnosti a dôkazy,
a preto nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu súdom.
Pri rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi postupoval v súlade so zákonom, ktorého aplikácia
bola v konečnom dôsledku pre ţalobcu nepriaznivá. Nemoţno hodnotiť postup ţalovaného
voči ţalobcovi pri vydaní rozhodnutia ako postup úmyselný, nesprávny a nespravodlivý a ani
ako diskriminujúci. Nesúhlasil s námietkou ţalobcu, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť
konať pred súdom lebo neuviedol ţiadny relevantný dôvod (ani na pojednávaní) v postupe
súdu, ktorým by znemoţnil ţalobcovi realizáciu procesných práv podľa Občianskeho súdneho
poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1
a § 250ja OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Zo spisov vyplýva, ţe ţalobca v ţalobe a rovnako aj v odvolaní proti rozsudku súdu
prvého stupňa poukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona
preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného. Predovšetkým namietal, ţe ţalovaný pri
posudzovaní hmotnej núdze v rozpore s § 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zisťoval len
príjem za kalendárny mesiac, v ktorom podal ţiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a neprihliadol
na priemerný mesačný príjem získaný za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním
ţiadosti, t.j. v období od augusta 2008 do augusta 2009. Tieţ namietal rozpor vo výpočte
sumy nárokov v hmotnej núdze upravených v § 10 ods. 9, ods. 10 v súvislosti s § 17 cit.
zákona (dávka pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných ţivotných podmienok
a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku) ako aj v § 12 cit.
zákona (aktivačný príspevok). K týmto namietaným rozporom ţalovaný síce
v preskúmavanom rozhodnutí zaujal svoje stanovisko ale ţalobca naďalej trval na
nezákonnosti rozhodnutia s tým, ţe v tejto časti bol ukrátený na svojom práve.
Úlohou súdu bolo preskúmať, či ţalovaný pri rozhodovaní o nároku ţalobcu
rešpektoval hmotno-právne ako aj procesnoprávne predpisy a či v súlade s nimi vec o nároku
o pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodol.
Ustanovenie § 157 ods. 2 OSP upravuje obsahové náleţitosti súdneho rozhodnutia.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je procesným právom účastníka, pretoţe len
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi moţnosť náleţite
skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu voči ktorému chce vyuţiť moţnosť podať
opravný prostriedok.
Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva potreba riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, i keď nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument
účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede
súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu. Dôvody
musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, nestačí len odkaz na
určité časti zákonov.
Ak rozsudok súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, je
nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na
spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom
(čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 237 písm. f/ OSP),
pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci opravných prostriedkov.
Krajský súd však pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného dôsledne
nerešpektoval zásady obsahujúce poţiadavku na spravodlivý súdny proces. Rozsiahle
odôvodnenie rozsudku podrobne obsahuje odôvodnenie podanej ţaloby, vyjadrenie
ţalovaného, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia
ţalovaného. Následne krajský súd uviedol skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané a bez
bliţšieho odôvodnenia a bez právnej argumentácie v ţalobe namietaných skutočností sa
stotoţnil s právnym záverom ţalovaného.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa nie
je v súlade s § 157 ods. 2 OSP, pretoţe je nepresvedčivý, nezrozumiteľný a pre odvolací súd
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský súd svoje zistenia presvedčivo
neodôvodnil, pretoţe z odôvodnenia rozsudku nemoţno zistiť, akými úvahami sa krajský súd
riadil, lebo nezaujal právne stanovisko k namietaným vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré
podľa ţalobcu spôsobili nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného.
Odvolací súd preto nedostatky v procesnom postupe súdu prvého stupňa povaţoval za
natoľko závaţné, ţe rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci týkajúce sa § 6 zákona o hmotnej núdzi
poznamenáva, ţe na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných ţivotných
podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje predovšetkým príjem za kalendárny mesiac,
v ktorom bola podaná ţiadosť o posúdenie hmotnej núdze (v danom prípade september 2009).
Správny orgán však je povinný sa oboznámiť aj s priemerným mesačným príjmom za
posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti t.j. za obdobie od augusta 2008
do augusta 2009 a v rozhodnutí potom zdôvodniť, prečo na tento zistený priemerný mesačný
príjem pri posudzovaní hmotnej núdze neprihliadol.
Súd prvého stupňa preto v ďalšom konaní vec znova posúdi a vysporiada sa
so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a vo veci znovu rozhodne s poukazom na
procesné ustanovenia, aj s náleţitým odôvodnením.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová