Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/78/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. Š., narodený

X., bytom U. č.d. X., zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, LL.D., advokátom, so sídlom

Humenné, Dubová ul. č. 4, proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v

Bratislave, Špitálska ul. č. 8, o dávku a príspevky v hmotnej núdzi, na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. júna 2011, č.k. -72, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. júna

2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. júna 2011, č.k. -72, podľa § 250j

ods. 1 zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 8. januára 2010 číslo

, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom z 24. novembra 2009 číslo 2009/48495/1, podľa

ktorého ţalobca je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi

a dávka a príspevky v hmotnej núdzi mu neboli priznané.

V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca 16. septembra 2009 poţiadal Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Humenné o pomoc v hmotnej núdzi. K tejto ţiadosti ako spoločne posudzované

osoby uviedol svoju manţelku V. Š. a štyri nezaopatrené deti M. Š, M. Š., M. Š., a P. Š. V čase

podania ţiadosti bol zamestnaný, jeho manţelka bola poberateľkou invalidného dôchodku a

ako nezamestnaná bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, syn M. bol

nezamestnaný študent 2. ročníka externého štúdia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej

práce svätej rodiny, ktorý bol do evidencie uchádzačov o zamestnanie zapísaný 19. mája 2009

a evidencia trvá aj naďalej. Ostatné deti ţalobcu M., M. a P. sú neplnoleté osoby navštevujúce

školskú dochádzku, resp. materskú školu a strednú školu. Súd dospel k záveru, ţe ţalobca

2

nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keď je občanom v hmotnej núdzi podľa zákona

č. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o pomoci v hmotnej núdzi“) s nasledovným odôvodnením: "Z listinných dôkazov, ktoré sú

obsahom administratívneho spisu vyplýva, ţe aj keby ţalovaný pri posudzovaní príjmu

ţalobcu pre účely pomoci v hmotnej núdzi nevychádzal z jeho reálneho príjmu za príslušný

mesiac september 2009, v ktorom si ţalobca podal ţiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. t.j.

z výšky príjmu 454,79 €, ale z priemerného mesačného príjmu ţalobcu za posledných

12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, príjem ţalobcu a jeho manţelky pre účely

posudzovania hmotnej núdze by bol oveľa vyšší. Aj pri takomto určení príjmu pri vypočítanej

dávke podľa § 10 ods. 2 písm. d) cit. zákona vo výške 321,87 € nevznikol by ţalobcovi nárok

na priznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevky. Ak by boli správne orgány vzali príjem

ţalobcu za predchádzajúcich 12 mesiacov, ako to namietal ţalobca, bol by tento príjem oveľa

vyšší a rozdiel by bol väčší ako je to teraz, pretoţe by bola započítaná do priemeru aj mzda za

december 2008. Správne orgány vychádzali z potvrdenia za mesiace august 2008 aţ júl 2009

ako to vyplýva z potvrdenia o čistom príjme ţalobcu z 3. septembra 2009 S.". S právnym

záverom ţalovaného sa súd v plnom rozsahu stotoţnil, pretoţe zo správneho konania na

obidvoch stupňoch vyplýva, ţe ţalobcovi ani jemu spoločne posudzovaným osobám nevznikol

nárok na aktivačný príspevok, na ochranný príspevok a zároveň, ţe dávka podľa ustanovenia §

10 ods. 9 citovaného zákona sa nezapočítava do dávky v hmotnej núdzi podľa § 10 ods. 2

citovaného zákona. Krajský súd zistil, ţe správne orgány postupovali pri posúdení ţiadosti

ţalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci v hmotnej núdzi a ich

postupom nedošlo k porušeniu zákonných práv ţalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s odôvodnením, ţe

ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá nárok na ich náhradu.

Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal ţaloba odvolanie. Namietal, ţe

rozhodnutím ţalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 6 zákona o hmotnej núdzi, pretoţe

ţalovaný neprihliadol na jeho ako aj manţelkin priemerný mesačný príjem za posledných 12

kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti, ktorý mal ţalobca vo výške 461,81 € a jeho

manţelka 81,67 € je to spolu 556,23 € a nie 625,78 € , ako to tvrdil prvostupňový správny

orgán. Z takto vypočítaného príjmu po odpočítaní 25 % podľa § 5 ods. 4 písm. a/ a písm. d/

cit. zákona, t.j. príjem 121,1675 € na posudzovanie hmotnej núdze, zabezpečenia základných

ţivotných podmienok a pomoci hmotnej núdzi je vo výške 363,50 €. Tieţ namietal, ţe bol

3

porušený § 10 ods. 9 a ods. 10 cit. zákona, lebo mu mal byť priznaný príspevok minimálne

vo výške 17,20 € na maloleté deti M. a M., ktoré navštevujú povinnú školskú dochádzku a

syna Patrika, ktorý riadne navštevuje materskú škôlku a od 1. septembra 2009 nastúpil do 1.

ročníka základnej školy, t.j. spolu 51,60 €. Tieţ namietal nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného

v aplikácii § 12 ods. 1 a ods. 3 písm. c/ ods. 4 písm. a/ a písm. c/ cit. zákona. Tvrdil, ţe

aktivačný príspevok vo výške 63,07 € patrí synovi M., ktorý je v evidencii uchádzačov o

zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, zúčastňoval sa na

menších obecných prácach, a aktivačný príspevok pre všetky fyzické osoby spoločne

posudzované spolu vo výške 315,35 € nebol zohľadnený. Ďalej namietal, ţe ţalovaný a ani

súd prvého stupňa sa nevysporiadali s jeho námietkou, ţe na daný prípad neaplikoval ţalovaný

§ 17 ods. 3 cit. zákona. Ţiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a

vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil a ţalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne ţiadal priznať náhradu trov konania.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobca v ţalobe neuviedol nové skutočnosti a dôkazy,

a preto nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu súdom.

Pri rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi postupoval v súlade so zákonom, ktorého aplikácia

bola v konečnom dôsledku pre ţalobcu nepriaznivá. Nemoţno hodnotiť postup ţalovaného

voči ţalobcovi pri vydaní rozhodnutia ako postup úmyselný, nesprávny a nespravodlivý a ani

ako diskriminujúci. Nesúhlasil s námietkou ţalobcu, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť

konať pred súdom lebo neuviedol ţiadny relevantný dôvod (ani na pojednávaní) v postupe

súdu, ktorým by znemoţnil ţalobcovi realizáciu procesných práv podľa Občianskeho súdneho

poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

4

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Zo spisov vyplýva, ţe ţalobca v ţalobe a rovnako aj v odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa poukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona

preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného. Predovšetkým namietal, ţe ţalovaný pri

posudzovaní hmotnej núdze v rozpore s § 6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zisťoval len

príjem za kalendárny mesiac, v ktorom podal ţiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a neprihliadol

na priemerný mesačný príjem získaný za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním

ţiadosti, t.j. v období od augusta 2008 do augusta 2009. Tieţ namietal rozpor vo výpočte

sumy nárokov v hmotnej núdze upravených v § 10 ods. 9, ods. 10 v súvislosti s § 17 cit.

zákona (dávka pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných ţivotných podmienok

a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku) ako aj v § 12 cit.

zákona (aktivačný príspevok). K týmto namietaným rozporom ţalovaný síce

v preskúmavanom rozhodnutí zaujal svoje stanovisko ale ţalobca naďalej trval na

nezákonnosti rozhodnutia s tým, ţe v tejto časti bol ukrátený na svojom práve.

Úlohou súdu bolo preskúmať, či ţalovaný pri rozhodovaní o nároku ţalobcu

rešpektoval hmotno-právne ako aj procesnoprávne predpisy a či v súlade s nimi vec o nároku

o pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodol.

Ustanovenie upravuje obsahové náleţitosti súdneho rozhodnutia.

Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je procesným právom účastníka, pretoţe len

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi moţnosť náleţite

skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu voči ktorému chce vyuţiť moţnosť podať

opravný prostriedok.

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva potreba riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, i keď nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument

účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede

súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k jeho rozhodnutiu. Dôvody

5

musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, nestačí len odkaz na

určité časti zákonov.

Ak rozsudok súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na

spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom

(čo zakladá vadu konania podľa v spojení s ),

pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu

v rámci opravných prostriedkov.

Krajský súd však pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného dôsledne

nerešpektoval zásady obsahujúce poţiadavku na spravodlivý súdny proces. Rozsiahle

odôvodnenie rozsudku podrobne obsahuje odôvodnenie podanej ţaloby, vyjadrenie

ţalovaného, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia

ţalovaného. Následne krajský súd uviedol skutočnosti, ktoré mal súd za preukázané a bez

bliţšieho odôvodnenia a bez právnej argumentácie v ţalobe namietaných skutočností sa

stotoţnil s právnym záverom ţalovaného.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa nie

je v súlade s , pretoţe je nepresvedčivý, nezrozumiteľný a pre odvolací súd

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský súd svoje zistenia presvedčivo

neodôvodnil, pretoţe z odôvodnenia rozsudku nemoţno zistiť, akými úvahami sa krajský súd

riadil, lebo nezaujal právne stanovisko k namietaným vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré

podľa ţalobcu spôsobili nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného.

Odvolací súd preto nedostatky v procesnom postupe súdu prvého stupňa povaţoval za

natoľko závaţné, ţe rozsudok krajského súdu podľa a a

v spojení s a veta druhá zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci týkajúce sa § 6 zákona o hmotnej núdzi

poznamenáva, ţe na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných ţivotných

podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje predovšetkým príjem za kalendárny mesiac,

v ktorom bola podaná ţiadosť o posúdenie hmotnej núdze (v danom prípade september 2009).

6

Správny orgán však je povinný sa oboznámiť aj s priemerným mesačným príjmom za

posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním ţiadosti t.j. za obdobie od augusta 2008

do augusta 2009 a v rozhodnutí potom zdôvodniť, prečo na tento zistený priemerný mesačný

príjem pri posudzovaní hmotnej núdze neprihliadol.

Súd prvého stupňa preto v ďalšom konaní vec znova posúdi a vysporiada sa

so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a vo veci znovu rozhodne s poukazom na

procesné ustanovenia, aj s náleţitým odôvodnením.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho

konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová