Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/215/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci navrhovateľa Ľ. Š., bytom K., S. ul. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 15.

januára 2010, číslo BA-5581/2010, o úrazovej rente, na odvolanie odporkyne, proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 1. júla 2010, č.k. -32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 1. júla 2010,

č.k. -32, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 1. júla 2010, č.k. -32, podľa

zrušil rozhodnutie z 15. januára 2010 číslo BA-5581/2010, ktorým

odporkyňa podľa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v spojení s § 112 ods. 1 písm. a) zákona

o sociálnom poistení, rozhodla o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu v sume 445,20 €

mesačne s účinnosťou od 1. januára 2008 s následnými zákonnými zvýšeniami a vec vrátil

odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

2

Z odôvodnenia vyplýva, že odporkyňa pri výpočte priemerného zárobku

rozhodujúceho pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

vzniknutej chorobou z povolania mala vychádzať z ustanovenia

(v znení účinnom od 1. júla 2003), a teda musela priemerný zárobok upraviť o výšku

priznaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upraveného priemerného

zárobku. Krajský súd zaujal právny názor, že navrhovateľovi od 1. januára 2004

do 21. decembra 2003, patrí úrazová renta v sume nezníženej o daň z príjmov.

Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním odporkyňa. Žiadala, aby

najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil a jej rozhodnutie potvrdil, ako vecne správne.

Namietala, že pri výpočte výšky transformovanej úrazovej renty podľa § 293ao zákona

o sociálnom poistení vychádzala z priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrad za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vzniknutej chorobou z povolania,

ktorého výška bola zistená v rozsudku Okresného súdu Prievidza z 12. decembra 2007, č.k.

-155 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca 2009, č.k.

-186. Nesúhlasila s názorom krajského súdu, že navrhovateľovi od 1. januára

2004 do 21. decembra 2003 patrí úrazová renta v sume nezníženej o daň z príjmov.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s

a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.

Podľa § 293ao zákona o sociálnom poistení, ak pri určení výšky náhrady za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako

úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie

pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tejto úrazovej renty má

trvať aj po decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31. decembri 2007

v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 % minimálnej mzdy

zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila

3

k 31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety

na žiadosť jej poberateľa. Ak suma úrazovej renty určená podľa prvej vety je nižšia ako suma

úrazovej renty vyplácanej k 31. decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej

suma je vyššia.

Zo spisov vyplýva, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

a postupu žalovanej o úrazovej rente vypočítanej podľa § 293ao zákona o sociálnom poistení

na základe žiadosti navrhovateľa.

Navrhovateľ namietal, že odporkyňa od 1. januára 2004 pri výpočte úrazovej renty

nesprávne valorizovala priemerný zárobok navrhovateľa vo výške 21 336 Sk, ktorý už

odporkyňa znížila o daň z príjmu (odporkyňa už od výšky straty na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti odpočítala preddavok na daň).

Najvyšší súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a postup

odporkyne pri určení výšky sumy úrazovej renty od 1. januára 2004 za nezodpovedajúcu

zákonu.

Valorizáciu navrhovateľovho priemerného zárobku vo výške 18 158 Sk (4. štvrťrok

1999) mala odporkyňa vykonať od 1. júla 2002 o 8,2 % a od 1. júla 2003 o 9,3 %, čo ani

nebolo sporné. V zmysle (účinného od 1. júla 2003) sa

priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady upravuje o výšku

priznávaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných

zárobkov, počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti, pri vzniku invalidity, alebo

čiastočnej invalidity. Odporkyňa však nepostupovala v súlade s citovaným ustanovením, lebo

od 1. júla 2003 upravila priemerný zárobok o 9,3 %, vypočítaných z pôvodnej výšky

18 158 Sk a teda úpravu nerealizovala postupne.

K námietke odporkyne, že pri výpočte výšky transformovanej úrazovej renty podľa

§ 293ao zákona o sociálnom poistení vychádzala z priemerného zárobku rozhodujúceho pre

výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej

chorobou z povolania, stanoveného v rozsudku Okresného súdu Prievidza z 12. decembra

2007, č.k. -155 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 12. marca

2009, sp. zn. treba uviesť, že záväzný je výrok právoplatného rozsudku (§ 159

4

ods. 2 ) a nie jeho odôvodnenie, navyše v uvedenom konaní boli predmetom sporu iné

otázky, ako stanovenie výšky valorizovaného priemerného zárobku. Odporkyňa bola povinná

rozhodnúť v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a teda nemohla prevziať výšku

valorizovaného priemerného zárobku navrhovateľa z odôvodnenia rozhodnutia z iného

konania, bez jej náležitého odôvodnenia.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol zrazený preddavok na daň súčasťou náhrady

straty na zárobku, ktorá navrhovateľovi patrila a preto za úrazovú rentu môže byť považovaná

ako navrhovateľovi patriaca podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, len taká

náhrada za stratu na zárobku, ktorá zodpovedá nároku príjemcu, vrátane odvedeného

preddavku na daň.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporkyne

nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s a , lebo úspešný navrhovateľ si náhradu trov

neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová