Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžhpu/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Milučkého,

v právnej veci ţalobcu: S. T., A., K., B., IČO : X., zastúpeného J.. E. H., advokátkou, so

sídlom R., B., proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom

Drieňová 24, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

2005/DZ/R/2/138 zo dňa 21. decembra 2005, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. – 153 zo dňa 18. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 153 zo dňa 18. marca 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 2005/DZ/R/2/138 zo dňa 21. decembra 2005 podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/, d/

z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 1 309,77 €

k rukám jeho právnej zástupkyne J.. E. H., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 zo dňa

21. decembra 2005 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 2005/DZ/2/1/047 zo dňa

14. apríla 2005.

2

V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe pokiaľ ide o vymedzenie pôsobnosti medzi

Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky a ţalovaným, podľa

Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku

len „zák. o elektronických komunikáciách“), telekomunikačný úrad je predovšetkým

regulačným orgánom pri poskytovaní telekomunikačných sluţieb. Dotknutý prípad sa týka

trhu poskytovania sluţby určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú sieť s miestnymi

vedeniami, čo nespadá pod reguláciu telekomunikačného úradu, ktorý je sektorovým

regulátorom a jeho pôsobnosť je zaloţená na princípe predchádzajúceho stanovenia

podmienok pre dobré fungovanie trhu, ţalovaný je kompetentný pôsobiť na neregulovaných

troch ako v prejednávanom prípade. Ţalovaný je prierezovým regulátorom trhu a jeho

pôsobnosť je zaloţená na princípe následnej ochrany pri zistení porušenia záujmov

chránených o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení

o organizácii ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o ochrane hosp. súťaţe“).

Krajský súd ďalej uviedol, sluţba určenia a rezervácie bodov napojenia má

ekonomickú hodnotu pre projektanta, keďţe je predpokladom výkonu jeho podnikateľskej

činnosti. Je zjavné, ţe existuje dopyt a ponuka po takejto sluţbe poskytovanej projektantmi,

aj keď poskytovanie určenia a rezervácie bodov napojenia uskutočňuje ţalobca bezplatne

/rezerváciu po dobu viac ako 1 rok ţalobca spoplatňuje/. Súd sa stotoţnil s priestorovým

vymedzením relevantného trhu ako aj s tým, ţe poskytovanie telekomunikačných sluţieb

v plnom rozsahu umoţňuje len pevná verejná telekomunikačná sieť s miestnymi vedeniami,

a preto je nezastupiteľná. Ţalobca bol v skúmanom období jediným vlastníkom pevnej

verejnej telekomunikačnej siete s miestnymi vedeniami, nemal ţiadneho reálneho konkurenta,

keďţe ţiadny iný podnik nemal takúto sieť vybudovanú. Komplexné telekomunikačné sluţby

bez účasti ţalobcu nebolo moţné poskytovať, iní operátori nemali so ţalobcom uzatvorené

zmluvy o pripojení, ţalobca bol jediným podnikateľom, ktorý mohol zabezpečiť a poskytovať

relevantnú sluţbu.

Podľa krajského súdu bolo odmietnutie určenia a rezervácie bodov napojenia pre

I.. Ţ. bez ďalších objektívnych dôvodov zneuţitím dominantného postavenia, ktorého

následkom boli obmedzené moţnosti poskytovania sluţieb vypracovania projektovej

dokumentácie napojenia stavby na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť. Bez relevantnej

sluţby bolo znemoţnené I.. Ţ. plniť jeho zmluvné záväzky voči investorom a títo boli

3

obmedzení v slobodnom výbere projektanta. Z argumentácie ţalobcu nevyplynuli ţiadne

váţne dôvody odmietnutia poskytnutia relevantnej sluţby, ţalobca mal moţnosť pravidelnej

kontroly činnosti projektanta, keďţe mu odsúhlasoval kaţdý stupeň projektovej

dokumentácie. Ţalobca tým, ţe oznámil I.. Ţ., ţe poţadované body napojenia určil pre vlastnú

potrebu mu nedal moţnosť rozhodnutia, či túto časť projektovej dokumentácie by projektant

obstaral v subdodávke od ţalobcu, ale jednoznačne mienil túto sluţbu obstarať sám.

V súvislosti s prešetrovaním na relevantnom trhu krajský súd uviedol, ţe táto etapa nie

je súčasťou preskúmavaného správneho konania, avšak je nevyhnutná pre získavanie

informácií potrebných pre začatie správneho konania a ţalobca by musel vyuţiť iné právne

cesty na svoju prípadnú ochranu voči tvrdeným nezákonným zásahom ţalovaného.

Pokiaľ ţalobca namietal nezákonnosť výroku druhostupňového rozhodnutia, krajský

súd, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným

v uznesení sp. zn. zo dňa 26. októbra 2010, uviedol, ţe napriek neobsiahnutiu

celého predmetu konania v rozhodnutí o rozklade, keď nebolo rozhodnuté o všetkých bodoch

výroku, ktoré boli rozkladom napadnuté, tento postup ţalovaného nemoţno povaţovať

za takú vadu, ktorá by sama osebe mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Výšku uloţenej pokuty krajský súd povaţoval za dostatočne odôvodnenú, uloţenú

v súlade so zákonom.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 16. mája 2011

odvolanie, v ktorom uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave nesprávne vec právne posúdil,

a navyše sa dôsledne neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

vyjadreným v uznesení sp. zn. zo dňa 26. októbra 2010, keď neposúdil ţalobu

s ohľadom na všetky relevantné námietky tam uvedené, a to najmä z dôvodu, ţe rozhodol tak,

ţe sa stotoţnil s odôvodneniami ţalovaného bez toho, aby tieto konfrontoval s námietkami

ţalobcu.

Uviedol, ţe činnosť ţalobcu spočívajúca v určovaní a rezervácii bodov napojenia na

jeho sieť nemá povahu sluţby (tovaru) v zmysle ustanovenia § l zák. o ochrane hosp. súťaţe,

nakoľko v danom prípade nejde o súbeh ponuky a dopytu po takejto činnosti, ktorá by bola

odplatná. Sluţba, v súlade s poznatkami všeobecnej ekonomickej teórie, predstavuje

produktívnu uţitočnú ľudskú činnosť, ktorá nemá hmotnú podobu a slúţi na uspokojovanie

ekonomických potrieb človeka (v danom kontexte spotrebiteľa alebo uţívateľa); má určitú

4

ekonomickú hodnotu pre toho, komu sa poskytuje, resp. komu je určená a súbeţne má

aj určitú ekonomickú hodnotu pre toho, kto takúto sluţbu poskytuje. Podľa ustanovenia

§ l v spojení s § 3 ods. 3, 4 a 5 zák. o ochrane hosp. súťaţe musí ísť o sluţbu, ktorá

sa poskytuje na trhu, je schopná uspokojiť určitú potrebu uţívateľov a má takú fyzikálnu

a technickú charakteristiku, cenu a účel pouţitia, aby ju bolo moţné skúmať z hľadiska jej

zhodnosti alebo vzájomnej zastupiteľnosti s inými sluţbami.

Činnosť spočívajúca v určení a rezervácii bodu napojenia na sieť ţalobcu predstavuje

úkon (nie však právny), ktorý spočíva v predbeţnom zakreslení moţného budúceho napojenia

koncových uţívateľov (t.j. nie projektanta ani investora) na sieť ţalobcu za účelom moţného

poskytovania určitého rozsahu elektronických komunikačných sluţieb, ak k uzavretiu zmluvy

o pripojení podľa § 43 zák. o elektronických komunikáciách dôjde. Nemá povahu právneho

úkonu, ktorým by sa ţalobca jednostranne zaväzoval v prospech neurčených tretích osôb

pripojiť tieto do siete ţalobcu a poskytovať im s tým súvisiace úkony, keď nie je zrejmé,

či výstavba stavby bude stavebným úradom schválená a i.

Určovanie a rezervácia bodu napojenia nie je právnym predpisom poţadovanou

náleţitosťou projektu stavby, bez ktorej by príslušný stavebný úrad nevydal územné prípadne

stavebné povolenie na stavbu. Tým sa stráca jej potenciálna ekonomická hodnota pre

projektantov. Ustanovenia , vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Stavebného zákona neobsahujú povinnosť predloţiť doklad o určení

a rezervovaní bodu napojenia na sieť ţalobcu (resp. predloţiť projekt napojenia na sieť

ţalobcu). Rovnaká povinnosť nevyplýva ani z vyhlášky č. o podrobnejšej úprave

územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

Ak projektant v projektovej dokumentácii neuvedie moţnosť napojenia stavby na

akúkoľvek elektronickú komunikačnú sieť, nepôjde o vadu projektovej dokumentácie, ktorá

by bola dôvodom prerušenia príslušného stavebného konania alebo zamietnutia umiestnenia

prípadne povolenia stavby príslušným stavebným úradom.

Cena sluţby je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zák. o ochrane hosp. súťaţe

podstatným pojmovým znakom sluţby. Táto činnosť nemá ekonomickú hodnotu vyčísliteľnú

cenou, prípadne iným merítkom porovnateľnosti a nie je ani predmetom právnych

záväzkových vzťahov. Ekonomickú hodnotu má aţ samotné pripojenie koncových uţívateľov

do siete ţalobcu, ktoré sa určuje poplatkom za pripojenie. Zakreslenie bodu napojenia na sieť

ţalobcu nemá charakter sluţby poskytovanej na trhu.

5

Ţalobca ďalej uviedol, ţe ţalovaný v kontexte ustanovení § 3 ods. 3, 4, 5 a 6 zák.

o ochrane hosp. súťaţe pri určovaní relevantného trhu bol povinný odôvodniť ním stanovený

relevantný trh z hľadiska presnej identifikácie priestorového a časového súbehu ponuky

a dopytu takých identifikovaných tovarov, ktoré sú na uspokojenie konkrétnych potrieb

identifikovaných uţívateľov zhodné alebo vzájomne zastupiteľné, a to z hľadiska určených

a skúmaných fyzikálnych a technických charakteristík, ceny a identifikovaného účelu

pouţitia. Pri skúmaní priestorového hľadiska relevantného trhu bol ţalovaný povinný skúmať

homogenitu súťaţných podmienok, aby dokázal dospieť k záveru, ţe ním určený priestorový

relevantný trh by mohol byť odčlenený od ostatných území s ním definovanými odlišnými

súťaţnými podmienkami.

Pri určovaní relevantného trhu ţalovaný v rozpore so zákonom nesprávne definoval

tovar (sluţbu), nakoľko neskúmal cenu sluţby ani jej fyzikálnu a technickú charakteristiku,

v rozpore so Stavebným zákonom definoval účel pouţitia určenej sluţby. Vôbec

sa nezaoberal vymedzením priestorového a časového súbehu ponuky a dopytu po sluţbe a pri

identifikácii zhodnosti a zameniteľnosti sluţby sa spoľahol na zistenia analýzy, ktorú však

v ţiadnej časti ktoréhokoľvek rozhodnutia ţalovaného vôbec nešpecifikuje, ani s jej obsahom

neoboznamuje.

Ţalobca uviedol, ţe na území Slovenskej republiky v rozhodnom čase poskytovalo

sluţby elektronických komunikácií prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete

27 podnikateľov. Ţalovaný vôbec neskúmal otázku zhodnosti a zameniteľnosti sluţby, a preto

ani nevykonával dokazovanie v tom smere, aby spoľahlivo zistil stav prepojenosti

jednotlivých poskytovateľov elektronických sluţieb vo verejnej sieti (v súvislosti

s moţnosťou vyuţívať sluţby verejnej elektronickej komunikačnej siete nie je podstatné

hľadisko jej vlastníctva, ale podstatným z hľadiska § 28 zák. o elektronických komunikáciách

je právo kaţdého podniku poskytujúceho verejnú sieť prepojiť svoju sieť so sieťou iného

podniku poskytujúceho verejnú sieť).

Druhostupňový orgán ţalovaného zmenil relevantný trh a určil ho ako trh

poskytovania sluţby určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú

sieť s miestnymi vedeniami, keď dospel k záveru, ţe táto zmena predstavuje len upresnenie

relevantného trhu, ktoré nemá vplyv na posúdenie dominantného postavenia ţalobcu, ani na

celkové posúdenie prípadu.

6

Takto inak definovaný relevantný trh však v sebe minimálne obsahuje aj iné pevné

elektronické komunikačné siete, neţ je tá, ktorú spravuje ţalobca, tieto však

v druhostupňovom rozhodnutí ţalovaný nijako neskúmal, aj keď o nich vedomosť mal.

Z dôvodu, ţe ţalovaný kvalitatívne zmenil definovanie relevantného trhu, bol povinný

dôsledne skúmať a identifikovať všetky zákonom poţadované náleţitosti skúmania pri

určovaní relevantného trhu, resp. takýmto skúmaním mal poveriť prvostupňový orgán.

Ţalobca ďalej namietal, ţe ţalovaný v oboch rozhodnutiach ignoroval pojmy

a termíny pouţívané v oblasti elektronických komunikácií. V ustanovení § 2 a nasl. zák.

o elektronických komunikáciách zákonodarca presne definuje pojmy týkajúce sa oblasti

elektronických komunikácií, pojmy "telekomunikačná sieť" a "miestne vedenia" nepozná.

Ak ţalovaný tieto termíny pouţil, a v ţiadnom právnom predpise vymedzené nie sú, bolo jeho

povinnosťou presne identifikovať a vysvetliť, čo pod ich pouţitím pre účely konkrétneho

správneho konania rozumel. Neobstojí argument, ţe aj ţalobca pouţíval pojem

telekomunikačné sluţby (pod poskytovaním ktorých nemusel rozumieť ten istý rozsah sluţieb

ako ţalovaný), ani argument, ţe tieto pojmy ţalovaný uţ raz pouţil v inom správnom konaní

(ide o správne konanie, ktoré doposiaľ nie je ukončené právoplatným a vykonateľným

rozhodnutím; konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. ).

Ţalovaný bol tieţ povinný skúmať, či konanie ţalobcu v kontexte § 1 zák. o ochrane

hosp. súťaţe bolo v neprospech spotrebiteľov a zároveň, či malo charakter obmedzovania

hospodárskej súťaţe, teda, či podľa § 3 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe došlo

k obmedzeniu voľnosti konania podnikateľa, voči ktorému moţné zneuţívanie dominantného

postavenia smerovalo. Tieţ bol povinný skúmať cieľ resp. následok obmedzovania

hospodárskej súťaţe, teda či došlo k vylúčeniu súťaţných aktivít, k zníţeniu rozsahu

konkurenčnej aktivity alebo ku skresleniu konkurenčných podmienok (obdobnými úvahami

je viazaná aj Komisia ES v podmienkach Európskej únie).

Podľa názoru ţalobcu ţalovaný uvedené princípy neaplikoval, a preto nezistil, ţe

konanie ţalobcu nemalo dopad na spotrebiteľov, keďţe ţalobca ako poskytovateľ

univerzálnej sluţby podľa zák. o elektronických komunikáciách je povinný spotrebiteľom

poskytovať minimálny rozsah elektronických komunikačných sluţieb, konanie ţalobcu

nemalo dopad na podnikateľskú činnosť I.. Ţ., keďţe tento mal moţnosť obrátiť sa na iné

telekomunikačné podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné sluţby, konanie

ţalobcu nemalo dopad ani na projektovú činnosť I.. Ţ., nakoľko súčasťou projektovej

7

dokumentácie nemusí byť moţné budúce napojenie na pevnú verejnú sieť, ani na investorov

stavieb, nakoľko ţalobca im bezplatne zabezpečil napojenie stavieb na svoju sieť a následkom

nebolo ani vylúčenie I.. Ţ. z trhu poskytovania projektových sluţieb.

Ţalovaný mal vyčerpávajúcim spôsobom skúmať danosť ospravedlniteľných,

objektívnych dôvodov odmietnutia určenia a rezervácie bodov napojenia ţalobcom. Ţalobca

listami zo dňa 28. septembra 2004 a 15. novembra 2004 poukazoval na to, ţe z objektívnych

príčin spočívajúcich v nepredloţení listín potrebných pre posúdenie moţností napojenia

objektov projektovaných R. Ţ., ako aj z dôvodov nedostatočného projektového a technického

zabezpečenia napojenia moţných konečných uţívateľov do jeho siete nebolo moţné určiť a

rezervovať body napojenia pre R. Ţ. (po odstránení prekáţok, ţalobca vo všetkých prípadoch

zabezpečil napojenie objektov projektovaných R. Ţ. na svoju sieť).

Ţalobca rovnako namietal postup ţalovaného pri prešetrovaní na relevantnom trhu,

ktoré nie je správnym konaním a nemá povahu formalizovaného postupu. Získavanie

podkladov, ktoré majú slúţiť ako podklady pre prípadné začatie správneho konania za účelom

vydania rozhodnutia o spáchaní správneho deliktu, nemôţe byť prenesené do štádia

predbeţného prešetrovania. Predbeţné prešetrovanie slúţi ako nástroj, prostredníctvom

ktorého má ţalovaný všeobecne monitorovať situáciu na trhu a preverovať svoje všeobecné

podozrenia z moţného obmedzovania súťaţe. Nemôţe slúţiť na to, aby v jeho priebehu, bez

garancie procesných práv podnikateľov, voči ktorým prešetrovanie je vedené, zisťoval

konkrétne podozrenia zo spáchania správneho deliktu, podloţené podnetom konkrétneho

subjektu. Vymedzovať relevantný trh a posudzovať konanie dominanta na ňom je moţné

a potrebné len v správnom konaní a závery potom popísať v rozhodnutí, ktorým sa správne

konanie končí. Správne konanie nie je začaté pre moţné narušenie hospodárskej súťaţe, ale

je začaté pre podozrenie z porušenia zákazu zneuţívať dominantné postavenie, ktoré

sa potvrdzuje alebo vyvracia riadnym procesným postupom v riadne začatom správnom

konaní, v ţiadnom prípade nie pred jeho formálnym začatím.

Ţalovaný v rámci všeobecného prešetrovania vykonal všetky podstatné úkony

na zistenie relevantného trhu, ako aj na zistenie porušenia zák. o ochrane hosp. súťaţe.

Od podania podnetu I.. Ţ. dňa 6. septembra 2004 do 18. januára 2005, kedy ţalovaný

formálne oznámil začatie správneho konania (t.j. v priebehu štyroch mesiacov) zisťoval postoj

ţalobcu, zisťoval svoje kompetencie na konanie, ţiadal mnoţstvo konkrétnych podkladov a

informácií s cieľom definovať relevantný trh, určiť postavenie ţalobcu na relevantnom trhu a

8

preukázať správny delikt ţalobcu. V priebehu prvostupňového správneho konania len vyzval

ţalobcu na vyjadrenie sa k výsledkom správneho konania (ktoré nadobudol v rámci

všeobecného prešetrovania), opravil výzvu pred vydaním rozhodnutia a poţiadal o účtovnú

závierku ţalobcu, aby zistil, v akej výške ţalobcovi môţe uloţiť sankciu. V rozkladovom

konaní sa ţalovaný zaoberal relevantným trhom, vykonal za týmto účelom

neidentifikovateľné dokazovanie a rozhodnutie prvostupňového orgánu ţalovaného potvrdil.

Je zrejmé, ţe ţalovaný zneuţil inštitút všeobecného prešetrovania, keď podstatnú časť

správneho konania presunul pod tzv. všeobecné prešetrovanie, čím zamedzil ţalobcovi

uplatňovať svoje procesné práva v riadnom správnom konaní.

Správne konanie nezačalo vtedy, keď ţalovaný formálne oznámil ţalobcovi začatie

správneho konania (list zo dňa 14. januára 2005), ale uţ vtedy, keď listom zo dňa

6. septembra 2004 ţiadal, aby sa ţalobca vyjadril ku konkrétnemu podnetu I.. Ţ.. Ţalovaný

správne konanie viedol len "naoko", poznal jeho výsledok ešte pred tým, neţ ho

formálne začal. Konanie ţalovaného malo povahu správneho konania, ktoré v dôsledku

nepriznania ţiadnych procesných práv ţalobcovi trpelo váţnymi vadami s podstatným

vplyvom na vydané rozhodnutia.

Ţalobca ďalej namietal, ţe ţalovaný sa jednotlivými kritériami posudzovania výšky

pokuty zaoberal len v prvostupňovom rozhodnutí. Neobjasnil v čom videl "závaţnosť"

porušenia, vôbec sa nezaoberal povahou porušovania, dopadom na trh, neuviedol z akých

dôvodov nepovaţoval za účelné skúmať dopad porušenia na veľkosť relevantného trhu,

neskúmal dopad spolupráce ţalobcu so ţalovaným na výšku pokuty, nezisťoval, či ţalobca

pri údajnom porušovaní zák. o ochrane hosp. súťaţe bol v postavení vodcu alebo iniciátora.

Ţalovaný v ţiadnej etape správneho konania sa nepokúsil zistiť, či ţalobca z údajného

porušovania zák. o ochrane hosp. súťaţe získal nejaký prospech. Ak by túto otázku skúmal,

zistil by, ţe ţiadny majetkový prospech ţalobca nezískal, a to z dôvodu, ţe projektovú

a realizačnú činnosť ţalobca investorom stavieb poskytuje bezodplatne.

Ţalobca opätovne namietal, ţe vo veci bol príslušný konať Telekomunikačný úrad

Slovenskej republiky, ktorý plní povinnosti podporujúce súťaţ, zabezpečuje prístup

k elektronickým komunikačným sieťam a vykonáva iné činnosti súvisiace s podporou

a ochranou súťaţe v oblasti elektronických komunikácií.

9

Posudzované konanie ţalobcu je činnosťou vykonávanou v oblasti elektronických

komunikácií, ktorá môţe súvisieť s poskytovaním elektronických komunikačných sluţieb,

aj keď samotnou sluţbou nie je. Bez ohľadu na to, či ţalobca komukoľvek rezervuje a určí

bod napojenia na jeho sieť alebo či takúto rezerváciu a určenie bodu napojenia pred

realizáciou stavby neuskutoční, v zmysle § 50 ods. 1 zák. o elektronických komunikáciách

je povinný všetkým koncovým uţívateľom poskytnúť minimálny súbor sluţieb (napr.

poskytovanie verejnej telefónnej sluţby na pevnom mieste pripojenia k sieti). Daný

prípad sa v konečnom dôsledku týka práve zabezpečovania práv koncových uţívateľov,

je teda daná príslušnosť Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktorý podľa § 6

ods. 3 písm. e/ zák. o elektronických komunikáciách, by mohol v spojení s ustanoveniami

§ 71 ods. 1 písm. e/ alebo ods. 2 písm. d/ cit. zák. skúmať, či sa ţalobca nedopustil správneho

deliktu.

Hoci Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky listom zo dňa 26. októbra 2004

oznámil ţalovanému, ţe v súvislosti s jeho dotazom mu oznamuje, ţe vo veci nie je

oprávnený konať, neuvádza v akej veci. Ţiadosť ţalovaného sa v správnom spise nenachádza.

Je moţné, ţe ţalovaný komunikoval v danej veci s predstaviteľmi Telekomunikačného úradu

Slovenskej republiky aj osobne, avšak, ako uvádza v liste (e-mail) zo dňa 12. augusta 2005

M.. Z. Š., pracovníčka ţalovaného, z rokovania neexistuje ţiadny písomný záznam.

Ţalobca povaţoval výrokové časti rozhodnutí ţalovaného za nepreskúmateľné,

s ktorou námietkou sa podľa jeho názoru krajský súd nevysporiadal. Ţalovaný uviedol,

ţe ţalobca sa dopustil protisúťaţného konania v období od apríla do konca júla 2005 podľa

a (zároveň) podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zák. o ochrane hosp. súťaţe platného v súčasnom znení.

bol platný do l. mája 2004, kedy

bola prijatá ďalšia novela Z výrokovej časti

vyplýva, ţe ţalobca sa v mesiaci apríl 2004 dopustil protisúťaţného konania podľa zák.

o ochrane hosp. súťaţe platného v súčasnom znení, aj keď v apríli 2004 novela zák. o ochrane

hosp. súťaţe a nasledujúce novely zákonodarcom prijaté neboli.

Krajský súd sa nevysporiadal ani s námietkou o tom, ţe zistenia skutkového stavu,

z ktorého vychádzali rozhodnutia ţalovaného, boli v rozpore s obsahom spisov. Ţalovaný

vychádzal z predpokladu, ţe ak je ţalobca jediným vlastníkom pevnej verejnej

telekomunikačnej siete (zrejme mal na mysli elektronickej komunikačnej siete), potom len

10

ţalobca mohol poskytovať v plnom rozsahu telekomunikačné sluţby (v tomto kontexte

zrejme mal na mysli verejné telefónne sluţby), čo je v rozpore s obsahom spisového

materiálu.

Mailom zo dňa 12. augusta 2005 p. Ľ. Š., pracovník Telekomunikačného úradu

Slovenskej republiky, oznámil riaditeľke pre druhostupňové konanie ţalovaného, ţe okrem

ţalobcu existujú aj iní poskytovatelia verejnej telefónnej sluţby a poskytovatelia pevnej

telefónnej siete, pričom predloţil aj ich zoznam. Je zrejmé, ţe vlastníctvo elektronickej

komunikačnej siete nemá vplyv na moţnosť poskytovať sluţby v oblasti elektronických

komunikácií, najmä verejnej telefónnej sluţby.

Ţalobca ďalej namietal, ţe v správnom spise sa nenachádzajú analýzy a rozhodnutia,

o ktoré sa ţalovaný pri rozhodovaní opieral, s ktorou námietkou sa rovnako krajský súd

nevysporiadal. Ide o analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky vo veci

určovania relevantných trhov v oblasti elektronických komunikácií, nešpecifikované analýzy,

ktoré vykonal prvostupňový orgán ţalovaného a rozhodnutia ţalovaného č. 2002/DZ/P/2/157

zo dňa 30. júla 2002 a 2005/DZ/R/1/064 zo dňa 25. mája 2005.

Podľa názoru ţalobcu, ţalovaný tieţ neskúmal relevantný trh z hľadísk poţadovaných

zák. o ochrane hosp. súťaţe, nelogicky stanovil, ţe v danom prípade existuje legislatívna

bariéra vstupu na trh, keďţe ţalobca poskytuje univerzálnu sluţbu.

Univerzálna sluţba sa neuskutočňuje na relevantnom trhu určenom ţalovaným,

poskytuje sa na maloobchodných trhoch tak, ako sú tieto definované v čl. 2 Rozhodnutia

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 28. januára 2004, ktorým sa určuje zoznam

relevantných trhov v znení neskorších rozhodnutí.

Ţalobca namietal, ţe druhostupňový orgán ţalovaného sa stotoţnil s odôvodnením

prvostupňového orgánu týkajúceho sa existencie dominantného postavenia ţalobcu aj na

zmenenom relevantnom trhu. Neuskutočnil ţiadne ďalšie dokazovanie, aj keď úvahu

prvostupňového orgánu ţalovaného doplnil o stotoţnenie sa so závermi analýz

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa týkali zisťovania podniku

s významným vplyvom na veľkoobchodnom relevantnom trhu č. 4 (veľkoobchodný uvoľnený

prístup k účastníckemu vedeniu za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových

sluţieb a na maloobchodných relevantných trhoch č. l (pripojenie bytových zákazníkov

do pevnej verejnej telefónnej siete) a č. 2 (pripojenie nebytových zákazníkov do pevnej

11

verejnej telefónnej siete). Je teda zrejmé, ţe ţalovaný odôvodnil existenciu dominantného

postavenia ţalobcu na takých relevantných trhoch, ktoré nie sú trhom poskytovania

relevantnej sluţby. Takéto vymedzenie spôsobuje nezrozumiteľnosť odôvodnenia existencie

dominantného postavenia ţalobcu na stanovenom relevantnom trhu.

Ţalobca záverom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe odvolací

súd napadnuté správne rozhodnutia zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie,

alternatívne, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa tak,

ţe prvostupňové rozhodnutie zruší a konanie zastaví, prípadne aby primerane zníţil výšku

uloţenej pokuty. Zároveň navrhol, aby bol ţalovaný zaviazaný k náhrade trov konania.

K podanému odvolaniu sa v písomnom podaní zo dňa 1. júna 2011 vyjadril ţalovaný

tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Nesúhlasil, s tvrdením ţalobcu, ţe jeho činnosť spočívajúca v určovaní a rezervácii

bodov napojenia na jeho sieť nemá povahu sluţby (tovaru) v zmysle ustanovenia § 1 zák.

o ochrane hosp. súťaţe.

V správnom konaní sa skúma vţdy konkrétne konanie resp. nekonanie podnikateľa,

ktoré môţe obmedzovať hospodársku súťaţ. Ţalobca relevantnú sluţbu reálne poskytoval

a projektanti, vrátane, I.. Ţ., ho ţiadali o pridelenie a rezerváciu bodov napojenia na pevnú

verejnú telekomunikačnú sieť za účelom vypracovania projektovej dokumentácie. Na

relevantnom trhu teda existovala ponuka a dopyt po takejto sluţbe. Zo správneho konania

vyplynulo, ţe na základe pridelenia bodu napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť

je oprávnená osoba schopná vypracovať projektovú dokumentáciu napojenia na túto sieť

a týmto vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.

I.. Ţ. ţiadal o určenie a rezerváciu bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú

sieť na základe zmluvy s konkrétnym investorom, v ktorej sa investorovi zaviazal vypracovať

projekt napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť. Bez určenia a rezervácie bodov

napojenia by I.. Ţ. vôbec nemohol poskytovať sluţby vypracovania projektovej dokumentácie

napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a zúčastňovať sa súťaţe na tomto trhu. Táto

činnosť bola podľa výpisu z obchodného registra hlavnou náplňou činnosti I.. Ţ..

Neodôvodneným neposkytnutím bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť mu

bolo zo strany ţalobcu priamo bránené vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Uvedená

sluţba mala ekonomickú hodnotu pre I.. Ţ..

12

Nie je rozhodujúce, či poskytovanie uvedenej sluţby ţalobcom má alebo nemá

povahu právneho úkonu. Zo správneho konania vyplynulo, ţe konaním ţalobcu došlo

k naplneniu skutkovej podstaty zneuţitia dominantného postavenia podľa zák. o ochrane

hosp. súťaţe, a teda činnosť ţalobcu mala povahu protiprávneho konania.

Ţalovaný uviedol, ţe § 8 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z, ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len "vyhláška"), ustanovuje, ţe

k ţiadosti o stavebné povolenie sa prikladá aj projektová dokumentácia stavby vypracovaná

oprávnenou osobou. Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ pododseky 3 a 4 vyhlášky, projektová

dokumentácia stavby musí obsahovať aj súhrnnú technickú správu, z ktorej musí byt'

dostatočne zrejmé: "Riešenie napojenia stavby na jestvujúce siete a zariadenia technického

vybavenia....údaje o nadzemných a podzemných stavbách na stavebnom pozemku (vrátane

sietí a zariadení technického vybavenia)... ". Aj ak by určenie a rezervácia bodu napojenia

nebola poţadovanou náleţitosťou projektu stavby, I.. Ţ. neposkytnutím tejto sluţby bola

obmedzená moţnosť zúčastňovať sa súťaţe na relevantnom trhu.

Ohľadne relevantného trhu ţalovaný uviedol, ţe bol vymedzený ako relevantný trh

poskytovania sluţby určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú

sieť s miestnymi vedeniami. Oproti prvostupňovému rozhodnutiu bola definícia relevantného

trhu zmenená, keďţe Rada úradu ako druhostupňový orgán povaţovala za nesprávne, ţe

prvostupňový orgán obmedzil relevantný trh len na verejnú telekomunikačnú sieť ţalobcu.

Pokiaľ šlo o námietky týkajúce sa moţnosti pripojenia objektov na telekomunikačné

siete iných operátorov, týmito sa úrad zaoberal v priebehu druhostupňového správneho

konania. Predovšetkým, ţalobca je jediným vlastníkom pevnej verejnej telekomunikačnej

siete a prístup k pevnej verejnej telekomunikačnej sieti je nezastupiteľný s prístupom

k infraštruktúram iných operátorov.

Nevyhnutnou podmienkou kaţdého prenosu hlasu, dát a pripojenia do internetu bola

verejná telefónna sieť s ukončením u účastníka. Poskytovať predmetné telekomunikačné

sluţby bez účasti ţalobcu v skúmanom období nebolo moţné. Iní operátori nemali

v posudzovanom období so ţalobcom uzatvorené zmluvy o prepojení. Bariéry vstupu na trh

boli vysoké. V skúmanom období ţalobca ako jediný vlastník pevnej verejnej

telekomunikačnej siete nemal reálneho konkurenta.

13

Pre potvrdenie týchto svojich záverov úrad podporne poukázal na verejne dostupné

analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, pričom poukázal na to, ţe závery

obsiahnuté v týchto analýzach sú zhodné so závermi úradu. Ide pritom o analýzy všeobecne

prístupné na webovej stránke. Ţalovaný sa nestotoţnil s námietkami ţalobcu ohľadne

nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu. Ak iní operátori nemali so ţalobcom v skúmanom

období uzatvorené zmluvy o prepojení a nemali ani vybudovanú pevnú verejnú

telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami, je zrejmé, ţe nemohli reálne poskytovať sluţbu

určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť.

Zmena relevantného trhu, ktorú v správnom konaní vykonala Rada úradu nemala

ţiadny vplyv na posúdenie dominantného postavenia ţalobcu a na posúdenie celého prípadu,

vzhľadom na to, ţe aj po zmene relevantného trhu je zrejmé, ţe ţalobca je jediným

subjektom, ktorý mohol v danom čase sluţbu určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú

verejnú telekomunikačnú sieť poskytnúť, a teda bol v dominantnom postavení na pôvodnom

i na spresnenom vymedzenom relevantnom trhu.

Pokiaľ ide o ţalobcom namietanú "nesprávnu terminológiu" pouţitú v rozhodnutí

ţalovaný uviedol, ţe tieto pojmy začal pouţívať sám ţalobca vo svojich vyjadreniach.

Poukázal na nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 2887/2000

z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k účastníckej prípojke (ďalej len "Nariadenie").

Nariadenie pod "účastníckou prípojkou" rozumie fyzické dvojţilové kovové vedenie v pevnej

telefónnej sieti, ktoré spája konečný bod siete v priestoroch účastníka s hlavným rozvádzačom

alebo s ekvivalentným zariadením. Rovnako je účastnícka prípojka povaţovaná za

tzv. poslednú míľu, spájajúcu zákazníkovo koncové zariadenie s lokálnou ústredňou.

Všeobecne pouţívaným termínom na označenie účastníckej prípojky je aj termín miestne

vedenie (tento pojem pouţívali napr. novely o telekomunikáciách

v znení neskorších predpisov). V súčasnosti zákona č

o elektronických komunikáciách v znení uvádza, ţe "Účastnícke

vedenie je fyzické spojenie koncového bodu siete v priestoroch účastníka s hlavným

rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti".

Z uvedeného vyplýva, ţe vyššie uvedené termíny (účastnícka prípojka, miestne

vedenie, účastnícke vedenie) znamenajú to isté, nakoľko vychádzajú z toho istého zdroja,

a to z Nariadenia.

14

Úrad sa problematikou pojmu "miestne vedenia" zaoberal uţ v predchádzajúcich

konaniach, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky nekonštatoval v takto pouţitom termíne

pochybenie (rozhodnutie NS SR zo dňa 16. septembra 2003 vydanom v konaní sp. zn.

).

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe v predmetnom prípade subsumoval ţalobcovo konanie pod

ustanovenie § 8 ods. 2 písm. b/ zák. o ochrane hosp. súťaţe. Predmetné ustanovenie pritom

nevyţaduje preukázanie dopadu na spotrebiteľov, ale dopadu na uţívateľov. Uţívateľom

sluţby určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť bol

I.. Ţ., ktorý bol konaním ţalobcu obmedzený pri poskytovaní vypracovania projektovej

dokumentácie napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť a v konkrétnych

posudzovaných prípadoch mu bolo znemoţnené plniť zmluvné záväzky voči objednávateľom.

Zároveň bolo v týchto prípadoch objednávateľom znemoţnené slobodne si zvoliť projektanta,

dopad na uţívateľov bol tak preukázaný. § 1 je všeobecným ustanovením zákona

stanovujúcim účel zákona, ktoré však úradu v ţiadnom ohľade neukladá preukazovanie

dopadov protisúťaţného konania na spotrebiteľov.

I.. Ţ. sa nemohol obrátiť so ţiadosťou o určenie a rezerváciu bodov napojenia na

verejnú telekomunikačnú sieť na nikoho iného, len na ţalobcu. Je irelevantné tvrdenie

ţalobcu, ţe investorom bezplatne zabezpečil napojenie ich stavieb na svoju sieť. Okrem toho,

ţalobcovo konanie znemoţnilo objednávateľom slobodne si zvoliť projektanta.

Pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe jeho konanie nemalo za následok vylúčenie I.. Ţ. z trhu, úrad

túto skutočnosť zohľadnil v časti rozhodovania o pokute, čo je zrejmé, napr. zo str. 9

druhostupňového rozhodnutia, keď zdôraznil, ţe išlo o 8 prípadov odmietnutia poskytnutia

relevantnej sluţby, pričom v iných prípadoch boli I.. Ţ. body napojenia prideľované. Úrad

túto skutočnosť zohľadnil pri určení závaţnosti protisúťaţného konania a pokuta bola uloţená

na dolnej hranici zákonných moţností.

Ţalovaný k existencii "objektívnych" dôvodov, pre ktoré nemohol ţalobca

I.. Ţ. poskytnúť sluţbu určenia a rezerváciu bodov napojenia na pevnú verejnú

telekomunikačnú sieť uviedol, ţe ţalobca v priebehu konania predloţil niekoľko dôvodov,

ku ktorým sa úrad vyjadroval v druhostupňovom rozhodnutí a ich analýzou dospel k záveru,

ţe dôvody uvádzané ţalobcom nepredstavovali objektívnu prekáţku pridelenia bodov

napojenia. Nie je pravdou, ţe by sa úrad uspokojil len s tvrdením, ţe ţalobca dôkazy

nepredloţil a preto sa nimi ďalej nezaoberal.

15

K námietke ohľadne postupu pri prešetrovaní ţalovaný uviedol, ţe za účelom riadneho

výkonu právomoci mu zákon zveruje právo vyţadovať od podnikateľov a od ich

zamestnancov informácie a podklady, vstupovať do obchodných i súkromných priestorov

podnikateľa s cieľom vykonať v nich inšpekciu a ďalšie s tým súvisiace právomoci.

Vykonávanie týchto právomocí, a to ešte pred začatím správneho konania,

je nevyhnutné na efektívne napĺňanie účelu zákona. Úrad takto získava informácie o stave

hospodárskej súťaţe v tých odvetviach, kde na základe podnetov alebo iných indícií existuje

podozrenie, ţe hospodárska súťaţ v nich nefunguje správne alebo ţe by tu mohlo dochádzať

k obmedzovaniu hospodárskej súťaţe podľa § 3 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe.

Prešetrovanie sa nevedie proti konkrétnemu podnikateľovi, jeho výsledkom môţe, ale

nemusí, byť začatie jedného alebo viacerých správnych konaní, v ktorých sú posudzované

odlišné praktiky. Prešetrovanie na relevantnom trhu slúţi i na to, aby neboli neodôvodnene

začínané správne konania, čo je vzhľadom na povinnosť úradu zverejňovať začatie konania

sčasti spojené i s negatívnou publicitou podnikateľa, ale tieţ napr. s výdavkami na prípadné

právne zastúpenie vo veci a pod.

Ţalobca mal v danom prípade v plnej miere moţnosť vyjadriť sa k informáciám

a podkladom, ktoré boli zozbierané v priebehu prešetrovania (čo v priebehu správneho

konania aj robil), tieto informácie a podklady sa okamihom začatia konania stávajú súčasťou

správneho spisu. Ţalobca mal moţnosť oboznámiť sa s týmito podkladmi. Na prípadnú

ochranu voči tvrdeným nezákonným zásahom by musel vyuţiť iné právne cesty.

V súvislosti so vznesenými námietkami týkajúcimi sa pokuty, ţalovaný poukázal na

druhostupňové rozhodnutie, v ktorom uviedol, ţe pokiaľ prvostupňový orgán konštatoval

veľmi závaţné porušenie zákona, uloţil nízku pokutu, nakoľko pokuta vo výške 0,06 %

z obratu ţalobcu nezodpovedá veľmi závaţnému porušeniu zákona. Úrad v druhostupňovom

konaní označil konanie ţalobcu ako závaţné, ponechal výšku pokuty nezmenenú, nakoľko

táto zodpovedala závaţnému porušeniu zákona.

Ďalej ţalovaný uviedol, ţe obmedzovanie hospodárskej súťaţe, nemusí byť vţdy

nevyhnutne priamo spojené so získaním majetkového prospechu. Je len jedným z ďalších

kritérií, ktoré môţu ovplyvniť výšku uloţenej pokuty v prípade, ţe je ho moţné vyčísliť.

V prípade, ţe by bolo moţné majetkový prospech preukázať, viedla by táto skutočnosť

16

k zvýšeniu sumy uloţenej pokuty. Pri ukladaní pokuty boli zohľadnené všetky zákonné

kritériá a bola uloţená v súlade so zákonom.

Pokiaľ bol namietaný nedostatok právomoci konať vo veci, ţalovaný poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , ktorej vyplýva, ţe

"Z takto definovaného postavenia TÚ však nemoţno vyvodiť jeho výlučnú pôsobnosť

v telekomunikačnom sektore vo význame, ţe by z pôsobnosti úradu (pozn. Protimonopolného

úradu SR) boli vylúčené jeho právomoci týkajúce sa súťaţe dané mu zákonom v oblasti

telekomunikácií". Konanie ţalobcu (t.j. neposkytnutie relevantnej sluţby) nie je sluţbou

regulovanou Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky a nie je ho ani moţné

subsumovať pod príslušné ustanovenia zák. o elektronických komunikáciách. Daný prípad

sa netýka zabezpečovania práv koncových uţívateľov podľa zák. o elektronických

komunikáciách. Toto konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty zneuţívania dominantného

postavenia podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zák. o ochrane hosp. súťaţe. Kompetenciu konať

a rozhodovať v danom prípade má teda úrad. Skutočnosť, ţe Telekomunikačný úrad

Slovenskej republiky nie je príslušný na konanie potvrdil aj vlastným vyjadrením, ktoré

sa nachádza v spise.

K námietke ţalobcu, ţe ţiadosť úradu o vyjadrenie Telekomunikačného úradu

Slovenskej republiky sa v spise nenachádza ţalovaný uviedol, ţe v spise sa nachádza písomná

ţiadosť o vyjadrenie zaslaná Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky i jeho písomná

odpoveď. Nakoľko nebola Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky jedna z otázok

jasná, pre krátkosť času došlo k jej špecifikovaniu emailom a podobu emailu mala i odpoveď

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Tieto emaily sú vytlačené a priloţené

v spise, ţalovaný sa teda mohol kedykoľvek s nimi oboznámiť.

Nesprávne uvedenie dátumu vo výroku druhostupňového rozhodnutia je v zmysle § 47

ods. 6 Správneho poriadku chybou v písaní resp. inou zrejmou nesprávnosťou, ktorá nemala

vplyv na správnosť rozhodnutia, pričom úrad 2. mája 2006 upovedomil ţalobcu v zmysle § 47

ods. 6 Správneho poriadku listom č. 2175/PMÚ SR/2006 o oprave tejto zjavnej nesprávnosti

vo výroku rozhodnutia.

Ţalovaný k námietkam týkajúcim sa existencie iných poskytovateľov verejnej

telefónnej sluţby a poskytovatelia pevnej telefónnej siete a nedostatku spisového materiálnu

ohľadne analýz Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky a rozhodnutí, o ktoré sa úrad

17

pri svojom rozhodovaní opieral, ţalovaný uviedol, ţe v ţiadnom ohľade nepoukazoval

na analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky ako na rozhodujúci dôkaz

pre svoje závery, ale len v tom smere, ţe tieto analýzy podporujú správnosť tvrdenia úradu,

ţe v danom čase neexistovala moţnosť pripojenia objektov na telekomunikačné siete iných

operátorov.

Analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, z ktorých úrad čerpal fakty

o situácii na trhu sú verejne prístupné na webovej stránke www.teleoff.gov.sk . Tieto analýzy

boli úradu známe z jeho úradnej činnosti a ţalobcovi taktieţ, nakoľko sa priamo dotýkali jeho

postavenia na trhu. Uvedené analýzy slúţili len na podporu správnosti záverov, ku ktorým

úrad dospel v predmetnom správnom konaní.

Rozhodnutia úradu č. a 2005/0Z/R/1/064, na ktoré úrad v rámci

správneho konania poukazoval sú v zmysle § 24 ods. 3 zák. o ochrane hosp. súťaţe

uverejnené na oficiálnej internetovej stránke úradu, v kniţnici úradu a v obchodnom vestníku,

úrad nebol povinný zakladať ich do spisu, nakoľko sú verejne prístupné, a preto bolo uvedené

len ich spisové číslo.

K námietkam týkajúcim sa povinnosti poskytovať univerzálnu sluţbu ţalovaný

poukázal na obsah druhostupňového rozhodnutia, pričom uviedol, ţe táto povinnosť nemá na

posudzovanie daného prípadu ţiadny vplyv.

V súvislosti so zmenou relevantného trhu v druhostupňovom konaní ţalovaný uviedol,

ţe úrad v dostatočnej miere skúmal podmienky na vymedzenom trhu, a to na základe

podkladov a analýz získaných v prvostupňovom ako i v druhostupňovom konaní, ktoré

v dostatočnej miere analyzovali situáciu v telekomunikačnej oblasti. Rada úradu

v druhostupňovom konaní čiastočne doplnila dokazovanie a skonštatovala, ţe prvostupňový

orgán, v súlade so zásadou spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v dostatočnej miere zistil

situáciu na trhu, hoci získané informácie neaplikoval správne v otázke vymedzenia

relevantného trhu. Nejedná sa o kvalitatívne novo vymedzený relevantný trh, ale iba

o spresnenie definície relevantného trhu, ktorý bol zadefinovaný prvostupňovým rozhodnutím

úradu.

Ţalovaný nepovaţoval za relevantné tvrdenie ţalobcu, ţe úrad odôvodnil existenciu

dominantného postavenia ţalobcu na takých relevantných trhoch, ktoré nie sú trhom

poskytovania sluţby určovania a rezervácie bodu napojenia na sieť ţalobcu.

18

Úrad skúmal určenie dominantného postavenia na vymedzenom relevantnom trhu.

Analýzy Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktoré označili ţalobcu za podnik

s významným vplyvom na trhu veľkoobchodného uvoľneného prístupu k účastníckemu

vedeniu za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových sluţieb, na maloobchodnom

trhu pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej siete a tieţ na

maloobchodnom trhu pripojenia nebytových zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej

siete potvrdzujú záver, ţe ţalobca bol jediným vlastníkom pevnej verejnej telekomunikačnej

siete, v skúmanom období nemal reálneho konkurenta, nakoľko ţiadny iný podnikateľ nemal

vybudovanú pevnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami a vybudovanie takejto siete

iným podnikateľom reálne neprichádzalo do úvahy, nešlo teda o skúmanie dominantného

postavenia na inom relevantnom trhu.

Ak ţiadny iný podnikateľ nemal v čase posudzovaného konania vybudovanú sieť

s miestnymi vedeniami a nemal so ţalobcom uzatvorené ani zmluvy o prepojení, ţiadny iný

konkurent nemohol poskytnúť I.. Ţ. relevantnú sluţbu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) podané

odvolanie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal (podľa § 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s a nasl. ) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

ţalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. októbra 2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

19

Podľa , ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého

stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie

správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa § 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej

súťaţe (ďalej len "súťaţ") na trhu výrobkov, výkonov, prác a sluţieb (ďalej len "tovar") pred

jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť

hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti

Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").

Podľa § 3 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, obmedzovanie súťaţe je kaţdé

obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie

existujúcich alebo moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu

konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.

Podľa § 3 ods. 3 zák. o ochrane hosp. súťaţe, relevantný trh je priestorový a časový

súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska

uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.

Podľa § 3 ods. 4 zák. o ochrane hosp. súťaţe, tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné

alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu uţívateľov.

Podľa § 3 ods. 5 zák. o ochrane hosp. súťaţe, vzájomne zastupiteľné tovary sú tovary,

ktoré sú zastupiteľné najmä z hľadiska ich fyzikálnych a technických charakteristík, ceny

a účelu pouţitia.

Podľa § 8 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, dominantné postavenie na relevantnom

trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaţi

a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môţu správať nezávisle.

Podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţitím dominantného

postavenia na relevantnom trhu je najmä hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby,

odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor uţívateľov.

20

Podľa § 8 ods. 6 zák. o ochrane hosp. súťaţe, zneuţívanie dominantného postavenia

na relevantnom trhu je zakázané.

Podľa § 38 ods. 1 zák. o ochrane hosp. súťaţe, úrad za porušenie ustanovení § 4

ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloţí pokutu podnikateľovi do 10 %

z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý

za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 10 000 Sk alebo ktorý nemal

ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemoţno vyčísliť, pokutu do 10 000 000 Sk.

Príslušný orgán

S ohľadom na obsah odvolacích námietok sa najvyšší súd prvotne zaoberal otázkou,

či vo veci konal príslušný orgán.

Krajský súd sa v napadnutom rozsudku dôsledne a náleţite vysporiadal s uvedenou

námietkou a ani najvyšší súd v argumentácii ţalobcu nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo

potrebné sa od vyjadreného právneho názoru sa odchýliť, a preto naň v zmysle § 219 ods. 2

poukazuje a pre úplnosť len dodáva nasledovné:

Zákon o ochrane hosp. súťaţe je všeobecnou právnou normou, ktorá upravuje pravidlá

ochrany hospodárskej súťaţe, pričom ţalovanému nepatrí pôsobnosť konať len v prípade,

ak by patrila inému orgánu na základe osobitného predpisu.

Zákon o elektronických telekomunikáciách upravuje vzťahy medzi štátom a tretími

subjektmi na úseku telekomunikačných sluţieb a prenosu dát. Neupravuje individuálny

postup podnikateľa v obchodných vzťahoch. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky

je národným regulátorom predovšetkým na trhoch poskytovania telekomunikačných sluţieb,

pričom v prejednávanej veci nešlo o regulovaný trh poskytovania telekomunikačnej sluţby.

Ochrana hospodárskej súťaţe patrí do právomoci ţalovaného, kým telekomunikačný úrad

môţe o uloţení sankcií rozhodovať len v prípadoch správnych deliktov, ktorých jednotlivé

skutkové podstaty definuje zák. o elektronických komunikáciách.

Služba

V súvislosti s otázkou, či je moţné rezerváciu a určenie bodov napojenia na verejnú

telekomunikačnú sieť (elektronickú komunikačnú sieť) povaţovať za sluţbu v zmysle zák.

21

o ochrane hosp. súťaţe sa najvyšší súd nestotoţnil s výkladom prezentovaným ţalobcom,

ktorý za podstatnú povaţoval skutočnosť, či uvedený úkon je poskytovaný bezodplatne alebo

za úhradu. Otázka ceny nie je pri vymedzení tovaru/sluţby v zmysle súťaţného práva

primárnym atribútom, dôleţitá je skutočnosť, ţe takáto sluţba je poskytovaná a je ţiadaná,

teda vzťah ponuky a dopytu.

Naviac nie je bez významu, ţe ţalobca sluţbu rezervácie poskytoval bez odplaty len

po obmedzenú dobu 1 roka, po jej uplynutí boli účtované mesačné poplatky, z ktorej

skutočnosti vyplýva, ţe nemoţno ju povaţovať za úplne bezodplatnú. Príkladmo moţno

uviesť, ţe nie je vylúčený ani postup, ţe podnik niektorý svoj produkt alebo sluţbu môţe

ponúkať so stratou alebo dokonca bezplatne, aby takýmto prístupom získal viac zákazníkov,

pričom na tento bezplatne, prípadne lacno získaný produkt/sluţbu, sa budú viazať ďalšie

produkty/sluţby, ponúkané však uţ za poplatok.

Relevantný trh a dominantné postavenie na ňom

Správny orgán prvého stupňa vymedzil relevantný trh ako trh poskytovania služby

rezervácie a určenia bodov napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť spoločnosti S. T., A.,

druhostupňovým rozhodnutím bol relevantný trh zmenený na trh poskytovania služby určenia

a rezervácie bodov napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami.

V súvislosti so zmenou relevantného trhu ţalovaný uviedol, ţe toto upresnenie nemá

vplyv na posúdenie dominantného postavenia ţalobcu.

Prvostupňový orgán prvotné vymedzenie relevantného trhu v podstate odôvodnil

vlastníctvom pevnej telekomunikačnej siete, ktorá patrí ţalobcovi, a preto je ţalobca jedinou

oprávnenou osobou, ktorá v nej môţe určovať a rezervovať ţiadateľom body pripojenia.

Pokiaľ prvostupňový správny orgán vymedzil dominantné postavenie ţalobcu

na relevantnom trhu, rovnako ako pri samotnom vymedzení relevantného trhu vychádzal

zo skutočnosti, ţe existuje len jediný podnik, a to ţalobca, ktorý môţe určovať a rezervovať

body pripojenia do vlastnej siete, nakoľko k nej má vlastnícke právo, a teda má dominantné

postavenie.

22

Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným dospel k záveru, ţe skutkový stav, z ktorého

správne orgány vychádzali, nebol dostatočný pre vymedzenie relevantného trhu a určenia

postavenia na ňom a rovnako je v rozpore s obsahom predloţených spisov.

Pri definovaní tovarového relevantného trhu a skúmaní vzájomnej zastupiteľnosti bolo

brané do úvahy najmú kritérium zastupiteľnosti z pohľadu účelu pouţitia. Účelom

poskytnutia sluţby, tak ako ju vymedzili správne orgány, bolo vypracovanie projektovej

dokumentácie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť, správny orgán prvého stupňa toto

bliţšie špecifikoval ako vypracovanie projektovej dokumentácie pre káblovú prípojku

telefónu.

Správne orgány uviedli, ţe prístup k sieti vo vlastníctve ţalobcu nie je zastupiteľný

s prístupom k sieťam iných operátorov a pokiaľ sa zákazníci I.. Ţ. chceli pripojiť do siete

ţalobcu, sluţba rezervácie a určenia bodov do siete alternatívneho operátora nebude

zastupiteľná so sluţbou poskytovanou ţalobcom.

Podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný na základe poţiadania iného podniku

poskytujúceho verejnú sieť, ak je to uskutočniteľné, prepojiť svoju sieť so sieťou ţiadajúceho

podniku na účely poskytovania verejných sluţieb.

Súčasťou administratívneho spisu ţalovaného /čl. 6/ je mail, z ktorého obsahu je

zrejmé, ţe existuje 27 oprávnených poskytovateľov verejnej telefónnej sluţby a zároveň

poskytovateľov pevnej telefónnej siete.

Správne orgány sa relevantným spôsobom nezaoberali otázkou, či a akým spôsobom

bolo moţné zabezpečiť vymedzenú sluţbu – určenie a rezerváciu bodov vo verejnej

telekomunikačnej sieti s miestnymi vedeniami, prostredníctvom iného podniku, respektíve

akým spôsobom prebieha projektovanie a zriaďovanie káblových telefónnych prípojok

v iných podnikoch, prípadne či je toto moţné výlučne v súčinnosti so ţalobcom. Pokiaľ

v určenom čase existovali poskytovatelia verejnej telefónnej sluţby a súťaţiteľ na trhu

vypracovania projektovej dokumentácie mal vypracovať projekty káblových telefónnych

prípojok, bolo potrebné sa uvedeným dôsledne zaoberať, nielen konštatovať vzájomnú

nezastupiteľnosť sietí.

V súvislosti so zastupiteľnosťou sluţby boli posudzované nie jej prípadné substitúty

/získanie bodu napojenia v inej pevnej verejnej telekomunikačnej sieti na účel vypracovania

projektu telefónnej prípojky/, ale pozornosť bola zameraná na charakteristiku siete samotnej

23

a následné poskytovanie telekomunikačných sluţieb, ku ktorému však nedochádza na

relevantnom trhu, a ani na trhu, na ktorom mal podľa ţalovaného nastať následok zneuţitia

dominantného postavenia – trhu vypracovávania projektovej dokumentácie.

Ţalovaný uviedol, ţe iní operátori nemali v skúmanom období so ţalobcom

uzatvorené zmluvy o pripojení a poskytovať telekomunikačné sluţby v danom období bez S.

T. nebolo moţné, nie však je zrejmé, na akom základe zaloţil uvedený záver, keďţe na obsah

analýz Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky poukazoval len podporne ako na

materiál s totoţným záverom (čo potvrdil aj v písomnom vyjadrení pred odvolacím súdom).

Pokiaľ však dôkazný prostriedok, z ktorého ţalovaný tento záver vyvodil, predstavujú

samotné analýzy, tieto mali byť súčasťou spisového materiálu. Uvedené tvrdenie nemoţno

povaţovať za právny názor konajúceho orgánu, ale za skutkové tvrdenie, ktoré je potrebné

podloţiť relevantnými dôkazmi.

Je potrebné tieţ uviesť, ţe internetová stránka Telekomunikačného úradu Slovenskej

republiky neobsahuje v hlavnom menu samostatnú ponuku na zobrazenie záverov analýz,

a nakoľko rozhodnutie ţalovaného obsahovalo len odkaz na túto stránku samotnú /nie na

konkrétny dokument/, uvedené analýzy sa nepodarilo súdu dohľadať, ani po zadaní ich názvu

do vyhľadávacieho okna na stránke telekomunikačného úradu.

Správny orgán prvého stupňa charakterizoval bariéry vstupu na trh, s ktorými sa

stotoţnil aj ţalovaný. Nezaoberal sa bariérami vstupu na trh, ktorý vymedzil, ale pozornosť

bola venovaná univerzálnej sluţbe /na relevantnom trhu nešlo o poskytovanie tejto sluţby/

a podmienenosťou medzi vlastníctvom verejnej telekomunikačnej siete /ktorá patrí ţalobcovi/

a určovaním prístupu k nej.

Je nepochybné, ţe podstatou pripojenia k sieti je uţívanie sluţieb s tým spojených,

avšak pokiaľ bol relevantný trh určitým spôsobom v administratívnom konaní vymedzený,

je potrebné dominantné postavenie práve na tomto konkrétnom trhu toto nielen prezumovať,

ale náleţite zistiť a odôvodniť, pričom nepostačujú len všeobecné formulácie.

Zneužitie dominantného postavenia

Správny orgán začal všeobecné prešetrovanie na relevantnom trhu na základe podnetu

I.. Ţ., podstatou ktorého bola nespokojnosť s postupom pri určovaní a rezervovaní bodov

rezervácie a následné „preberanie zákaziek“ ţalobcom.

24

Správny orgán prvého stupňa uviedol, ţe informovanosť o týchto investíciách nemá

zásadný význam pre toto správne konanie. Ţalovaný uzavrel, ţe tento dôvod rozkladu

sa nepreukázal, keďţe ţalobca o tejto skutočnosti nepredloţil ţiadne dôkazy.

S uvedeným názorom sa najvyšší súd nemohol stotoţniť.

Ţalobca v konaní pred ţalovaným predloţil listinné dôkazy (interné listy, ţiadosti

o stanoviská k projektovej dokumentácii pre územné a stavebné konanie, vyjadrenia

o existencii telekomunikačných zariadení a i.), z ktorých malo vyplývať, ţe ţalobca mal

vedomosť o investíciách, stavbách, uţ pred podaním I.. Ţ..

Pokiaľ obsahom podnetu a podstatou zneuţitia dominantného postavenia, bol práve

škodlivý následok tohto zneuţitia, v podobe vylúčenia I.. Ţ. zo súťaţe pri zákazkách na

projektovanie a vypracovanie projektovej dokumentácie ţalobcom, nemoţno povaţovať túto

okolnosť za nepodstatnú, prípadne bez významu.

Pokiaľ by sa ţalobca o uvedených zámeroch dozvedel skoršie ako zo ţiadosti I.. Ţ., je

len logickým záver, ţe nemohlo dôjsť k „prebratiu zákazky“, keď zo ţiadneho predpisu

nevyplýva ţalobcovi povinnosť bezpodmienečne poskytovať relevantnú sluţbu /v rozpore

s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí ţalovaného, s. 19/, hoc aj v rozpore so

svojimi vlastnými záujmami.

Ţalobcovo konanie bolo kvalifikované ako hrozba obmedzenia alebo obmedzenie

výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor uţívateľov podľa § 8 ods. 2 písm. b/

zák. o ochrane hosp. súťaţe.

Ţalobca v listoch zo dňa 28. septembra 2004 a 15. novembra 2004 uvádzal

skutočnosti, ktoré mali predstavovať vysvetlenie postupu, v prípadoch, ktoré boli predmetom

šetrenia. Ţalovaný tieto hodnotil ako súvisiace aţ s ďalšou fázou, týkajúcou sa realizácie

samotného projektu.

Najvyšší súd dospel k záveru, ţe ţalobca, okrem iného, poukazoval na následné

problémy plynúce práve z projektov vypracovaných I.. Ţ. a k ohrozeniu plnenia zákonných

povinností ohľadne starostlivosti o sieť a poskytovania univerzálnej sluţby /neupozornenie

investora na moţnosť realizácie projektu ţalobcom a i./.

V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti rozsudok Súdu prvého stupňa

T – 201/04 Microsoft (bod 319), z ktorého vyplýva, ţe aj keď si podniky v zásade môţu voliť

25

svojich obchodných partnerov (táto otázka patrí do internej sféry podniku), odmietnutie

dodávok podnikom v dominantnom postavení môţe byť za určitých okolností, ak nie je

objektívne odôvodnené, zneuţitím dominantného postavenia.

Skutočnosť, ţe určitý podnik má na relevantnom trhu dominantné postavenie

neznamená, ţe by nebol oprávnený na ochranu svojich vlastných záujmov podniknúť určité

opatrenia (k rovnakému záveru dospel v podmienkach Európskej únie ESD v rozsudku

C-27/76 United Brands, bod 189), samozrejme za predpokladu primeranosti týchto opatrení.

Správne orgány dostatočne neskúmali či konanie ţalobcu nemoţno posúdiť ako

objektívne ospravedlniteľné /koncept tzv. objective justification/. V ďalšom konaní bude

potrebné vyhodnotiť tvrdenia prezentované ţalobcom v priebehu administratívneho konania

práve so zreteľom na to, či jeho postup nebol objektívne odôvodnený a primeraný.

Škodlivý následok konania ţalobcu sa mal prejaviť na inom trhu, ako bol trh

relevantný, na ktorom mal mať dominantné postavenie, a to na trhu vypracovávania

projektovej dokumentácie napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť, ktorý s relevantným

trhom súvisí. I.. Ţ. bol postupom ţalobcu zo súťaţe na tomto trhu vylúčený, čím došlo

k obmedzeniu súťaţe.

Najvyšší súd sa nestotoţnil s právnym názorom vysloveným v správnom konaní, ţe

ţalobca sa zúčastňuje súťaţe na trhu, na ktorom malo dôjsť k obmedzeniu súťaţe.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca síce vypracováva projektovú

dokumentáciu, ale túto činnosť nemoţno charakterizovať ako sluţbu v zmysle súťaţných

predpisov, keďţe je poskytovaná výlučne ţalobcovi samému, vlastnej organizačnej jednotke

/odd. lokálneho plánovania/, a teda ţalobca na vymedzenom trhu neponúka ako tovar/sluţbu

záujemcom – tretím osobám, v tomto prípade absentuje ponuka. Uvedené však nebráni tomu,

aby postupom na relevantnom trhu dominant nemohol ovplyvniť, obmedziť, vylúčiť

hospodársku súťaţ na trhu súvisiacom.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však tento následok nie je zrejmý, najmä

kvôli skutočnosti, ţe ţalobca postupuje voči všetkým účastníkom rovnakým spôsobom,

respektíve nebol preukázaný diskriminačný postup /napríklad favorizovanie, vylučovanie/

voči určitým súťaţiteľom na tomto trhu. Zo ţalobcom predloţeného výpisu pridelených

a nepridelených bodov napojenia pre jednotlivých projektantov /príloha č. 2, 3 k listu zo dňa

26

28. septembra 2004/ je zrejmé, ţe ţalobca vo viacerých prípadoch nepridelil body pripojenia

ani ostatným ţiadateľom, nie len I.. Ţ..

Ţalovaný ako ani správny orgán prvého stupňa sa nezaoberali dopadom konania

ţalobcu na ostatných súťaţiteľov /projektantov/, a teda dostatočným spôsobom nezistili dopad

konania na trhu, na ktorom mala byť ovplyvnená hospodárska súťaţ. Rovnako nie je zrejmé,

z akých dôvodov odmietnutie poskytnutia relevantnej sluţby len v prípadoch uvedených

v podnete I.. Ţ. bolo povaţované za zneuţitie dominantného postavenia. Naviac

z predloţených výpisov je zrejmé, ţe ţalobca nepridelil body pripojenia I.. Ţ. aj v iných

prípadoch, a to pred ako aj po období posudzovanom v správnom konaní.

Pokuta

Ţalobca v podanom odvolaní namietal aj zákonnosť pri ukladaní pokuty a nedostatky

odôvodnenia s ňou súvisiace, ktorú námietku vyhodnotil najvyšší súd ako dôvodnú.

Správny orgán hodnotil konanie ţalobcu ako veľmi závaţné porušenie /ţalovaným

zmenené na závaţné porušenie/, ktoré viedlo k vylúčeniu jedného z konkurentov z trhu.

V súvislosti s vyššie uvedeným nedostatočne zisteným skutkovým stavom týkajúcom sa

následku zneuţitia dominantného postavenia, takýto záver neobstojí.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je moţné zistiť, akými úvahami

sa správny orgán riadil pri výpočte výšky pokuty, keď pokutu v zmysle § 38 zák. o ochrane

hosp. súťaţe moţno uloţiť do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté

účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol

obrat do 10 000 Sk alebo ktorý nemal ţiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat

nemoţno vyčísliť, pokutu do 10 000 000 Sk, pričom je pri výpočte obratu potrebné vychádzať

z obratu dosiahnutého podnikateľom z predaja tovarov a sluţieb, ktorých sa narušenie alebo

obmedzenie súťaţe priamo alebo nepriamo dotýka, na vymedzenom priestorovom

relevantnom trhu.

Takýto postup je pouţívaný aj Komisiou, na základe nariadenia Rady (ES) č. 1/2003

o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaţe stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy

a Usmernenia k metóde stanovenia pokút uloţených podľa článku 23 ods. 2 písm. a/

nariadenia č. 1/2003 (2006/C 210/2). Rovnaký postup pouţíva aj ţalovaný, ako je to zrejmé

z metodického pokynu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneuţívania dominantného

27

postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaţ, zverejneného na internetovej stránke ţalovaného

www.antimon.gov.sk.

Ţalobca poskytuje relevantnú sluţbu bezplatne, aţ po jednom roku rezerváciu

spoplatňuje. Vypracovanie projektovej dokumentácie ako sluţbu tretím osobám neposkytuje,

pre vlastné potreby je vykonávaná bezodplatne.

Administratívny spis neobsahuje ţiadny dokument, ktorý by preukazoval, či vôbec

a aký obrat dosiahol ţalobca v súvislosti s protiprávnym konaním. Pokiaľ tento obrat

nemoţno vyčísliť alebo v súvislosti so zneuţitím dominantného postavenia nebol dosiahnutý

ţiaden zisk, bolo potrebné uloţiť pokutu do výšky 10 000 000 /podľa vtedy účinného znenia

zákona/. Pokiaľ správne orgány vychádzali z celkového obratu podniku, takýto postup nie je

súladný s výkladom uplatňovaným aj samotným ţalovaným a nemoţno takto určenú pokutu

povaţovať za primeranú, aj s ohľadom na kritéria aplikované pri určovaní jej výšky /§ 38

ods. 10 zák. o ochrane hosp. súťaţe/.

Správne orgány v ďalšom konaní zákonným spôsobom určia výšku ukladanej pokuty

a túto aj náleţitým spôsobom odôvodnia, tak, aby bolo moţné z odôvodnenia zistiť, akými

konkrétnymi úvahami sa riadili a ktoré okolnosti brali do úvahy, tak ako to vyţaduje § 38

ods. 10 zák. o ochrane hosp. súťaţe.

Nedostatky výroku

Pokiaľ ide o nevyčerpanie predmetu odvolania a s tým súvisiacim nedostatkom

výroku, k uvedenému sa uţ vyjadril krajský súd, keď skorším rozsudkom práve z tohto

dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušil, pričom najvyšší súd následne konštatoval, ţe síce

sa jednalo o vadu, ale nie o takú, pre ktorú by bolo nutné rozhodnutie zrušovať a formálne

opakovať administratívne konanie.

V súvislosti s nesprávnym uvedením právnych predpisov vo výroku napadnutého

rozhodnutia najvyšší súd uvádza, ţe bolo posudzované správanie sa ţalobcu v priebehu

mesiacov apríl 2004 aţ jún 2004.

S účinnosťou od 1. mája 2004 bol zák. o ochrane hosp. súťaţe novelizovaný zákon

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o ochrane hospodárskej

súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení

28

neskorších predpisov v znení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, pričom táto novela nebola vo výroku uvedená.

Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť výroku pre nevyčerpanie

predmetu odvolacieho konania a nezrozumiteľnosť aplikácie zák. o ochrane hosp. súťaţe,

je potrebné uviesť, ţe v rámci súdneho prieskumu súd prihliada len na vady, ktoré by mohli

mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a v súvislosti s uvádzanými dôvodmi tieto nepovaţoval

za také vady, ktoré by samy osebe mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Na druhej

strane keďţe súd zrušil rozhodnutie ţalovaného pre iné závaţné pochybenia, ţalovaný

odstráni v ďalšom konaní aj tieto vady.

Všeobecné prešetrovanie

Ţalobca namietal postup správneho orgánu prvého stupňa v priebehu prešetrovania

podľa § 22 zák. o ochrane hospodárskej súťaţe, tvrdiac ţe došlo k zneuţitiu tohto inštitútu

a boli mu odopreté jeho procesné práva.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zák. o ochrane hosp. súťaţe, Úrad vykonáva prešetrovanie

na relevantnom trhu.

Podľa § 22 ods. 2 zák. o ochrane hosp. súťaţe, v súvislosti s plnením úloh podľa tohto

zákona a podľa osobitného predpisu majú zamestnanci úradu, ako aj tí, ktorí boli poverení

plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len „zamestnanci úradu"), právo

vyţadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa, štatutárnych

orgánov podnikateľa alebo od členov štatutárnych orgánov podnikateľa, od kontrolných

orgánov podnikateľa alebo od členov kontrolných orgánov podnikateľa, alebo od iných

zamestnancov podnikateľa (ďalej len „zamestnanci podnikateľa") informácie a podklady,

ktoré sú nevyhnutné na činnosť úradu, najmä účtovné a obchodné podklady alebo právne

dokumenty bez ohľadu na nosič, na ktorom sú zaznamenané, a vyhotovovať z nich kópie

a výpisy alebo vyţadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka. Majú právo

vyţadovať aj ústne alebo písomné vysvetlenie a vyhotovovať si zvukový záznam z ústne

podaného vysvetlenia.

Najvyšší súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca mal v priebehu správneho

konania moţnosť sa s podkladmi rozhodnutia oboznámiť, vyjadriť sa k ich obsahu ako

29

aj k spôsobu získania, ktoré práva aj vyuţil. Podklady boli získané v súvislosti s výkonom

kompetencií správneho orgánu prvého stupňa, tak ako to vyplýva zo zák. o ochrane hosp.

súťaţe.

Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí

a postupu v administratívnom konaní. Správny súd nie je oprávnený v rámci konania podľa

druhej hlavy piatej časti posudzovať úkony správnych orgánov uskutočnené pred jeho

začatím ani poskytovať osobám dotknutým takýmito úkonmi právnu ochranu. Pokiaľ

sa ţalobca cítil v priebehu všeobecného šetrenia dotknutý na svojich právach mohol sa

domáhať ochrany prostredníctvom náleţitých právnych prostriedkov.

Pokiaľ ţalobca namietal porušenie svojich procesných práv, najvyšší súd uvádza,

ţe ţalobca v priebehu správneho konania bol o svojich právach bol poučený /čl. 15

administratívneho spisu/, nič mu nebránilo vyuţiť svoje procesné práva v súlade zo zák.

o ochrane hosp. súťaţe a Správnym poriadkom, pričom s poukazom na jednotlivé vyjadrenia,

ktoré sú súčasťou administratívneho spisu je zrejmé, ţe tieto práva aj vyuţil.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

v spojení s , a vety prvej ,

tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu spolu vo výške 1309,77 € spočívajúcu v:

- zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 397,94 € (súdny poplatok za podanie

návrhu vo výške 10 000 Sk, súdny poplatok za odvolanie vo výške 66 € vyplývajúci

zo súdneho spisu č. l. 178)

- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom v čase

vykonania jednotlivých úkonov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), za rok 2006

vo výške 94,54 €/2848 Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci

samej – ţaloba /§ 14 ods. 1 písm. a/, c/ , vo výške á 1260 Sk, reţijný paušál k dvom

úkonom /§ 16 ods. 3 , vo výške á 164 Sk), za rok 2007 vo výške 51,42€/1549 Sk

(písomné podanie vo veci samej – vyjadrenie zo dňa 19. apríla 2007 vo výške 1371 Sk

a reţijný paušál vo výške 178 Sk), za rok 2009 vo výške 245,70 € (účasť na pojednávaní

zo dňa 18. septembra 2009 /§ 14 ods. 1 písm. d/ Vyhlášky/, písomné podanie vo veci samej –

vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného zo dňa 27. novembra 2009, vo výške á 115,90 €, reţijný

30

paušál k dvom úkonom á 6,95 €), za rok 2010 vo výške 127,44 € (písomné podanie vo veci

samej – vyjadrenie zo dňa 24. júna 2010 vo výške 120,23 € a reţijný paušál vo výške 7,21 €),

za rok 2011 vo výške 392,73 € (účasť na pojednávaní zo dňa 18. marca 2011, písomné

podanie vo veci samej – odvolanie zo dňa 16. mája 2011, písomné podanie vo veci samej –

vyjadrenie zo dňa 13. októbra 2011, vo výške á 123,50 €, reţijný paušál k trom úkonom

vo výške á 7,41 €).

Súd pri výške odmeny za právne sluţby vykonané v rokoch 2006, 2007 nevychádzal

z uplatnenej výšky 1083,78 € za jeden úkon právnej pomoci, ale zo základnej sadzby tarifnej

odmeny podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky.

Súd v správnom súdnictve nevystupuje v pozícii správneho orgánu, teda nemôţe

rozhodovať o uloţení povinnosti, ktorá patrí do právomoci správnych orgánov. V správnom

súdnictve predmetom konania je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu je vydané v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne

neoceniteľnú v peniazoch, a preto je v tomto prípade na vyčíslenie výšky tarifnej odmeny

potrebné aplikovať § 11 ods. 1 Vyhlášky

S uvedeným právnym názorom sa stotoţnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď

uznesením č. k. -9 zo dňa 1. apríla 2009 odmietol ako zjavne neopodstatnenú

sťaţnosť, ktorou sa sťaţovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o priznaní náhrady trov

konania vo výške určenej v súlade s § 11 ods. 1 Vyhlášky. V odôvodnení ústavný súd uvádza,

ţe najvyšší súd „poukázal i na rozdiel medzi predmetom sporu v nachádzacom konaní

v občianskoprávnych veciach a predmetom konania v správnom súdnictve. Aplikácia

ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky je preto v danom prípade podľa názoru ústavného súdu

odôvodnená ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne). Najvyšší súd

v napadnutom rozhodnutí vyjadril právny názor, ktorý nemožno považovať za arbitrárny.

Ústavný súd ho tiež nehodnotí ako zjavne neodôvodnený.“

Ústavný súd v citovanom rozhodnutí takisto, pre podporu tohto právneho názoru,

poukázal na prílohu I. poloţku 10 o súdnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov, teda na skutočnosť ţe v správnom súdnictve sa súdny poplatok zásadne

platí pevnou sadzbou, t. j. nie vypočítanou z hodnoty predmetu konania.

31

Ţalovaný je povinný náhradu trov konania podľa v spojení

s uhradiť k rukám právnej zástupkyne ţalobcu, v lehote uvedenej

vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská