Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b0e/386168.1315ca.pdf
PDF · 104.69 KB
No categories available
6Cdo/92/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 92/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky H. Ž., bývajúcej
v N., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov.
hrdinov 163/66, proti odporkyni Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 18 C 138/2011, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 12. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 257/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .
Odporkyni právo na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa uznesením zo 14. júla 2011 č.k.
18 C 138/2011-46 nariadil predbeţné opatrenie, ktorým uloţil Slovenskej pošte, a.s.,
Partizánska cesta 9, Banská Bystrica nevykonávať zráţky zo mzdy navrhovateľky pre
odporkyňu aţ do skončenia konania vo veci samej, týkajúceho sa vydania bezdôvodného
obohatenia. Zároveň bola navrhovateľke uloţená povinnosť, aby v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia podala na súde návrh týkajúci sa vydania bezdôvodného
obohatenia. V danej veci povaţoval návrh na vydanie poţadovaného predbeţného opatrenia
za opodstatnene podaný, keď sa stotoţnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v
návrhu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na odvolanie odporkyne uznesením z 12. októbra
2011 sp. zn. 5 Co 257/2011 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh navrhovateľky
na vydanie predbeţného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, aby osvedčila naliehavosť dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, resp. ohrozenie výkonu očakávaného súdneho
rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu samotného návrhu na vydanie predbeţného opatrenia, čo
sa týka jeho skutkového vymedzenia, navrhovateľka neosvedčila v poţadovanom rozsahu
existenciu hroziacej ujmy v prípade nenariadenia predbeţného opatrenia. Navrhovateľka
taktieţ bliţšie neosvedčila, z akého dôvodu nemá byť realizovaná dohoda o zráţkach
zo mzdy, ktorú podpísala a ktorá sa týka plnenia z úverovej zmluvy. Z jej návrhu nevyplýva
ani v základných rysoch to, z čoho vyvodzuje opodstatnenosť ţaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľke sa teda nepodarilo osvedčiť základné predpoklady
na vydanie predbeţného opatrenia.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Ţiadala, aby
dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko
jej krajský súd odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa jej názoru je úprava vykonávania zráţok zo mzdy v spotrebiteľských veciach v rozpore
s právom Európskej únie, lebo zráţky zo mzdy sa vykonávajú bez akejkoľvek súdnej kontroly
a vznikajú situácie, ţe sa vykonávajú zráţky zo mzdy aj v rozpore so spotrebiteľským
právom. Spotrebiteľ nemá právo zráţky zo mzdy zrušiť, ak zistí, ţe sa vymáha právo
z neprijateľnej a teda neplatnej zmluvnej podmienky. Nariadenie predbeţného opatrenia preto
povaţovala za nevyhnutný prostriedok dočasnej ochrany. Svoju argumentáciu podporila
rozhodnutiami súdov, ktoré zaujali opačné stanovisko ako odvolací súd. Poukázala
na povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu
od judikatúry, povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon.
Odporkyňa vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla, aby dovolací súd
mimoriadny opravný prostriedok navrhovateľky odmietol. Nestotoţnila sa s názorom
navrhovateľky, ţe v danom prípade je nevyhnutné predbeţné opatrenie nariadiť ako
prostriedok dočasnej ochrany. Uviedla, ţe návrh na nariadenie predbeţného opatrenia musí
byť posudzovaný individuálne, s ohľadom na konkrétne podmienky daného prípadu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
o predbeţnom opatrení, teda uznesenie proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a to bez
ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania navrhovateľky je
preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237
O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Dovolateľka v dovolaní namieta, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom
a k porušeniu práva na súdnu ochranu došlo tým, ţe odvolací súd sa pri svojom rozhodnutí
odchýlil od judikatúry, pričom konkrétne poukazovala na rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach a Krajského súdu v Prešove. Dovolací súd má za to, ţe táto námietka nie je
dôvodná.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu
prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).
V predmetnej veci dovolateľka nespochybnila procesný postup odvolacieho súdu,
ktorým by jej bola znemoţnená realizácia procesných práv, ale namieta nesprávne právne
posúdenie veci – otázku splnenia podmienok na nariadenie predbeţného opatrenia
v porovnaní s rozhodnutiami vydanými krajskými súdmi v iných konaniach. Samotným
právnym posúdením veci, by sa však dovolací súd mohol zaoberať len vtedy, ak by dovolanie
bolo prípustné. O taký prípad však nejde, keďţe odňatie procesných práv dovolateľke zo spisu
nevyplýva a prípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.
V súvislosti s argumentáciou dovolateľky v tom smere, ţe odklonením sa
od judikatúry odvolací súd zaťaţil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. treba
uviesť, ţe kaţdý návrh na nariadenie predbeţného opatrenia musí byť posudzovaný
individuálne s ohľadom na konkrétne podmienky danej veci. Ani prípadné odlišné právne
posúdenie veci v porovnaní s doterajším rozhodovaním súdov v obdobných veciach
nespôsobuje bez ďalšieho odňatie moţnosti pred súdom konať. V takomto prípade totiţ nejde
o postup súdu, ktorým by zbavil účastníka realizovať procesné práva priznané mu
Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239
ods. 1 aţ 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Odporkyňa mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal odporkyni náhradu
trov dovolacieho konania, pretoţe nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová