Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)17f/386159.f0129b.pdf
PDF · 233.18 KB
No categories available
6Cdo/225/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. bývajúcej v K.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou B&S Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingová 5, v mene ktorej koná advokát Mgr. Peter Bartošík, proti ţalovanej
Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova
48, zastúpenej JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Sad
A. Kmeťa 24, o zaplatenie 222,60 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 19 C 103/2010, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2012 sp. zn. 9 Co 91/2012 rozhodol
t a k t o:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, a to
trov právneho zastúpenia v sume 33,06 Eur, na účet advokátskej kancelárie B&S
Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová 5, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8. decembra 2011 č. k. 19 C 103/2010 –
212 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 222,60 Eur s 9% úrokom
z omeškania ročne od 16.4.2010 aţ do zaplatenia z titulu plnenia zo Zmluvy
o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne a.s.
uzavretej 27.8.1996 medzi účastníkmi konania v zmysle § 842 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorej predmetom bolo doţivotné plnenie ţalovanou ako povinnou
v prospech ţalobkyne mesačne sumou 222,60 Eur. Ţalovaná od apríla 2010 prestala
2
s poskytovaním plnenia ţalobkyni z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty k 31.3.2010
v zmysle výpovede z predmetnej zmluvy ţalovanou zo dňa 26.10.2009. Súd prvého
stupňa dospel z záveru, ţe táto výpoveď bola daná neplatne, keďţe predmetná zmluva
o dôchodku z 27.8.1996 bola uzavretá na dobu určitú, preto ju nemoţno vypovedať
podľa ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok ţalobkyne
z uvedenej zmluvy za mesiac apríl 2010 preto povaţoval za oprávnený a zaviazal
ţalovanú na jeho zaplatenie ţalobkyni i s príslušenstvom spolu s náhradou trov
konania v sume 322,71 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 26. apríla 2012
sp. zn. 9 Co 91/2012 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
V celom rozsahu sa stotoţnil s jeho odôvodnením, na ktoré poukázal a zdôraznil, ţe
predmetná zmluva o dôchodku bola uzatvorená na doţivotne určenú dobu neurčitého
trvania, teda strany v nej prejavili vôľu byť ňou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby,
teda do určitého (vopred neurčeného) okamihu. Vysporiadal sa i s odvolacími
námietkami ţalovanej, ktoré povaţoval za nedôvodné.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala ţalovaná
dovolanie, ktorým ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu
na ďalšie konanie. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa §
237 písm. f O. s. p. tým, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade
s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keď sa nevysporiadal s jej podstatnými odvolacími
námietkami.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok
odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. Mala za to, ţe súdy niţších stupňov svoje
rozhodnutia dostatočne zdôvodnili zohľadňujúc i rozsiahlu argumentáciu ţalovanej,
s ktorou sa skutkovo i právne vysporiadali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po
zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne
zastúpená (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
3
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, ţe
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je
prípustný.
V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania dovolanie má
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť
(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v kaţdom prípade, ale iba ak
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti
rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 238 O. s. p.. Prípustnosť
dovolania v zmysle odsekov 1, 2 a 3 tohto zákonného ustanovenia však neprichádza do
úvahy, lebo v predmetnej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (t. j.
nejde o zmeňujúce rozsudok), prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde ani
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Rovnako v tejto
veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, takţe nebol
vyslovený názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť.
Naopak, v predmetnej veci právna úprava dovolanie nepripúšťa, keď v ustanovení
§ 238 ods. 5 O. s. p. uvádza, ţe dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých
bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je však
predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie v takomto
prípade nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania
neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň
podania návrhu na prvostupňovom súde.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrh na začatie konania bol podaný dňa 18. mája
2010. V tomto čase bola výška minimálnej mzdy 307, 70 eur (§ 1 ods. 1 písm. a/
nariadenia vlády č. 441/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy).
Keďţe trojnásobok tejto sumy predstavuje 923,10 eur a suma tvoriaca predmet tohto
4
konania je 222, 60 eur ( teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania
návrhu na prvostupňovom súde) dovolanie v tejto veci v zmysle ustanovenia § 238 ods.
5 O. s. p. nie je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta prvá O. s. p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v §
237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o
nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Ţalovaná procesné vady
konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. nenamietala a ich existenciu nezistil
ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia, ţe v
prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť konať pred ním (§ 237 písm. f/
O. s. p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O
vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O taký prípad v prejednávanej veci nejde preto, ţe
súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi;
5
ţalovanej neznemoţnili uplatniť procesné práva. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. totiţ nie je daná uţ tým, ţe
dovolateľ tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak
touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých
vada vznikla a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe)
odvolacieho súdu.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaná videla odňatie moţnosti konať pred
súdom v nedostatopčnom odôvodnení rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nebolo
v súlade s poţiadavkou ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., keď sa krajský súd (podľa jej
názoru) nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi uvádzanými v jej odvolaní.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva . Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na
kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998 ).
K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/03-30, kde uviedol ţe súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j
s uplatnením nárokov a obranou proti ich uplatneniu (pozri IV. ÚS 115/03).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci rozhodnutia súdov niţších
stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia Súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré
6
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré aj
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá
by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, keď náleţite vysvetlil, prečo zmluvu
o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP a.s. povaţoval za
platnú. Dostatočne objasnil, prečo výpoveď ţalovanej z 26.10.2009 povaţoval za
neplatnú, keď uviedol, ţe vypovedať moţno iba zmluvy uzatvorené na neurčitú dobu,
akou zmluva o dôchodku bezpochyby nie je. Vysporiadal sa riadne so skutočnosťou
prečo na daný právny vzťah medzi účastníkmi nemoţno aplikovať zákon o bankách.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom
platnosti zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi na určitú dobu neurčitého trvania, i
ohľadom neplatnosti výpovede tejto zmluvy. Argumenty prvostupňového súdu
podrobnejšie doplnil a dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími
námietkami ţalovanej. Preto aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa
zákonné predpoklady vyjadrené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. a nemoţno ho
povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné ani za také, ktoré by nedalo odpovede na
podstatné a relevantné odvolacie námietky ţalovanej. Iba skutočnosť, ţe dovolateľka
sa s právnym názorom súdov nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri napr.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade je prípustnosť dovolania
podľa ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p. vylúčená a z ustanovenia § 237 O. s. p. ju
taktieţ nemoţno vyvodiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie ţalovanej odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5
O. s. p.), lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom,
7
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a
§ 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 151
ods. 1 O. s. p.), preto jej dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene
advokátskej kancelárii B&S Legal s.r.o. za právnu sluţbu, ktorú poskytol advokát
Mgr. Peter Bartošík konajúci v jej mene ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia
k dovolaniu ţalovanej dňa 22. júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu
tarifnej odmeny určil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej sluţby
v sume 19,92 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3
vyhlášky, t.j. 7,63 Eur) predstavuje spolu 27,55 eur a po pripočítaní 20% DPH vo
výške 5,51 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí náhrada trov 33,06 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Marta Hrčková