Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/225/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. bývajúcej v K.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou B&S Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Grösslingová 5, v mene ktorej koná advokát Mgr. Peter Bartošík, proti ţalovanej

Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova

48, zastúpenej JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Sad

A. Kmeťa 24, o zaplatenie 222,60 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2012 sp. zn. rozhodol

t a k t o:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, a to

trov právneho zastúpenia v sume 33,06 Eur, na účet advokátskej kancelárie B&S

Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová 5, do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8. decembra 2011 č. k. –

212 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 222,60 Eur s 9% úrokom

z omeškania ročne od 16.4.2010 aţ do zaplatenia z titulu plnenia zo Zmluvy

o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne a.s.

uzavretej 27.8.1996 medzi účastníkmi konania v zmysle § 842 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ktorej predmetom bolo doţivotné plnenie ţalovanou ako povinnou

v prospech ţalobkyne mesačne sumou 222,60 Eur. Ţalovaná od apríla 2010 prestala

2

s poskytovaním plnenia ţalobkyni z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty k 31.3.2010

v zmysle výpovede z predmetnej zmluvy ţalovanou zo dňa 26.10.2009. Súd prvého

stupňa dospel z záveru, ţe táto výpoveď bola daná neplatne, keďţe predmetná zmluva

o dôchodku z 27.8.1996 bola uzavretá na dobu určitú, preto ju nemoţno vypovedať

podľa ustanovenia . Uplatnený nárok ţalobkyne

z uvedenej zmluvy za mesiac apríl 2010 preto povaţoval za oprávnený a zaviazal

ţalovanú na jeho zaplatenie ţalobkyni i s príslušenstvom spolu s náhradou trov

konania v sume 322,71 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 26. apríla 2012

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

V celom rozsahu sa stotoţnil s jeho odôvodnením, na ktoré poukázal a zdôraznil, ţe

predmetná zmluva o dôchodku bola uzatvorená na doţivotne určenú dobu neurčitého

trvania, teda strany v nej prejavili vôľu byť ňou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby,

teda do určitého (vopred neurčeného) okamihu. Vysporiadal sa i s odvolacími

námietkami ţalovanej, ktoré povaţoval za nedôvodné.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala ţalovaná

dovolanie, ktorým ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu

na ďalšie konanie. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa §

237 písm. f tým, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade

s ustanovením , keď sa nevysporiadal s jej podstatnými odvolacími

námietkami.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok

odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. Mala za to, ţe súdy niţších stupňov svoje

rozhodnutia dostatočne zdôvodnili zohľadňujúc i rozsiahlu argumentáciu ţalovanej,

s ktorou sa skutkovo i právne vysporiadali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po

zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne

zastúpená ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

3

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je

prípustný.

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania dovolanie má

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v kaţdom prípade, ale iba ak

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení . Prípustnosť

dovolania v zmysle odsekov 1, 2 a 3 tohto zákonného ustanovenia však neprichádza do

úvahy, lebo v predmetnej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (t. j.

nejde o zmeňujúce rozsudok), prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde ani

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Rovnako v tejto

veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, takţe nebol

vyslovený názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť.

Naopak, v predmetnej veci právna úprava dovolanie nepripúšťa, keď v ustanovení

uvádza, ţe dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých

bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je však

predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie v takomto

prípade nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania

neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň

podania návrhu na prvostupňovom súde.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe návrh na začatie konania bol podaný dňa 18. mája

2010. V tomto čase bola výška minimálnej mzdy 307, 70 eur (§ 1 ods. 1 písm. a/

nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy).

Keďţe trojnásobok tejto sumy predstavuje 923,10 eur a suma tvoriaca predmet tohto

4

konania je 222, 60 eur ( teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania

návrhu na prvostupňovom súde) dovolanie v tejto veci v zmysle ustanovenia § 238 ods.

5 nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta prvá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v §

237 (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku či uzneseniu) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o

nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Ţalovaná procesné vady

konania podľa aţ e/ a nenamietala a ich existenciu nezistil

ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia, ţe v

prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť konať pred ním (§ 237 písm. f/

).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O

vadu konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O taký prípad v prejednávanej veci nejde preto, ţe

súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi;

5

ţalovanej neznemoţnili uplatniť procesné práva. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, ţe

prípustnosť dovolania podľa totiţ nie je daná uţ tým, ţe

dovolateľ tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak

touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých

vada vznikla a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe)

odvolacieho súdu.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaná videla odňatie moţnosti konať pred

súdom v nedostatopčnom odôvodnení rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nebolo

v súlade s poţiadavkou ustanovenia , keď sa krajský súd (podľa jej

názoru) nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi uvádzanými v jej odvolaní.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva . Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na

kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c.

Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998 ).

K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -30, kde uviedol ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j

s uplatnením nárokov a obranou proti ich uplatneniu (pozri ).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia Súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k

prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

6

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré aj

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani

taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, keď náleţite vysvetlil, prečo zmluvu

o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu SLSP a.s. povaţoval za

platnú. Dostatočne objasnil, prečo výpoveď ţalovanej z 26.10.2009 povaţoval za

neplatnú, keď uviedol, ţe vypovedať moţno iba zmluvy uzatvorené na neurčitú dobu,

akou zmluva o dôchodku bezpochyby nie je. Vysporiadal sa riadne so skutočnosťou

prečo na daný právny vzťah medzi účastníkmi nemoţno aplikovať zákon o bankách.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom

platnosti zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi na určitú dobu neurčitého trvania, i

ohľadom neplatnosti výpovede tejto zmluvy. Argumenty prvostupňového súdu

podrobnejšie doplnil a dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími

námietkami ţalovanej. Preto aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa

zákonné predpoklady vyjadrené v ustanovení a nemoţno ho

povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné ani za také, ktoré by nedalo odpovede na

podstatné a relevantné odvolacie námietky ţalovanej. Iba skutočnosť, ţe dovolateľka

sa s právnym názorom súdov nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri napr.

).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade je prípustnosť dovolania

podľa ustanovenia vylúčená a z ustanovenia ju

taktieţ nemoţno vyvodiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie ţalovanej odmietol ( v spojení s

), lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom,

7

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( , a

). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania ( v spojení s

ods. 1 ), preto jej dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene

advokátskej kancelárii B&S Legal s.r.o. za právnu sluţbu, ktorú poskytol advokát

Mgr. Peter Bartošík konajúci v jej mene ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu ţalovanej dňa 22. júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu

tarifnej odmeny určil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej sluţby

v sume 19,92 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a

miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

vyhlášky, t.j. 7,63 Eur) predstavuje spolu 27,55 eur a po pripočítaní 20% DPH vo

výške 5,51 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí náhrada trov 33,06 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Marta Hrčková