Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
73b/386156.4543d1.pdf
PDF · 121.32 KB
No categories available
6Cdo/181/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo181/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. D. I., bývajúceho v N.
proti ţalovanému PHOENIX ENTERPRISES, s.r.o., so sídlom v Nitre, Párovské Háje 54,
v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Renatou Fardusovou, advokátkou so sídlom v Šali,
Hlavná 6, o zaplatenie 14.231,36 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra
pod sp.zn. 10 C 88/2007, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 24.februára 2011 sp.zn. 8 Co 238/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a.
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 28. júna 2010 č.k. 10 C 88/2007-419 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 14.231,36 eur s 9,5 % úrokom z omeškania
ročne od 2. marca 2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, ţe o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalovaný uţíval
v čase od 22. marca 2005 do 3. septembra 2006 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. P. H.
zapísané na LV č. X. C KN ako parc. č. 3785/43, 3785/44, 3785/45, 3785/46, 3785/47 a E KN
parc. č. 3793/3 a nehnuteľnosť parc. č. 3793/2 v čase od 20. júna 2006 do 3. septembra 2006,
ţe všetky nehnuteľnosti (pozemky) vlastnícky patrili ţalobcovi a ţe za ich uţívanie neplatil
ţalobcovi finančnú náhradu vo forme nájomného. Keďţe dohoda o bezplatnom uţívaní medzi
účastníkmi uzavretá nebola, dospel k záveru, ţe ţalovaný uţíval v ţalovanom období
pozemky bez právneho dôvodu, a ţe sa na úkor ţalobcu bezdôvodne obohatil. K námietke
ţalovaného, ţe uţíval len pozemky, na ktorých stoja stavby v jeho vlastníctve, neprihliadol.
Mal za to, ţe predmetné pozemky svojou funkčnosťou a charakterom tvoria jeden celok,
zväčša oplotený, so vstupom do neho cez bránu, a teda tvoria jeden areál. Nebolo moţné
uţívanie jednotlivých pozemkov oddeliť. Ţalovaný v konaní nepreukázal, ţe by sa účastníci
konania pri rokovaniach o podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy ohľadne predmetných
nehnuteľností dohodli tak, ţe kúpna cena zahŕňa aj obvyklú výšku nájmu za uţívanie
predmetných pozemkov ţalovaným v spornom období. Nárok ţalobcu nepovaţoval preto za
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia
vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Ľ. V., ktoré povaţoval za presvedčivé, keď
znalec zohľadnil aj vyjadrenie realitnej kancelárie a výšku nájomného dohodnutého
v obdobnej zmluve o nájme, ktorej predmetom nájmu bol pozemok v susedstve dotknutých
nehnuteľností a nájom sa týkal rovnakého časového obdobia. Okresný súd povaţoval
stanovisko znalca za dostatočne fundované s tým, ţe znalec podrobne vysvetlil aj dôvody,
ktoré ho viedli k úprave výšky pôvodne určenej finančnej náhrady. Návrhu ţalovaného na
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania preto nevyhovel. Keďţe výška náhrady
stanovenej znalcom prevyšovala ţalobcom poţadovanú sumu a ţalobca zotrval na jej
priznaní, súd viazaný ţalobným návrhom ţalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal ţalobcovi
aj úrok z omeškania od 2. marca 2007 do zaplatenia. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. februára 2011 sp.zn. 8 Co 238/2010 na odvolanie
ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd
prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil. V celom rozsahu
sa stotoţnil s odôvodnením jeho rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti sa vyjadril
k námietkam ţalovaného, týkajúcim sa základu uplatneného nároku, správnosti rozhodnutím
súdu priznanej výšky plnenia a k námietkam v otázke (ne)súladu konania ţalobcu s dobrými
mravmi. Rovnako, ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, ţe vykonanie ďalších ţalovaným
navrhnutých dôkazov v súvislosti s určením rozsahu bezdôvodného obohatenia, by nebolo
účelné a hospodárne. Závery znalca povaţoval za dostatočne presvedčivé a fundované, a preto
správne súd prvého stupňa kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil. Výpovede zástupcov
realitných kancelárií, vzhľadom na ich písomné vyjadrenia k veci, povaţoval za nadbytočné
a nehospodárne. Rozsudok okresného súdu povaţoval teda za vecne správny. Rozhodnutie
o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu aj okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Uviedol, ţe odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nedáva odpoveď na otázku,
akými úvahami sa riadil pri hodnotení znaleckého posudku a jeho dodatku, a ani
nevysvetľuje, prečo nevykonal ním navrhnutý dôkaz. V tejto časti je preto rozhodnutie súdu
prvého stupňa nepreskúmateľné. Za nepreskúmateľné povaţoval aj rozhodnutie odvolacieho
súdu, lebo sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku súdu prvého stupňa a ţiadnym spôsobom sa nezaoberal jeho námietkami uvedenými
v odvolaní, ktoré sa týkali nesprávnosti postupu okresného súdu v tom, ţe nevyhovel jeho
návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Týmto nesprávnym postupom mu
súdy niţších stupňov odňali moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
a preto je jeho dovolanie prípustné a aj dôvodné.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe navrhuje dovolanie ako
neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani
o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého
stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p..
Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací
súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní
zistená.
Pokiaľ ţalovaný v dovolaní tvrdil, ţe odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
nedáva odpoveď na otázku, akými úvahami sa riadil pri hodnotení znaleckého posudku a jeho
dodatku a prečo nevykonal ním navrhnutý dôkaz a ţe ani odvolací súd sa nezaoberal jeho
námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré sa týkali nesprávnosti postupu okresného súdu
v tom, ţe nevyhovel jeho návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, treba
uviesť, ţe tieto tvrdenia nemajú oporu v obsahu spisu. Okresný súd v odôvodnení rozsudku
podrobne uviedol, z akých podkladov znalec vychádzal pri určení rozsahu obvyklého nájmu
za pozemky v čase, kedy boli ţalovaným uţívané, čo ho viedlo k úprave pôvodne stanovenej
výšky obvyklého nájmu a prečo neprihliadol na vyjadrenia ďalších troch realitných kancelárií.
Uviedol, prečo si osvojil závery znalca a odôvodnenie jeho rozsudku obsahovalo aj
vysvetlenie, prečo nevykonal ţalovaným navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie, resp.
výsluch zástupcov realitných kancelárií. Nemoţno prisvedčiť ani tvrdeniu dovolateľa, ţe
odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa okrem iného stručne vyjadril v dôvodoch
rozsudku aj k otázke nevykonania ţalovaným navrhnutých ďalších dôkazov. Ţalovaný preto
neopodstatnene namieta, ţe rozsudky súdov niţších stupňov sú pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné a teda, ţe súdy niţších stupňov mu odňali moţnosť pred súdom konať
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal
návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová