Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1d1/386436.bec1e2.pdf
PDF · 154.82 KB
No categories available
4Cdo/261/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 261/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. V. H., bývajúceho
v M., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. 9 C 141/2009,
o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2012 sp. zn.
4 Co 45/2011, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Roţňava rozsudkom z 24. novembra 2010 č.k. 9 C 141/2009-93 ţalobu
o zaplatenie 157,31 Eur titulom materiálnej škody a zaplatenia 400 000 Eur nemajetkovej
ujmy z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“) zamietol. Svoje rozhodnutie zdôvodnil § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 4
ods. 1 písm. a/, bod 1, § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a poukazom na to, ţe
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., musia byť súčasne splnené základné podmienky a to musí byť preukázaný
nesprávny úradný postup, resp. existencia nezákonného rozhodnutia, výška škody, príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonným
rozhodnutím, čo v konaní preukázané nebolo. Podmienkou úspešnosti ţaloby o náhradu škody
spôsobenú pri výkone verejnej moci je predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody.
V ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody ţalobcu uviedol štyri poloţky,
z ktorých iba jedna poloţka – cestovné na súdy je predmetom ţaloby, avšak prípadná škoda
vzniknutá z titulu vynaloţených nákladov – cestovného na súd a poštovného nie sú v príčinnej
súvislosti s konaním pred súdmi. Ďalej poukázal na to, ţe ďalší uplatnený nárok vo výške
400 000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy nebol predmetom ţiadosti o predbeţné prerokovanie
nároku na náhradu škody a ţalobca nepredloţil ţiaden iný listinný dôkaz, ţe iným písomným
podaním sa domáhal predbeţného prerokovania tohto nároku na náhradu škody u ţalovanej,
preto súd ţalobu v tejto časti povaţoval za nedôvodnú a predčasne podanú.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 24. mája 2012 sp. zn.
4 Co 45/2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Aj podľa jeho názoru ţalobca ničím nepreukázal nesprávnosť v úradnom postupe,
či nezákonnosť vydaných súdnych rozhodnutí v trestnom konaní. V dôvodoch rozhodnutia
odvolací súd k vznesenej námietke zaujatosti ţalobcom uviedol, ţe podpredseda súdu
z dôvodu, ţe člen senátu JUDr. Pavol Tkáč sa cítil byť v konaní (vzhľadom na vyjadrenie
ţalobcu proti jeho osobe) pridelil vec inému sudcovi, resp. do senátu zaradil sudcu, ktorý
v senáte zákonne zastupuje podľa rozvrhu práce. Predsedníčka senátu JUDr. Zuzana
Šoltýsová sa necítila byť vo veci zaujatá, námietka odôvodnená zdĺhavosťou konania nie
je podľa jej názoru opodstatnenou námietkou.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý prípustnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p., t.j. ţe v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Táto vada mala spočívať
v tom, ţe súdy robili nové závery o ukončenej trestnej veci. Odňatie moţnosti pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) malo spočívať v tom, ţe súd mu neumoţnil realizáciu
procesného práva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany spočívajúcej v moţnosti
sa k veci osobne vyjadriť ústne alebo písomne. Mal za to, ţe vo veci konal a rozhodoval
vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Za zaujatú povaţoval predsedníčku senátu
JUDr. Zuzanu Šoltýsovú, ktorá v inej jeho právnej veci sa cítila zaujatá. Ţiadal, aby dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa
§ 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne
významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom
vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim
v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,
ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý
zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,
ţe v konaní k takejto procesnej vade došlo.
Dovolateľ namietal vadu podľa § 237 písm. d/ O.s.p., t.j. ţe sa v tej istej veci uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať
znova.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.
Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicate) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle
tejto prekáţky nemôţe sa o veci, o ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova.
Pojem „tá istá vec“ treba vykladať v tom zmysle, ţe musí ísť o tých istých účastníkov a ten
istý predmet konania, t.j., ţe ide o totoţný nárok uplatnený z totoţného skutkového základu
medzi totoţnými účastníkmi konania.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe konanie v právnej veci ţalobcu JUDr. V. H. proti
ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod
sp. zn. 9 C 141/2009 nepredchádzalo ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým
rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou
Z obsahu dovolania ţalobcu ďalej vyplýva, ţe namieta vadu podľa § 237 písm. f/
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi
odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok.
V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné
úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho
výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby
im bol doručený rozsudok do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Z obsahu spisu nevyplýva,
ţe by oba niţšie súdy v prejednávanej veci v prípade ţalobcu nerešpektovali niektoré z týchto
práv. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súdy mu neumoţnili vo veci sa ústne a písomne
vyjadriť. Z obsahu spisu však takéto skutočnosti nevyplývajú. Ţalobca v priebehu
prvostupňového konania na pojednávaní konanom 21. mája 2010 bol súdom vypočutý ako
účastník konania, kedy mu bolo doručené aj vyjadrenie ţalovanej k ţalobe (viď č.l. 55-57
spisu). Predvolanie na pojednávanie nariadené na 24. novembra 2010 (pri dodrţaní lehoty
určenej v § 115 ods. 2 O.s.p.), mu bolo doručené 18. novembra 2010. Ţalobca sa však
na pojednávanie nedostavil a ani svoju neúčasť neospravedlnil, resp. nepoţiadal o odročenie
pojednávania z dôleţitého dôvodu. Súd prvého stupňa v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
pokračoval v konaní, aj keď bol ţalobca nečinný. Odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.
rozhodol bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného moţno uzavrieť, ţe súdy v konaní
postupovali v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a ţalobcovi neodňali
moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd poznamenáva, ţe ani
rozhodnutím veci v skoršom termíne (24. mája 2012) neţ aký bol ţalobcovi na jeho sťaţnosť
na prieťahy v konaní súdom oznámený (predpokladaný termín skončenia veci III. štvrťrok
2012) nebolo porušené ţiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd tieţ zaoberal otázkou,
či rozhodoval vo veci vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
Dovolací súd vzhľadom na to, ţe neexistuje ţiadne rozhodnutie nadriadeného súdu
o tom, či namietaná sudkyňa je alebo nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej
veci, v súlade s ustálenou súdnou praxou (porovnaj R 59/1997), sám túto otázku posudzoval.
Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je upravené v § 14 O.s.p.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti
neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,
ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia
určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah
k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť
rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť
k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj
konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môţe ísť
o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom
konania), prípadne má na tomto výsledku konania nepriamy záujem (napr. ako je vedľajší
účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako
dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p.
O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol
zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere
k nim.
Vzhľadom na vyššie uvedené zásady s prihliadnutím na obsah spisu a vyjadrenie
JUDr. Zuzany Šoltýsovej dovolací súd nezistil ţiadne také skutočnosti, ktoré by boli
objektívne spôsobilé pochybovať o jej nezaujatosti. Ani okolnosť, ţe menovaná sudkyňa
prípadne v inej právnej veci ţalobcu bola z jej prejednávania a rozhodovania vylúčená, nie
je objektívne spôsobilá spochybniť jej nezaujatosť, a to z dôvodu, ţe posúdenie
kvalifikovaného vzťahu sudcu k veci, resp. k účastníkom konania, či k ich zástupcom
je závislé vţdy od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci nedošlo
k ţalobcom namietanej procesnej vade (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 238 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanej v súvislosti s dovolaním ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková