Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/261/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. V. H., bývajúceho

v M., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, o náhradu škody

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. mája 2012 sp. zn.

, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava rozsudkom z 24. novembra 2010 č.k. -93 ţalobu

o zaplatenie 157,31 Eur titulom materiálnej škody a zaplatenia 400 000 Eur nemajetkovej

ujmy z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len

„“) zamietol. Svoje rozhodnutie zdôvodnil , ,

ods. 1 písm. a/, bod 1, a a poukazom na to, ţe

pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona

č. , musia byť súčasne splnené základné podmienky a to musí byť preukázaný

nesprávny úradný postup, resp. existencia nezákonného rozhodnutia, výška škody, príčinná

súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonným

rozhodnutím, čo v konaní preukázané nebolo. Podmienkou úspešnosti ţaloby o náhradu škody

spôsobenú pri výkone verejnej moci je predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody.

V ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody ţalobcu uviedol štyri poloţky,

z ktorých iba jedna poloţka – cestovné na súdy je predmetom ţaloby, avšak prípadná škoda

vzniknutá z titulu vynaloţených nákladov – cestovného na súd a poštovného nie sú v príčinnej

2

súvislosti s konaním pred súdmi. Ďalej poukázal na to, ţe ďalší uplatnený nárok vo výške

400 000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy nebol predmetom ţiadosti o predbeţné prerokovanie

nároku na náhradu škody a ţalobca nepredloţil ţiaden iný listinný dôkaz, ţe iným písomným

podaním sa domáhal predbeţného prerokovania tohto nároku na náhradu škody u ţalovanej,

preto súd ţalobu v tejto časti povaţoval za nedôvodnú a predčasne podanú.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 24. mája 2012 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Aj podľa jeho názoru ţalobca ničím nepreukázal nesprávnosť v úradnom postupe,

či nezákonnosť vydaných súdnych rozhodnutí v trestnom konaní. V dôvodoch rozhodnutia

odvolací súd k vznesenej námietke zaujatosti ţalobcom uviedol, ţe podpredseda súdu

z dôvodu, ţe člen senátu JUDr. Pavol Tkáč sa cítil byť v konaní (vzhľadom na vyjadrenie

ţalobcu proti jeho osobe) pridelil vec inému sudcovi, resp. do senátu zaradil sudcu, ktorý

v senáte zákonne zastupuje podľa rozvrhu práce. Predsedníčka senátu JUDr. Zuzana

Šoltýsová sa necítila byť vo veci zaujatá, námietka odôvodnená zdĺhavosťou konania nie

je podľa jej názoru opodstatnenou námietkou.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý prípustnosť

dovolania vyvodzoval z ustanovenia , t.j. ţe v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Táto vada mala spočívať

v tom, ţe súdy robili nové závery o ukončenej trestnej veci. Odňatie moţnosti pred súdom

konať ( ) malo spočívať v tom, ţe súd mu neumoţnil realizáciu

procesného práva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany spočívajúcej v moţnosti

sa k veci osobne vyjadriť ústne alebo písomne. Mal za to, ţe vo veci konal a rozhodoval

vylúčený sudca ( ). Za zaujatú povaţoval predsedníčku senátu

JUDr. Zuzanu Šoltýsovú, ktorá v inej jeho právnej veci sa cítila zaujatá. Ţiadal, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

3

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa

aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

ţe v konaní k takejto procesnej vade došlo.

Dovolateľ namietal vadu podľa , t.j. ţe sa v tej istej veci uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať

znova.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicate) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle

tejto prekáţky nemôţe sa o veci, o ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova.

Pojem „tá istá vec“ treba vykladať v tom zmysle, ţe musí ísť o tých istých účastníkov a ten

istý predmet konania, t.j., ţe ide o totoţný nárok uplatnený z totoţného skutkového základu

medzi totoţnými účastníkmi konania.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konanie v právnej veci ţalobcu JUDr. V. H. proti

ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod

sp. zn. nepredchádzalo ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou

( ).

Z obsahu dovolania ţalobcu ďalej vyplýva, ţe namieta vadu podľa § 237 písm. f/

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi

odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva .

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť

sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na to, aby

im bol doručený rozsudok do vlastných rúk ( )]. Z obsahu spisu nevyplýva,

ţe by oba niţšie súdy v prejednávanej veci v prípade ţalobcu nerešpektovali niektoré z týchto

práv. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súdy mu neumoţnili vo veci sa ústne a písomne

vyjadriť. Z obsahu spisu však takéto skutočnosti nevyplývajú. Ţalobca v priebehu

prvostupňového konania na pojednávaní konanom 21. mája 2010 bol súdom vypočutý ako

účastník konania, kedy mu bolo doručené aj vyjadrenie ţalovanej k ţalobe (viď č.l. 55-57

spisu). Predvolanie na pojednávanie nariadené na 24. novembra 2010 (pri dodrţaní lehoty

určenej v ), mu bolo doručené 18. novembra 2010. Ţalobca sa však

na pojednávanie nedostavil a ani svoju neúčasť neospravedlnil, resp. nepoţiadal o odročenie

pojednávania z dôleţitého dôvodu. Súd prvého stupňa v súlade s

pokračoval v konaní, aj keď bol ţalobca nečinný. Odvolací súd v súlade s

rozhodol bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného moţno uzavrieť, ţe súdy v konaní

postupovali v súlade s ustanoveniami a ţalobcovi neodňali

moţnosť pred súdom konať v zmysle Dovolací súd poznamenáva, ţe ani

rozhodnutím veci v skoršom termíne (24. mája 2012) neţ aký bol ţalobcovi na jeho sťaţnosť

6

na prieťahy v konaní súdom oznámený (predpokladaný termín skončenia veci III. štvrťrok

2012) nebolo porušené ţiadne ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd tieţ zaoberal otázkou,

či rozhodoval vo veci vylúčený sudca ( ).

Dovolací súd vzhľadom na to, ţe neexistuje ţiadne rozhodnutie nadriadeného súdu

o tom, či namietaná sudkyňa je alebo nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej

veci, v súlade s ustálenou súdnou praxou (porovnaj R 59/1997), sám túto otázku posudzoval.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je upravené v

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,

ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia

určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah

k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť

rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť

k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj

konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môţe ísť

o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom

konania), prípadne má na tomto výsledku konania nepriamy záujem (napr. ako je vedľajší

účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako

dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle

O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol

zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere

k nim.

Vzhľadom na vyššie uvedené zásady s prihliadnutím na obsah spisu a vyjadrenie

JUDr. Zuzany Šoltýsovej dovolací súd nezistil ţiadne také skutočnosti, ktoré by boli

objektívne spôsobilé pochybovať o jej nezaujatosti. Ani okolnosť, ţe menovaná sudkyňa

prípadne v inej právnej veci ţalobcu bola z jej prejednávania a rozhodovania vylúčená, nie

je objektívne spôsobilá spochybniť jej nezaujatosť, a to z dôvodu, ţe posúdenie

kvalifikovaného vzťahu sudcu k veci, resp. k účastníkom konania, či k ich zástupcom

je závislé vţdy od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci nedošlo

k ţalobcom namietanej procesnej vade ( ).

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanej v súvislosti s dovolaním ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková