Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ddc/386376.43cf4f.pdf
PDF · 146.99 KB
No categories available
4Cdo/30/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 30/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ L. K., bývajúceho v R.,
2/ J. K., bývajúcej v R., obaja zastúpení JUDr. L. K., advokátom v L., proti žalovanej M. B.,
bývajúcej v R., zastúpenej Mgr. J. M., advokátom v L., o uloženie povinnosti a náhradu
škody, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8 C 113/2008, o dovolaní žalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. apríla 2011, sp. zn. 15 Co 252/2010,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec, po tom, čo konanie o náhradu škody vylúčil na samostatné
konanie, rozsudkom zo 16. júna 2010 č.k. 8 C 113/2008-173 uložil žalovanej povinnosť
zdržať sa konania, ktorým vážne ohrozuje výkon práva žalobcov, najmä nesmie ohrozovať
stavbu žalobcov nachádzajúcu sa v k.ú. R., zap. na Katastrálnom úrade B., Správa katastra L.,
na LV č. X. ako parc. č. X. – prístavba k rodinnému domu – letná kuchyňa, súp. č. X.,
nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. X. dažďovou vodou stekajúcou zo strechy rodinného
domu žalovanej, zap. na Katastrálnom úrade B., Správa katastra L., na LV č. X. ako parc. č.
X. a X. a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania spolu v sume
572,34 Eur do 15 dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, vecne tým, že žľab zo strechy rodinného domu žalovanej nie je mnoho rokov
dokončený a v dôsledku toho odvádzanie dažďovej vody z rodinného domu žalovanej nie je
dostatočne zabezpečené. Vodorovný odkvapový žľab odvádza dažďovú vodu zo strechy do
zvislého žľabu, ktorý má iba vrchnú časť asi 20 cm a nie je vyhotovený až po terén
a v dažďovom počasí stekajúca dažďová voda nie je dostatočne odvádzaná a podmáča zadný
roh letnej kuchyne žalobcov. V súvislosti s ochranou vlastníckeho práva dospel k záveru, že
je bezvýznamné zistenie v konaní ustanovenej znalkyne o neodborne postavenej letnej
kuchyni. Uviedol, že pokiaľ dochádza v dôsledku vypúšťania vody k podmokaniu
susednej nehnuteľnosti a k jej poškodzovaniu, ide o vážne ohrozenie stavu výkonu práva,
proti ktorému patrí ochrana bez ohľadu na to, či je voda vypúšťaná „nad mieru primeranú
pomerom“. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,
úspechom v konaní a vznikom trov na súdnom poplatku a právnom zastúpení.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 6. apríla 2011,
sp. zn. 15 Co 252/2010, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., keď sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa, keďže žalovaná v odvolaní len konštatovala, že
rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd sa nevysporiadal so závermi znaleckého
posudku, pričom zdôraznila, že jej dom bol postavený skôr, ako dom žalobcov a v tesnej
blízkosti jej nehnuteľnosti, čím si žalobcovia daný stav zapríčinili sami. Uviedol, že
z hľadiska rozhodnutia vo veci nie je rozhodujúce, ktorý dom bol skôr postavený a ani to, či
bol postavený v rozpore s vtedy platnými zákonmi. Súd správne aplikoval ustanovenie § 127
Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré sa
priamo odvíja od vlastníctva veci. V konaní bolo preukázané, že v danom prípade ide o vážne
ohrozenie výkonu práv žalobcov, nejde o bežné správanie, ktoré by boli povinní strpieť a je
spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. S poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1, § 151
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže sa
ich náhrady nedomáhali.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalovaná, navrhla oba rozsudky súdov
nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, že
odvolací súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 127 Občianskeho
zákonníka. Uviedla, že svoj rodinný dom nadobudla v roku 1964, bol postavený dávno
predtým a dažďová voda z neho stekala na parc. č. X., ktorá je v jej vlastníctve. Žalobcovia
postavili prístavbu rodinného domu v roku 1980 bez stavebného povolenia v rozpore
s platnými stavebnými predpismi, keď nebola dodržaná predpísaná vzdialenosť od jej
rodinného domu, naviac postavená sčasti na jej pozemku bez jej súhlasu. Týmto protiprávnym
konaním žalobcovia vážne ohrozili výkon jej vlastníckeho práva – odvádzať dažďovú vodu.
Následne sa však domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva k prístavbe, ktoré je ohrozené
jej poškodzovaním v dôsledku dažďovej vody zo strechy domu žalovanej. Takéto konanie
žalobcov považuje za rozporné s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. Preto rozhodnutie
krajského súdu, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa nepovažuje za správny (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Žalobcovia v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že ho považujú za nedôvodné,
žalovaná uvádza skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred prvostupňovým súdom
a sú vyvrátené aj znaleckým posudkom, preto nie sú dané dôvody na zrušenie napadnutého
rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p., je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Pokiaľ ide o procesné
vady podľa § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., žalovaná v dovolaní ani nenamietala, a tieto
v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaná namietala skutočnosť, že napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovanej boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia však nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť
trovy konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), a preto im ich dovolací súd nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová