Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/30/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ L. K., bývajúceho v R.,

2/ J. K., bývajúcej v R., obaja zastúpení JUDr. L. K., advokátom v L., proti žalovanej M. B.,

bývajúcej v R., zastúpenej Mgr. J. M., advokátom v L., o uloženie povinnosti a náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. apríla 2011, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec, po tom, čo konanie o náhradu škody vylúčil na samostatné

konanie, rozsudkom zo 16. júna 2010 č.k. -173 uložil žalovanej povinnosť

zdržať sa konania, ktorým vážne ohrozuje výkon práva žalobcov, najmä nesmie ohrozovať

stavbu žalobcov nachádzajúcu sa v k.ú. R., zap. na Katastrálnom úrade B., Správa katastra L.,

na LV č. X. ako parc. č. X. – prístavba k rodinnému domu – letná kuchyňa, súp. č. X.,

nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. X. dažďovou vodou stekajúcou zo strechy rodinného

domu žalovanej, zap. na Katastrálnom úrade B., Správa katastra L., na LV č. X. ako parc. č.

X. a X. a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania spolu v sume

572,34 Eur do 15 dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, vecne tým, že žľab zo strechy rodinného domu žalovanej nie je mnoho rokov

dokončený a v dôsledku toho odvádzanie dažďovej vody z rodinného domu žalovanej nie je

dostatočne zabezpečené. Vodorovný odkvapový žľab odvádza dažďovú vodu zo strechy do

zvislého žľabu, ktorý má iba vrchnú časť asi 20 cm a nie je vyhotovený až po terén

2

a v dažďovom počasí stekajúca dažďová voda nie je dostatočne odvádzaná a podmáča zadný

roh letnej kuchyne žalobcov. V súvislosti s ochranou vlastníckeho práva dospel k záveru, že

je bezvýznamné zistenie v konaní ustanovenej znalkyne o neodborne postavenej letnej

kuchyni. Uviedol, že pokiaľ dochádza v dôsledku vypúšťania vody k podmokaniu

susednej nehnuteľnosti a k jej poškodzovaniu, ide o vážne ohrozenie stavu výkonu práva,

proti ktorému patrí ochrana bez ohľadu na to, či je voda vypúšťaná „nad mieru primeranú

pomerom“. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením ,

úspechom v konaní a vznikom trov na súdnom poplatku a právnom zastúpení.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 6. apríla 2011,

sp. zn. , potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom

na ustanovenie , keď sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa, keďže žalovaná v odvolaní len konštatovala, že

rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd sa nevysporiadal so závermi znaleckého

posudku, pričom zdôraznila, že jej dom bol postavený skôr, ako dom žalobcov a v tesnej

blízkosti jej nehnuteľnosti, čím si žalobcovia daný stav zapríčinili sami. Uviedol, že

z hľadiska rozhodnutia vo veci nie je rozhodujúce, ktorý dom bol skôr postavený a ani to, či

bol postavený v rozpore s vtedy platnými zákonmi. Súd správne aplikoval ustanovenie § 127

, ktoré predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré sa

priamo odvíja od vlastníctva veci. V konaní bolo preukázané, že v danom prípade ide o vážne

ohrozenie výkonu práv žalobcov, nejde o bežné správanie, ktoré by boli povinní strpieť a je

spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. S poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1, § 151

ods. 1 a žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže sa

ich náhrady nedomáhali.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalovaná, navrhla oba rozsudky súdov

nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, že

odvolací súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 127 Občianskeho

zákonníka. Uviedla, že svoj rodinný dom nadobudla v roku 1964, bol postavený dávno

predtým a dažďová voda z neho stekala na parc. č. X., ktorá je v jej vlastníctve. Žalobcovia

postavili prístavbu rodinného domu v roku 1980 bez stavebného povolenia v rozpore

s platnými stavebnými predpismi, keď nebola dodržaná predpísaná vzdialenosť od jej

rodinného domu, naviac postavená sčasti na jej pozemku bez jej súhlasu. Týmto protiprávnym

konaním žalobcovia vážne ohrozili výkon jej vlastníckeho práva – odvádzať dažďovú vodu.

3

Následne sa však domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva k prístavbe, ktoré je ohrozené

jej poškodzovaním v dôsledku dažďovej vody zo strechy domu žalovanej. Takéto konanie

žalobcov považuje za rozporné s ustanovením . Preto rozhodnutie

krajského súdu, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa nepovažuje za správny (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že ho považujú za nedôvodné,

žalovaná uvádza skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred prvostupňovým súdom

a sú vyvrátené aj znaleckým posudkom, preto nie sú dané dôvody na zrušenie napadnutého

rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

, je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Pokiaľ ide o procesné

vady podľa až g/ , žalovaná v dovolaní ani nenamietala, a tieto

v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaná namietala skutočnosť, že napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovanej boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalobcovia však nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť

trovy konania ( ), a preto im ich dovolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

6