Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/68/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného F. P. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/

v štádiu pokusu podľa

(ďalej len Tr. zák.) prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 30. októbra 2012

v Bratislave dovolanie obvineného F. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z

18. októbra 2011, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného F. P.

s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 30. apríla 2009, sp. zn. ,

bol obvinený F. P. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že

dňa 22. augusta 2006 v čase asi o 17,00 hod. v kuchyni rodinného domu

v Č. – M., časť M. č. X., po predchádzajúcej vzájomnej hádke udrel jedenkrát do oblasti hlavy

dreveným lopárom svoju manželku V. P., čím jej spôsobil krvácajúcu tržno-zmliaždenú 4 cm

dlhú ranu čela vpravo a v úmysle ju usmrtiť ju jedenkrát bodol kuchynským nožom s dĺžkou

čepele 16 cm do pravej strany krku a tlakom a ťahom jej spôsobil 3,5 cm hlbokú perforačnú

bodnú ranu s výpichom a s úplným preťatím kývača hlavy, dvojtretinovým poškodením

vonkajšej hrdlovej žily vpravo, s prerezaním prednej, čiastočne aj bočnej strany priedušnice

2

pod štítnou chrupavkou, ktoré priamo ohrozovali život poškodenej, ktorá ďalej utrpela aj

drobné povrchové rezné ranky na prednej strane krku, ľavom pleci a ľavom ramene,

pomliaždenie horného viečka pravej očnice s krvným výronom a reznú ranu v medziprstovom

priestore pravej ruky, ktoré poranenia si vyžadovali práceneschopnosť v trvaní 5 týždňov

s dobou liečenia v trvaní 6 týždňov.

Okresný súd Žilina (ďalej len okresný súd) za to obvineného F. P. odsúdil podľa

§ 145 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák.

na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho súd

na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák.

mu okresný súd uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 77 ods. 1

písm. b/ Tr. zák. mu okresný súd uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného

úradníka, okresného súdu v mieste svojho pobytu. Podľa

(ďalej len ) mu uložil povinnosť nahradiť poškodenej V. P.,

nar. X., trvale bytom Č. – M. č. X., škodu vo výške 2.381,66 Eur.

Podľa okresný súd odkázal poškodenú V. P. so zvyškom nároku na

náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie tak obvinený F. P. proti výroku o vine a treste,

ako aj prokurátor okresnej prokuratúry, ktorého odvolanie smerovalo proti výroku o treste.

O podaných odvolaniach rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd)

rozsudkom z 2. júla 2009, sp. zn. , tak, že podľa

zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina z 30. apríla 2009, sp. zn. v časti

– vo výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení a na základe

obvineného F. P. krajský súd odsúdil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., s použitím

§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať)

rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho krajský súd na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu krajský súd uložil ochranný dohľad

v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu ďalej uložil povinnosť

po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne

3

sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.

Odvolanie obvineného F. P. krajský súd podľa zamietol.

Okresnému súdu bolo 4. júna 2012 doručené dovolanie obvineného F. P., ktoré podal

prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. Zdenky Sýkorovej.

Dovolanie smeruje proti vyššie citovanému rozsudku krajského súdu a obvinený

F. P. v ňom uplatňuje dovolacie dôvody podľa ust. § 371 ods. 1 písm. h/

a písm. i/

Vo vzťahu k obom uplatneným dôvodom dovolania potom spoločne argumentuje tým,

že trest odňatia slobody, ktorý mu uložil krajský súd vo výmere dvadsať rokov je neprimerane

prísny. Závery krajského súdu o absencii podmienok pre použitie ust. § 39 Tr. zák.

nie sú správne, naopak podľa jeho názoru boli všetky zákonné podmienky pre použitie

ust. § 39 Tr. zák. v danom prípade jednoznačne splnené. V ďalšej časti dovolania obvinený F.

P. podrobne konkretizuje skutočnosti, ktoré odôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody

s použitím ust. § 39 Tr. zák. Je presvedčený, že krajský súd svojim postupom porušil zákon

v jeho neprospech práve v ust. § 39 Tr. zák.

S poukazom na to obvinený F. P. v petite dovolania navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky „zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v časti

čo do výšky uloženého trestu dvadsať rokov odňatia slobody a aby vrátil vec Krajskému súdu

v Žiline na nové konanie a rozhodnutie tak, aby mu bol trest mimoriadne znížený na dobu

8 rokov nepodmienečne s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. so zaradením na výkon trestu

s maximálnym stupňom stráženia s uložením ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák.

a § 78 ods. 1 Tr. zák. na jeden rok.“

Spisový materiál okresného súdu spolu s dovolaním obvineného F. P.

bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie 18. októbra 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupom podľa

predbežne preskúmal dovolanie obvineného ako aj predložený spisový materiál

a zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané

oprávnenou osobou ( ), po vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku ( ) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

4

prostriedok podať (, ). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné

na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

( ).

Podľa , dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené

tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. V dovolaní sa musí uviesť dôvod

dovolania podľa § 371.

Obvinený F. P. uplatnil v dovolaní dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h/ a písm. i/

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa , dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave v zákone výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov. Predstavuje výnimočný prielom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej

istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie

dovolania, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku

nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie nie je určené k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa a dovolací súd nemôže tieto zistenia meniť

ani dopĺňať. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé,

že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne alebo neúplné skutkové zistenia.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného

v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,

ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Obvinený F. P. naplnenie oboch ním uplatnených dôvodov dovolania vidí v tom, že

mu krajský súd neuložil trest odňatia slobody s použitím § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení

trestu, hoci podľa jeho názoru na to boli splnené všetky zákonné podmienky. Takýmto

postupom mal krajský súd porušiť zákon v ust. § 39 Tr. zák.

v jeho neprospech.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v minulosti už viackrát zaoberal otázkou,

či nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody napĺňa

dovolací dôvod podľa Keďže v rozhodovacej činnosti

dovolacieho súdu ohľadom tejto otázky dochádzalo k rozdielnym výkladom zákona,

trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo k tejto otázke

stanovisko, podľa ktorého hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení

trestu sa svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným

pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a na rozdiel

od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu)

alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy,

ho nemožno podriadiť „pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“,

zakladajúce dovolací dôvod podľa Pokiaľ nejde o situáciu,

keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok

o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu

podľa Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa

písm. i/ a je taký, že prvý z nich je všeobecným

hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim

sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem

prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu

o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom

špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Dovolací dôvod podľa

nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest

za použitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd

nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci

6

nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu

stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného.

Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod.

Citované stanovisko bolo prijaté na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky konanom 14. júna 2010 pod sp. zn. Tpj 46/2010 a bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

číslo 1/2011 pod poradovým číslom 5.

Ak teda obvinený F. P. celú svoju dovolaciu argumentáciu postavil

iba na námietke nepoužitia ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu

pri ukladaní trestu za spáchaný trestný čin, potom v zmysle vyššie citovaného stanoviska

je evidentné, že jeho dovolacia námietka obsahovo nenapĺňa žiaden dôvod dovolania.

Pritom ale platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych

názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne

vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa

odmietnuť.

Čo sa týka samotnej právnej kvalifikácie skutku ako obzvlášť závažného zločinu

vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,

dovolací súd konštatuje, že táto zodpovedá stavu veci a zákonu. Len pre úplnosť treba uviesť,

že okresný súd vo výroku v rámci právnej kvalifikácie neuviedol všetky použité

hmotnoprávne ustanovenia, keď nepoukázal aj na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,

podľa ktorého chránenou osobou sa rozumie blízka osoba a na ust. § 127 ods. 4 Tr. zák.,

podľa ktorého blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie ...manžel(ka)...

Ide o formálne pochybenie, ktoré na správnosti právnej kvalifikácie skutku nič nemení

a dovolacím súdom je spomenuté len z dôvodu, aby sa tejto nepresnosti okresný súd

v budúcnosti vyvaroval.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v trestnej veci obvineného

F. P. nie sú splnené dôvody dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie obvineného F. P. s použitím na neverejnom

zasadnutí odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová