Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Sa/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: P.. U. E., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y., XXX XX P., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom X. X, XXX XX W. - mestská časť A. P., proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava 3, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-311-1/2020-OdSP zo dňa 11. januára 2021

rozhodol:

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného s návrhom na zrušenie spolu aj so zrušením rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65306026704203-3/2020 zo dňa 21. októbra 2020 a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie, s priznaním náhrady trov súdneho konania. V žalobe žalobkyňa poukázala na rozhodnutie žalovaného, ktoré prevzala dňa 14.01.2021 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Žalobkyňa uviedla, že napriek jej snahe dodnes žalovaný nezjednal nápravu, a to ani čo sa týka náležitostí rozhodnutia jeho odôvodnenia, poučenia. Žalobkyňa mala za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa podrobného rozpisu uvedeného v žalobe žalobkyňa uviedla, že odslúžila a odpracovala 7 059 dní + 2 010 dní = 9 069 dní, čo predstavuje 24 rokov a 309 dní do ukončenia kalendárneho roku 2020. Namietala, že pri dobe jej pracovnej neschopnosti v roku 2008 bola finančná čiastka výsluhového dôchodku vo vojenskej hodnosti rotná vyrátaná z kalendárneho roku 2008, časovo z doby 335 dní namiesto 365 dní v kalendárnom roku. V danom údaji kalendárneho roku chýba zarátať 30 dní, pretože žalobkyňa bola po celú dobu vojakom bez prerušenia služobného pomeru vojaka z povolania. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa dopustili omylu, pretože chybne uvádzali v dobe práceneschopnosti trvanie 30 dní v kalendárnom roku, ktoré sa do doby služby v hodnosti nerátajú, ale aj preto, že žalobkyňa nebola naraz práceneschopná po avizovanú sporovú dobu 30 dní, ale v skutočnosti to boli dve samostatné práceneschopnosti. Táto podľa žalobkyne skrivodlivosť pretrváva dodnes. Žalobkyňa uviedla, že od 03.03.2008 do 25.03.2008 bola jedna práceneschopnosť v celosti bez prerušenia v dĺžke 23 dní. Ďalšia práceneschopnosť bola od 12.08.2008 do 19.08.2008, t.j. 8 dní. Sumár všetkých práceneschopností v roku 2008 bol 23 dní a 8 dní, ale nie nepretržite. Žalobkyňa nesúhlasila s určením mesačného služobného platu podľa ust. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V žalobe poukázala na ust. , . K zníženiu hodnosti „rotná“ nedošlo evidovanou písomnosťou. Zníženie vojenskej hodnosti bezprostredne súvisí s objektívnym výpočtom finančnej sumy výsluhového dôchodku žalobkyne. Žalobkyňa nikdy neprevzala žiadnu písomnosť o

znížení jej vojenskej hodnosti, ani s nimi nebola oboznámená. Pri prepúšťaní profesijných vojakov sa účelovo aj znižovali vojenské hodnosti, ktorá skutočnosť mala priamy vplyv na výšku ich výsluhového dôchodku, čo nastalo aj u žalobkyne a uvedené výrazne žalobkyňu poškodzuje. Dnes je napríklad finančná suma výsluhového dôchodku žalobkyni priznaná v nižšej sume. Z titulu riešenia naliehavej bytovej otázky, ktorú vojenská správa nebola schopná riešiť, bol vynútený dôvod na podanie žiadosti o prepustenie do civilu podľa ust. . Vzhľadom k zložitosti situácie a nepriaznivých podmienok výkonu služby, ktoré zavinila vojenská správa, žalobkyňa nikdy nesúhlasila s aktom prepustenia jej osoby do civilu, pretože záujem o výkon vojenskej služby vojačky z povolania vždy pretrvával a pretrváva i naďalej. Dôkazom bola skutočnosť, že v rokoch 2018 - 2019 žalobkyňa sama podávala žiadosť o opätovné prijatie do služobného pomeru vojačky z povolania, čo sa však zo zdravotného dôvodu neuskutočnilo.

2. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi žalovaného a prvostupňového orgánu. K práceneschopnosti žalobkyňa uviedla, že nemala žiadny dosah na jej priznávanie ako aj na vystavovanie a schvaľovanie prislúchajúcej zdravotnej administratívy. Poukázala na ust. , , predmetného . Personálnym rozkazom bola nečakane prepustená do zálohy v roku 2009 i napriek skutočnostiam, že cca dva roky pred prepustením do civilu proti jej vôli mala zníženú vojenskú hodnosť na hodnosť rotná. Tento personálny rozkaz žalobkyňa musela z donútenia prijať i napriek tomu, že s ním nesúhlasila. Došlo k účelovému zníženiu vojenskej hodnosti z titulu nižších finančných nákladov na výsluhový dôchodok. Žalobkyňa odkázala na ust. s tým, že žalovaný neurobil presnú a podrobnú schému matematického výpočtu výsluhového dôchodku tak, aby bolo možné ho skontrolovať a preveriť. Žalobkyňa bola z vojenskej činnej služby prepustená na základe personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu OS SR: PR č. 2468 zo dňa 28.04.2009. Rozhodnutím VÚSZ č. 65306026704203/4- VÚSZ/OVZ zo dňa 29.07.2009 bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2009. Poukázala na ust. v spojení s , z ktorého vyplýva, že pre nárok na dôchodok a jeho výšku sa započítava skutočná doba služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby, ak nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa doterajších predpisov, prepočítava sa podľa tohto ustanovenia. Žalovaný jej zarátal 19 rokov a 124 dní na službu profesionálnej vojačky, keďže bola nútená odísť z vojenskej služby z reorganizačných dôvodov. Z tohto dôvodu jej žalovaný a prvostupňový orgán dorátavali do 30 rokov dĺžky služby nasledovne: 30 rokov - 19 rokov = 11 rokov : 2 = 5,5 roka služby. Zmluvný záväzok však hrubo porušil jej vojenský zamestnávateľ, ktorý musí znášať aj všetku zodpovednosť za vzniknutý stav. Podľa žalobkyne mal byť spôsob dorátavanie nie 30 rokov, ale 35 rokov vojenskej služby, keď treba uvažovať tak, že v roku 2024 dosiahne vek 55 rokov života, do zálohy ju prepúšťali v roku 2009 a z tohto matematického hľadiska sa jedná o výpočet nasledovne 2024 rokov - 2009 rokov = 15 rokov, t.j. žalobkyni jednotlivé matematické výpočty podľa rozhodnutia žalovaného nesedia, tak ako výpočty urobil žalovaný. V zmysle predstáv žalobkyne to malo predstavovať oveľa viac, a to z polovice z 15 rokov a v tomto výpočte nemá ešte zarátaných zvyšných 124 dní. Žalobkyňa bola posudzovaná aj v odvolacom konaní iba formálne. Žiadala žalobe vyhovieť s priznaním trov súdneho konania, trov právneho zastúpenia vo výške 168,82 Eur.

3. K doručenej žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 31. marca 2021 (č.l. 52 - 56 spisu). Žalovaný mal za to, že v súvislosti s podanou žalobou absentuje označenie druhu žaloby, v žalobe nie sú uvedené rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, v čom podľa žalobkyne ide o nezákonnosť a nesprávnosť ňou napadnutého rozhodnutia. V skutkovej rovine žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa od 1. septembra 1988 do 31. januára 1989 vykonávala náhradnú vojenskú službu v trvaní 5 mesiacov. Od 1. februára 1989 do 14. júla 1989 vykonávala prípravnú službu v trvaní 5 mesiacov a 14 dní. V období od 15. júla 1989 do 31. marca 1991 vykonávala profesionálnu službu v trvaní 1 rok, 8 mesiacov a 16 dní. Od 1. októbra 1992 do 31. augusta 2005 vykonávala profesionálnu službu v trvaní 12 rokov a 11 mesiacov. V období od 1. septembra 2005 do 30. júna 2009 bola v dočasnej štátnej službe v trvaní 3 roky a 10 mesiacov. Dňa 30. júna 2009 bola Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 2468 z 28.4.2009 prepustená zo služobného pomeru profesionálnej vojačky, pretože v dôsledku organizačnej zmeny (zrušenie funkcie) nebola pre žalobkyňu v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohla byť ustanovená. Služobný pomer žalobkyne vrátane náhradnej služby trval od 1. septembra 1988 do 31. marca 1991 a od 1. októbra 1992 do 30.januára 2009, celkom 19 rokov, 4 mesiace, t.j. 19 skončených rokov. Dňa 6. mája 2009 žalobkyňa podala žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku a rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65306026704203/4-VÚSZ/OVZ z 29.

júla 2009 bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2009 vo výške 622,92 Eur mesačne. Žalobkyňa dňa 28. septembra 2020 dala žiadosť o prepočet výsluhového dôchodku v zmysle ust. . Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65306026704203-3/2020 z 21. októbra 2020 žalobkyni podľa ust. nebol zvýšený výsluhový dôchodok, keďže kontrolnou činnosťou sa nepreukázalo pochybenie vojenského úradu sociálneho zabezpečenia pri výpočte výsluhového dôchodku žalobkyne. Na základe podaného odvolania žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím dňa 2. novembra 2020 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia potvrdil.

4. Žalovaný k žalobe žalobkyne poukázal po právnej stránke na ust. , , , , , , , , v spojení s ust. a o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Žalovaný uviedol, že poučenie v rozhodnutí prvostupňového orgánu bolo vecne správne ako aj poučenie v rozhodnutí žalovaného, ktoré zodpovedá ust. o správnom konaní (ďalej „“ alebo aj „Správny poriadok“). Žalovaný zvýraznil, že rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného obsahuje poučenie v zmysle zákonnej úpravy.

5. K výpočtu výšky výsluhového dôchodku žalobkyne žalovaný poukázal na to, že Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 2468 z 28. apríla 2009 bola prepustená zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 30. júna 2009. Následne rozhodnutím č. VÚSZ-65306026704203/4- VÚSZ/OVZ z 29. júla 2009 jej bol priznaný od 1. júla 2009 výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku tejto dávky jej bola zhodnotená doba služobného pomeru od 1. septembra 1988 do 31. marca 1991 a následne od 1. októbra 1992 do 30. júna 2009 v celkovom trvaní 19 rokov, 4 mesiace a 0 dní. S prihliadnutím na dôvod prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru pre organizačné zmeny bol vykonaný odpočet doby výkonu služby v zmysle ust. . V nadväznosti na to bol zistený priemerný mesačný služobný plat, ktorý sa na základe ust. vydelil celkovým počtom kalendárnych dní, za ktoré žalobkyni patrili príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré jej patril príjem počas dočasnej neschopnosti a vynásobil sa koeficientom 30,417. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa v kalendárnom roku 2008 bola dočasne neschopná 30 dní, pričom nebolo podstatné, či táto neschopnosť bola čerpaná vcelku alebo postupne. Obdobie dočasnej neschopnosti žalobkyne v trvaní 30 dní sa muselo odrátať od celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré jej boli príjmy vyplatené, t.j. 365 dní - 30 dní = 335 dní. Základ pre výpočet výsluhového dôchodku tak podľa žalovaného predstavoval sumu 1.107,07 Eur. Z dôvodu, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru z organizačných dôvodov podľa ust. sa výsluhový dôchodok vypočítal podľa , pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započítala skutočná doba služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa výlučne riadili zákonmi platnými v čase skončenia služobného pomeru žalobkyne. Služobný pomer žalobkyne trval spolu 19 rokov a 4 mesiace, do dosiahnutia 30 rokov služby jej chýbala doba 10 rokov a 8 mesiacov a polovicu z tejto doby predstavuje 5 rokov a 4 mesiace, preto po započítaní tejto doby k reálne odslúženej dobe služobného pomeru bolo žalobkyni pre výpočet výšky výsluhového dôchodku zhodnotených 24 rokov a 8 mesiacov služobného pomeru. Základ pre výpočet výsluhového dôchodku bol určený v sume 1.107,07 Eur a 52 % zo základu predstavuje sumu 575,68 Eur. Podľa žalovaného preto žalobkyňa mala nárok na výsluhový dôchodok vo výške 575,68 Eur. Pri posudzovaní dočasnej neschopnosti žalobkyne a následnom výpočte výsluhového dôchodku žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so zákonom a nezistil žiadne pochybenia. K námietke žalobkyne, ktorá sa týkala zníženia dôchodkového veku na 55 rokov, keď vychádzala z počtu dvoch detí, žalovaný uviedol, že táto námietka je irelevantná, pretože je postavený na iných zásadách ako o sociálnom poistení. Žalobkyňa samotná požiadala žiadosťou zo dňa 7. apríla 2006 o zníženie dosiahnutej hodnosti nadrotmajsterky na hodnosť rotná, a to z dôvodu zosúladenia plánovanej a skutočnej vojenskej hodnosti na zastávanej funkcii. Zmena hodnosti nastala od 1. mája 2006 a žalobkyňa bola s ňou oboznámená, o čom svedčí aj jej podpis. Návrh na zníženie hodnosti bol na základe údajov v ňom uvedených realizovaný Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 3062 z 20. apríla 2006 a žalobkyňa následne vykonávala služobný pomer v hodnosti rotná až do svojho prepustenia zo služobného pomeru ku dňu 30. júna 2009. Žalovaný mal za to, že žaloba nie je dôvodná, túto navrhol zamietnuť, pretože neexistuje žiaden zrušovací dôvod vyplývajúci z ust. , ak rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu bolo vydané na základe účinných právnych predpisov.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 25.04.2021 (č.l. 69 - 71 spisu). Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje úplnosť údajov týkajúcich sa popisu výkonu vojenskej služby s uvedením miesta, času a spôsobu výkonu služby tak, aby táto nemohla byť zamenená s inou činnosťou, rovnako nie je presne uvedené číslo a druh rozkazov vojenských veliteľov vrátane pôvodcu vojenských rozkazov. Žalobkyňa na základe riadneho dokazovania pred súdom je presvedčená o tom, že žalovaný nie je ochotný pristúpiť na iný názor, než ktorý vyjadruje v svojom rozhodnutí. Žalobkyňa zotrvala na dôvodoch žaloby a uviedla, že v roku 1989 po absolvovaní vojenskej základnej služby prijala záväzok vojačky z povolania v stálej vojenskej službe. V tomto čase bola výrazne iná legislatívna úprava služobných záväzkov a úprava výsluhy v rokoch a v štruktúre vojenských hodností. Aktuálna právna úprava nekorešponduje s pôvodnou právnou úpravou, čo žalobkyňu výrazne diskriminuje. Žalobkyňa namieta nezákonnosť právneho procesu bezdôvodného znižovania jej vojenskej hodnosti z dosiahnutej hodnosti nadrotmajsterky na hodnosť „rotná“. Podľa žalobkyne ide o zjavnú degradáciu vojenskej hodnosti. Žalobkyňa nepožiadala osobitnou žiadosťou o priznanie výsluhového dôchodku, ale bolo jej personalistami predložené tlačivo, ktoré bola povinná vyplniť a poslať služobnou cestou, tak ako jej to bolo určené. Žalobkyňa pri kontrole písomností žiadala poskytnúť informáciu, prečo nemá zarátaných 365 dní v roku, keďže bola po celú dobu v služobnom pomere. Samotná práceneschopnosť bola v čase jej služobného pôsobenia, nastala ako dôsledok jej pôsobenia v službe. Žalobkyňa uviedla, že na jej osobu bol v čase znižovania vojenských hodností vyvíjaný nátlak hraničiaci s vydieraním. V procese administratívnej bezpečnosti u žalovaného nikdy sama z vlastnej iniciatívy nepodávala a ani neuplatňovala žiadosť, dôkazom čoho je fakt, že k údajnej žiadosti sa služobnou cestou mal jej bezprostredne nadriadený funkcionár aj písomne vyjadriť, čo sa však nestalo. K znižovaniu vekovej hranice v súvislosti s jej materstvom a výchovou dvoch detí žalobkyňa uviedla, že ide o zjavnú diskrimináciu, pretože u žien v civilnom sektore sa zaobchádza výrazne inak. Tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán mali konať objektívnejšie a vo väčšej miere zhodnotiť skutočne odslúženú dobu vojenskej služby ako aj dôvody jej prepustenia z armády proti jej vôli.

7. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa, ktorú možnosť žalovaný využil v podaní zo dňa 6. mája 2021 (č.l. 81 spisu). Žalovaný uviedol, že žalobkyňa v podstate vychádza z dôvodov žaloby a kritizuje platnú právnu úpravu. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Pri posudzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne a pri následnom výpočte jej výsluhového dôchodku žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Samotná žalobkyňa požiadala o zníženie dosiahnutej hodnosti nadrotmajsterky na hodnosť rotná. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne za aplikácie ust. zamietnuť.

8. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 6. mája 2021 podaním zo dňa 21.05.2021 (č.l. 86 spisu) doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobkyne.

9. Podľa pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že na základe žiadosti vo veci posúdenia správnosti výpočtu výsluhového dôchodku žalobkyne bolo vydané Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia rozhodnutie Číslo: VÚSZ-65306026704203-3/2020 dňa 21. októbra 2020, ktorým tento úrad rozhodol, že žalobkyni nezvyšuje výsluhový dôchodok. V prvostupňovom rozhodnutí bolo poukázané na žiadosť žalobkyne, ktorá namietala nesprávne zhodnotenie doby jej práceneschopnosti, ktoré malo podľa jej názoru vplyv na nesprávny výpočet jej výsluhového dôchodku. Ďalej mala za to, že nebola správne zhodnotená doba vojenskej služby v hodnosti rotmajster a požadovala dopočet obdobia služobného pomeru pre účely výpočtu jej výsluhového dôchodku až do doby, kedy by dosiahla vek 55 rokov. Prvostupňový orgán uviedol, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu číslo 2468 z 28. apríla 2009. Rozhodnutím Číslo 65306026704203/4-VÚSZ/OVZ zo dňa 29. júla 2009 bol žalobkyni ako účastníčke priznaný od 1. júla 2009 výsluhový dôchodok vo výške 622,92 Eur mesačne. Pre nárok a výšku tejto dávky jej bola zohľadnená doba služobného pomeru v trvaní 19 rokov, 4 mesiace a 0 dní, a to od 1. septembra 1988 do 31. marca 1991 a následne od 1. októbra 1992 do 30. júna 2009. V prvostupňovom rozhodnutí bolo poukázané na ust. v znení platnom a účinnom v čase skončenia služobného pomeru žalobkyne, kedy pri organizačných dôvodoch skončenia služobného pomeru sa pre výsluhový dôchodok u dĺžky služobného pomeru k skutočnej dĺžke ešte pripočítava, resp. dopočítava dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby. Žalobkyni bola dopočítaná doba služobného pomeru 5 rokov a 4 mesiace, teda spolu zhodnotených 24 rokov služobného pomeru (30 rokov - 19 rokov a 4 mesiace = 10 rokov a 8 mesiacov : 2 = 5 rokov a 4 mesiace).

Prvostupňový orgán uviedol, že posudzoval nárok a výšku výsluhového dôchodku v súlade so . V prvostupňovom rozhodnutí bolo poukázané na ust. , keď celková doba dočasnej neschopnosti žalobkyne nemohla byť započítaná a vzatá do úvahy, u ktorej bol rozhodujúci len celkový počet dní jej trvania, a nie to, či išlo o samostatné obdobia neschopnosti. Súčasne sa žalobkyni mohlo započítať až obdobie od výkonu náhradnej služby, t.j. od 1. septembra 1988 v zmysle ust. o brannej povinnosti. Právny zástupca žalobkyne bol vyzvaný pred vydaním rozhodnutia prvostupňovým orgánom na doplnenie dokladov a iných skutočností, ktoré majú preukázať uplatnený nárok žalobkyne na zvýšenie výsluhového dôchodku s tým, že bolo doručené podanie právneho zástupcu žalobkyne ohľadom zohľadnenia obdobia dočasnej práceneschopnosti, avšak neboli v tomto uvedené ďalšie dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by ovplyvnili rozhodnutie prvostupňového orgánu.

10. Na základe podaného odvolania konal žalovaný ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím Č.: SEĽUZ-311-1/2020-OdSP zo dňa 11. januára 2021 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65306026704203-3/2020 zo dňa 21. októbra 2020. V odvolaní žalobkyňa namietala nesprávny výpočet výsluhového dôchodku v súvislosti s dočasnou neschopnosťou čerpanou v roku 2008, namietala základ na výpočet výsluhového dôchodku za rok 2008, ktorý jej bol vyrátaný z 335 dní služby, čo bolo nesprávne, pretože na výpočet za základ mal byť vzatý počet dní 365. Dočasná neschopnosť 30 dní nebola nepretržite, ale išlo o dve samostatné dočasné neschopnosti. Ďalej v odvolaní žalobkyňa poukázala na spôsob skončenia služobného pomeru z titulu organizačných zmien. Žalovaný v rozhodnutí na základe osobného a dávkového spisu žalobkyne zistil, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru profesionálnej vojačky v dôsledku organizačných zmien, pretože nebola pre ňu v štátnej službe iná funkcia, do ktorej by mohla byť ustanovená. K prepusteniu došlo na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR číslo 2468 z 28. apríla 2009. Služobný pomer žalobkyne trval od 1. septembra 1988 do 31. marca 1991 a od 1. októbra 1992 do 30. júna 2009, celkom 19 rokov a 4 mesiace, t.j. 19 skončených rokov. Na základe žiadosti žalobkyne o výsluhový dôchodok, tento bol priznaný od 1. júla 2009 vo výške 622,92 Eur mesačne podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 29. júla 2009 Číslo 65306026704203/4-VÚSZ/OVZ. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na ust. , , , , , , , , , v znení účinnom v rozhodnom období, ktorým bolo obdobie skončenia služobného pomeru žalobkyne, t.j. k 30 júnu 2009. Žalovaný poukázal na ust. , keď pri výpočte odpočítal obdobie 30 dní dočasnej neschopnosti, a tým za rok 2008 vychádzal nie z počtu 365, ale 365 - 30 dní dočasnej neschopnosti = 335 dní. Žalovaný podľa ust. k skutočnej dobe služobného pomeru pripočítal, resp. túto zvýšil o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby. Služobný pomer žalobkyne bol 19 rokov a 4 mesiace, do dosiahnutia 30 rokov chýbalo 10 rokov a 8 mesiacov (30 rokov - 19 rokov a 4 mesiace = 10 rokov a 8 mesiacov), pričom polovica z 10 rokov a 8 mesiacov je 5 rokov a 4 mesiace, ktoré boli pripočítané k skutočnej dĺžke služobného pomeru, a to k 19 rokom a 4 mesiacom, čo vo výsledku predstavovalo zhodnotenú dobu pre výšku výsluhového dôchodku 24 rokov a 8 mesiacov, t.j. 24 ukončených rokov. Podľa ust. žalovaný v rozhodnutí vyjadril výpočet výšky výsluhového dôchodku, keď základ pre výpočet výsluhového dôchodku žalobkyne predstavoval 1.107,07 Eur, z tejto výšky základu predstavuje 52 % sumu 575,68 Eur (1.107,07 Eur x 52 %) a výsluhový dôchodok po výpočte žalobkyni patril vo výške 575,68 Eur. Žalovaný poukázal na to, že dopočet doby vykonával do doby 30 rokov služby, keďže na dopočet do doby 35 rokov tu boli len subjektívne názory žalobkyne. Pokiaľ ide o zníženie dôchodkového veku z 55 rokov na 54 rokov, žalovaný uvedený odvolací dôvod žalobkyne považoval za irelevantný, pretože je postavený na iných princípoch, ako o sociálnom poistení a skutočnosť, že žalobkyňa vychovala dve deti, nemá na vznik nároku na dávky výsluhového zabezpečenia a ani na jeho výšku žiaden vplyv. K zníženiu hodnosti žalobkyne z „nadrotmajsterky“ na „rotná“ došlo v súlade s požiadavkou žalobkyne, čo potvrdila svojím podpisom. Žalovaný za aplikácie ust. , , , vo svojom rozhodnutí uviedol, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia vydal rozhodnutie v súlade nielen so , ale aj v súlade so s tým, že rozhodnutie prvostupňového orgánu obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa ust. .

11. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej len „“) za dodržania ust.

preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, prvostupňové rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust. v spojení s ust. a žalobu za aplikácie ust. zamietol ako nedôvodnú.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, prvostupňové rozhodnutie, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -106 zo dňa 08.12.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. .

13. Primárne krajský súd k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania poukazuje na ust. , podľa ktorého v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

14. Podľa spisového materiálu, v podanej žalobe žalobkyne zo dňa 23.01.2021 (č.l. 8 spisu) bola žiadosť o nariadenie pojednávania za priamej účasti žalobkyne. Následne podaním zo dňa 25.11.2021 (č.l. 97 spisu) krajský súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby oznámili, či trvajú na nariadenom pojednávaní vo veci alebo súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania s tým, aby uvedené bolo zvážené zo strany žalobkyne, právneho zástupcu žalobcu s ohľadom na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu. Na výzvu krajského súdu zo dňa 25.11.2021 bolo zaslané oznámenie právnym zástupcom žalobkyne, že vzhľadom k nepriaznivému vývoju pandemickej situácie a konzultácie so žalobkyňou sa rozhodli, že súhlasia, aby sa konalo bez ich osobnej účasti (č.l. 101 spisu). Krajský súd konštatuje, že vzhľadom na výzvu krajského súdu zo dňa 25.11.2021, obsahom ktorej bolo vyjadrenie žalobkyne, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a oznámenia právnym zástupcom žalobkyne o udelení súhlasu s rozhodnutím v ich neprítomnosti, mal krajský súd splnené procesné podmienky k tomu, aby vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, ak následne sa žalobkyňa a jej právny zástupca rozhodli, aby bolo konané postupom bez nariadenia pojednávania, bez ich osobnej účasti.

15. Následne krajský súd skúmal včasnosť podanej žaloby. Podľa pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu dňa 14.01.2021 a k podaniu žaloby v zmysle č.l. 37 spisu došlo dňa 23.01.2021, t.j. včas za aplikácie ust. .

16. Z podanej žaloby žalobkyne bolo zrejmé, že sa navrhuje zrušiť rozhodnutie nielen žalovaného, ale aj rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Číslo rozhodnutia: VÚSZ-65306026704203-3/2020 zo dňa 21. októbra 2020, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle článku II. podanej žaloby žalobkyne, ktorý dôvod zodpovedá ust. . Žalobkyňa v žalobe poukázala na nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia v časti poučenia o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam napadnutých žalobou. V súhrnnosti žalobné dôvody žalobkyne smerovali k tomu, že podľa vymedzených dôvodov mala za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán postupovali nesprávne, ak v kalendárnom roku 2008 namiesto 365 dní bolo zarátaných len 335 dní, t.j. chýba zarátať 30 dní, čo následne malo vplyv aj na samotnú výšku sumy výsluhového dôchodku žalobkyne. Podľa žalobkyne nebola správne zhodnotená práceneschopnosť, keďže v skutočnosti boli vystavené dve samostatné práceneschopnosti, nesúhlasila so spôsobom výpočtu finančnej sumy výsluhového dôchodku, ak na túto výšku dopadla aj skutočnosť zníženia vojenskej hodnosti žalobkyne. Namietala hodnovernosť dokladov, z ktorých žalovaný ako aj prvostupňový orgán vychádzali. Ďalej namietala, že žalovaný nevypracoval podrobnú schému matematického výpočtu výsluhového dôchodku tak, aby sa dal ľahko skontrolovať. Poukázala na ust. , s tým, že na dorátanie nemalo byť vychádzané z počtu 30 rokov, ale 35 rokov vojenskej služby. Zníženie hodnosti „rotná“ podľa žalobkyne nie je evidovanou písomnosťou.

17. Žalobkyňa vo vzťahu k žalobným dôvodom žiadala v rámci dokazovania zistiť skutočnosti vo vyčerpávajúcom rozsahu zo strany súdu, v žalobe poukázala na prílohy. S odkazom k vyššie uvedenému procesnému postupu krajského súdu, t.j. prejednania veci bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na ust. , podľa ktorého, ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia v spojení s ust. , podľa ktorého správny súd vykoná dôkazy na pojednávaní; to neplatí, ak sa pojednávanie nenariaďuje, sa oboznámil s listinami doloženými k žalobe, v celosti s pripojeným administratívnym spisom a pri hodnotení žaloby aplikoval ust. veta prvá , podľa ktorého správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Krajský súd dodáva, že súčasne za aplikácie ust. pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav v čase rozhodnutia žalovaného a v čase rozhodnutia prvostupňového orgánu, keďže išlo o správnu žalobu v sociálnej veci.

18. Krajský súd uvádza citáciu podstatných o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom k momentu skončenia služobného pomeru žalobkyne, t.j. k 30 júnu 2009.

19. Podľa ust. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

20. Podľa ust. výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa . Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa . Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa . Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného podľa , najviac však do 60% základu zisteného podľa .

21. Podľa ust. do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa nezapočítavajú u profesionálneho vojaka doby prerušenia výkonu profesionálnej služby, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v , doby neospravedlnenej neprítomnosti v službe, doby neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby alebo doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní.

22. Podľa ust. súčet zistený podľa odseku 5 sa vydelí celkovým počtom kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi patrili príjmy podľa odseku 5 v rozhodujúcom kalendárnom roku, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril príjem podľa , a vynásobí sa koeficientom 30,.

23. Krajský súd poukazuje na to, že ust. odkazuje na ust. predmetného zákona, ktorý rieši dočasnú neschopnosť profesionálneho vojaka. Pri výpočte preto žalovaný aj prvostupňový orgán postupovali správne, ak odpočítali dobu trvania dočasnej neschopnosti žalobkyne 30 dní, ktorý počet dní nebol sporný, od 365 dní, čo vo výsledku predstavovalo 335 dní, za ktoré boli vzaté do úvahy príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku 2008. Nebol preto opodstatnený žalobný dôvod žalobkyne, že sa malo vychádzať z počtu 365 dní v kalendárnom roku 2008. Takýto dôvod nebol v súlade s ust. . Počet dní dočasnej neschopnosti žalobkyne v trvaní 30 dní bol preto správne postupom žalovaného aj prvostupňového orgánu zohľadnený ako počet dní, ktorý nemohol byť vzatý do úvahy pri výpočte výšky výsluhového dôchodku a bol odpočítaný od doby 365 dní, pričom nebolo určujúce, či išlo o samostatné dočasné neschopnosti žalobkyne, ale to, aká dĺžka - počet dní dočasnej neschopnosti bola vo výsledku v kalendárnom roku 2008.

24. Krajský súd nezistil relevantnosť ani ďalších dôvodov žalobkyne, ktoré smerovali k námietke nesprávnosti výpočtu výšky výsluhového dôchodku.

25. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalobkyňa podala žiadosť o výsluhový dôchodok aj odchodné, ktorá žiadosť bola datovaná 06.05.2009 a opatrená podpisom žalobkyne ako žiadateľky.

Podľa Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 2468 z 28. apríla 2009 bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru profesionálnej vojačky, ktorej služobný pomer skončil 30.06.2009. Ďalej z administratívneho spisu vyplývalo, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Číslo: 65306026704203/4-VÚSZ/OVZ zo dňa 29.07.2009 bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2009 vo výške 622,92 Eur mesačne. Krajský súd mal za preukázané, že už v tomto rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku a jeho výšky sa v prílohe tohto rozhodnutia, ktorá tvorila súčasť rozhodnutia, pri vymeraní výsluhového dôchodku, výpočtu jeho výšky, v kalendárnom roku 2008 uvádza počet hodnotených dní 335 ako aj odkaz na ust. s tým, že sa poukazuje na zvýšenie doby o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby. V prílohe tohto rozhodnutia bol prvostupňovým orgánom presne uvedený výpočet. Z administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že samotná žalobkyňa žiadala o premiestnenie na funkciu v hodnosti rotnej, pričom nad jej menom je opatrený podpis. Z listín tvoriacich súčasť administratívneho spisu krajský súd nemal relevantný podklad, základ k tomu, aby bola ich hodnovernosť spochybnená, preto aj z listín, u ktorých bol podpis žalobkyne, vychádzal pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu. Krajský súd dodáva, že v rámci preskúmavania rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia s odkazom na žalobné dôvody žalobkyne nemal v tomto konaní danú právomoc, aby posudzoval spôsob skončenia služobného pomeru, organizačné dôvody, zníženie dosiahnutej hodnosti u žalobkyne, resp. aké boli okolnosti zníženia tejto hodnosti. Podstatné bolo, či žalovaný a prvostupňový orgán pri výpočte výsluhového dôchodku vychádzali z určujúcich listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a či ich postup bol v súlade so v znení účinnom k rozhodnej dobe vzniku a výpočtu výsluhového dôchodku, keď k ukončeniu služobného pomeru žalobkyne došlo dňa 30. júna 2009.

26. Podľa ust. v znení účinnom v rozhodnom období, profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010 a ktorí vykonali najmenej pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa , pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná doba služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa doterajších predpisov, prepočíta sa podľa tohto ustanovenia.

27. Podľa ust. základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného platu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

28. Podľa ust. priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov okrem súčtu služobných platov podľa prvej vety, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré patril služobný plat podľa prvej vety vynásobený koeficientom 30,; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor.

29. Podľa ust. priemerným mesačným služobným platom profesionálneho vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je súčet mesačných služobných platov, rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, služobného platu počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, služobného platu počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom kalendárnom roku, okrem súčtu služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom podľa .

30. Podľa ust. súčet zistený podľa odseku 5 sa vydelí celkovým počtom kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi patrili príjmy podľa odseku 5 v

rozhodujúcom kalendárnom roku, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril príjem podľa § 6 ods. 3, a vynásobí sa koeficientom 30,417.

31. Podľa ust. do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa nezapočítavajú u profesionálneho vojaka doby prerušenia výkonu profesionálnej služby, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v , doby neospravedlnenej neprítomnosti v službe, doby neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby alebo doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní.

32. Podľa ust. rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.

33. Krajský súd považoval za potrebné uviesť citáciu rozhodných ustanovení v znení platnom a účinnom k rozhodnému obdobiu ukončenia služobného pomeru žalobkyne k 30. júnu 2009, keďže sa vzťahujú k spôsobu výpočtu výšky výsluhového dôchodku. Aj spôsob výpočtu a výšku výsluhového dôchodku žalobkyňa podanou žalobou namietala. Ak krajský súd vo vyššie uvedenom odôvodnení poukázal na to, že okolnosti skončenia služobného pomeru u žalobkyne, resp. organizačné dôvody, okolnosti zníženia dosiahnutej hodnosti nadrotmajsterky na hodnosť rotná nemal oprávnenie posudzovať, tak na druhej strane práve okolnosť organizačných zmien je zohľadnená ust. pri nároku na výsluhový dôchodok, keď pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby. Takýmto zákonným spôsobom postupoval prvostupňový orgán ako aj žalovaný a pre výsluhový dôchodok žalobkyne, jeho výpočet, bola doba služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby. Podľa správneho výpočtu žalovaného a prvostupňového orgánu, ktorý naviac zvýrazňuje krajský súd, je konkrétnym a určitým spôsobom vyjadrený v rozhodnutí žalovaného, sa služobný pomer žalobkyne v trvaní 19 rokov a 4 mesiace, keď do dosiahnutia 30 rokov služby chýbala doba v trvaní 10 rokov a 8 mesiacov (30 rokov - 19 rokov a 4 mesiace = 10 rokov a 8 mesiacov), zvýšil o polovicu doby, ktorá chýbala do dosiahnutia 30 rokov služby, t.j. chýbajúca doba 10 rokov a 8 mesiacov, z toho polovica predstavuje 5 rokov a 4 mesiace, pripočítala k skutočnej dĺžke služobného pomeru 19 rokov a 4 mesiace, resp. sa táto skutočná doba zvýšila o vypočítanú polovicu, t.j. o 5 rokov a 4 mesiace, preto žalobkyni bola správne zhodnotená doba pre výsluhový dôchodok v trvaní 24 rokov a 8 mesiacov, to znamená 24 ukončených rokov. Žalovaný správnym spôsobom ustálil služobný pomer žalobkyne vrátane náhradnej služby, ktorý trval od 1. septembra 1988 do 31. marca 1991 a od 1. októbra 1992 do 30. júna 2009, celkom 19 rokov, 4 mesiace, t.j. skončených 19 rokov. Rovnako žalovaný správne s odkazom aj na administratívny spis zistil doby služobného pomeru žalobkyne, ktorá od 01.09.1988 do 31.01.1989 vykonávala náhradnú vojenskú službu v trvaní 5 mesiacov, od 01.02.1989 do 14.07.1989 vykonávala prípravnú službu v trvaní 5 mesiacov a 14 dní, od 15.07.1989 do 31.03.1991 vykonávala profesionálnu službu v trvaní 1 rok, 8 mesiacov a 16 dní, od 01.10.1992 do 31.08.2005 vykonávala profesionálnu službu v trvaní 12 rokov a 11 mesiacov a od 01.09.2005 do 30.06.2009 bola v dočasnej štátnej službe v trvaní 3 roky a 10 mesiacov. Krajský súd konštatuje, že nebol opodstatnený žalobný dôvod žalobkyne ani v namietaní spôsobu výpočtu výšky výsluhového dôchodku. Pri výpočte tejto výšky žalovaný ako aj prvostupňový orgán aplikovali vyššie krajským súdom citované zákonné ustanovenia a v súlade s nimi rozhodli, potom nebol dôvod zo strany krajského súdu konštatovať, že by došlo k porušeniu zákona žalovaným alebo prvostupňovým orgánom.

34. Krajský súd uvádza, že žalovaný za aplikácie ust. presne uviedol spôsob výpočtu výšky výsluhového dôchodku a pri tomto výpočte krajským súdom nebola zistená žiadna disproporcia.

35. Krajský súd konštatuje, že podľa administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného neboli zistené okolnosti, pre ktoré žalobkyňa na základe podanej žaloby žiadala pre určenie výšky výsluhového dôchodku pri zistení skutočnej dĺžky služobného pomeru dopočítať polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 35 rokov vojenskej služby. V danej veci bolo správne aplikované ust. § 123

ods. 2 písm. a) , pretože k skutočnej dĺžke služobného pomeru sa pripočítala polovica doby chýbajúcej do dosiahnutia 30 rokov služby, ak pre takýto spôsob dopočítania dĺžky služobného pomeru boli splnené podmienky v zmysle ust. , keď žalobkyňa vykonala najmenej 15 rokov služby, v danej veci celkom 19 rokov a 4 mesiace, t.j. 19 skončených rokov služby a súčasne k prepusteniu zo služobného pomeru došlo v dôsledku organizačných zmien v rozhodnom období do 31. decembra 2010 a po 31. decembri 2001.

36. Po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím v časti poučenia o opravných prostriedkoch krajský súd konštatuje, že poučenie zodpovedalo ust. , pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného s poučením, že je preskúmateľné súdom a rovnako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu malo jasné poučenie o možnosti podať odvolanie, aj uvedenie orgánu, u ktorého sa podáva odvolanie, lehota na podanie tohto odvolania so súčasným poučením, že ak je odvolanie prípustné, tak nie je možné rozhodnutie prvostupňového orgánu preskúmať súdom.

37. Krajský súd nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo týmto rozhodnutiam, považoval za súladné so zákonom. Za aplikácie ust. dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nebola dôvodná, a preto ju zamietol.

38. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. , , . Žalobkyňa v súdnom konaní nebola úspešná. Úspešný bol žalovaný, na strane ktorého neboli zistené dôvody výnimočnosti, pre ktoré by žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania bol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania, preto žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.