Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/166/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. Ľ. V., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ A. M., bývajúcej v B.,

2/ R. B., bývajúcemu v B., 3/ Ľ. B., bývajúcej v B., 4/ PhDr. A. P., bývajúcej v B., 5/ JUDr.

J. R., bývajúcej v B., všetkým zastúpeným JUDr. J. G., advokátkou so sídlom v B., 6/ F., so

sídlom v B., 7/ R., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. D. R., advokátom so sídlom v B., o určenie

neplatnosti zmlúv o budúcich zmluvách o prevode vlastníctva, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 28. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 7/ v lehote 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania vo výške 74,62 € na účet JUDr. D. R., advokáta v B., vedený v O., č. ú.: X.

Žalovaným 1/ až 6/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 20. októbra 2009 č. k.

-338 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvy o budúcich

zmluvách o prevode vlastníctva bytov, uzavreté medzi žalovaným 6/ a žalovanými 1/ až 5/, sú

neplatné. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 5/ trovy konania vo výške

2

1 294,13 €, žalovanému 7/ vo výške 300,16 € a žalovanému 6/ náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý

právny záujem na požadovanom určení ( ). Uviedol, že žalobkyňa je v zmysle

LV č. 2987 vlastníčkou nehnuteľnosti - stavby Zdravotného strediska súp. č. 4383 postavenej na

parcele č. 15096/7 a ostane jej vlastníčkou aj v prípade určenia, resp. neurčenia neplatnosti zmlúv

o budúcich kúpnych zmluvách, takže konečným rozhodnutím v spore sa na jej právnom

postavení nič nezmení. Zdôraznil, že sama žalobkyňa sa v čl. VI bode 2 Zmluvy o predaji časti

podniku č. 124/2002 zaviazala, že predá byty ich nájomníkom v súlade so

Zb., ktorú povinnosť v rámci tohto konania namietala a žiadala určiť neplatnosť následku

vzniknutého z vyššie uvedeného bodu zmluvy. Žalobkyňa však nežiadala určiť neplatnosť

ustanovenia, ktorým sa primárne zaviazala k odpredaju jednotlivých bytov v Zdravotnom

stredisku na Bulharskej ulici č. 3 v Bratislave a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani

nepodala na súde návrh na určenie neplatnosti predmetného bodu zmluvy pre nemožnosť jeho

plnenia podľa . Za nesprávne preto považoval tvrdenie žalobkyne, že

požadovaným určením by sa deklaroval právny vzťah a povinnosti medzi žalobkyňou

a žalovanými, nakoľko žalobkyňa by bola naďalej v zmysle predmetného bodu zmluvy zaviazaná

k povinnosti predať byty nachádzajúce sa v Zdravotnom stredisku ich nájomcom. Podľa názoru

súdu nemožno preto chovanie žalovaných spočívajúce v podaní žalôb o nahradenie prejavu vôle

považovať za ohrozenie práva žalobkyne, prípadne za jeho porušenie, ktoré jej postavenie (bez

určenia neplatnosti zmlúv o budúcich zmluvách) robí neistým. I prípadný objektívny stav právnej

neistoty medzi žalobkyňou a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne sa

takýmto právnym prostriedkom (vyhovením žalobe na určenie neplatnosti) neodstráni. Podotkol,

že otázka platnosti zmlúv o budúcich zmluvách, ktoré žalobkyňa žiadala vyriešiť predmetnou

žalobou, sa musí riešiť, resp. bude riešená ako predbežná otázka v inom súdnom konaní, na

základe už podaných žalôb o nahradenie vyhlásenia vôle. O trovách konania rozhodol súd podľa

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z

28. apríla 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobkyni

uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 7/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,92 €.

Žalovaným 1/ až 6/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru,

3

že súd prvého stupňa správne zistil, že na strane žalobkyne nie je daný naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti zmlúv o budúcich zmluvách a v celom rozsahu sa stotožnil aj

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ). Naviac doplnil, že žalobkyňa

nebola ani aktívne legitimovaná domáhať sa určenia neplatnosti predmetných zmlúv, nakoľko

tieto boli uzavreté medzi žalovaným 6/ a žalovanými 1/ až 5/ a je nesporné, že žalobkyňa nebola

ich účastníčkou. K odvolacej námietke žalobkyne, že predmet prevodu na základe zmluvy

o predaji časti podniku nebol jednoznačne špecifikovaný a predmetom prevodu neboli byty, ku

ktorým neplatnosti zmlúv sa domáha, odvolací súd uviedol, že prevod majetku štátu na iné osoby

na základe privatizačných projektov na základe nepatrí do preskúmavacej

činnosti všeobecných súdov a preto sa namietanou skutočnosťou nemohol zaoberať. Dodal, že

určením platnosti alebo neplatnosti zmlúv o budúcich zmluvách sa nevyrieši otázka zmluvného

vzťahu medzi Fondom národného majetku SR a žalobkyňou. Žalobkyňa sa v súvislosti

s prevodom majetku štátu stala vlastníkom predmetných nehnuteľností a jej postavenie sa

rozhodnutím v predmetnej veci nezmení. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa §

142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. V dovolaní namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ , pretože odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, len sa odvolal na

Podľa názoru dovolateľky sa odvolací súd riadne nevysporiadal s jej

odvolacími námietkami, konkrétne s nesprávnosťou právneho názoru súdu prvého stupňa

o možnosti riešiť vzniknutý právny problém určením neplatnosti časti Zmluvy č. 2124/2002

a ďalej s tým, že ak by platná zmluva o budúcej zmluve v čase ukončenia privatizácie

neexistovala, nájomca by stratil právny nárok na prevod bytu od právneho nástupcu štátneho

podniku. Dovolateľka taktiež namietala, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny

proces, pretože odvolací súd svoje rozhodnutie nečakane založil aj na iných právnych záveroch

ako súd prvého stupňa, keď vyslovil právny názor, že nie je aktívne legitimovaná domáhať sa

určenia neplatnosti zmlúv o budúcich zmluvách k bytom, keďže nebola účastníčkou týchto

zmlúv. Mala za to, že uvedeným postupom odvolacieho súdu jej bolo odňaté právo namietať

správnosť tohto novo zaujatého právneho názoru na inštančne vyššom súde. Keďže odvolací súd

4

za tejto situácie rozhodnutie súdu prvého stupňa nezrušil a vec mu nevrátil na ďalšie konanie,

podľa názoru dovolateľky zaťažil svoje konanie ďalšou vadou v zmysle

Napokon namietala i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

), keď nesúhlasila s jeho názorom o nedostatku aktívnej legitimácie, ako aj absencii

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

Žalovaní 1/ až 5/ a 7/ vo svojich písomných vyjadreniach navrhli dovolanie žalobkyne

zamietnuť. Žalovaná 6/ sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ods. l

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

236 a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné

tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje

proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

5

Pretože podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné, ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.

3 a 4 nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z ani z

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor,

ktorým by boli súdy viazané ( ). Prípustnosť dovolania žalobkyne preto podľa

až 3 nie je daná.

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v . Povinnosť skúmať,

či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodnutia, i kedy k ním

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba dodať, že pri

posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastník, ale len zistenie, či v konaní

došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a /až e/ a g/ v dovolaní namietané neboli a

v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno

vyvodiť.

6

Žalobkyňa v dovolaní namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

, pretože odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, riadne sa

nevysporiadal s jej odvolacími námietkami, len sa odvolal na . Taktiež

namietala, že postupom odvolacieho súdu, ktorý svoje rozhodnutie nečakane založil aj na iných

právnych záveroch ako súd prvého stupňa, keď vyslovil právny názor, že nie je aktívne

legitimovaná, jej bolo odňaté právo namietať správnosť tohto novo zaujatého právneho názoru

na inštančne vyššom súde, zároveň došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces a

keďže odvolací súd za tejto situácie rozhodnutie súdu prvého stupňa nezrušil a vec mu nevrátil na

ďalšie konanie, zaťažil svoje konanie aj ďalšou vadou. Napokon namietala i nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ), keď nesúhlasila s jeho názorom

o nedostatku aktívnej legitimácie, ako aj absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva

(napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného

podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv.

skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a

7

presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, keď odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov

je len kopírovaním vecne správnych dôvodov napadnutého rozhodnutia. Znamená to, že možnosť

vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že sa odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke

veci. Odvolací súd tak nemusí v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku opakovať

podstatnú časť z odôvodnenia súdu prvého stupňa, ale stačí, ak sa obmedzí len na konštatovanie,

že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia doplní ďalšie dôvody (napr. judikatúru).

Požiadavku, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia podrobne vymedzuje § 157

ods.2 Podľa tohto ustanovenia súd v odôvodnení uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal

a z akých dôvodov, ako sa k veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy, ako vec právne posúdil.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný

prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z

odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žalobkyňa

nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( ). Odvolací

súd podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia dospel k záveru, že výrok rozhodnutia súdu prvého

stupňa je vecne správny a súčasne sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia; rovnako ustálil chýbajúci nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na

požadovanom určení a pri odôvodnení svojho rozsudku postupoval v súlade so zákonom, a to

8

ustanovením , v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná možnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Samotný fakt, že dovolateľka sa s

dôvodmi uvedenými v rozsudku prvostupňového a druhostupňového súdu nestotožňuje

neznamená, že ich zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie

vyššie citované zákonné ustanovenie. Dovolateľkou vytýkaná vada v zmysle § 237 písm. f/

bola teda nedôvodná.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj z iných

právnych dôvodov než súd prvého stupňa, ku ktorým nemala možnosť sa vyjadriť, dovolací súd

túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací

súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom

rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov

konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Dovolací súd zistil, že odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie „nečakane“

a nepredvídateľne na iných (nových) právnych dôvodoch než súd prvého stupňa, a preto mu

nevznikla poučovacia povinnosť v zmysle Odvolací súd v porovnaní so

súdom prvého stupňa pre rozhodnutie vo veci nepoužil nové ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité. Odvolací súd zhodne so súdom prvého

stupňa posudzovali splnenie predpokladov úspešnosti určovacej žaloby - existenciu tzv.

naliehavého právneho záujmu podľa a zhodne dospeli k záveru, že tento

nevyhnutný predpoklad nie je daný. Doplnením odôvodnenia pokiaľ uviedol ...„a tiež nie je

aktívne legitimovaný domáhať sa určenia neplatnosti zmlúv o budúcich zmluvách k bytom,

nakoľko boli uzavreté medzi odporom v 6.rade a odporcami v 1. až 5. rade a je nesporné, že

navrhovateľ nebol účastníkom týchto zmlúv“ týmito úvahami celkom zbytočne v dôvodoch

svojho rozhodnutia upriamil pozornosť aj na to, prečo by návrhu (žalobe) nebolo možné vyhovieť

pri jej vecnom prieskume, hoci žalobu z vecnej stránky nepreskúmaval. Tieto jeho úvahy navyše

k vecnej stránke stratili, resp. nemali akékoľvek opodstatnenie, pretože pokiaľ súd zamieta návrh

na určenie podľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na

9

požadovanom určení, nemal by už (súčasne) takýto preskúmavať aj z vecnej stránky. Nebolo

preto povinnosťou odvolacieho súdu postupovať podľa a jeho procesný

postup v dôsledku toho nevykazuje vadu konania v zmysle ustanovenia Pre

úplnosť dovolací súd dodáva, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. R 56/2012, Najvyšší súd Slovenskej republiky už konštatoval:

„Pokiaľ sa odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v plnom rozsahu stotožnil

s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a nad ich rámec uviedol ešte aj ďalšie, z pohľadu

prvostupňového konania nové dôvody, jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím prekvapivým.

Takýto postup súdu nie je odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.

f/ /.“

Žalobkyňa v dovolaní odvolaciemu súdu ďalej vytýkala, že jeho rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie

veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I

keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), žalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V

dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne

závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad

ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

10

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ až 6/ náhradu trov

dovolacieho konania, lebo žalovaní 1/ až 6/ v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania; úspešný žalovaný 7/ v zákonom určenej lehote

vyčíslil požadovanú náhradu trov dovolacieho konania ( a ), tieto mu boli

priznané a to za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu žalobkyne z 20. októbra

2010 podľa o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento

úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 1 x 55,50 €, čo s náhradou za

miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového

základu podľa § 16 ods. 3 a § 18 ods.3 vyhlášky, t.j. 1 x 7,21 €, a DPH vo výške 19% ,

predstavuje spolu 74,62 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

Za správnosť : predsedníčka senátu

Hrčková Marta