Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d4e/389649.6d32b9.pdf
PDF · 243.02 KB
No categories available
1Cdo/20/2011
Najvyšší súd 1 Cdo 20/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K., so sídlom v P.,
zastúpeného JUDr. D. M., advokátom, so sídlom v P., proti žalovaným 1/ A. W., 2/ L. W.,
3/ M. W., všetci bytom P., o vypratanie priestorov, vedenej na Okresnom súde Poprad pod
sp. zn. 20C 56/2007, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
09. júna 2010 sp. zn. 1Co 134/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovaným 1/ až 3/ a náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad rozsudkom z 29. mája 2009 č.k. 20C/56/2007-169 rozhodol, že
žalovaní 1/ až 3/ sú povinní vypratať nimi užívané priestory v nehnuteľnosti
2
zapísanej na LV č. X parc. č. X zastavaná plocha o výmere 196 m- budova súp. č. X
k. ú. P., ktoré priestory sa nachádzajú v P., na ul. B., v bloku S., na IV. poschodí a sú vedené
2
ako byt č. 9 o výmere 67,52 m, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne, WC,
kúpeľne, chodby, loggie a pivnice v suteréne a o trovách konania rozhodne súd až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetné
priestory, t. č. užívané právnymi nástupcami po zomrelom A. W. sú bytom, zhodne ako to
uzavrel súd prvého stupňa v konaní 8C 1473/1998 a 12C 624/2002, a ako byt sú zapísané aj v
katastri nehnuteľnosti a toto tvrdenie nebolo ničím vyvrátené. V konaní nebolo preukázané, že
by Správe katastra bola oznámená zmena účelového určenia predmetných priestorov na
nebytové. Zároveň konštatoval, že právny predchodca žalovaných bol súčasne nájomca bytu
č. 9, ale aj nebytových priestorov, pričom v rámci konania boli uvedené priestory opakovane
2
zamieňané. Jediným orientačným ukazovateľom bolo pre neho uvedenie poschodia, na
ktorom sa predmetné priestory nachádzali a uvedenie výmery podlahovej plochy. Tiež
konštatoval, že nájomný pomer právneho predchodcu žalovaných bol viazaný na pracovný
pomer u žalobcu a ako taký skončil zhodne so skončením pracovného pomeru dňa 10.9.1983,
teda nájom zanikol v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z
ustanovenia § 4 zákona č. 189/1992 Zb. posudzoval otázku vypratania aj s možnosťou
zabezpečenia bytovej náhrady v zmysle § 712 Občianskeho zákonníka. Z vykonaných
dôkazov vyvodil záver, že nájom právnemu predchodcovi žalovaných zanikol ešte pred jeho
smrťou a vzhľadom k dlhoročnému neplateniu úhrady nájomného a služieb spojených s týmto
nájmom bytu a mal za to, že nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak pri vyprataní nebude
žalobcovi uložená povinnosť zabezpečiť žalovaným bytovú náhradu..Vo vzťahu k trovám
konania uviedol, že podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o nich rozhodne až po právoplatnom rozhodnutí
vo veci samej.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ uznesením z 09. júna 2010
sp. zn. 1Co 134/2009 rozsudok okresného súdu zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.),
a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové
zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu, nevyporiadal so
všetkými podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil. Najmä sa nestotožnil s tým, že právo osobného užívania bytu právnym
predchodcom žalovaných sa zmenilo na nájom na dobu určitú. Zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že po ukončení pracovného pomeru právny predchodca žalovaných predmetný byt
naďalej užíval, žalobca, resp. jeho právny predchodca mu nájom nevypovedal a teda došlo
k prechodu nájmu na žalovaných, ktorí v čase jeho smrti t.j. 10.8.2006 žili s ním v spoločnej
domácnosti ( § 706 Občianskeho zákonníka) a prípadne skončenie nájmu bolo možné iba jeho
výpoveďou v zmysle § 710 a § 711 Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade preukázané
nebolo. Uviedol, že skutkovým stavom, ani právnym posúdením vo veci Okresného súdu
Poprad pod sp. zn. 8C 1473/98, nie je v tomto konaní súd prvého stupňa a ani odvolací súd
viazaný, nakoľko nedošlo k právoplatnému ukončeniu veci. Konanie v tejto veci bolo
zastavené z dôvodu úmrtia žalovaného (právneho predchodcu žalovaných, pozn. dovolacieho
súdu), čím stratili záväznosť. So zreteľom na uvedené nariadil súdu prvého stupňa opätovne
sa vysporiadať s otázkou vzniku a trvania nájmu právnemu predchodcovi žalovaných a
následne zistiť, či došlo k prechodu nájmu na žalovaných. Zistiť, či bola daná výpoveď z
3
nájmu bytu právnemu predchodcovi žalovaných alebo im samotným pre porušovanie
povinnosti užívateľov bytu v zmysle §§ 710 a 711 Občianskeho zákonníka a vo veci opätovne
rozhodnúť.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm. a / O.s.p.. V dovolaní uviedol, že Okresný súd Poprad rozsudkom z 29.
mája 2009 sp. zn. 20C 56/2007 uložil žalovaným povinnosť vypratať nimi užívané priestory a
zaplatiť trovy konania. Takto rozhodla sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. Mária
Kupková. Táto istá sudkyňa konala a rozhodovala o tejto istej veci ešte ako sudkyňa
Okresného súdu Poprad, keď rozsudkom Okresného súdu Poprad z 12.decembra 2005 č.k. 8C
1473/98-154 rozhodla o veci vypratania týchto istých priestorov tak, že uložila právnemu
predchodcovi žalovaných A.W. ich otcovi a manželovi, ktorý počas odvolacieho konania
proti tomuto rozsudku zomrel, o čom žalobca nemal vedomosť a krajský súd si to zisťoval
sám a krajský súd konanie voči nemu z tohto dôvodu zastavil - vypratať ich do 15 dní od
zabezpečenia primeraného náhradného bytu. Bol toho názoru, že keď rozhodovala vec
vypratania ešte ako sudkyňa súdu prvého stupňa, tak zo zákona bola vylúčená z rozhodovania
o vyprataní tých istých priestorov na súde odvolacom; je to dané jednoznačným normatívnym
textom ustanovenia § 14 ods.2 O.s.p., podľa ktorého je zákonným kritériom vylúčenia sudcu
„rozhodovanie o veci“ dané tým istým nárokom. Naplnenie ďalšieho dovolacieho dôvodu
Krajským súdom Prešov spočíva v tom, že účastníkom konania/žalobcovi/ neumožnil vzniesť
námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Márii Kupkovej, pretože táto rozhodla bez nariadenia
pojednávania. Žalobca tak nemal vedomosť kto bude o tejto veci na Krajskom súde
rozhodovať a tak ani to, že to bude ona a preto túto námietku zaujatosti voči nej nemohol
vzniesť. Navrhol preto aby dovolací súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 9. júna
2010 sp. zn. 1Co 134/2009 a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil trovy dovolacieho konania
Žalovaní 1/ až 3/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom v zmysle §
4
241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie je
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
O.s.p.).
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol žalobca dovolaním, nemá znaky žiadneho z
vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie žalobcu preto podľa § 239 ods. 1 a
2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania žalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len, ak
by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
5
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade
skutočne došlo.
Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že namieta vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p..
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa argumentácie dovolateľa tvrdený dôvod prípustnosti a dôvodnosti dovolania mal
spočívať v tom, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania a tak
žalobcovi neumožnil vzniesť námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Márii Kupkovej.
Žalobca túto vadu namieta neoprávnene.
Odvolací súd v danom prípade vec prejednal a rozhodol 9. júna 2010. Podľa
ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
6
15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c) to
vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o
odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
V predmetnej veci ako vyplýva zo spisu odvolací súd v záujme zrýchlenia
a zefektívnenia konania o opravnom prostriedku rozhodol, že o odvolaní žalobcu rozhodne
bez nariadenia pojednávania. Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa
9. júna 2010 o 9,30 hod. v miestnosti č. dv. 102, I. poschodie bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu 19. mája 2010 (č.l. 207 spisu ). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom
z 9. júna 2010 (č.l. 208 spisu) vyplýva, že účastníci, a ani ich právni zástupcovia sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili a ďalej, že v danom prípade odvolací súd rozhodol iným
spôsobom ako verejným vyhlásením rozsudku, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri skúmaní konkrétnych okolností prípadu i napriek
tomu, že odvolací súd nerozhodol očakávaným spôsobom v zmysle § 156 ods. 3 v spojení s §
214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p, týmto postupom súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť
konať pred súdom v súvislosti s jeho tvrdením o neumožnení vzniesť námietku zaujatosti voči
sudkyni JUDr. Márii Kupkovej. Ako vyplýva zo spisu vec bola predložená odvolaciemu súdu
na rozhodnutie 24. júla 2009 a ako účastníkovi konania nič mu nebránilo v tom, aby prípadnú
námietku zaujatosti vzniesol. O tom, že vo veci bude rozhodovať JUDr. Mária Kupková sa
mal/mohol mať vedomosť skôr, najneskôr 19. mája 2010 kedy boli čas a miesto verejného
vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu.
Dovolateľ namieta aj vadu podľa § 237 písm. g/ O.s.p., t.j. že rozhodoval vylúčený
sudca. V tejto súvislosti tvrdil, že sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. Mária Kupková
konala a rozhodovala o tejto istej veci ešte ako sudkyňa Okresného súdu Poprad keď
rozsudkom Okresného súdu Poprad z 12. decembra 2005 č.k. 8C 1473/98-154 rozhodla o veci
vypratania tých istých priestorov tak, že uložila právnemu predchodcovi žalovaných A.W. ich
otcovi a manželovi vypratať ich do 15 dní od zabezpečenia primeraného náhradného bytu.
7
Podľa § 14 ods.2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí
rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o
dovolaní.
Vyššie uvedené zákonné ustanovenie upravuje osobitný pomer sudcu k veci. Úprava
obsiahnutá v tomto ustanovení z rozhodovania vylučuje sudcu, ktorý vec prejednával alebo o
nej rozhodoval v inom stupni, pretože pripustením možnosti, aby ten istý sudca prejednával a
rozhodoval tú istú vec v rôznych inštanciách, by vlastne bol zmarený zmysel a účel konania,
v ktorom má byť vec na základe opravného prostriedku preskúmaná nezávisle na
predchádzajúcom rozhodnutí.
Ustanovenie § 14 ods. 2 O.s.p. (ktoré mal odvolateľ na zreteli) na túto situáciu
nedopadá, pretože dané konanie vo vzťahu k pôvodnému konaniu (vec vedená na Okresnom
súde Poprad pod sp. zn. 8C 1473/98, poznámka dovolacieho súdu) nepredstavuje tú istú vec.
Totožnosť veci je daná nielen tzv. totožnosťou predmetu konania vyplývajúceho z rovnakého
skutku, ale aj tzv. totožnosťou subjektov, ktorá znamená totožnosť účastníkov konania bez
ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých, alebo rozdielnych pozíciách, a rovnako bez ohľadu
na to, či v konaní vystupujú právni nástupcovia. V danom prípade totožnosť účastníkov na
strane žalovaného nie je daná lebo nejde o právnych nástupcov po zomrelom A.W., ktorý
vystupoval ako žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8C 1473/98
v procesnej rovine. Zo spisu je zrejmé, že žalovaní od samého počiatku s pôvodným žalovaným
bývali v priestore, ktorý žalobca nepovažoval za byt, a preto mali byť účastníkmi pôvodného
konania. Keďže nimi neboli, povinnosť, ktorá by bola uložená A. W., teda vypratať užívaný
priestor, by sa nevzťahovala aj na nich. Nejedná sa teda o právne nástupníctvo, a preto dané
konanie a konanie vedené na OS Poprad pod sp. zn. 8C 147/98 nespája inštančný vzťah
uvedený v § 14 ods. 2 O.s.p. Okolnosti významné z hľadiska vylúčenia sudcu v zmysle
ustanovenia § 14 ods.1 O.s.p. (pomer k veci, účastníkom alebo zástupcom) dovolateľ
nenamietal v dovolaní, a obsah spisu ich existencii nenasvedčuje.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nie je možno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že konanie na súdoch nižších stupňov by
bolo postihnuté niektorou z vád podľa ustanovenia § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
8
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný; právo na náhradu trov dovolacieho konania
vzniklo žalovaným 1/ - 3/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ - 3/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nepodali návrh na priznanie náhrady týchto trov (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta