Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a59/387254.1f3c59.pdf
PDF · 103.3 KB
No categories available
3MCdo/19/2012
Najvyšší súd 3M Cdo 19/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej. republiky v exekučnej veci oprávnenej: S. R. - K. R. P. Z.
v B., Š., IČO: X., proti povinnému: R. K., nar. X., bytom M., o vymoženie 33,19 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37Er 7476/2006, o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV z 13. januára 2010, č. k. 37Er 7476/2006-10 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2011, č. k. 18CoE 554/2010-18, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV na základe žiadosti súdneho exekútora vydal 28. 11. 2006
pod č. k. 37Er 7476/2006-6 poverenie na vymoženie sumy 1 000,-- Sk (33,19 eur) a trovy
exekúcie, pričom vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Bc. V. U.. Súdny exekútor
prípisom z 31. 12. 2007 podal na Okresný súd Bratislava IV podnet na zastavenie exekúcie
z dôvodu preklúzie.
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 13. 01. 2010 č. k. 37Er 7476/2006-10 zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len Exekučný poriadok) a zároveň oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,89 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil uplynutím trojročnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1
zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zároveň uložil
oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, s poukazom na §§ 14, 15, 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v časti o trovách exekúcie podala odvolanie
oprávnená, o ktorom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol tak, že ho
uznesením z 31. 08. 2011 sp. zn. 18CoE 554/2010 ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo pre preklúziu práva, ku ktorej nedošlo
zavinením povinného. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, ak oprávnenej uložil
povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ako aj proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti
výroku o trovách exekúcie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len
generálny prokurátor) na podnet oprávnenej v zákonom stanovenej lehote mimoriadne
dovolanie podľa § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení
s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., majúc za to, že súdy vec nesprávne právne posúdili. Navrhol,
aby dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnená osoba podala včas (pred
uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty), preto neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie
na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty, určenej na jej vykonanie. Oprávnená nemohla postup súdu, ani súdneho
exekútora ovplyvniť. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 22. 09. 2003, pričom súd
udelil poverenie na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi až dňa 28. 11. 2006, teda
po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Oprávnenej nemožno uložiť povinnosť nahradiť
trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie.
Procesné zavinenie oprávneného nemožno bez ďalšieho založiť iba na jeho dispozičnom
úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny
exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému, ani
oprávnenému.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2
O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a
ods. 3 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora nie je prípustné.
Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v každej veci
posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj
viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
Ustanovenie § 243e ods. 1 O. s. p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom
stupni, odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon
vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora. Prvou z týchto
podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou,
požiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu a treťou, nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.
Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené
súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.
Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu. Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom konania (§ 168 ods. 2 O. s. p.;
§ 58 ods. 3 Exekučného poriadku), je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie
odvolania a v prípade, že odvolanie nie je prípustné, doručením uznesenia. Riadne doručenie
uznesenia účastníkovi konania je základnou podmienkou pre to, aby mohlo nadobudnúť
právoplatnosť.
Zo súdneho spisu v predmetnej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že
nedošlo k riadnemu doručeniu napadnutého uznesenia povinnému.
Podľa § 47 ods. 1 O. s. p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak
ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa § 47 ods. 2 O. s. p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného
ustanovenia § 47 ods. 2 O. s. p. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia skutočne
zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná
o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď
priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené
vhodným spôsobom.
Dovolací súd zistil, že súd prvého stupňa doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu
povinnému na adresu Š., ktorá mu bola známa zo spisu. Zásielka sa vrátila súdu dňa 04. 11.
2011 ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvého stupňa preto postupoval v zmysle § 47
ods. 2 O. s. p. a uplatnil fikciu doručenia. Ďalej dovolací súd zistil, že prípisom zo dňa 24.
10. 2011, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26. 10. 2011, žiadala oprávnená o vyznačenie
doložky právoplatnosti, pričom pri špecifikácii povinného uviedla adresu: R. K., narodený
dňa X., trvale bytom M. , (predchádzajúci trvalý pobyt Š.).
Z uvedeného je zrejmé, že doručenie súdnej zásielky (rozhodnutia odvolacieho súdu)
povinnému na adresu Š., nemohlo mať následky tzv. fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2
O. s. p., nakoľko nebola splnená podmienka, že adresát sa v mieste doručenia skutočne
zdržuje.
Súd prvého stupňa mal vedomosť o novom trvalom bydlisku povinného a mal
predpokladať, že sa už bude nachádzať na novej adrese, kam mal aj písomnosť, určenú
do vlastných rúk, doručovať.
Len uznesenie riadne doručené do vlastných rúk účastníkovi konania (§ 47 ods. 1
O. s. p.), respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé konanie, môže nadobudnúť
právoplatnosť (§ 158 ods. 2 a § 159 ods. 2 O. s .p.). Pre riadne doručenie uznesenia určeného
do vlastných rúk sa vyžaduje, aby bolo adresované účastníkovi konania a doručované
na adresu jeho bydliska, t. j. miesta, kde sa trvalo alebo pravidelne zdržiava v takom rozsahu,
že môže zásielku prevziať buď pri prvom alebo opakovanom pokuse o doručenie, prípadne
bude mať reálnu možnosť zásielku vyzdvihnúť počas doby jej uloženia na pošte.
Keďže v prejednávanej veci nedošlo k riadnemu doručeniu zásielky, nie je teda
naplnená materiálna podmienka právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Existencia právoplatného rozhodnutia je jednou z požiadaviek pre prípustnosť
mimoriadneho dovolania (§ 243e ods. 1 O. s. p.) a dovolací súd je nielen oprávnený, ale
povinný skúmať, či boli splnené všetky zákonné podmienky.
V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní
na dovolacom súde (§ 242 až § 243d), ak tento zákon nestanovuje niečo iné (§ 243i ods. 2
O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora Slovenskej republiky ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. v spojení s § 243b ods. 4, 5 O. s. p. odmietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 12. 05. 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová