Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/19/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej. republiky v exekučnej veci oprávnenej: S. R. - K. R. P. Z.

v B., Š., IČO: X., proti povinnému: R. K., nar. X., bytom M., o vymoženie 33,19 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava IV z 13. januára 2010, č. k. -10 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2011, č. k. -18, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV na základe žiadosti súdneho exekútora vydal 28. 11. 2006

pod č. k. -6 poverenie na vymoženie sumy 1 000,-- Sk (33,19 eur) a trovy

exekúcie, pričom vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Bc. V. U.. Súdny exekútor

prípisom z 31. 12. 2007 podal na Okresný súd Bratislava IV podnet na zastavenie exekúcie

z dôvodu preklúzie.

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 13. 01. 2010 č. k. -10 zastavil

exekúciu podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len Exekučný poriadok) a zároveň oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,89 eur do troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil uplynutím trojročnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1

o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Zároveň uložil

2

oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1

Exekučného poriadku, s poukazom na §§ 14, 15, 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v časti o trovách exekúcie podala odvolanie

oprávnená, o ktorom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol tak, že ho

uznesením z 31. 08. 2011 sp. zn. ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení

uznesenia uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo pre preklúziu práva, ku ktorej nedošlo

zavinením povinného. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, ak oprávnenej uložil

povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ako aj proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti

výroku o trovách exekúcie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

generálny prokurátor) na podnet oprávnenej v zákonom stanovenej lehote mimoriadne

dovolanie podľa (ďalej len ) v spojení

s , majúc za to, že súdy vec nesprávne právne posúdili. Navrhol,

aby dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnená osoba podala včas (pred

uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty), preto neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie

na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia

prekluzívnej lehoty, určenej na jej vykonanie. Oprávnená nemohla postup súdu, ani súdneho

exekútora ovplyvniť. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 22. 09. 2003, pričom súd

udelil poverenie na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi až dňa 28. 11. 2006, teda

po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Oprávnenej nemožno uložiť povinnosť nahradiť

trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie.

Procesné zavinenie oprávneného nemožno bez ďalšieho založiť iba na jeho dispozičnom

úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny

exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému, ani

oprávnenému.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu oprávnenej ( a

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora nie je prípustné.

Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v každej veci

posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj

viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

Ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom

stupni, odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch

podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon

vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora. Prvou z týchto

podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou,

požiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou, nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu. Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom konania ( ;

§ 58 ods. 3 Exekučného poriadku), je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie

odvolania a v prípade, že odvolanie nie je prípustné, doručením uznesenia. Riadne doručenie

uznesenia účastníkovi konania je základnou podmienkou pre to, aby mohlo nadobudnúť

právoplatnosť.

Zo súdneho spisu v predmetnej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že

nedošlo k riadnemu doručeniu napadnutého uznesenia povinnému.

4

Podľa , do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak

ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa , ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť

do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka

vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného

ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia skutočne

zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná

o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď

priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené

vhodným spôsobom.

Dovolací súd zistil, že súd prvého stupňa doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu

povinnému na adresu Š., ktorá mu bola známa zo spisu. Zásielka sa vrátila súdu dňa 04. 11.

2011 ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvého stupňa preto postupoval v zmysle § 47

ods. 2 a uplatnil fikciu doručenia. Ďalej dovolací súd zistil, že prípisom zo dňa 24.

10. 2011, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26. 10. 2011, žiadala oprávnená o vyznačenie

doložky právoplatnosti, pričom pri špecifikácii povinného uviedla adresu: R. K., narodený

dňa X., trvale bytom M. , (predchádzajúci trvalý pobyt Š.).

Z uvedeného je zrejmé, že doručenie súdnej zásielky (rozhodnutia odvolacieho súdu)

povinnému na adresu Š., nemohlo mať následky tzv. fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2

, nakoľko nebola splnená podmienka, že adresát sa v mieste doručenia skutočne

zdržuje.

5

Súd prvého stupňa mal vedomosť o novom trvalom bydlisku povinného a mal

predpokladať, že sa už bude nachádzať na novej adrese, kam mal aj písomnosť, určenú

do vlastných rúk, doručovať.

Len uznesenie riadne doručené do vlastných rúk účastníkovi konania (§ 47 ods. 1

), respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé konanie, môže nadobudnúť

právoplatnosť (§ 158 ods. 2 a § 159 ods. 2 O. s .p.). Pre riadne doručenie uznesenia určeného

do vlastných rúk sa vyžaduje, aby bolo adresované účastníkovi konania a doručované

na adresu jeho bydliska, t. j. miesta, kde sa trvalo alebo pravidelne zdržiava v takom rozsahu,

že môže zásielku prevziať buď pri prvom alebo opakovanom pokuse o doručenie, prípadne

bude mať reálnu možnosť zásielku vyzdvihnúť počas doby jej uloženia na pošte.

Keďže v prejednávanej veci nedošlo k riadnemu doručeniu zásielky, nie je teda

naplnená materiálna podmienka právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Existencia právoplatného rozhodnutia je jednou z požiadaviek pre prípustnosť

mimoriadneho dovolania ( ) a dovolací súd je nielen oprávnený, ale

povinný skúmať, či boli splnené všetky zákonné podmienky.

V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní

na dovolacom súde (§ 242 až § 243d), ak tento zákon nestanovuje niečo iné (§ 243i ods. 2

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/

v spojení s , odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

6

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová