Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5f3/386640.4ecba4.pdf
PDF · 165.8 KB
No categories available
2Cdo/304/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 304/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. H., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. H. D., advokátkou v B., proti odporcovi R. N., bývajúcemu v B.,
zastúpenému JUDr. E. H., advokátkou v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 16 C 55/2012, o dovolaní odporcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 2012 sp. zn. 14 Co 220/2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 2012 sp. zn.
14 Co 220/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 10. apríla 2012 č.k. 16 C 55/2012-30 návrh
navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi
vstupovať do bytu č. X. nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici J.
zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka svoj návrh
odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené a dňom právoplatnosti rozsudku
o rozvode zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Na súde momentálne
prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom masu
bezpodielového spoluvlastníctva tvorí okrem iného aj predmetný byt. Odporca sa z bytu
odsťahoval ešte pred rozvodom. Navrhovateľka uviedla, že odporca aj po odsťahovaní
pravidelne (aj dvakrát týždenne) chodil do predmetného bytu, nechával svietiť svetlá vo
všetkých izbách, v zime nechával otvorené dvere a balkón. Od júna 2010 navrhovateľka
využíva len jednu izbu, ktorú uzamkla. Odporca do tejto izby v čase od 27. - 31. júla 2011
v jej neprítomnosti násilím vnikol, poškodil dvere a zámok, izbu prehádzal a odcudzil z nej
krištáľovú vázu a nové pánske oblečenie. Pre pocit bezpečia si dala navrhovateľka na izbu,
ktorú obýva, zámok a na vchodové dvere bezpečnostnú reťaz, čo však nepomohlo. Dňa
22. augusta 2011 cca o 14.00 hod. odporca prišiel do bytu, začal brať elektroniku a keď mu
v tom chcela zabrániť, začal ju kopať do nôh a spôsobil jej tak modriny a reznú ranu na nohe.
Bola na lekárskom ošetrení a podala aj trestné oznámenie, pričom polícia postúpila vec na
priestupkové konanie, výsledok ktorého jej nebol známy. Dňa 27. decembra 2011 však
odporca právnej zástupkyni navrhovateľky emailom oznámil, že sa sťahuje naspäť do bytu, čo
aj urobil a 12. januára 2012 sa ujal užívania obývačky. Situácia vyvrcholila v sobotu
31. marca 2012 o 9.35 hod., kedy odporca prišiel do bytu a vyfotil si ju, ako sedí v kuchyni.
Navrhovateľka uviedla, že sa bojí, má strach, je napätá a nepokojná. Cíti sa slabá a ohrozená.
Je presvedčená o tom, že odporca vzal televízor preto, aby doň vložil plošticu na sledovanie.
Keď navrhovateľka telefonuje, telefón jej šuští, čo predtým nikdy nebolo a je názoru, že
odporca ju určite sleduje. Uviedla, že vo veci samej sa mieni domáhať vylúčenia užívacieho
práva odporcu k ich bytu samostatnou žalobou podľa § 705a Občianskeho zákonníka. Súd
uviedol, že predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia musí byť
v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie predbežného
opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa
tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,
ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí
nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi
účastníkmi. Nariadením predbežného opatrenia, ktorým sa účastníkovi zakáže vstupovať do
bytu, sa sleduje ochrana práva na život a zdravie. Účastník, ktorému sa má zakázať vstupovať
do bytu, v ktorom býva osoba blízka, musí byt' vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia.
Navrhovateľka však neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy a nepreukázala naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov spočívajúcu v nariadení predbežného opatrenia.
K návrhu na jeho nariadenie navrhovateľka doložila lekárske potvrdenie z 22. augusta 2011,
prehlásenie B. M. z kľúčovej služby zo 4. apríla 2012 o tom, že 26. marca 2012 odporca
otváral dvere do izby, ktorú obývala v predmetnom byte a že zámok bol úmyselne poškodený
tak, že ho nebolo možné otvoriť a stal sa nepoužiteľným. Ďalej doložila potvrdenie B. M.
zo 4. apríla 2012 o tom, že 2. apríla 2012 sa na základe oslovenia navrhovateľky
za prítomnosti dvoch príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pozrel
do predmetného bytu, v ktorom mala porozhadzované šaty a neporiadok a že keď sa vracal
domov z obchodu, videl z domu vychádzať odporcu spolu s nejakým pánom, prehlásenie otca
navrhovateľky E. H. z 5. apríla 2012. K návrhu pripojila aj záznam o podaní oznámenia podľa
§ 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z 5. apríla 2012 a potvrdenie o podaní
oznámenia na odporcu z 5. apríla 2012. Navrhovateľka neosvedčila, že odporca je
v súčasnosti vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia, t.j. že jej bezprostredne hrozí ujma.
Lekárske potvrdenie preukazuje násilné správanie odporcu v auguste 2011 a podľa záznamu
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bratislave IV z 5. apríla 2012 navrhovateľka
podala na odporcu oznámenie len vo veci poškodenia zámku na dverách do jej izby, a z
dôvodu že ju bezdôvodne opakovane fotil na svoj mobilný telefón. Obava
navrhovateľky (strach) bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky uznesením zo 17. mája 2012
sp. zn. 14 Co 220/2012 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zakázal odporcovi
vstupovať do bytu č. X., nachádzajúceho na X. poschodí bytového domu na ulici J.. Súd
zároveň uložil navrhovateľke povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej
v zmysle § 705a Občianskeho zákonníka o vylúčenie odporcu z užívania bytu, v lehote 30 dní
od nariadenia predbežného opatrenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie
navrhovateľky (ku ktorému doložila záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru
v Bratislave IV z 12. apríla 2012 o podaní trestného oznámenia na odporcu a lekársku správu
z 12. apríla 2012) je dôvodné. Na základe predložených dôkazov dospel odvolací súd
k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.
Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi a prehláseniami svedkov dostatočne
preukázala pre potreby nariadenia predbežného opatrenia, že odporca sa voči nej dlhodobo
dopúšťa psychického násilia spojeného s poškodzovaním jej výlučného alebo spoločného
majetku (a v minulosti sa voči nej odporca dopustil aj fyzického násilia). V prípade
neposkytnutia okamžitej ochrany navrhovateľke pred takýmto správaním odporcu, by mohli
vzniknúť vážne a ťažko napraviteľné následky. Keďže nariadené predbežné opatrenie
v danom prípade súvisí s ochranou osôb pred násilím v spoločnom byte, súd obmedzil trvanie
nariadeného predbežného opatrenia tým, že uložil navrhovateľke povinnosť v stanovenej 30
dňovej lehote podať proti odporcovi žalobný návrh podľa ustanovenia § 705a Občianskeho
zákonníka.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol, aby
dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. Uviedol, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd
zaujal opačný názor ako súd prvého stupňa a to napriek skutočnosti, že návrh na vydanie
predbežného opatrenia sa obmedzil výlučne na jednostranné tvrdenia navrhovateľky, ktoré
neboli žiadnym relevantným spôsobom ani len osvedčené, nie to preukázané. Poukázal
zároveň na to, že všetky konania, ktoré boli iniciované navrhovateľkou proti odporcovi
skončili odložením veci, o čom si odporca nechal zo strany obvodného úradu vystaviť
potvrdenie. Odporca sa žiadneho navrhovateľkou tvrdeného konania nedopustil a nebol dôvod
na to, aby bol zo strany súdu takým výrazným spôsobom obmedzený na svojom vlastníckom
práve. Naviac navrhovateľkou tvrdené skutočnosti neodôvodňovali ani len akútnosť
navrhovateľkou tvrdenej situácie, navrhovateľka oprela svoje tvrdenia o svoje vnútorné pocity
a predstavy, nie o fakty či nebodaj dôkazy (alebo aspoň doklady osvedčujúce jej tvrdenia).
Uviedol, že odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Odňatie možnosti konať
pred súdom videl aj v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. v jeho
nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie odvolacieho súdu považuje za nepresvedčivé.
Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie
odporcu považuje za nedôvodné a preto ho navrhla odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle
§ 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Pretože je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení
§ 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (uznesenie
o predbežnom opatrení), je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z § 239 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania ako aj na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.,
ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 239 O.s.p., ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie nie je prípustné. Vady v zmysle § 237
písm. a/ až e/, g/ O.s.p. namietané neboli a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že uznesenie odvolacieho súdu nie je
dostatočne odôvodnené, resp. že je nepreskúmateľné a nepresvedčivé (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je
logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť.
Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní
rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť
preskúmateľné.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť
aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to
pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
V danej veci odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrhu
navrhovateľky vyhovel a odporcovi zakázal vstupovať do predmetného bytu. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že na základe predložených dôkazov (ktoré presne bližšie neuviedol) dospel
odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného
opatrenia.
Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je veľmi
aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho
prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia – zákazu vstupovania násilnej osoby
sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť
pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život
a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
Po preskúmaní veci dovolací súd zistil nasledovné. V porovnaní s rozhodnutím súdu
prvého stupňa (ktorý návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol), odvolací súd
disponoval naviac iba dvomi ďalšími dôkazmi, a to : lekárskou správou a záznamom o podaní
oznámenia OO PZ SR v Bratislave. Zo správy ošetrujúcej lekárky MUDr. L. M. z 26. augusta
2011 vyplýva, že navrhovateľka utrpela ľahké fyzické zranenie. Zo záznamu Obvodného
oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave IV z 12. apríla 2012 vyplýva,
že navrhovateľka 12. apríla 2012 oznámila príchod odporcu do predmetného bytu. Zistila
totiž, že zámok je poškodený. Taktiež po príchode do bytu zistila, že v odpadkovom koši sa
nachádzajú zubné kefky, pasta, uterák, osuška, spodné prádlo. Zo správy MUDr. M. O.
z 12. apríla 2012 vyplýva, že lekárka u navrhovateľky konštatovala stresovú reakciu ako
aj odporučenie návštevy psychiatra za účelom zváženia dočasnej anxiolytickej liečby.
Všetky ostatné v správe lekárky (aj v predchádzajúcej lekárskej správe) uvádzané
skutočnosti boli uvedené ako subjektívne pocity navrhovateľky. Navrhovateľka okrem
stresu žiadne ťažkosti nemala, odmietla ísť v čase vyšetrenia k psychiatrovi.
Hoci odvolací súd konštatoval, že v danom prípade sú splnené podmienky na vydanie
predbežného opatrenia, svoje rozhodnutie v tomto smere nedostatočne odôvodnil. To, že súd
zobral do úvahy subjektívne pocity navrhovateľky je z rozhodnutia zrejmé. Prečo však nevzal
do úvahy to, že výsledok oznámení policajným orgánom navrhovateľky voči odporcovi súdu
známy nebol, z rozhodnutia zrejmé však nie je. Ako vyplýva zo správy Obvodného úradu
Bratislava zo 14. júna 2012 „priestupky voči osobe odporcu boli odložené, pretože došlé
oznámenia neodôvodňovali začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71
zákona o priestupkoch“. Dovolací súd má za to, že v danom prípade odvolací súd
nedostatočne odôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.
Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov
medzi účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je ale potrebné preukázať
naliehavosť, potrebnosť dočasnej úpravy. Konštatovanie, že odporca sa voči navrhovateľke
dlhodobo dopúšťa psychického násilia bez bližšieho zdôvodnenia je nepostačujúce. Z čoho
konkrétne tak súd vyvodil, zistiť z odôvodnenia rozhodnutia nemožno. To, že odporca
navštevoval byt, ktorého je rovnako vlastníkom ako navrhovateľka, prípadne, že z bytu si
odnášal veci alebo si fotil navrhovateľku nemožno v danom prípade považovať za psychické
násilie. Rovnako nebolo preukázané, že by sa odporca v tomto čase dopúšťal voči
navrhovateľke fyzického násilia. Nie je ďalej z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
ani zrejmé, čo mal odvolací súd na mysli, keď uzavrel, že v prípade neposkytnutia okamžitej
ochrany navrhovateľky pred odporcom by mohli vzniknúť vážne a ťažko napraviteľné
následky. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho
súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová