Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/304/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. H., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. H. D., advokátkou v B., proti odporcovi R. N., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. E. H., advokátkou v B., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. mája 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 10. apríla 2012 č.k. -30 návrh

navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi

vstupovať do bytu č. X. nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici J.

zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka svoj návrh

odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené a dňom právoplatnosti rozsudku

o rozvode zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Na súde momentálne

prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom masu

bezpodielového spoluvlastníctva tvorí okrem iného aj predmetný byt. Odporca sa z bytu

odsťahoval ešte pred rozvodom. Navrhovateľka uviedla, že odporca aj po odsťahovaní

pravidelne (aj dvakrát týždenne) chodil do predmetného bytu, nechával svietiť svetlá vo

všetkých izbách, v zime nechával otvorené dvere a balkón. Od júna 2010 navrhovateľka

využíva len jednu izbu, ktorú uzamkla. Odporca do tejto izby v čase od 27. - 31. júla 2011

v jej neprítomnosti násilím vnikol, poškodil dvere a zámok, izbu prehádzal a odcudzil z nej

krištáľovú vázu a nové pánske oblečenie. Pre pocit bezpečia si dala navrhovateľka na izbu,

2

ktorú obýva, zámok a na vchodové dvere bezpečnostnú reťaz, čo však nepomohlo. Dňa

22. augusta 2011 cca o 14.00 hod. odporca prišiel do bytu, začal brať elektroniku a keď mu

v tom chcela zabrániť, začal ju kopať do nôh a spôsobil jej tak modriny a reznú ranu na nohe.

Bola na lekárskom ošetrení a podala aj trestné oznámenie, pričom polícia postúpila vec na

priestupkové konanie, výsledok ktorého jej nebol známy. Dňa 27. decembra 2011 však

odporca právnej zástupkyni navrhovateľky emailom oznámil, že sa sťahuje naspäť do bytu, čo

aj urobil a 12. januára 2012 sa ujal užívania obývačky. Situácia vyvrcholila v sobotu

31. marca 2012 o 9.35 hod., kedy odporca prišiel do bytu a vyfotil si ju, ako sedí v kuchyni.

Navrhovateľka uviedla, že sa bojí, má strach, je napätá a nepokojná. Cíti sa slabá a ohrozená.

Je presvedčená o tom, že odporca vzal televízor preto, aby doň vložil plošticu na sledovanie.

Keď navrhovateľka telefonuje, telefón jej šuští, čo predtým nikdy nebolo a je názoru, že

odporca ju určite sleduje. Uviedla, že vo veci samej sa mieni domáhať vylúčenia užívacieho

práva odporcu k ich bytu samostatnou žalobou podľa . Súd

uviedol, že predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy

pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba

dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia musí byť

v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Nariadenie predbežného

opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa

tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,

ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí

nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi

účastníkmi. Nariadením predbežného opatrenia, ktorým sa účastníkovi zakáže vstupovať do

bytu, sa sleduje ochrana práva na život a zdravie. Účastník, ktorému sa má zakázať vstupovať

do bytu, v ktorom býva osoba blízka, musí byt' vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia.

Navrhovateľka však neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy a nepreukázala naliehavosť

potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov spočívajúcu v nariadení predbežného opatrenia.

K návrhu na jeho nariadenie navrhovateľka doložila lekárske potvrdenie z 22. augusta 2011,

prehlásenie B. M. z kľúčovej služby zo 4. apríla 2012 o tom, že 26. marca 2012 odporca

otváral dvere do izby, ktorú obývala v predmetnom byte a že zámok bol úmyselne poškodený

tak, že ho nebolo možné otvoriť a stal sa nepoužiteľným. Ďalej doložila potvrdenie B. M.

zo 4. apríla 2012 o tom, že 2. apríla 2012 sa na základe oslovenia navrhovateľky

za prítomnosti dvoch príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pozrel

do predmetného bytu, v ktorom mala porozhadzované šaty a neporiadok a že keď sa vracal

domov z obchodu, videl z domu vychádzať odporcu spolu s nejakým pánom, prehlásenie otca

3

navrhovateľky E. H. z 5. apríla 2012. K návrhu pripojila aj záznam o podaní oznámenia podľa

o priestupkoch z 5. apríla 2012 a potvrdenie o podaní

oznámenia na odporcu z 5. apríla 2012. Navrhovateľka neosvedčila, že odporca je

v súčasnosti vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia, t.j. že jej bezprostredne hrozí ujma.

Lekárske potvrdenie preukazuje násilné správanie odporcu v auguste 2011 a podľa záznamu

Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bratislave IV z 5. apríla 2012 navrhovateľka

podala na odporcu oznámenie len vo veci poškodenia zámku na dverách do jej izby, a z

dôvodu že ju bezdôvodne opakovane fotil na svoj mobilný telefón. Obava

navrhovateľky (strach) bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky uznesením zo 17. mája 2012

sp. zn. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zakázal odporcovi

vstupovať do bytu č. X., nachádzajúceho na X. poschodí bytového domu na ulici J.. Súd

zároveň uložil navrhovateľke povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej

v zmysle o vylúčenie odporcu z užívania bytu, v lehote 30 dní

od nariadenia predbežného opatrenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie

navrhovateľky (ku ktorému doložila záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru

v Bratislave IV z 12. apríla 2012 o podaní trestného oznámenia na odporcu a lekársku správu

z 12. apríla 2012) je dôvodné. Na základe predložených dôkazov dospel odvolací súd

k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi a prehláseniami svedkov dostatočne

preukázala pre potreby nariadenia predbežného opatrenia, že odporca sa voči nej dlhodobo

dopúšťa psychického násilia spojeného s poškodzovaním jej výlučného alebo spoločného

majetku (a v minulosti sa voči nej odporca dopustil aj fyzického násilia). V prípade

neposkytnutia okamžitej ochrany navrhovateľke pred takýmto správaním odporcu, by mohli

vzniknúť vážne a ťažko napraviteľné následky. Keďže nariadené predbežné opatrenie

v danom prípade súvisí s ochranou osôb pred násilím v spoločnom byte, súd obmedzil trvanie

nariadeného predbežného opatrenia tým, že uložil navrhovateľke povinnosť v stanovenej 30

dňovej lehote podať proti odporcovi žalobný návrh podľa ustanovenia § 705a Občianskeho

zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z a jeho dôvodnosť z

písm. a/ Uviedol, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd

zaujal opačný názor ako súd prvého stupňa a to napriek skutočnosti, že návrh na vydanie

predbežného opatrenia sa obmedzil výlučne na jednostranné tvrdenia navrhovateľky, ktoré

neboli žiadnym relevantným spôsobom ani len osvedčené, nie to preukázané. Poukázal

zároveň na to, že všetky konania, ktoré boli iniciované navrhovateľkou proti odporcovi

skončili odložením veci, o čom si odporca nechal zo strany obvodného úradu vystaviť

potvrdenie. Odporca sa žiadneho navrhovateľkou tvrdeného konania nedopustil a nebol dôvod

na to, aby bol zo strany súdu takým výrazným spôsobom obmedzený na svojom vlastníckom

práve. Naviac navrhovateľkou tvrdené skutočnosti neodôvodňovali ani len akútnosť

navrhovateľkou tvrdenej situácie, navrhovateľka oprela svoje tvrdenia o svoje vnútorné pocity

a predstavy, nie o fakty či nebodaj dôkazy (alebo aspoň doklady osvedčujúce jej tvrdenia).

Uviedol, že odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Odňatie možnosti konať

pred súdom videl aj v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. v jeho

nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie odvolacieho súdu považuje za nepresvedčivé.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie

odporcu považuje za nedôvodné a preto ho navrhla odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Pretože je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje a (uznesenie

o predbežnom opatrení), je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z

nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania ako aj na ustanovenie druhá veta ,

ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v , dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ V zmysle je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie nie je prípustné. Vady v zmysle § 237

písm. a/ až e/, g/ namietané neboli a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že uznesenie odvolacieho súdu nie je

dostatočne odôvodnené, resp. že je nepreskúmateľné a nepresvedčivé ( ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je

logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť.

Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní

rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť

preskúmateľné.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť

aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou

ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to

pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne

oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne

právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou

urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti

účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

V danej veci odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrhu

navrhovateľky vyhovel a odporcovi zakázal vstupovať do predmetného bytu. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že na základe predložených dôkazov (ktoré presne bližšie neuviedol) dospel

odvolací súd k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného

opatrenia.

Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle je veľmi

aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho

prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia – zákazu vstupovania násilnej osoby

sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať

v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť

pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život

a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.

Po preskúmaní veci dovolací súd zistil nasledovné. V porovnaní s rozhodnutím súdu

prvého stupňa (ktorý návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol), odvolací súd

disponoval naviac iba dvomi ďalšími dôkazmi, a to : lekárskou správou a záznamom o podaní

oznámenia OO PZ SR v Bratislave. Zo správy ošetrujúcej lekárky MUDr. L. M. z 26. augusta

2011 vyplýva, že navrhovateľka utrpela ľahké fyzické zranenie. Zo záznamu Obvodného

oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave IV z 12. apríla 2012 vyplýva,

že navrhovateľka 12. apríla 2012 oznámila príchod odporcu do predmetného bytu. Zistila

totiž, že zámok je poškodený. Taktiež po príchode do bytu zistila, že v odpadkovom koši sa

nachádzajú zubné kefky, pasta, uterák, osuška, spodné prádlo. Zo správy MUDr. M. O.

z 12. apríla 2012 vyplýva, že lekárka u navrhovateľky konštatovala stresovú reakciu ako

aj odporučenie návštevy psychiatra za účelom zváženia dočasnej anxiolytickej liečby.

Všetky ostatné v správe lekárky (aj v predchádzajúcej lekárskej správe) uvádzané

skutočnosti boli uvedené ako subjektívne pocity navrhovateľky. Navrhovateľka okrem

stresu žiadne ťažkosti nemala, odmietla ísť v čase vyšetrenia k psychiatrovi.

Hoci odvolací súd konštatoval, že v danom prípade sú splnené podmienky na vydanie

predbežného opatrenia, svoje rozhodnutie v tomto smere nedostatočne odôvodnil. To, že súd

zobral do úvahy subjektívne pocity navrhovateľky je z rozhodnutia zrejmé. Prečo však nevzal

do úvahy to, že výsledok oznámení policajným orgánom navrhovateľky voči odporcovi súdu

známy nebol, z rozhodnutia zrejmé však nie je. Ako vyplýva zo správy Obvodného úradu

Bratislava zo 14. júna 2012 „priestupky voči osobe odporcu boli odložené, pretože došlé

oznámenia neodôvodňovali začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71

zákona o priestupkoch“. Dovolací súd má za to, že v danom prípade odvolací súd

nedostatočne odôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.

Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov

medzi účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je ale potrebné preukázať

naliehavosť, potrebnosť dočasnej úpravy. Konštatovanie, že odporca sa voči navrhovateľke

dlhodobo dopúšťa psychického násilia bez bližšieho zdôvodnenia je nepostačujúce. Z čoho

9

konkrétne tak súd vyvodil, zistiť z odôvodnenia rozhodnutia nemožno. To, že odporca

navštevoval byt, ktorého je rovnako vlastníkom ako navrhovateľka, prípadne, že z bytu si

odnášal veci alebo si fotil navrhovateľku nemožno v danom prípade považovať za psychické

násilie. Rovnako nebolo preukázané, že by sa odporca v tomto čase dopúšťal voči

navrhovateľke fyzického násilia. Nie je ďalej z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

ani zrejmé, čo mal odvolací súd na mysli, keď uzavrel, že v prípade neposkytnutia okamžitej

ochrany navrhovateľky pred odporcom by mohli vzniknúť vážne a ťažko napraviteľné

následky. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho

súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová