Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/120/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. Š., bývajúceho

v M., zastúpeného JUDr. M. P., advokátkou v M., proti ţalovanej P., so sídlom v B.,

zastúpenej Mgr. G. H., advokátkou v B., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti

uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 28. februára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy

právneho zastúpenia v sume 58,86 € na účet JUDr. M. P. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 28. septembra 2010 č. k. -70 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal voči ţalovanej vyslovenia neplatnosti okamţitého

skončenia pracovného pomeru z 11. januára 2010 a náhrady mzdy s poukazom na § 68 ods. 2

a nasl. . Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania

v sume 1 287,23 € na účet Mgr. G. H., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd po

vykonaní dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobca závaţným spôsobom porušil pracovnú

disciplínu a to spôsobom, ako bolo vymedzené v písomnosti doručenej ţalobcovi 18. januára

2010 (prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu 18. decembra 2009 a následné

neospravedlnené absencie). Súd preto nezistil dôvod na vyslovenie neplatnosti tohto právneho

úkonu. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcu uznesením z 28. februára 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221

ods. 1 písm. h/ ). Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetom konania bolo určenie, či

okamţité skončenie pracovného pomeru, vykonané 11. januára 2010, doručené ţalobcovi

18. januára 2010, bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami . Dôvodom

pre okamţité skončenie pracovného pomeru mala byť skutočnosť, ţe ţalobca 18. decembra

2009 v čase od 7.00 hod. do 15.30 hod., keď vykonával prácu ako obsluha závory, bol

pod vplyvom alkoholu, ktorý počas pracovnej doby na pracovisku poţíval. Ďalším dôvodom

mali byť neospravedlnené absencie v práci 19. decembra 2009, 21. decembra 2009

aţ 23. decembra 2009, 28. decembra 2009 aţ 31. decembra 2009, ako aj 3. januára 2010

aţ 8. januára 2010 a 11. januára 2010 (ţalobca sa v uvedené dni, hoci mal nariadenú prácu,

na pracovisko nedostavil). Ţalobca pred súdom tvrdil, ţe 18. decembra 2009 nepoţil počas

pracovnej doby na pracovisku ţiadne alkoholické nápoje a od nasledujúceho dňa

po telefonickom dohovore s vedúcim strediska čerpal riadnu dovolenku. Tieto skutočnosti

preukazoval výplatnými páskami, kde mu dovolenka bola preplatená, oznámením Sociálnej

poisťovne o započítanej dobe práce, pričom tvrdenia ţalovanej o porušení pracovnej

disciplíny boli preukazované len ústne. Vedúci strediska mal poţívanie alkoholu

na pracovisku zistiť prostredníctvom vysielačky a v konaní vypočutí svedkovia potvrdili, ţe

ţalobcu videli asi hodinu po skončení pracovnej doby, kedy ho odváţali z pracoviska a poţitie

alkoholu u neho mali badať len podľa reči a gestikulácie. Odvolací súd uviedol, ţe okamţité

skončenie pracovného pomeru je výnimočným a mimoriadnym spôsobom skončenia

pracovného pomeru. obsahuje rad ustanovení, ktorých dodrţanie je

podmienkou platnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru. To znamená, ţe musia byť

naplnené formálne náleţitosti (písomnosť, vymedzenie skutkového dôvodu, doručenie), ako

aj náleţitosti obsahové. V danom prípade ţalobca namietal absenciou obsahového naplnenia

dôvodov, ktoré vo svojom písomnom prejave ţalovaná vymedzila. Spochybnil to, ţe

18. decembra 2009 mal na pracovisku počas pracovnej doby poţívať alkoholické nápoje, ako

aj skutočnosť, ţe následne nečerpal dovolenku a jeho neprítomnosť mohol zamestnávateľ

povaţovať za neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Ţalobca na svoje tvrdenia doloţil

viaceré listinné dôkazy. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s obsahom týchto

listinných dôkazov. Pretoţe prvostupňový súd ţiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo

tvrdenia ţalobcu nie sú pravdivé a naopak tvrdenia ţalovanej, resp. svedkov povaţoval

za pravdivé, keď listinné dôkazy, v tomto prípade svedčili skôr tvrdeniam ţalobcu. Pokiaľ sa

súd nevysporiada so všetkými tvrdeniami a námietkami účastníkov, riadnym spôsobom

nevyhodnotí vykonané dôkazy a nezdôvodní svoje rozhodnutie, takéto rozhodnutie je

nepreskúmateľné a postup odvolacieho súdu nemôţe byť iný, ako takéto rozhodnutie zrušiť

a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla, aby

dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z a jeho dôvodnosť z ,

Odňatie moţnosti konať pred súdom videla dovolateľka v nedostatočnom odôvodnení

rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. v jeho nepreskúmateľnosti. Uviedla, ţe z obsahu

rozhodnutia odvolacieho súdu nie je moţné zistiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil

pri hodnotení dôkazov, keď sám dokazovanie nezopakoval ani nevykonal nové dôkazy, avšak

na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe listinné dôkazy v tomto prípade svedčili

skôr tvrdeniam ţalobcu. Rozhodnutie neobsahuje konkrétne dôvody. Hoci odvolací súd ako

dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa uvádzal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu

prvého stupňa, zároveň však hodnotil skutkové zistenia a naznačil aj odlišné právne závery.

Odvolací súd uprel ţalovanej moţnosť dozvedieť sa o príčinách takéhoto rozhodnutia

a náleţite skutkovo a právne argumentovať v ďalšom konaní. Zároveň poukázala aj na vadu

v zmysle , keď uviedla, ţe odvolací súd si nezadováţil rovnocenný

podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov ( ).

K dovolaniu ţalovanej sa písomne vyjadril ţalobca a navrhol dovolanie ako

nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie je

prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

).

Ţalovaná napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Takéto uznesenie nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených uznesení, a preto prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1 a 2

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa je dovolanie

prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle aţ e/, nenamietala a tieto nezistil

ani dovolací súd.

Dovolateľka tvrdila, ţe uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky kladené

na odôvodnenie uznesenia, preto je nedostatočne odôvodnené, resp. je nepreskúmateľné.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho s navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je uvedené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija c/a

Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ), treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)

v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodení uznesenia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, prečo

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a svoje závery aj primerane vysvetlil. Odvolací súd

poukázal na to, ţe prvostupňový súd ţiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo tvrdenia ţalobcu

nepokladal za pravdivé a naopak tvrdenia ţalovanej, resp. svedkov za pravdivé povaţoval.

Ďalej dodal, ţe pokiaľ sa súd nevysporiada so všetkými tvrdeniami a námietkami účastníkov,

riadnym spôsobom nevyhodnotí vykonané dôkazy a nezdôvodní svoje rozhodnutie, takéto

rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto postup odvolacieho súdu nemôţe byť iný ako takéto

rozhodnutie zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho

súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,

pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia

príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného

súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje,

nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu

(napr. ). Táto námietka ţalovanej je preto nedôvodná.

Ţalovaná ďalej v dovolaní tvrdila, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovanej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Ţalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto

konania vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon

právnej sluţby – vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu z 26. augusta 2011 /doručené súdu

30. augusta 2011/ ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu

tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tejto vyhlášky v sume 57 €, čo s náhradou

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 64,41 €. Pretoţe však

trovy boli uplatnené len v sume 58,86 €, dovolací súd nemohol priznať viac, ako sa ţiadalo.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová