Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
229/386595.bf1d9f.pdf
PDF · 173.72 KB
No categories available
9So/137/2011
Najvyšší súd 9So/137/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci navrhovateľa I.. J. B., bytom S., T., zastúpeného JUDr. Pavlom Pačutom,
Berehovská č. 2217/21, Trebišov proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o neprávom vyplatený starobný dôchodok, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája 2011, č. k. 2Sd/11/2010 -
78, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 17. mája 2011, č. k. 2Sd/11/2010 - 78, p o t v r d z u j e .
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom zo 17. mája 2011, č. k. 2Sd/11/2010 – 78, zrušil rozhodnutie
odporkyne číslo X. z 11. januára 2010, ktorým podľa § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 zákona č. 461/2003 Z. z.
rozhodla o povinnosti navrhovateľa vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že výrok
rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením, keďže vo výroku odporkyňa uviedla spoločnú
zodpovednosť organizácie a príjemcu dávky podľa § 110 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov , hoci z odôvodnenia vyplýva, že zamestnávateľ
navrhovateľa právne neexistuje. Krajský súd taktiež poukázal na skutočnosť, že
z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela odporkyňa
k záveru, že navrhovateľ mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú, čím je takéto
rozhodnutie nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá ani obsahu
administratívneho spisu, pričom odporkyňa sa musí vysporiadať aj s námietkou navrhovateľa,
že nárok je prekludovaný, a to z hľadiska plynutia objektívnej desaťročnej lehoty, ako aj
z hľadiska subjektívnej trojročnej lehoty.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa. Namietala, že
skutočnosť, že navrhovateľ bol zamestnaný ako likvidátor u zamestnávateľa Semenársky
štátny majetok Somotor, štátny podnik v likvidácii sa odporkyňa dozvedela z listu Sociálnej
poisťovne, pobočka Trebišov z 10. decembra 2004 a rozhodnutím zo 7. októbra 2005
povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 489 171 Sk na starobnom dôchodku navrhovateľa
uložila solidárne navrhovateľovi i organizácii – Semenárskemu štátnemu majetku Somotor,
š.p. v likvidácii Somotor z dôvodu, že ani navrhovateľ ako príjemca dávky ani jeho
zamestnávateľ v lehote 8 dní nehlásili skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky
dôchodkového zabezpečenia, t.j. vstup navrhovateľa do zamestnania s dobou zamestnania
dohodnutou na dobu neurčitú, čím vznik preplatku na dávke zavinili spoločne. Rozhodnutie
zo 7. októbra 2005 aj s o zmenovým rozhodnutím z 26. júna 2006 na odvolanie navrhovateľa
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. marca 2008, č. k. 5SD/1/2006-35 zrušil a vec vrátil
odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že odporkyňa sa neriadila dôsledne ustanovením
§ 209 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím z 11. januára 2010 odporkyňa opätovne
rozhodla podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 zákona o sociálnom poistení
o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok v celkovej sume 16 237,50 €.
Odporkyňa poukázala na znenie ustanovenia § 107 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení,
podľa ktorého nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške
zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť
zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto
lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku. Uviedla, že z dôkazov nachádzajúcich
sa v spisovom materiáli vyplýva, že o skutočnosti, že navrhovateľ bol likvidátorom
Semenárskeho štátneho podniku Somotor, š.p. v likvidácii sa dozvedela až dňa 15. decembra
2004, konanie o opravnom prostriedku sa začalo 13. februára 2006, kedy jej bol krajským
súdom doručený rovnopis návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo 7. októbra 2005 a rozsudok
krajského súdu jej bol doručený 25. apríla 2008, to znamená že lehota počas tejto doby
neplynula. Rozhodnutie z 10. januára 2010 je preto vydané v lehote troch rokov
od 15. decembra 2004, kedy sa dozvedela o rozhodujúcej skutočnosti, pretože uplynulo len
1051 dní a teda nárok nie je prekludovaný. Z toho dôvodu navrhla rozsudok krajského súdu
zmeniť a rozhodnutie z 11. januára 2010 ako vecne správne potvrdiť.
Navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa (§ 10 ods. 2 O.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Dávky dôchodkového zabezpečenia, priznané podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to
v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, trval
k 31. decembru 2003, dávky sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených
predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 260 ods. 1
veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z.).
V zmysle § 110 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že sa dávka poskytla
neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej
sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa
miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky
rozhodujú v prvom stupni krajské súdy.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne
z 11. januára 2010 o povinnosti navrhovateľa a jeho (neexistujúceho) zamestnávateľa
spoločne a nerozdielne vrátiť neprávom vyplatenú sumu na starobnom dôchodku
navrhovateľa podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení za obdobie od 1. mája 1997
do 1. decembra 2003 v sume 16 237,50 €, lebo nehlásením vstupu navrhovateľa do
zamestnania s dobou zamestnania dohodnutou na dobu neurčitú spoločne zavinili vznik
preplatku na dávke.
Z dokladov predložených navrhovateľom odporkyni listom zo 4. mája 2005 vyplýva,
že navrhovateľ bol menovaný ministrom pôdohospodárstva SR do funkcie likvidátora
štátneho podniku Semenársky štátny majetok Somotor dňom 1.mája 1996 s ukončením
likvidácie ku dňu 31. decembra 1996, s postupným predlžovaním termínu ukončenia
likvidácie.
Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa rozhodla o povinnosti navrhovateľa vrátiť
preplatok na starobnom dôchodku bez toho, aby si ozrejmila, či navrhovateľ, menovaný
do funkcie likvidátora ministrom pôdohospodárstva SR bol v pracovnom pomere
v Semenárskom štátnom majetku Somotor, š.p. v likvidácii Somotor a či vzhľadom
na predlžovanie termínu likvidácie štátneho podniku navrhovateľ vykonával zamestnanie
dohodnuté na dobu, trvajúcu viac ako jeden rok (§ 8 v spojení s § 98 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb.).
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne
vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a preto rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zaoberať sa otázkou, či menovaním do
funkcie likvidátora štátneho podniku vzniká pracovnoprávny vzťah a s kým, a ak áno, o aký
druh pracovnoprávneho vzťahu ide, najmä ak podľa § 15a ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb.
o štátnom podniku v znení neskorších predpisov zápisom podniku v likvidácii do obchodného
registra prechádza zakladateľská funkcia na ministerstvo a podľa ods. 6 uvedeného zákonného
ustanovenia odmenu likvidátora určuje zakladateľ, pričom výšku odmeny určí hlavne
s ohľadom na dodržanie lehoty na skončenie likvidácie a na rozpočet likvidácie. Nové
rozhodnutie vo veci riadne odôvodní, vrátane odôvodnenia, či a prečo činnosť likvidátora
v danom prípade považuje za zamestnanie dojednané na obdobie dlhšie ako jeden rok.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, druhá
veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, lebo
ju nežiadal a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská