Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/137/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľa I.. J. B., bytom S., T., zastúpeného JUDr. Pavlom Pačutom,

Berehovská č. 2217/21, Trebišov proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o neprávom vyplatený starobný dôchodok, o odvolaní

odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája 2011, č. k.

78, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo 17. mája 2011, č. k. - 78, p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 17. mája 2011, č. k. – 78, zrušil rozhodnutie

odporkyne číslo X. z 11. januára 2010, ktorým podľa o

sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a

rozhodla o povinnosti navrhovateľa vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že výrok

rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením, keďže vo výroku odporkyňa uviedla spoločnú

zodpovednosť organizácie a príjemcu dávky podľa o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov , hoci z odôvodnenia vyplýva, že zamestnávateľ

navrhovateľa právne neexistuje. Krajský súd taktiež poukázal na skutočnosť, že

z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela odporkyňa

k záveru, že navrhovateľ mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú, čím je takéto

rozhodnutie nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá ani obsahu

administratívneho spisu, pričom odporkyňa sa musí vysporiadať aj s námietkou navrhovateľa,

že nárok je prekludovaný, a to z hľadiska plynutia objektívnej desaťročnej lehoty, ako aj

z hľadiska subjektívnej trojročnej lehoty.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie odporkyňa. Namietala, že

skutočnosť, že navrhovateľ bol zamestnaný ako likvidátor u zamestnávateľa Semenársky

štátny majetok Somotor, štátny podnik v likvidácii sa odporkyňa dozvedela z listu Sociálnej

poisťovne, pobočka Trebišov z 10. decembra 2004 a rozhodnutím zo 7. októbra 2005

povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 489 171 Sk na starobnom dôchodku navrhovateľa

uložila solidárne navrhovateľovi i organizácii – Semenárskemu štátnemu majetku Somotor,

š.p. v likvidácii Somotor z dôvodu, že ani navrhovateľ ako príjemca dávky ani jeho

zamestnávateľ v lehote 8 dní nehlásili skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky

dôchodkového zabezpečenia, t.j. vstup navrhovateľa do zamestnania s dobou zamestnania

dohodnutou na dobu neurčitú, čím vznik preplatku na dávke zavinili spoločne. Rozhodnutie

zo 7. októbra 2005 aj s o zmenovým rozhodnutím z 26. júna 2006 na odvolanie navrhovateľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. marca 2008, č. k. -35 zrušil a vec vrátil

odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že odporkyňa sa neriadila dôsledne ustanovením

§ 209 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím z 11. januára 2010 odporkyňa opätovne

rozhodla podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 zákona o sociálnom poistení

o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok v celkovej sume 16 237,50 €.

Odporkyňa poukázala na znenie ustanovenia § 107 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení,

podľa ktorého nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške

zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť

zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto

lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku. Uviedla, že z dôkazov nachádzajúcich

sa v spisovom materiáli vyplýva, že o skutočnosti, že navrhovateľ bol likvidátorom

Semenárskeho štátneho podniku Somotor, š.p. v likvidácii sa dozvedela až dňa 15. decembra

2004, konanie o opravnom prostriedku sa začalo 13. februára 2006, kedy jej bol krajským

súdom doručený rovnopis návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo 7. októbra 2005 a rozsudok

krajského súdu jej bol doručený 25. apríla 2008, to znamená že lehota počas tejto doby

neplynula. Rozhodnutie z 10. januára 2010 je preto vydané v lehote troch rokov

od 15. decembra 2004, kedy sa dozvedela o rozhodujúcej skutočnosti, pretože uplynulo len

1051 dní a teda nárok nie je prekludovaný. Z toho dôvodu navrhla rozsudok krajského súdu

zmeniť a rozhodnutie z 11. januára 2010 ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ( ),

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Dávky dôchodkového zabezpečenia, priznané podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to

v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, trval

k 31. decembru 2003, dávky sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených

predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 260 ods. 1

veta prvá ).

V zmysle o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že sa dávka poskytla

neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej

sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa

miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky

rozhodujú v prvom stupni krajské súdy.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne

z 11. januára 2010 o povinnosti navrhovateľa a jeho (neexistujúceho) zamestnávateľa

spoločne a nerozdielne vrátiť neprávom vyplatenú sumu na starobnom dôchodku

navrhovateľa podľa § 110 zákona o sociálnom zabezpečení za obdobie od 1. mája 1997

do 1. decembra 2003 v sume 16 237,50 €, lebo nehlásením vstupu navrhovateľa do

zamestnania s dobou zamestnania dohodnutou na dobu neurčitú spoločne zavinili vznik

preplatku na dávke.

Z dokladov predložených navrhovateľom odporkyni listom zo 4. mája 2005 vyplýva,

že navrhovateľ bol menovaný ministrom pôdohospodárstva SR do funkcie likvidátora

štátneho podniku Semenársky štátny majetok Somotor dňom 1.mája 1996 s ukončením

likvidácie ku dňu 31. decembra 1996, s postupným predlžovaním termínu ukončenia

likvidácie.

Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa rozhodla o povinnosti navrhovateľa vrátiť

preplatok na starobnom dôchodku bez toho, aby si ozrejmila, či navrhovateľ, menovaný

do funkcie likvidátora ministrom pôdohospodárstva SR bol v pracovnom pomere

v Semenárskom štátnom majetku Somotor, š.p. v likvidácii Somotor a či vzhľadom

na predlžovanie termínu likvidácie štátneho podniku navrhovateľ vykonával zamestnanie

dohodnuté na dobu, trvajúcu viac ako jeden rok (§ 8 v spojení s § 98 ods. 2 zákona

č. ).

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne

vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a preto rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdil podľa

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zaoberať sa otázkou, či menovaním do

funkcie likvidátora štátneho podniku vzniká pracovnoprávny vzťah a s kým, a ak áno, o aký

druh pracovnoprávneho vzťahu ide, najmä ak podľa

o štátnom podniku v znení neskorších predpisov zápisom podniku v likvidácii do obchodného

registra prechádza zakladateľská funkcia na ministerstvo a podľa ods. 6 uvedeného zákonného

ustanovenia odmenu likvidátora určuje zakladateľ, pričom výšku odmeny určí hlavne

s ohľadom na dodržanie lehoty na skončenie likvidácie a na rozpočet likvidácie. Nové

rozhodnutie vo veci riadne odôvodní, vrátane odôvodnenia, či a prečo činnosť likvidátora

v danom prípade považuje za zamestnanie dojednané na obdobie dlhšie ako jeden rok.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, druhá

veta v spojení s tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, lebo

ju nežiadal a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská