Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
987/387077.7fa1de.pdf
PDF · 143.35 KB
No categories available
2Cdo/225/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 225/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. B., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. M. K., advokátom vo V., proti ţalovanému Ľ. H., bývajúcemu v S.,
zastúpenému JUDr. M. P., advokátom vo V., o zaplatenie 6 638,78 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5 C 76/2006, o dovolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2010 sp. zn.
14 Co 8/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré tvoria
trovy právneho zastúpenia v sume 228,18 € na účet JUDr. M. K., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom (v poradí prvým) zo 6. mája 2008
č.k. 5 C 76/2006-93 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 200 000 Sk (6 638,78 €)
so 6 % úrokom z omeškania od 1. novembra 2005 do zaplatenia a trovy konania v sume
20 894 Sk (693,55 €), a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého
stupňa v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol.
Krajský súd v Prešove uznesením z 12. marca 2009 č.k. 14 Co 68/2008-133 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade
trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom (v poradí druhým) z 30. novembra 2009
č.k. 5 C 76/2006-185 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 6 638,78 € s 13 %
ročným úrokom z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, ţe mal za preukázané,
ţe ţalobca vystúpil zo zdruţenia S. a vznikol mu tým nárok na podiel na majetku zdruţenia.
Išlo o podiel na hnuteľnom majetku (nástroje a stroje), o ktorom bol vyhotovený zoznam.
Predmetný zoznam bol rozdelený na tri časti s porovnateľnou hodnotou, podľa počtu členov
zdruţenia. Ţalobcovi bol vyţrebovaním pridelený jeden zo zoznamov a veci v ňom uvedené
nadobudol do osobného vlastníctva. Počas niekoľkých mesiacov od vystúpenia ţalobcu zo
zdruţenia mali nájsť ostatní členovia zdruţenia spôsob, ako jeho nárok uspokojiť, bez potreby
vydania mu hnuteľných vecí, ktoré boli nevyhnutné k pokračovaniu činnosti zdruţenia.
V snahe zachovať všetky veci pre zdruţenie, aby mohlo pokračovať vo svojej činnosti, došlo
k dohode so ţalobcom. Namiesto vydania hnuteľných vecí sa dohodli na finančnom
vyrovnaní, ktoré sa malo realizovať vyplatením finančnej hotovosti 200 000 Sk (6 638,78 €)
a prevodom osobného motorového vozidla. Keďţe zdruţenie nemohlo do právnych vzťahov
vstupovať a F. K. (tretí člen zdruţenia a svedok) sa nechcel osobne zaväzovať, prijal záväzok
z tejto dohody na seba ţalovaný. Stal sa tak povinnou osobou, ktorá svoj záväzok nesplnila
a ţalobca sa tak jeho splnenia domáhal dôvodne. Podľa názoru súdu prvého stupňa obrana
ţalovaného, ţe dohodu uzavrel so ţalobcom v záujme zdruţenia a veci sa v zdruţení
uţívali, nemení nič na jeho zodpovednosti za splnenie záväzku voči ţalobcovi. Listinu,
ktorú v písomnej podobe vyhotovil F. K. podľa pokynov ţalobcu a ţalovaného, a ktorá je
označená ako uznanie dlhu, povaţoval súd podľa jej obsahu za dohodu o urovnaní, ktorou
bola nahradená predchádzajúca dohoda o vyrovnaní podielu ţalobcu. Z majetku zdruţenia
bolo do vlastníctva ţalobcu prevedené osobné motorové vozidlo a ostal finančný
záväzok, ktorý nebol vyrovnaný. Okrem dohody označenej ako uznanie dlhu nebola
v konaní preukázaná iná písomná dohoda a jej uzavretie ţalobca nepotvrdil. Riešenie,
ktoré ţalobca ponúkal ţalovanému počas prerušeného konania stratilo opodstatnenie,
lebo ho v určenej lehote nerealizoval. Súd prvého stupňa ďalej vo výroku vyslovil, ţe
o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Prešove rozsudkom (v poradí druhým) zo 14. októbra 2010
č.k. 14 Co 8/2010-236 rozhodol tak, ţe zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou
bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 7 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 638,78 €
od 1. novembra 2005 do zaplatenia a konanie v tej časti zastavil. V ďalšom výroku potvrdil
rozsudok v tej vyhovujúcej časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 4 862,91 €
so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia. V treťom výroku
vo zvyšnej vyhovujúcej časti zmenil rozsudok tak, ţe zamietol ţalobu o zaplatenie 1 775,87 €
so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia. V odôvodnení odvolací
súd uviedol, ţe po zániku účasti ţalobcu v zdruţení S. mal ţalobca nárok na vyplatenie
podielu na finančných prostriedkoch a na hmotnom majetku zdruţenia podľa stavu v deň jeho
vystúpenia. Tento nárok mal oporu v zmluve o zdruţení a zodpovedal aj ustanoveniu § 839
Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva nevylučovala ani to, ţe namiesto výplaty
v peniazoch sa môţe podielové spoluvlastníctvo k nadobudnutému hmotnému majetku
vyporiadať aj tak, ţe sa účastníkovi zdruţenia vydajú hnuteľné veci. Ďalej odvolací súd
uviedol, ţe ţalobcovi mali byť pri vyporiadaní jeho zaniknutej účasti po ţrebovaní vydané
veci uvedené v zozname hnuteľného majetku pod č. X. Z vyjadrení svedka K. vyplýva, ţe
ţalovaný veci zo zoznamu X. odplatne nadobudol od ţalobcu. Potvrdzuje to aj prevod
motorového vozidla Š. zo ţalovaného na ţalobcu a tieţ samotná listina „Uznanie dlhu“,
podpísaná ţalovaným. Jej obsah potvrdzuje, ţe ţalovaný z dôvodu vyporiadania podielu
ţalobcu na hnuteľnom majetku zdruţenia sa zaväzuje ţalobcovi zaplatiť sumu 200 000 Sk
(6 638,78 €), a ţe tento záväzok je splatný do 31. októbra 2005. Ďalej Krajský súd v Prešove
poznamenal, ţe ţalovaný záväzok, ktorý písomne uznal na zaplatenie sumy 200 000 Sk
(6 638,78 €) nesplnil finančným plnením a tento záväzok nebol nahradený novým záväzkom,
ktorý by vyplynul napríklad z dohody o urovnaní. Ţalovaný v konaní opakovane zdôrazňoval,
ţe na nárok uplatňovaný ţalobcom, započíta aj jeho nárok, ktorý súvisí s tým, ţe ţalobca sa
zmocnil vecí, ktoré boli pôvodne uvedené v zozname X.. Ţalobca veci, ktorých sa takýmto
spôsobom zmocnil, pomenoval a ohodnotil ich v súlade s cenami, ako sú uvedené
v uvedenom zozname na sumu 53 500 Sk (1 775,87 €). Za takéhoto stavu, ak ţalovaný
uplatnil na započítanie nárok súvisiaci so zmocnením sa vecí ţalobcom, tak odvolací súd
dospel k záveru, ţe započítacia námietka je dôvodnou v rozsahu 53 500 Sk (1 775,87 €).
Odvolací súd ďalej konštatuje, ţe ak záväzok ţalovaného v súvislosti s týmto započítaním
zanikol, nebolo moţné ţalobcovi v tomto rozsahu, v ktorom zanikol tento nárok, aj tento
nárok súdom priznať. Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. v tomto rozsahu rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu o zaplatenie 1 775,87 € so 6 % úrokmi z omeškania
ročne od 1. novembra 2005 zamietol. Vo zvyšku uplatňovanej sumy bola podľa názoru
odvolacieho súdu ţaloba dôvodná a správne ju aj súd prvého stupňa priznal. Nebolo však
moţné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úrokov z omeškania nad sumu 6 %
ročne, pretoţe dôvodnou bola námietka odvolateľa poukazujúca na to, ţe súd išiel pri
rozhodovaní v novom konaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom nad
rámec ţalobného návrhu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretoţe
súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí o trovách konania rozhodoval s odkazom na postup
podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Preto podľa § 224 ods. 4 O.s.p. aj o trovách odvolacieho konania
rozhoduje následne súd prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, a to voči jeho
všetkým výrokom. Dovolanie je podľa názoru ţalovaného prípustné v zmysle § 238 ods. 1
O.s.p., pretoţe rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej. Dovolanie odôvodnil v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tým, ţe rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný navrhol
aby dovolací súd v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie ţalovaného ako neprípustné
odmietnuť a priznať mu voči ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
V posudzovanej veci krajský súd rozhodol formou rozsudku tak, ţe rozsudok súdu
prvého stupňa v časti zrušil, v časti potvrdil a v časti zmenil.
Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý obsahuje
viacero výrokov. Dovolateľ v dovolaní vymedzil rozsah dovolania tak, ţe dovolanie smeruje
proti všetkým výrokom rozsudku Krajského súdu v Prešove.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3
O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len)
vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu
zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť
dovolania je vymedzená ustanoveniami § 236 aţ § 239 O.s.p., určujúcimi podmienky,
v prípade splnenia ktorých je dovolanie prípustné).
Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaţe na osobu konkrétneho
dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod,
ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému
týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, ţe rozhodnutím odvolacieho
súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma
dopadajúca na jeho pomery.
Záver o tom, ţe podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho
oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie
subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti dovolania. Ak dovolací súd dospeje k záveru, ţe dovolateľ nie je z určitého
dôvodu subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených
V danom prípade je dovolaním napadnutý aj výrok rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok v tej časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť
ţalobcovi 7 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 638,78 € od 1. novembra 2005
do zaplatenia a ktorým konanie v tej časti zastavil. Pri skúmaní subjektívnej stránky
prípustnosti dovolania bolo potrebné vziať na zreteľ to, ţe ţalovaný z procesného hľadiska
(ktoré je v tomto zmysle rozhodujúce) nebol negatívne dotknutý zrušujúcim a zastavujúcim
rozhodnutím, pretoţe napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu vyznel v jeho prospech
(takýmto rozhodnutím ho súd zaviazal k zaplateniu príslušenstva pohľadávky v menšom
rozsahu). Keďţe v danom prípade dovolateľ po (rozhodujúcej) procesnej stránke nebol
negatívne dotknutý napadnutým výrokom rozsudku, z procesného hľadiska mu týmto
výrokom nebola spôsobená ujma na jeho pomeroch (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. júna 2010 sp. zn. 1 Cdo 25/2009).
Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie v danom prípade
podáva ten, kto na dovolanie nie je (subjektívne) oprávnený. Vzhľadom na to Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho
súdu a zastaveniu konania v tej časti odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p.).
Na dovolanie, ktoré smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým súd
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zamietol ţalobu o zaplatenie 1 775,87 € so 6 %
úrokmi z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia rovnako nie je ţalovaný
subjektívne oprávnený. Z procesného hľadiska ţalovanému týmto výrokom nebola spôsobená
ujma na jeho pomeroch, pretoţe napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu vyznel v jeho
prospech. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu o objektívnej
a subjektívnej stránke prípustnosti dovolania dospel dovolací súd k záveru, ţe i keď je
dovolanie v danej veci z objektívneho hľadiska prípustné (smeruje proti výroku rozsudku
odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 O.s.p.),
dovolateľ nie je subjektívne oprávnený napadnúť ho dovolaním. Z tohto dôvodu Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho
súdu odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
K dovolaniu ţalovaného, ktoré smeruje proti „potvrdzujúcemu“ výroku rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol
ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 4 862,91 € so 6 % úrokmi z omeškania ročne
od 1. novembra 2005 do zaplatenia dovolanie nie je objektívne prípustné. Podmienky
prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237
a § 238 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci
rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.),
alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.). S poukazom na vyššie uvedené dovolanie ţalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3
O.s.p. ani v tejto časti procesne prípustné.
Dovolanie ţalovaného proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu by
mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok,
došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené
niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa
z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady
konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Ţalovaný v dovolaní nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom
konaní najavo.
Ţalovaný ako dovolací dôvod uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe nesprávne právne
posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným
dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade
konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie
ţalovaného podľa § 243b ods. 4, 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm b/ a c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom
na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobca náhradu trov dovolacieho
konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ
k tomu, ţe právny zástupca ţalobcu zastupoval tohto účastníka uţ v konaní pred obomi
niţšími stupňami súdov. Ţalobcovi preto priznal náhradu trov dovolacieho konania iba
za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia ţalobcu
k dovolaniu ţalovaného zo 17. marca 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len
„vyhláška“)]. Odmena za jeden úkon právnej sluţby predstavuje spolu sumu 228,18 €
[t.j. 220,77 € (§ 10 ods. 1 vyhlášky) + reţijný paušál 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová