Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/225/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. B., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. M. K., advokátom vo V., proti ţalovanému Ľ. H., bývajúcemu v S.,

zastúpenému JUDr. M. P., advokátom vo V., o zaplatenie 6 638,78 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. októbra 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré tvoria

trovy právneho zastúpenia v sume 228,18 € na účet JUDr. M. K., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom (v poradí prvým) zo 6. mája 2008

č.k. -93 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 200 000 Sk (6 638,78 €)

so 6 % úrokom z omeškania od 1. novembra 2005 do zaplatenia a trovy konania v sume

20 894 Sk (693,55 €), a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého

stupňa v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol.

Krajský súd v Prešove uznesením z 12. marca 2009 č.k. -133 zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade

trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom (v poradí druhým) z 30. novembra 2009

č.k. -185 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 6 638,78 € s 13 %

ročným úrokom z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia, v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, ţe mal za preukázané,

ţe ţalobca vystúpil zo zdruţenia S. a vznikol mu tým nárok na podiel na majetku zdruţenia.

Išlo o podiel na hnuteľnom majetku (nástroje a stroje), o ktorom bol vyhotovený zoznam.

Predmetný zoznam bol rozdelený na tri časti s porovnateľnou hodnotou, podľa počtu členov

zdruţenia. Ţalobcovi bol vyţrebovaním pridelený jeden zo zoznamov a veci v ňom uvedené

nadobudol do osobného vlastníctva. Počas niekoľkých mesiacov od vystúpenia ţalobcu zo

zdruţenia mali nájsť ostatní členovia zdruţenia spôsob, ako jeho nárok uspokojiť, bez potreby

vydania mu hnuteľných vecí, ktoré boli nevyhnutné k pokračovaniu činnosti zdruţenia.

V snahe zachovať všetky veci pre zdruţenie, aby mohlo pokračovať vo svojej činnosti, došlo

k dohode so ţalobcom. Namiesto vydania hnuteľných vecí sa dohodli na finančnom

vyrovnaní, ktoré sa malo realizovať vyplatením finančnej hotovosti 200 000 Sk (6 638,78 €)

a prevodom osobného motorového vozidla. Keďţe zdruţenie nemohlo do právnych vzťahov

vstupovať a F. K. (tretí člen zdruţenia a svedok) sa nechcel osobne zaväzovať, prijal záväzok

z tejto dohody na seba ţalovaný. Stal sa tak povinnou osobou, ktorá svoj záväzok nesplnila

a ţalobca sa tak jeho splnenia domáhal dôvodne. Podľa názoru súdu prvého stupňa obrana

ţalovaného, ţe dohodu uzavrel so ţalobcom v záujme zdruţenia a veci sa v zdruţení

uţívali, nemení nič na jeho zodpovednosti za splnenie záväzku voči ţalobcovi. Listinu,

ktorú v písomnej podobe vyhotovil F. K. podľa pokynov ţalobcu a ţalovaného, a ktorá je

označená ako uznanie dlhu, povaţoval súd podľa jej obsahu za dohodu o urovnaní, ktorou

bola nahradená predchádzajúca dohoda o vyrovnaní podielu ţalobcu. Z majetku zdruţenia

bolo do vlastníctva ţalobcu prevedené osobné motorové vozidlo a ostal finančný

záväzok, ktorý nebol vyrovnaný. Okrem dohody označenej ako uznanie dlhu nebola

v konaní preukázaná iná písomná dohoda a jej uzavretie ţalobca nepotvrdil. Riešenie,

ktoré ţalobca ponúkal ţalovanému počas prerušeného konania stratilo opodstatnenie,

lebo ho v určenej lehote nerealizoval. Súd prvého stupňa ďalej vo výroku vyslovil, ţe

o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove rozsudkom (v poradí druhým) zo 14. októbra 2010

č.k. -236 rozhodol tak, ţe zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou

bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 7 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 638,78 €

od 1. novembra 2005 do zaplatenia a konanie v tej časti zastavil. V ďalšom výroku potvrdil

rozsudok v tej vyhovujúcej časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 4 862,91 €

so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia. V treťom výroku

vo zvyšnej vyhovujúcej časti zmenil rozsudok tak, ţe zamietol ţalobu o zaplatenie 1 775,87 €

so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia. V odôvodnení odvolací

súd uviedol, ţe po zániku účasti ţalobcu v zdruţení S. mal ţalobca nárok na vyplatenie

podielu na finančných prostriedkoch a na hmotnom majetku zdruţenia podľa stavu v deň jeho

vystúpenia. Tento nárok mal oporu v zmluve o zdruţení a zodpovedal aj ustanoveniu § 839

. Predmetná zmluva nevylučovala ani to, ţe namiesto výplaty

v peniazoch sa môţe podielové spoluvlastníctvo k nadobudnutému hmotnému majetku

vyporiadať aj tak, ţe sa účastníkovi zdruţenia vydajú hnuteľné veci. Ďalej odvolací súd

uviedol, ţe ţalobcovi mali byť pri vyporiadaní jeho zaniknutej účasti po ţrebovaní vydané

veci uvedené v zozname hnuteľného majetku pod č. X. Z vyjadrení svedka K. vyplýva, ţe

ţalovaný veci zo zoznamu X. odplatne nadobudol od ţalobcu. Potvrdzuje to aj prevod

motorového vozidla Š. zo ţalovaného na ţalobcu a tieţ samotná listina „Uznanie dlhu“,

podpísaná ţalovaným. Jej obsah potvrdzuje, ţe ţalovaný z dôvodu vyporiadania podielu

ţalobcu na hnuteľnom majetku zdruţenia sa zaväzuje ţalobcovi zaplatiť sumu 200 000 Sk

(6 638,78 €), a ţe tento záväzok je splatný do 31. októbra 2005. Ďalej Krajský súd v Prešove

poznamenal, ţe ţalovaný záväzok, ktorý písomne uznal na zaplatenie sumy 200 000 Sk

(6 638,78 €) nesplnil finančným plnením a tento záväzok nebol nahradený novým záväzkom,

ktorý by vyplynul napríklad z dohody o urovnaní. Ţalovaný v konaní opakovane zdôrazňoval,

ţe na nárok uplatňovaný ţalobcom, započíta aj jeho nárok, ktorý súvisí s tým, ţe ţalobca sa

zmocnil vecí, ktoré boli pôvodne uvedené v zozname X.. Ţalobca veci, ktorých sa takýmto

spôsobom zmocnil, pomenoval a ohodnotil ich v súlade s cenami, ako sú uvedené

v uvedenom zozname na sumu 53 500 Sk (1 775,87 €). Za takéhoto stavu, ak ţalovaný

uplatnil na započítanie nárok súvisiaci so zmocnením sa vecí ţalobcom, tak odvolací súd

dospel k záveru, ţe započítacia námietka je dôvodnou v rozsahu 53 500 Sk (1 775,87 €).

Odvolací súd ďalej konštatuje, ţe ak záväzok ţalovaného v súvislosti s týmto započítaním

zanikol, nebolo moţné ţalobcovi v tomto rozsahu, v ktorom zanikol tento nárok, aj tento

nárok súdom priznať. Preto odvolací súd podľa v tomto rozsahu rozhodnutie

súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu o zaplatenie 1 775,87 € so 6 % úrokmi z omeškania

ročne od 1. novembra 2005 zamietol. Vo zvyšku uplatňovanej sumy bola podľa názoru

odvolacieho súdu ţaloba dôvodná a správne ju aj súd prvého stupňa priznal. Nebolo však

moţné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úrokov z omeškania nad sumu 6 %

ročne, pretoţe dôvodnou bola námietka odvolateľa poukazujúca na to, ţe súd išiel pri

rozhodovaní v novom konaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom nad

rámec ţalobného návrhu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretoţe

súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí o trovách konania rozhodoval s odkazom na postup

podľa Preto podľa aj o trovách odvolacieho konania

rozhoduje následne súd prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, a to voči jeho

všetkým výrokom. Dovolanie je podľa názoru ţalovaného prípustné v zmysle § 238 ods. 1

, pretoţe rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej. Dovolanie odôvodnil v zmysle tým, ţe rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný navrhol

aby dovolací súd v zmysle napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie ţalovaného ako neprípustné

odmietnuť a priznať mu voči ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V posudzovanej veci krajský súd rozhodol formou rozsudku tak, ţe rozsudok súdu

prvého stupňa v časti zrušil, v časti potvrdil a v časti zmenil.

Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý obsahuje

viacero výrokov. Dovolateľ v dovolaní vymedzil rozsah dovolania tak, ţe dovolanie smeruje

proti všetkým výrokom rozsudku Krajského súdu v Prešove.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.

Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len)

vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu

zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť

dovolania je vymedzená ustanoveniami aţ , určujúcimi podmienky,

v prípade splnenia ktorých je dovolanie prípustné).

Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaţe na osobu konkrétneho

dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod,

ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému

týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, ţe rozhodnutím odvolacieho

súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma

dopadajúca na jeho pomery.

Záver o tom, ţe podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho

oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie

subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej

prípustnosti dovolania. Ak dovolací súd dospeje k záveru, ţe dovolateľ nie je z určitého

dôvodu subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených

v aţ

V danom prípade je dovolaním napadnutý aj výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok v tej časti, ktorou bol ţalovaný zaviazaný zaplatiť

ţalobcovi 7 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 638,78 € od 1. novembra 2005

do zaplatenia a ktorým konanie v tej časti zastavil. Pri skúmaní subjektívnej stránky

prípustnosti dovolania bolo potrebné vziať na zreteľ to, ţe ţalovaný z procesného hľadiska

(ktoré je v tomto zmysle rozhodujúce) nebol negatívne dotknutý zrušujúcim a zastavujúcim

rozhodnutím, pretoţe napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu vyznel v jeho prospech

(takýmto rozhodnutím ho súd zaviazal k zaplateniu príslušenstva pohľadávky v menšom

rozsahu). Keďţe v danom prípade dovolateľ po (rozhodujúcej) procesnej stránke nebol

negatívne dotknutý napadnutým výrokom rozsudku, z procesného hľadiska mu týmto

výrokom nebola spôsobená ujma na jeho pomeroch (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 29. júna 2010 sp. zn. ).

Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie v danom prípade

podáva ten, kto na dovolanie nie je (subjektívne) oprávnený. Vzhľadom na to Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti zrušujúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu a zastaveniu konania v tej časti odmietol ( v spojení s

písm. b/ ).

Na dovolanie, ktoré smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým súd

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zamietol ţalobu o zaplatenie 1 775,87 € so 6 %

úrokmi z omeškania ročne od 1. novembra 2005 do zaplatenia rovnako nie je ţalovaný

subjektívne oprávnený. Z procesného hľadiska ţalovanému týmto výrokom nebola spôsobená

ujma na jeho pomeroch, pretoţe napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu vyznel v jeho

prospech. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu o objektívnej

a subjektívnej stránke prípustnosti dovolania dospel dovolací súd k záveru, ţe i keď je

dovolanie v danej veci z objektívneho hľadiska prípustné (smeruje proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku uvedeného v ),

dovolateľ nie je subjektívne oprávnený napadnúť ho dovolaním. Z tohto dôvodu Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu odmietol ( v spojení s ).

K dovolaniu ţalovaného, ktoré smeruje proti „potvrdzujúcemu“ výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol

ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 4 862,91 € so 6 % úrokmi z omeškania ročne

od 1. novembra 2005 do zaplatenia dovolanie nie je objektívne prípustné. Podmienky

prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237

a V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok vo veci samej ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ),

alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

). S poukazom na vyššie uvedené dovolanie ţalovaného nie je podľa aţ 3

ani v tejto časti procesne prípustné.

Dovolanie ţalovaného proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu by

mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok,

došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady

konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Ţalovaný v dovolaní nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

aţ g/ a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Ţalovaný ako dovolací dôvod uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe nesprávne právne

posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

ţalovaného podľa , v spojení s a ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá

v spojení s a ). Ţalobca náhradu trov dovolacieho

konania uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ

k tomu, ţe právny zástupca ţalobcu zastupoval tohto účastníka uţ v konaní pred obomi

niţšími stupňami súdov. Ţalobcovi preto priznal náhradu trov dovolacieho konania iba

za úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia ţalobcu

k dovolaniu ţalovaného zo 17. marca 2011 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Odmena za jeden úkon právnej sluţby predstavuje spolu sumu 228,18 €

[t.j. 220,77 € (§ 10 ods. 1 vyhlášky) + reţijný paušál 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová