Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fe3/387075.a8849c.pdf
PDF · 98.58 KB
No categories available
2Cdo/186/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 186/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : P. B., bývajúci
v K., zastúpený JUDr. H. K., advokátkou v S., proti žalovanému : V. O., bývajúci v K.,
zastúpený JUDr. T. N., advokátom v N., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 9 C 24/2008,
o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. februára 2012 sp.zn.
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy
právneho zastúpenia v sume 53,28 € do rúk alebo na účet JUDr. H. K., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky dopĺňacím rozsudkom z 28. novembra 2011 č.k.
9 C 24/2008-314 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania
2 121,57 € k rukám právnej zástupkyne žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že žalobca bol
v konaní plne úspešný a preto mu prináleží náhrada trov konania v sume ako je uvedená
vo výroku tohto uznesenia. Následne vyčíslil trovy konania za jednotlivé úkony, ktoré uložil
žalovanému zaplatiť k rukám právnej zástupkyne žalobcu do troch dní.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného uznesením z 29. februára 2012 č.k.
6 Co 26/2012-327 potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 53,06 € JUDr. H. K., advokátke
so sídlom S. do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia sa
stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj jeho právnym posúdením.
Uviedol, že nakoľko mal žalobca v spore plný úspech, patrí mu v zmysle ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. Žalovaný v odvolacom konaní sa domáhal, aby odvolací
súd rozhodol o trovách v zmysle § 150 O.s.p., ale žiadnym spôsobom nepreukázal
skutočnosti, ktoré by použitie ustanovenia o okolnostiach hodných osobitného zreteľa
opodstatňovali. Nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. nemožno odôvodniť len
všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodnutia o určitom návrhu. Mal za to, že by
bolo nespravodlivé, ak by žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keď mal vo
veci plný úspech a trovy mu vznikli pri účelnom uplatňovaní práva. Keďže žalovaný
nenamietal priznanú výšku trov konania, odvolací súd sa touto skutočnosťou nezaoberal.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktoré odôvodnil
tým, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. a obmedzenie prípustnosti
dovolania podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. je neprimerane tvrdé a preto na dosiahnutie
spravodlivosti pre účastníkov konania je potrebné odstrániť túto tvrdosť zákona a toto
dovolanie pripustiť. Navrhol, aby dovolací súd doplňujúci rozsudok okresného súdu v spojení
s uznesením krajského súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň
požiadal o odklad vykonateľnosti uvedených rozhodnutí.
Žalobca navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť a priznať mu trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom
napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V danej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/) na zaujatie stanoviska. V zmysle § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania žalovaného proti
uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie žalovaného by v dôsledku toho
mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242
ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p., neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237
O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie
podľa § 239 O.s.p. neprípustné. Žalovaný vady konania v zmysle § 237 a/ až g/ O.s.p.
nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Dovolanie žalovaný odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý možno
uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo osebe (i keby k nemu skutočne došlo) ale
prípustnosť dovolania nezakladá.
Pretože prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za právnu
službu, ktorú poskytla žalobcovi vypracovaním vyjadrenia z 5. júna 2012 k dovolaniu
žalovaného – nejde o rozhodnutie vo veci samej, jedná sa o trovy konania vo výške
2 121,57 € (§ 14 ods. 3 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto
vyhlášky v spojení s § 14 ods. 3 písm.b/ tejto vyhlášky vo výške 45,65 €
(31,49 € + 49,80 € : 2 = 45,65 €), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/3 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto
vyhlášky (7,63 €)] predstavuje spolu 53,28 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová