Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/158/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M. M., bývajúci

v D., zastúpený JUDr. S. H., advokátkou v K., proti žalovanému : M. R., bývajúci

v G.G., zastúpený JUDr. L. C., advokátom v R., o zaplatenie 8 395 € istiny s prísl., vedenej

na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 6. februára 2012 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava medzitýmnym rozsudkom z 13. apríla 2011 č.k. 10 C 13/2011-

85 určil, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu za obdobie od 24.10.2008

do 23.9.2009 užívaním nehnuteľností zapísaných na LV č. X. katastrálne územie G. :

- s označením nehnuteľností v období od 24.10.2008 do 26.11.2009 ako rozostavaný

2

rodinný dom na parcele X., parcela KNC X.-záhrady o výmere X. m, KNC X.-

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m,

- s označením nehnuteľností v období od 27.11.2009 do 23.9.2010 ako rodinný dom

2

súpisné číslo X. na parcele X., parcela KNC X.-záhrady o výmere X. m, KNC X.-

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere X. ma KNC X.-zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere X. m.

Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu ohľadom nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia čo do základu je dôvodná a preto vo veci rozhodol medzitýmnym

rozsudkom o základe nároku žalobcu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný

2

so svojou bývalou manželkou I. R., rod. G., boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností

zapísaných na LV X. k. ú. G. označených ako rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla

2

nachádzajúci sa na parcele X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. mvrátane parcely

2

a parcely č. X.-záhrady o výmere X. m. V konaní o vyporiadaní BSM sp.zn.

nehnuteľnosti takto označené nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný s povinnosťou

vyplatiť bývalú manželku sumou 561 423 Sk s prísl. Pred ukončením tohto konania po

predložených dokladoch, a to kolaudačného rozhodnutia, rozhodnutia o určení súpisného

čísla, došlo k zápisu na LV č. X. k.ú. G. dňa 19. apríla 2001 rodinného domu so súpisným

2

číslom X. a zároveň došlo k zmene parcely X. o výmere X. mtak, že z nej boli vytvorené dve

2 2

parcely, a to parcela X. o výmere X. ma parcela X. o výmere X. m, na ktorej sa nachádza

rodinný dom súpisné číslo X.. V čase vydania rozsudku sp.zn. dňa 23. apríla

2005 už v katastri bol zapísaný rodinný dom so súpisným číslom. Napriek tomu

v rozsudku o vyporiadaní BSM bola nehnuteľnosť označená podľa pôvodného zápisu pred

19. aprílom 2001 ako rozostavaný rodinný dom a preto kataster po doručení rozsudku sp.zn.

dňa 11.1.2008 vykonal opravu zápisu a podľa rozsudku dňa 18.2.2008 opätovne

zapísal rodinný dom ako rozostavaný. Následne po predložení kolaudačného rozhodnutia

a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla dňa 10.11.2009 žalobcom, Správa katastra R.

opätovne zapísala dňom 27.11.2009 rodinný dom so súpisným číslom X. a parcelu

2 2

KNC X. o výmere X. ma upravila výmeru na parcele X. na X. m.

Z vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že vždy sa jednalo tak pri dražbe

nehnuteľností dňa 24. októbra 2008, ako aj pri schválení príklepu uznesením sp.zn.

zo dňa 12.1.2009, ako aj pri vydaní rozsudku sp.zn. zo dňa

22.10.2009 o vyprataní nehnuteľnosti, pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalovaným zo dňa

9.10.2008 vrátane dodatku z 11.11.2008 ako aj pri vydaní tohto rozsudku o tú istú

nehnuteľnosť, teda dokončený rodinný dom so súpisným číslom X. na parcele X. a parcely

22

KNC X.-záhrady o výmere X. m, KNC X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m

2

a KNC X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m(predtým parcela X. mala výmeru X.

22 2

m, čo predstavuje súčet výmery X. ma X. m). Nehnuteľnosť takto existovala od 19. apríla

2001, keď v katastri bol vykonaný zápis na LV č. X. k.ú. G. pod položkou výkazu zmien X..

Nebyť toho, že pri vyporiadaní BSM boli použité predchádzajúce údaje v označení

nehnuteľností, a nebyť toho, že kataster vykonal zmenu zápisu dňa 18.2.2008 pod položkou

výkazu zmien 4/2008, neboli by vznikli rozdielne zápisy a označenia tej istej nehnuteľnosti.

Žalovaný teda v konaní nepreukázal, že by žalobca bol vydražil inú nehnuteľnosť ako rodinný

dom súpisné číslo X., vrátane pozemku X., X. a X..

Žalobcovi jednoznačne svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.

k.ú. G., ktoré užíva žalovaný bez právneho dôvodu a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako

je uvedené vo výroku tohto medzitýmneho rozsudku.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 6. februára 2012 č.k.

-109 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi

prvostupňového súdu, pretože dôvody rozsudku sú správne. Z odôvodnenia rozsudku súdu

prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho

skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré

vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti eventuálne vierohodnosti

a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim

z až Žalovaný v odvolaní neuplatnil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré

neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, avšak aj pokiaľ by bol tak urobil, nebolo by

možné na ne vziať zreteľ, lebo v uznesení č.k. -38 z 24.1.2011 doručenom

31.1.2011 bol riadne poučený podľa Súd prvého stupňa použil správny

právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn.

z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach

a povinnostiach účastníkov konania, na ňom nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní

žalovaného v ktorom sa v podstate opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého

prípustnosť odvodzoval z ustanovenia a navrhol rozsudok odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v posudzovanom prípade

napadnutým rozsudkom odvolací súd vo svojom rozhodnutí len odcitoval obsah rozsudku

súdu prvého stupňa ako aj obsah ním podaného odvolania, pričom na jeho odvolacie námietky

vecne nereagoval. Má za to, že za takúto reakciu nie je možné považovať púhu citáciu

definíciu zákonom prípustných odvolacích námietok. V dôsledku tohto postupu súdu sa ocitol

4

v situácii, že niečo namietal v konaní avšak sa mu odpovede nedostalo. Aj keď odvolací súd

vo svojom rozsudku uvádza, že sa s jeho odvolacími námietkami v podstate už vysporiadal

súd prvého stupňa, dovoľuje si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože v podanom odvolaní

uviedol napr. aj také okolnosti, ktoré sa týkali aj spôsobu rozhodnutia, čiže súd prvého stupňa

k tomuto stanovisko zaujať ani nemohol. Má na mysli napr. námietku ohľadne rozhodnutia

ultra petitum s poukazom na jeho názor, že v prípade, ak žalobca svoj žalobný petit

formuloval v zmysle je v rozpore so zákonom, aby súd rozhodoval

o určení, a to už len z toho dôvodu, že v tomto prípade sa konanie a dokazovanie vykonáva

sčasti odlišne zamerané aj na zistenia naliehavosti právneho záujmu.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolateľ napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Žalovaným napadnutý

rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z týchto rozsudkov. So zreteľom na to dospel

dovolací súd k záveru, že z ustanovení až 3 nevyplýva procesná

prípustnosť dovolania žalovaného.

S ohľadom na dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal procesnú spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím

postupom (ne)odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred

súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu, alebo

inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu

spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,

znemožňujúcou žalovanému realizáciu jeho procesných práv.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe

(pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou

smerujúcou k porušeniu chránených práv (viď napr. , ,

). Vzhľadom na námietku dovolateľa bolo potrebné v dovolacom konaní vyriešiť

otázku, či je prítomná vada v zmysle

Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto v odôvodnení rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,

obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho

rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie

sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol,

v čom spočíva podstata odvolacích námietok žalovaného. Dovolací súd vzhľadom na vyššie

uvedené uzatvára, že odvolací súd v danom prípade vysvetlil podstatu a dôvody svojho

rozhodnutia spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniu

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalovaného ako procesne neprípustné ( v spojení s

), pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová