Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
77c/387074.0ac0d9.pdf
PDF · 110.76 KB
No categories available
2Cdo/158/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 158/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : M. M., bývajúci
v D., zastúpený JUDr. S. H., advokátkou v K., proti žalovanému : M. R., bývajúci
v G.G., zastúpený JUDr. L. C., advokátom v R., o zaplatenie 8 395 € istiny s prísl., vedenej
na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 10 C 13/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo 6. februára 2012 sp.zn. 5 Co 221/2011
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava medzitýmnym rozsudkom z 13. apríla 2011 č.k. 10 C 13/2011-
85 určil, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu za obdobie od 24.10.2008
do 23.9.2009 užívaním nehnuteľností zapísaných na LV č. X. katastrálne územie G. :
- s označením nehnuteľností v období od 24.10.2008 do 26.11.2009 ako rozostavaný
2
rodinný dom na parcele X., parcela KNC X.-záhrady o výmere X. m, KNC X.-
2
zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m,
- s označením nehnuteľností v období od 27.11.2009 do 23.9.2010 ako rodinný dom
2
súpisné číslo X. na parcele X., parcela KNC X.-záhrady o výmere X. m, KNC X.-
2
zastavané plochy a nádvoria o výmere X. ma KNC X.-zastavané plochy a nádvoria
2
o výmere X. m.
Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu ohľadom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia čo do základu je dôvodná a preto vo veci rozhodol medzitýmnym
rozsudkom o základe nároku žalobcu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný
so svojou bývalou manželkou I. R., rod. G., boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností
zapísaných na LV X. k. ú. G. označených ako rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla
2
nachádzajúci sa na parcele X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. mvrátane parcely
2
a parcely č. X.-záhrady o výmere X. m. V konaní o vyporiadaní BSM sp.zn. 8 C 757/2000
nehnuteľnosti takto označené nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný s povinnosťou
vyplatiť bývalú manželku sumou 561 423 Sk s prísl. Pred ukončením tohto konania po
predložených dokladoch, a to kolaudačného rozhodnutia, rozhodnutia o určení súpisného
čísla, došlo k zápisu na LV č. X. k.ú. G. dňa 19. apríla 2001 rodinného domu so súpisným
2
číslom X. a zároveň došlo k zmene parcely X. o výmere X. mtak, že z nej boli vytvorené dve
2 2
parcely, a to parcela X. o výmere X. ma parcela X. o výmere X. m, na ktorej sa nachádza
rodinný dom súpisné číslo X.. V čase vydania rozsudku sp.zn. 8 C 757/2000 dňa 23. apríla
2005 už v katastri bol zapísaný rodinný dom so súpisným číslom. Napriek tomu
v rozsudku o vyporiadaní BSM bola nehnuteľnosť označená podľa pôvodného zápisu pred
19. aprílom 2001 ako rozostavaný rodinný dom a preto kataster po doručení rozsudku sp.zn.
8 C 757/2000 dňa 11.1.2008 vykonal opravu zápisu a podľa rozsudku dňa 18.2.2008 opätovne
zapísal rodinný dom ako rozostavaný. Následne po predložení kolaudačného rozhodnutia
a rozhodnutia o pridelení súpisného čísla dňa 10.11.2009 žalobcom, Správa katastra R.
opätovne zapísala dňom 27.11.2009 rodinný dom so súpisným číslom X. a parcelu
2 2
KNC X. o výmere X. ma upravila výmeru na parcele X. na X. m.
Z vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že vždy sa jednalo tak pri dražbe
nehnuteľností dňa 24. októbra 2008, ako aj pri schválení príklepu uznesením sp.zn.
9 Er 176/2005 zo dňa 12.1.2009, ako aj pri vydaní rozsudku sp.zn. 4 C 65/2009 zo dňa
22.10.2009 o vyprataní nehnuteľnosti, pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalovaným zo dňa
9.10.2008 vrátane dodatku z 11.11.2008 ako aj pri vydaní tohto rozsudku o tú istú
nehnuteľnosť, teda dokončený rodinný dom so súpisným číslom X. na parcele X. a parcely
22
KNC X.-záhrady o výmere X. m, KNC X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m
2
a KNC X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m(predtým parcela X. mala výmeru X.
22 2
m, čo predstavuje súčet výmery X. ma X. m). Nehnuteľnosť takto existovala od 19. apríla
2001, keď v katastri bol vykonaný zápis na LV č. X. k.ú. G. pod položkou výkazu zmien X..
Nebyť toho, že pri vyporiadaní BSM boli použité predchádzajúce údaje v označení
nehnuteľností, a nebyť toho, že kataster vykonal zmenu zápisu dňa 18.2.2008 pod položkou
výkazu zmien 4/2008, neboli by vznikli rozdielne zápisy a označenia tej istej nehnuteľnosti.
Žalovaný teda v konaní nepreukázal, že by žalobca bol vydražil inú nehnuteľnosť ako rodinný
dom súpisné číslo X., vrátane pozemku X., X. a X..
Žalobcovi jednoznačne svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.
k.ú. G., ktoré užíva žalovaný bez právneho dôvodu a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako
je uvedené vo výroku tohto medzitýmneho rozsudku.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 6. februára 2012 č.k.
5 Co 221/2011-109 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi
prvostupňového súdu, pretože dôvody rozsudku sú správne. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho
skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti eventuálne vierohodnosti
a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 132 až § 135 O.s.p. Žalovaný v odvolaní neuplatnil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, avšak aj pokiaľ by bol tak urobil, nebolo by
možné na ne vziať zreteľ, lebo v uznesení č.k. 10 C 13/2011-38 z 24.1.2011 doručenom
31.1.2011 bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn.
z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania, na ňom nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní
žalovaného v ktorom sa v podstate opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého
prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a navrhol rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že v posudzovanom prípade
napadnutým rozsudkom odvolací súd vo svojom rozhodnutí len odcitoval obsah rozsudku
súdu prvého stupňa ako aj obsah ním podaného odvolania, pričom na jeho odvolacie námietky
vecne nereagoval. Má za to, že za takúto reakciu nie je možné považovať púhu citáciu
definíciu zákonom prípustných odvolacích námietok. V dôsledku tohto postupu súdu sa ocitol
v situácii, že niečo namietal v konaní avšak sa mu odpovede nedostalo. Aj keď odvolací súd
vo svojom rozsudku uvádza, že sa s jeho odvolacími námietkami v podstate už vysporiadal
súd prvého stupňa, dovoľuje si s týmto názorom nesúhlasiť, pretože v podanom odvolaní
uviedol napr. aj také okolnosti, ktoré sa týkali aj spôsobu rozhodnutia, čiže súd prvého stupňa
k tomuto stanovisko zaujať ani nemohol. Má na mysli napr. námietku ohľadne rozhodnutia
ultra petitum s poukazom na jeho názor, že v prípade, ak žalobca svoj žalobný petit
formuloval v zmysle § 80 písm.b/ O.s.p. je v rozpore so zákonom, aby súd rozhodoval
o určení, a to už len z toho dôvodu, že v tomto prípade sa konanie a dokazovanie vykonáva
sčasti odlišne zamerané aj na zistenia naliehavosti právneho záujmu.
Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolateľ napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Žalovaným napadnutý
rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z týchto rozsudkov. So zreteľom na to dospel
dovolací súd k záveru, že z ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva procesná
prípustnosť dovolania žalovaného.
S ohľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť
dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal procesnú spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu
odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím
postupom (ne)odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred
súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu, alebo
inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu
spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,
znemožňujúcou žalovanému realizáciu jeho procesných práv.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/2005). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe
(pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou
smerujúcou k porušeniu ústavou chránených práv (viď napr. III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10,
III. ÚS 99/08). Vzhľadom na námietku dovolateľa bolo potrebné v dovolacom konaní vyriešiť
otázku, či je prítomná vada v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto v odôvodnení rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší
súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie
sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol,
v čom spočíva podstata odvolacích námietok žalovaného. Dovolací súd vzhľadom na vyššie
uvedené uzatvára, že odvolací súd v danom prípade vysvetlil podstatu a dôvody svojho
rozhodnutia spôsobom, ktorý zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie
žalovaného ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/
O.s.p.), pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová