Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)064/386988.6af7b7.pdf
PDF · 122.35 KB
No categories available
1Obdo/52/2010
Najvyšší súd 1Obdo/52/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa E., spol. s r.o. so
sídlom K., G., IČO : X., proti odporcovi Mgr. Ing. P. K., so sídlom F., T., správcovi
konkurznej podstaty úpadcu H., spol. s r.o. v konkurze, so sídlom H., G., IČO: X.,
o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, na dovolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 CoKR/12/2009-202 z 29. apríla 2010, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3 CoKR/12/2009-202 z 29.apríla 2010
odmietol odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 15Cbi/l/2007-157 z 21. mája 2009 vo
výroku o trovách konania tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania
v sume 3.630,08 Eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.
Na odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí odvolania krajský súd uviedol, že rozsudok
Okresného súdu v Trnave č.k. 15 Cbi/1/2007-157 z 21. mája 2009 bol doručený odporcovi
dňa 24. júna 2009. Navrhovateľ zásielku obsahujúcu predmetný rozsudok v odbernej lehote
neprevzal (zásielka bola doručovaná na aktuálnu adresu podnikateľa s dátumom uloženia
zásielky na pošte dňa 23. júna 2009) a zásielka bola vrátená okresnému súdu ako nedoručená
dňa 15. júla 2009. Odvolanie proti rozsudku o zamietnutí návrhu o vylúčenie majetku zo
súpisu všeobecnej podstaty, bolo navrhovateľom ako odvolateľom podané po lehote, keďže
lehota na odvolanie mu začala plynúť dňa 20. júla 2009 a uplynula mu dňa 4. augusta 2009,
pričom navrhovateľ podal odvolanie na pošte dňa 18. septembra 2009. Rozhodnutie
okresného súdu však nadobudlo právoplatnosť dňa 5. augusta 2009.
Na odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania krajský súd uviedol, že použitie
ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) pre výpočet
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je nesprávne. Predmetom
sporu bolo vydanie rozhodnutia o vylúčenie majetku navrhovateľa zo súpisu majetku
podstaty v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. 40K 5/2006,
pozostávajúceho z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., evidovaných
Správou katastra G. na LV č. X., ako parcely č. 182/10, č. 68/1, č. 68/8, č. 182/11,
v spoluvlastníckom podiele 1/1. S ohľadom aj na ustálenú judikatúru je nesporné, že svojou
podstatou ide o určovací návrh, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ustanovenie §
11 ods. 1 vyhlášky však nespája svoje použitie s typom návrhu (žaloby), ale so samostatnými
podmienkami (nezávislými od typu žaloby), ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, resp. ak klientom je
spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy alebo klientom je fyzická
osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na
bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
V predmetnom konaní hodnota nehnuteľností, ktorých vylúčenia zo súpisu všeobecnej
podstaty sa navrhovateľ domáhal, bola určená sumou 9.693.476,- Sk, čo predstavuje
321.764,45 Eur, teda predmet sporu bol preukázateľne vyjadriteľný v peniazoch a zistenie
hodnoty sporu bolo možné bez nepomerných ťažkostí. Použitie ust. § 11 vyhlášky preto nie je
opodstatnené. Poukaz na úpravu pri vyrubovaní súdnych poplatkov podľa zákona SNR
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je tiež
neprijateľný. Keďže hodnota predmetu sporu je vyčísliteľná sumou 9.693.476,- Sk, čo je
321.764,45 Eur, je možné stanoviť základnú sadzbu tarifnej odmeny, a to podľa tarifnej
hodnoty veci, druhu veci alebo práva, a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo
veci vykonal podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky. Z tohto dôvodu krajský súd priznal odporcovi
trovy konania v sume 3.630,08 Eur podľa podrobnej špecifikácie a vyčíslenia trov uvedených
v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Uznesenie krajského
súdu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval
z ust. § 237 písm. f/ O.s.p. s poukazom na to, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť
dovolania podľa citovaného ustanovenia je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k
odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť tak činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádzala, ako aj samotným rozhodnutím. O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd
odmietne odvolanie ako oneskorene podané podľa ust. §218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., hoci pre
takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.
Dovolateľ uviedol, že pri posudzovaní doručovania písomností súdu vychádzal z
ustanovenia § 47 ods. 1, 2 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008). Pri doručovaní
písomností súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú
pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca
postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., osvedčuje
pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok však môže
nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj,
že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného
doručenia bola splnená a v takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie
jej splnenia. Záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude
zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval. Z obsahu spisu
vyplýva, že okresný súd na pojednávaní konanom dňa 21.mája 2009 vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa po tom, ako sa mu vrátila súdna zásielka obsahujúca
predvolanie pre navrhovateľa s oznámením, že navrhovateľ ju v odbernej lehote neprevzal.
Následne súd doručoval aj rozsudok navrhovateľovi poštou. Podľa doručenky pripojenej
k spisu bol rozsudok neúspešne doručený navrhovateľovi, pričom mu bolo
zanechané oznámenie pošty o opakovanom doručení zásielky a v ten istý deň bola zásielka
uložená na pošte. Okolnosť, že navrhovateľ sa v dňoch doručovania súdnych zásielok
v mieste doručenia (K., G.) skutočne zdržoval, nepotvrdzujú, resp. neosvedčujú doručenky,
pretože žiaden takýto údaj na nich uvedený nie je. Keďže navrhovateľ zákonné doručenie
vyššie uvedených zásielok okresného súdu namietal, povinnosťou odvolacieho súdu bolo
vykonať na zistenie tejto okolnosti šetrenie. Všeobecný súd je povinný vykladať a používať
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Aplikáciou a výkladom zákonných ustanovení nemožno
obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Pokiaľ všeobecný
(odvolací) súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie
opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať
z predpokladu, že opravný prostriedok (v tomto prípade odvolanie) bol podaný v zákonnej
lehote (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 119/07). Krajský súd
v Bratislave nesprávne aplikoval ust. § 48 ods. 2 O.s.p., keď vo svojom uznesení konštatoval,
že odvolanie voči rozsudku okresného súdu bolo navrhovateľom ako odvolateľom podané po
lehote. Odvolací súd neuznal argument, že konateľ spoločnosti E. spol. s r.o., ktorý ako jediný
zo spoločnosti môže prevziať doporučenú zásielku, bol v čase doručovania rozsudku
okresného súdu doručovateľom nezastihnuteľný z dôvodu dlhšieho pobytu v zahraničí za
účelom podnikania. Zásielka bola vrátená okresnému súdu dňa 15. júla 2009 ako nedoručená.
Po vrátení konateľa spoločnosti zo zahraničnej služobnej cesty tento bol nahliadnuť do spisu,
z ktorého si prevzal predmetný rozsudok 15Cbi/l/2007 a následne v 15- dňovej lehote bolo
podané odvolanie, pretože až dňom doručenia rozsudku (osobne prevzatého zo spisu)
navrhovateľovi začala plynúť 15- dňová lehota na odvolanie, ktorú dodržal.
Dovolateľ ďalej uviedol, že jedným z dôvodov kedy možno podať proti
právoplatnému rozhodnutiu súdu dovolanie je, že súdne rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide v prípade, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Následne navrhovateľ doplnil dovolanie o ďalšie dôvody v podaní zo 7.augusta 2010,
ktoré podal na pošte dňa 19. augusta 2010 a doručené bolo do podateľne Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2010. Keďže doplnenie dovolania bolo podané
navrhovateľom-dovolateľom po uplynutí dovolacej lehoty, dovolací súd pri rozhodovaní na
doplnenie dovolania neprihliadol (ust. § 240 ods.1 a § 242 ods.3 O.s.p.).
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že nie je prípustné
podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a ani podľa ust. § 238 a § 239 O.s.p. V danom prípade súd
doručoval rozsudok navrhovateľovi podľa ustanovenia § 48 ods.2 O.s.p., upravujúceho fikciu
doručenia. Keďže citované ustanovenie nezakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, nie je
prípustné žiadne preukazovanie opaku (napr. tvrdením, že konateľ navrhovateľa bol
v zahraničí). Navrhovateľ zjavne a bez pochybnosti zmeškal zákonnú lehotu na podanie
odvolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací podľa ust. § 10a ods. 1 O.s.p. , po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania - právnická osoba, v mene ktorej koná na to
oprávnená fyzická osoba s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p. ), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením, preto dovolací súd skúmal
otázku prípustnosti dovolania najskôr z hľadiska ustanovenia § 239 O.s.p., ktoré v odsekoch 1
a 2 taxatívnym spôsobom vymedzuje, ktoré uznesenia odvolacieho súdu je prípustné
napadnúť dovolaním.
Podľa ust. § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, tak je prípustné
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa
(ust.§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ), proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ust.§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (ust.§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie uznesenia
súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia alebo potvrdenie uznesenia o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky (ust.§ 239
ods. 2 písm. a/ až c / O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho
súdu o odmietnutí odvolania, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z uznesení uvedených v ust.
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Je preto zrejmé, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia
So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť (ust. § 242 ods. 1 O.s.p.)
prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť
rozhodnutia, skúmal dovolací súd, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, nie
je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v ust. § 237 O.s.p. Kým na vady
taxatívne vymenované v ust. § 237 O.s.p. prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti, to
znamená aj vtedy, keď neboli dovolateľom výslovne namietané a bez ohľadu na to, či je
dovolanie prípustné, tak dovolacie dôvody podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.
preskúmava dovolací súd len vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné, t.j. ak smeruje
proti niektorému z tých právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré je podľa ust. § 238
alebo § 239 O.s.p. prípustné napadnúť dovolaním. Z uvedeného zároveň vyplýva, že ak
dovolací súd zistí, že dovolanie je procesne neprípustné, nie je oprávnený skúmať, aj keby sa
toho dovolateľ výslovne dožadoval, či odvolací súd posúdil prejednávanú vec po právnej
stránke správne alebo či v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietal vadu uvedenú v ust. § 237 písm. f/
O.s .p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dovolací súd
preto zameral svoje skúmanie na posúdenie existencie tejto vady.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (ust. § 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Procesný postup odvolacieho súdu, ktorý
ako oneskorene podané odmietne odvolanie, ktoré bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
má za následok vadu konania podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. Z dikcie zákona „ak sa
postupom súdu účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom“ vyplýva, že následok
v podobe znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho
konania musí byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym procesným postupom súdu, teda
s porušením procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom.
Podľa ust. § 48 ods.2 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania navrhovateľa) ak nie
je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom
registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa,
písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú,
a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Podľa ust. § 204 ods.1 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania navrhovateľa),
odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z úplného výpisu navrhovateľa z obchodného registra vedeného Okresným súdom v
Trnave vyplýva, že navrhovateľ je v obchodnom registri zapísaný v odd. Sro, vložke č. X,
pričom v období od 14. marca 2008 až doteraz navrhovateľ mal a má v obchodnom registri
uvedenú adresu jeho sídla : G., K.
Z doručeniek založených v spise na č.l. 144 a 171 vyplýva, že predvolanie na
pojednávanie na deň 21.mája 2009 (na ktorom súd vo veci meritórne rozhodol) a následne
rozsudok č.k. 15 Cbi/1/2007-157 okresný súd doručoval navrhovateľovi, ktorý je právnickou
osobou, zapísanou v obchodnom registri, na adresu jeho sídla K., G., zapísanú v tom čase
v obchodnom registri (iná adresa súdu známa nebola) v súlade s ust. § 48 ods. 2 O.s.p.
Zásielky súdu, obsahujúce predvolanie na pojednávanie a rozsudok okresného súdu, sa vrátili
naspäť súdu ako nedoručené a v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. sa považovali za doručené po 3
dňoch od ich vrátenia súdu, aj keď sa konateľ navrhovateľa o tom nedozvedel. Zásielka
obsahujúca rozsudok pre navrhovateľa sa vrátila nedoručená okresnému súdu dňa 15. júla
2009 a v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. sa považovala za doručenú po 3 dňoch od jej vrátenia
súdu, t.j. dňa 19. júla 2009. Lehota na podanie odvolania začala navrhovateľovi plynúť dňa
20. júla 2009 a skončila dňa 4. augusta 2009. Rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť fikciou doručenia v zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p. dňa 5. augusta 2009 a pokiaľ
navrhovateľ podal proti nemu odvolanie na pošte dňa 18. septembra 2009, tak ho podal po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty (ust. § 204 ods. 1 O.s.p.), ako to v odôvodnení
písomného rozhodnutia č.k. 3 CoKR/12/2009-202 konštatoval Krajský súd v Bratislave. Na
uvedenom nič nemení to, že konateľ navrhovateľa pri nahliadnutí do spisu dňa 17. septembra
2009 si prevzal (okrem iných listín) aj rozsudok okresného súdu z 21.mája 2009. Dovolací
súd poukazuje na to, že ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. predstavuje špecifický spôsob
náhradného doručenia písomností určených právnickým osobám. Právna úprava náhradného
doručenia písomnosti určenej právnickej osobe (ktorá je odlišná od doručovania písomností
fyzickým osobám) vychádza zo záväznosti údajov pre tretie osoby, zapísaných v obchodnom,
resp. inom registri a s uplynutím 3-dňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky
spája účinky riadneho doručenia písomnosti právnickej osobe, a to aj vtedy, ak ten, kto je
oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvedel. V zmysle ust. § 48 ods. 2 O.s.p.
sa nevyžaduje ani pokus o opakované doručovanie, resp. upovedomenie o tom a ani
upovedomenie o uložení zásielky na pošte. Pre náhradné doručenie písomnosti určenej
právnickej osobe je tiež vylúčená aplikácia ust. § 47 ods. 2 O.s.p. (viď napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 77/2003 z 23. júla 2003, 1/2006 ZSP).
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie
navrhovateľa ako oneskorene podané, postupoval v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (§ 218 ods.1 písm.a/, § 204 ods.1, § 48 ods.2
O.s.p. ) a neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, preto nie je daná prípustnosť
dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p.
Iné vady konania podľa ust. § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. v dovolaní namietané
neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Pokiaľ dovolateľ ďalej namietal, že konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že tieto
vady sú síce relevantným dovolacím dôvodom (ust. § 241 ods.2 písm.b/, c/ O.s.p.) v prípade,
ak je dovolanie procesne prípustné, avšak samy o sebe nezakladajú prípustnosť dovolania,
pretože nemajú základ vo vade v zmysle ust. § 237 O.s.p. a nespôsobujú zmätočnosť
rozhodnutia.
Keďže vada, z ktorej v prejednávanej veci navrhovateľ vyvodzuje prípustnosť
dovolania (ust. § 237 písm. f/ O.s.p.) nezakladá jeho prípustnosť a dovolací súd nezistil ani
iný dôvod, ktorý by prípustnosť dovolania zakladal, Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol tak, že dovolanie navrhovateľa odmietol podľa ust. § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s ust. § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s . p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, keďže odporca si ich náhradu v tomto konaní neuplatnil.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie hlasovaním v pomere
hlasov 3 : 0 (ustanovenie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. novembra 2012
JUDr. Štefan Šatka, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová