Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/52/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa E., spol. s r.o. so

sídlom K., G., IČO : X., proti odporcovi Mgr. Ing. P. K., so sídlom F., T., správcovi

konkurznej podstaty úpadcu H., spol. s r.o. v konkurze, so sídlom H., G., IČO: X.,

o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, na dovolanie navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -202 z 29. apríla 2010, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -202 z 29.apríla 2010

odmietol odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané podľa

Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 15Cbi/l/2007-157 z 21. mája 2009 vo

výroku o trovách konania tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania

v sume 3.630,08 Eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti

uznesenia.

Na odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí odvolania krajský súd uviedol, že rozsudok

Okresného súdu v Trnave č.k. -157 z 21. mája 2009 bol doručený odporcovi

dňa 24. júna 2009. Navrhovateľ zásielku obsahujúcu predmetný rozsudok v odbernej lehote

neprevzal (zásielka bola doručovaná na aktuálnu adresu podnikateľa s dátumom uloženia

zásielky na pošte dňa 23. júna 2009) a zásielka bola vrátená okresnému súdu ako nedoručená

dňa 15. júla 2009. Odvolanie proti rozsudku o zamietnutí návrhu o vylúčenie majetku zo

súpisu všeobecnej podstaty, bolo navrhovateľom ako odvolateľom podané po lehote, keďže

lehota na odvolanie mu začala plynúť dňa 20. júla 2009 a uplynula mu dňa 4. augusta 2009,

2

pričom navrhovateľ podal odvolanie na pošte dňa 18. septembra 2009. Rozhodnutie

okresného súdu však nadobudlo právoplatnosť dňa 5. augusta 2009.

Na odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania krajský súd uviedol, že použitie

ustanovenia č. (ďalej len „“) pre výpočet

základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je nesprávne. Predmetom

sporu bolo vydanie rozhodnutia o vylúčenie majetku navrhovateľa zo súpisu majetku

podstaty v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. ,

pozostávajúceho z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., evidovaných

Správou katastra G. na LV č. X., ako parcely č. 182/10, č. 68/1, č. 68/8, č. 182/11,

v spoluvlastníckom podiele 1/1. S ohľadom aj na ustálenú judikatúru je nesporné, že svojou

podstatou ide o určovací návrh, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ustanovenie §

11 ods. 1 však nespája svoje použitie s typom návrhu (žaloby), ale so samostatnými

podmienkami (nezávislými od typu žaloby), ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo

práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, resp. ak klientom je

spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy alebo klientom je fyzická

osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na

bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

V predmetnom konaní hodnota nehnuteľností, ktorých vylúčenia zo súpisu všeobecnej

podstaty sa navrhovateľ domáhal, bola určená sumou 9.693.476,- Sk, čo predstavuje

321.764,45 Eur, teda predmet sporu bol preukázateľne vyjadriteľný v peniazoch a zistenie

hodnoty sporu bolo možné bez nepomerných ťažkostí. Použitie ust. preto nie je

opodstatnené. Poukaz na úpravu pri vyrubovaní súdnych poplatkov podľa zákona SNR

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je tiež

neprijateľný. Keďže hodnota predmetu sporu je vyčísliteľná sumou 9.693.476,- Sk, čo je

321.764,45 Eur, je možné stanoviť základnú sadzbu tarifnej odmeny, a to podľa tarifnej

hodnoty veci, druhu veci alebo práva, a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo

veci vykonal podľa ust. . Z tohto dôvodu krajský súd priznal odporcovi

trovy konania v sume 3.630,08 Eur podľa podrobnej špecifikácie a vyčíslenia trov uvedených

v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Uznesenie krajského

súdu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval

z ust. s poukazom na to, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť

dovolania podľa citovaného ustanovenia je taký (vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi

3

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k

odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť tak činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádzala, ako aj samotným rozhodnutím. O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd

odmietne odvolanie ako oneskorene podané podľa ust. , hoci pre

takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolateľ uviedol, že pri posudzovaní doručovania písomností súdu vychádzal z

ustanovenia , (v znení účinnom do 15. októbra 2008). Pri doručovaní

písomností súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú

pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca

postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok však môže

nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj,

že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného

doručenia bola splnená a v takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie

jej splnenia. Záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude

zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval. Z obsahu spisu

vyplýva, že okresný súd na pojednávaní konanom dňa 21.mája 2009 vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti navrhovateľa po tom, ako sa mu vrátila súdna zásielka obsahujúca

predvolanie pre navrhovateľa s oznámením, že navrhovateľ ju v odbernej lehote neprevzal.

Následne súd doručoval aj rozsudok navrhovateľovi poštou. Podľa doručenky pripojenej

k spisu bol rozsudok neúspešne doručený navrhovateľovi, pričom mu bolo

zanechané oznámenie pošty o opakovanom doručení zásielky a v ten istý deň bola zásielka

uložená na pošte. Okolnosť, že navrhovateľ sa v dňoch doručovania súdnych zásielok

v mieste doručenia (K., G.) skutočne zdržoval, nepotvrdzujú, resp. neosvedčujú doručenky,

pretože žiaden takýto údaj na nich uvedený nie je. Keďže navrhovateľ zákonné doručenie

vyššie uvedených zásielok okresného súdu namietal, povinnosťou odvolacieho súdu bolo

vykonať na zistenie tejto okolnosti šetrenie. Všeobecný súd je povinný vykladať a používať

ustanovenia v súlade s účelom práva na súdnu ochranu (

ods. 1 ). Aplikáciou a výkladom zákonných ustanovení nemožno

obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Pokiaľ všeobecný

(odvolací) súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie

opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať

z predpokladu, že opravný prostriedok (v tomto prípade odvolanie) bol podaný v zákonnej

4

lehote (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Krajský súd

v Bratislave nesprávne aplikoval ust. , keď vo svojom uznesení konštatoval,

že odvolanie voči rozsudku okresného súdu bolo navrhovateľom ako odvolateľom podané po

lehote. Odvolací súd neuznal argument, že konateľ spoločnosti E. spol. s r.o., ktorý ako jediný

zo spoločnosti môže prevziať doporučenú zásielku, bol v čase doručovania rozsudku

okresného súdu doručovateľom nezastihnuteľný z dôvodu dlhšieho pobytu v zahraničí za

účelom podnikania. Zásielka bola vrátená okresnému súdu dňa 15. júla 2009 ako nedoručená.

Po vrátení konateľa spoločnosti zo zahraničnej služobnej cesty tento bol nahliadnuť do spisu,

z ktorého si prevzal predmetný rozsudok 15Cbi/l/2007 a následne v 15- dňovej lehote bolo

podané odvolanie, pretože až dňom doručenia rozsudku (osobne prevzatého zo spisu)

navrhovateľovi začala plynúť 15- dňová lehota na odvolanie, ktorú dodržal.

Dovolateľ ďalej uviedol, že jedným z dôvodov kedy možno podať proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu dovolanie je, že súdne rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide v prípade, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Následne navrhovateľ doplnil dovolanie o ďalšie dôvody v podaní zo 7.augusta 2010,

ktoré podal na pošte dňa 19. augusta 2010 a doručené bolo do podateľne Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2010. Keďže doplnenie dovolania bolo podané

navrhovateľom-dovolateľom po uplynutí dovolacej lehoty, dovolací súd pri rozhodovaní na

doplnenie dovolania neprihliadol (ust. a ).

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že nie je prípustné

podľa ust. a ani podľa ust. a V danom prípade súd

doručoval rozsudok navrhovateľovi podľa ustanovenia , upravujúceho fikciu

doručenia. Keďže citované ustanovenie nezakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, nie je

prípustné žiadne preukazovanie opaku (napr. tvrdením, že konateľ navrhovateľa bol

v zahraničí). Navrhovateľ zjavne a bez pochybnosti zmeškal zákonnú lehotu na podanie

odvolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací podľa ust. , po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania - právnická osoba, v mene ktorej koná na to

oprávnená fyzická osoba s právnickým vzdelaním ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

5

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením, preto dovolací súd skúmal

otázku prípustnosti dovolania najskôr z hľadiska ustanovenia , ktoré v odsekoch 1

a 2 taxatívnym spôsobom vymedzuje, ktoré uznesenia odvolacieho súdu je prípustné

napadnúť dovolaním.

Podľa ust. platí, že ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, tak je prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa

(ust. ), proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ust.§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska (ust. ), proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie uznesenia

súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia alebo potvrdenie uznesenia o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky (ust.§ 239

ods. 2 písm. a/ až c / ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho

súdu o odmietnutí odvolania, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z uznesení uvedených v ust.

a Je preto zrejmé, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť (ust. )

prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť

rozhodnutia, skúmal dovolací súd, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, nie

je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v ust. Kým na vady

taxatívne vymenované v ust. prihliada dovolací súd z úradnej povinnosti, to

znamená aj vtedy, keď neboli dovolateľom výslovne namietané a bez ohľadu na to, či je

dovolanie prípustné, tak dovolacie dôvody podľa ust. a

preskúmava dovolací súd len vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné, t.j. ak smeruje

proti niektorému z tých právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré je podľa ust. § 238

alebo prípustné napadnúť dovolaním. Z uvedeného zároveň vyplýva, že ak

dovolací súd zistí, že dovolanie je procesne neprípustné, nie je oprávnený skúmať, aj keby sa

toho dovolateľ výslovne dožadoval, či odvolací súd posúdil prejednávanú vec po právnej

6

stránke správne alebo či v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietal vadu uvedenú v ust. § 237 písm. f/

O.s .p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dovolací súd

preto zameral svoje skúmanie na posúdenie existencie tejto vady.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (ust. ) treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Procesný postup odvolacieho súdu, ktorý

ako oneskorene podané odmietne odvolanie, ktoré bolo podané v zákonom stanovenej lehote,

má za následok vadu konania podľa ust. Z dikcie zákona „ak sa

postupom súdu účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom“ vyplýva, že následok

v podobe znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho

konania musí byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym procesným postupom súdu, teda

s porušením procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom.

Podľa ust. (účinného v čase podania odvolania navrhovateľa) ak nie

je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom

registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa,

písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú,

a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Podľa ust. (účinného v čase podania odvolania navrhovateľa),

odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z úplného výpisu navrhovateľa z obchodného registra vedeného Okresným súdom v

Trnave vyplýva, že navrhovateľ je v obchodnom registri zapísaný v odd. Sro, vložke č. X,

pričom v období od 14. marca 2008 až doteraz navrhovateľ mal a má v obchodnom registri

uvedenú adresu jeho sídla : G., K.

Z doručeniek založených v spise na č.l. 144 a 171 vyplýva, že predvolanie na

pojednávanie na deň 21.mája 2009 (na ktorom súd vo veci meritórne rozhodol) a následne

rozsudok č.k. -157 okresný súd doručoval navrhovateľovi, ktorý je právnickou

osobou, zapísanou v obchodnom registri, na adresu jeho sídla K., G., zapísanú v tom čase

v obchodnom registri (iná adresa súdu známa nebola) v súlade s ust.

7

Zásielky súdu, obsahujúce predvolanie na pojednávanie a rozsudok okresného súdu, sa vrátili

naspäť súdu ako nedoručené a v zmysle ust. sa považovali za doručené po 3

dňoch od ich vrátenia súdu, aj keď sa konateľ navrhovateľa o tom nedozvedel. Zásielka

obsahujúca rozsudok pre navrhovateľa sa vrátila nedoručená okresnému súdu dňa 15. júla

2009 a v zmysle ust. sa považovala za doručenú po 3 dňoch od jej vrátenia

súdu, t.j. dňa 19. júla 2009. Lehota na podanie odvolania začala navrhovateľovi plynúť dňa

20. júla 2009 a skončila dňa 4. augusta 2009. Rozsudok okresného súdu nadobudol

právoplatnosť fikciou doručenia v zmysle ust. dňa 5. augusta 2009 a pokiaľ

navrhovateľ podal proti nemu odvolanie na pošte dňa 18. septembra 2009, tak ho podal po

uplynutí zákonom stanovenej lehoty (ust. ), ako to v odôvodnení

písomného rozhodnutia č.k. -202 konštatoval Krajský súd v Bratislave. Na

uvedenom nič nemení to, že konateľ navrhovateľa pri nahliadnutí do spisu dňa 17. septembra

2009 si prevzal (okrem iných listín) aj rozsudok okresného súdu z 21.mája 2009. Dovolací

súd poukazuje na to, že ustanovenie predstavuje špecifický spôsob

náhradného doručenia písomností určených právnickým osobám. Právna úprava náhradného

doručenia písomnosti určenej právnickej osobe (ktorá je odlišná od doručovania písomností

fyzickým osobám) vychádza zo záväznosti údajov pre tretie osoby, zapísaných v obchodnom,

resp. inom registri a s uplynutím 3-dňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky

spája účinky riadneho doručenia písomnosti právnickej osobe, a to aj vtedy, ak ten, kto je

oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvedel. V zmysle ust.

sa nevyžaduje ani pokus o opakované doručovanie, resp. upovedomenie o tom a ani

upovedomenie o uložení zásielky na pošte. Pre náhradné doručenie písomnosti určenej

právnickej osobe je tiež vylúčená aplikácia ust. (viď napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. júla 2003, 1/2006 ZSP).

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie

navrhovateľa ako oneskorene podané, postupoval v súlade s príslušnými zákonnými

ustanoveniami (, ,

) a neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, preto nie je daná prípustnosť

dovolania podľa ust.

Iné vady konania podľa ust. až e/ a v dovolaní namietané

neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Pokiaľ dovolateľ ďalej namietal, že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že tieto

vady sú síce relevantným dovolacím dôvodom (ust. , ) v prípade,

8

ak je dovolanie procesne prípustné, avšak samy o sebe nezakladajú prípustnosť dovolania,

pretože nemajú základ vo vade v zmysle ust. a nespôsobujú zmätočnosť

rozhodnutia.

Keďže vada, z ktorej v prejednávanej veci navrhovateľ vyvodzuje prípustnosť

dovolania (ust. ) nezakladá jeho prípustnosť a dovolací súd nezistil ani

iný dôvod, ktorý by prípustnosť dovolania zakladal, Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol tak, že dovolanie navrhovateľa odmietol podľa ust.

v spojení s ust. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust.

v spojení s § 142 ods. 1 O. s . p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, keďže odporca si ich náhradu v tomto konaní neuplatnil.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie hlasovaním v pomere

hlasov 3 : 0 (ustanovenie o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. novembra 2012

JUDr. Štefan Šatka, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová