Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/27/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 6. novembra 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému

P. M. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. P. K. proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 17. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. M. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok, uznesením z 29. februára 2008, sp. zn. ,

rozhodol podľa tak, že trestnú vec obvineného P. M., nar. X.

v Ružomberku, trvale bytom L.L., na slobode, pre skutok uvedený v bode 1/ obžaloby právne

kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 24. februára 2007 v čase okolo 13.30 hod., keď sa vracal pod vplyvom

alkoholických nápojov do miesta svojho trvalého bydliska v L., pri bráničke ako vchádzal

do dvora uvedeného rodinného domu začal kričať a vyhrážať sa K. J., nar. X., trvale bytom

L., ktorý bol vo dvore slovami: „Ty bastard starý, veď ty ešte uvidíš, zabijem ťa!“, pričom

K. J. nadobudol z jeho vyhrážok dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a z obavy pred ním

vošiel do domu, kde sa spoločne s manželkou L. J. zamkli v kuchyni a privolali telefonicky

políciu,

2

postúpil Obvodnému úradu Ružomberok, pretože nejde o trestný čin,

ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok,

a zároveň

rozsudkom z 29. februára 2008, sp. zn. , bol obvinený P. M. podľa

oslobodený spod obžaloby pre skutok uvedený v bode 2/ obžaloby,

ktorou mu bolo kladené za vinu, že

dňa 15. mája 2007 v čase okolo 13.30 hod., keď prišiel domov na adresu svojho

trvalého bydliska v L., po vojdení do domu na prízemí začal kopať do presklených dverí,

ktoré delia prízemie od poschodia a ktoré boli zamknuté, pričom kričal a vyhrážal sa K. J.,

nar. X., trvale bytom L. slovami: „Poď sem ty kokot starý, nech ťa zabijem, Ty ma nebudeš

vodiť po policajtoch!“ a následne nadával na adresu K. J. a jeho manželky L. J., nar.

X., aby obaja zdochli, pričom týmto konaním a vyhrážkami vzbudil u nich obavu,

že vyhrážky uskutoční, ublíži im, pričom z obavy pred ním zamkli dvere, aby sa k nim

nedostal,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý bol predmetom obžaloby.

Na podklade sťažnosti prokurátora Krajský súd v Žiline uznesením z 13. novembra

2008, sp. zn. , podľa zrušil napadnuté uznesenie

a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol, a na podklade odvolania

prokurátora uznesením zo 4. decembra 2008, sp. zn. , podľa § 321 ods. 1

písm. b/, písm. c/ a písm. d/ zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po doplnenom dokazovaní Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 25. marca 2009,

sp. zn. , podľa obvineného P. M. oslobodil spod obžaloby,

ktorou mu bolo kladené za vinu, že

1/ dňa 24. februára 2007 v čase okolo 13.30 hod., keď sa vracal pod vplyvom

alkoholických nápojov do miesta svojho trvalého bydliska v L., pri bráničke ako vchádzal

do dvora uvedeného rodinného domu začal kričať a vyhrážať sa K. J., nar. X., trvale bytom

L., ktorý bol vo dvore slovami: „Ty bastard starý, veď ty ešte uvidíš, zabijem ťa!“, pričom

3

K. J. pred ním vošiel do domu, kde sa spoločne s jeho manželkou L. J. zamkli v kuchyni

a privolali telefonicky políciu,

2/ dňa 15. mája 2007 v čase okolo 13.30 hod., keď prišiel domov na adresu svojho

trvalého bydliska v L., po vojdení do domu na prízemí začal kopať do presklených dverí,

ktoré delia prízemie od poschodia a ktoré boli zamknuté, pričom kričal a vyhrážal sa K. J.,

nar. X., trvale bytom L. slovami: „Poď sem Ty kokot starý, nech ťa zabijem, Ty ma nebudeš

vodiť po policajtoch!“ a následne nadával na adresu K. J. a jeho manželky L. J., nar. X.,

aby obaja zdochli, pričom týmto konaním a vyhrážkami vzbudil u nich obavu, že vyhrážky

uskutoční, ublíži im, pričom z obavy pred ním zamkli dvere, aby sa k nim nedostal,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Na podklade odvolania prokurátora Krajský súd v Žiline uznesením z 2. septembra

2009, sp. zn. , podľa a opätovne zrušil

rozsudok okresného súdu a podľa mu vrátil vec, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po opätovnom prerokovaní veci Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 2. decembra

2009, sp. zn. , uznal obvineného P. M. za vinného zo skutkov uvedených

v bode 1/ a v bode 2/ obžaloby právne kvalifikovaných ako prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 24. februára 2007 v čase okolo 13.30 hod., keď sa vracal pod vplyvom

alkoholických nápojov do miesta svojho trvalého bydliska v L., pri bráničke ako vchádzal

do dvora uvedeného rodinného domu začal kričať a vyhrážať sa K. J., nar. X., trvale bytom

L., ktorý bol vo dvore slovami: „Ty bastard starý, veď ty ešte uvidíš, zabijem ťa!“, pričom

K. J. pred ním vošiel do domu, kde sa spoločne s jeho manželkou L. J. zamkli v kuchyni

a privolali telefonicky políciu,

2/ dňa 15. mája 2007 v čase okolo 13.30 hod., keď prišiel domov na adresu svojho

trvalého bydliska v L., po vojdení do domu na prízemí začal kopať do presklených dverí,

ktoré delia prízemie od poschodia a ktoré boli zamknuté, pričom kričal a vyhrážal sa K. J.,

nar. X., trvale bytom L. slovami: „Poď sem Ty kokot starý, nech ťa zabijem, Ty ma nebudeš

vodiť po policajtoch!“ a následne nadával na adresu K. J. a jeho manželky L. J., nar.

4

X., aby obaja zdochli, pričom týmto konaním a vyhrážkami vzbudil u nich obavu,

že vyhrážky uskutoční, ublíži im, pričom z obavy pred ním zamkli dvere, aby sa k nim

nedostal.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4,

§ 37 písm. h/ a písm. m/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)

mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné ambulantné

protialkoholické liečenie.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Žiline uznesením zo 17. marca 2010, sp. zn. , podľa odvolanie

obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený P. M. písomným podaním

z 22. februára 2012 (doručenom súdu prvého stupňa 16. apríla 2012) prostredníctvom

ustanoveného obhajcu JUDr. P. K. dovolanie.

Domáhal sa ním zrušenia uznesenia Krajského súdu v Žiline s tým, aby dovolací súd

tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1

písm. g/ a písm. i/

Uviedol, že po vykonanom dokazovaní bol odsúdený až na tretíkrát, avšak bez toho,

aby okresný súd pred vynesením odsudzujúceho rozsudku vykonal v zmysle 327

akékoľvek ďalšie dokazovanie, ktoré by prispelo k spoľahlivému uznaniu jeho viny

a ktoré by sa odlišovalo od dôkazov vykonaných na predchádzajúcich pojednávaniach,

ktorých výsledkom bolo jeho oslobodenie spod obžaloby.

5

Namietal, že slová „ty bastard starý, veď ty ešte uvidíš, zabijem ťa“ obsiahnuté

v skutkovej vete rozsudku (bod 1/) nezodpovedajú jeho konaniu, pretože jediná priama

svedkyňa v konaní pre súdom uviedla, že ho počula povedať: „Ty starý kokot fľakatý,

ja ti ich otvorím.“ Toto vyjadrenie nemohlo u poškodeného K. J. vzbudiť obavu o život

a zdravie tak, ako to vyplýva zo skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Zároveň pripomenul, že zo žiadnych dôkazov, ktoré boli zadovážené v prípravnom

konaní a vykonané na hlavnom pojednávaní nevyplýva, aby sa nachádzal pod vplyvom

alkoholických nápojov. Nemožno preto prihliadať na dôkaz (že v čase údajného spáchania

trestného činu mal byť pod vplyvom alkoholu), ktorý bol v spojení so závermi znaleckého

posudku vyhodnotený v jeho neprospech. Ide o dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný

zákonným spôsobom, pretože ak by malo byť preukázané, že bol pod vplyvom alkoholu,

policajt ho mal podrobiť dychovej skúške v rámci svojho oprávnenia podľa § 19 zákona

o Policajnom zbore. Výrok o vine môže byť totiž založený len na dôkazoch, ktoré celkom

vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Aj napriek

tomu, že medzi ním a poškodeným existoval napätý vzťah, ktorého obsah svojím konaním

dotvárali obaja, v danom prípade bolo možné hovoriť nanajvýš o priestupku proti

„spoločnému“ (správne malo byť uvedené „občianskemu“) spolunažívaniu.

Poukázal tiež na nezákonné vykonanie dôkazov ohľadom skutku uvedenom

pod bodom 2/ obžaloby a rozpor vo výpovediach poškodenej L. J. týkajúcich sa jeho

vyhrážok vo vzťahu k obidvom poškodeným. Vzhľadom na rozporuplnosť výpovedí, mal súd

správne postupovať v zmysle , čo však nebolo možné, pretože poškodená

zomrela. Napriek tomu, súd pri hodnotení dôkazov prihliadol na jej skoršiu výpoveď, ktorá

sa vo výraznej miere odlišovala od jej neskoršej výpovede, čo možno považovať

za vykonanie dokazovania nezákonným spôsobom, nenáležitý zásah do riadneho objasnenia

skutkového stavu a porušenie základných zásad trestného konania.

Za nezákonné možno považovať aj dôkazy, na ktoré súd prihliadol vo vzťahu

k výpovediam policajtov L. a B., ktorí pri výkone služobného zákroku na mieste činu porušili

ustanovenie , pretože v danom prípade nebol zo strany týchto policajtov dôvod

na vstup do obydlia, nakoľko po vypočutí poškodených nič nenasvedčovalo tomu,

aby bol vstup do jeho obydlia nevyhnutný na ochranu poškodených. Navyše ani nevykonali

6

dôkaz v podobe dychovej skúšky, ktorá by ho usvedčovala z konzumácie alkoholických

nápojov.

Konštatoval aj, že poškodení naňho podali viacero trestných oznámení za obdobné

skutky, pričom rozsudkom Okresného súdu Ružomberok z 27. septembra 2006, sp. zn.

, bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý bol stíhaný a „rozsudkom“ (správne malo byť uvedené „uznesením“) Okresného

súdu Ružomberok z 19. septembra 2007, sp. zn. , bola jeho trestná vec postúpená

Obvodnému úradu v Ružomberku ako priestupok.

Na záver zdôraznil, že pokiaľ má výpoveď poškodených slúžiť ako jediný priamy

dôkaz na preukázanie jeho viny, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, zrozumiteľný,

presvedčivý, vierohodný a nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený,

pričom v prípade akýchkoľvek pochybností má súd postupovať v zmysle zásady „in dubio pro

reo.“

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie iba Okresnej prokuratúre Ružomberok, pretože poškodení K. J. a L. J. zomreli.

Okresná prokurátorka sa k podanému dovolaniu vyjadrila s tým, že v posudzovanom

prípade nebol naplnený ani jeden z uvedených dovolacích dôvodov. Skutočnosti uvádzané

obvineným P. M. v odôvodnení „odvolania“ (správne malo byť uvedené „dovolania“)

spochybňujúce vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, nemajú

podklad v konkrétnych dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní nachádzajúcich

sa v trestnom spise.

Navyše ani argumenty obvineného týkajúce sa nesprávneho právneho pôsobenia

zisteného skutku, nepovažuje za dôvodné, pretože ide o jeho domnienky a právne úvahy,

ktoré nemajú podklad vo vykonaných dôkazoch.

Navrhla preto, aby dovolací súd podané dovolanie zamietol.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou

( ) a v zákonom stanovenej lehote (

v znení účinnom do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373

, ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/

(v znení účinnom do 31. augusta 2011) v posudzovanom prípade splnené neboli.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom (písm. g/),

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Najvyšší súd Slovenskej republiky k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/

uvádza, že tento možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných

ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.

Zároveň je potrebné dodať, že vykonanie dôkazu spôsobom, ktorý je v rozpore

so zákonom síce predstavuje dovolací dôvod, avšak zistenie skutku súdom na podklade

dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom a následné

rozhodnutie súdu ho nemôže naplniť.

Z podaného dovolania vyplýva, že obvinený P. M. namietal nezákonnosť vykonaných

dôkazov spočívajúcu v rozporoch vo výpovediach poškodenej L. J., ktoré sa týkali jeho

slovných vyjadrení, resp. vyhrážok, nevykonaní dychovej skúšky za účelom zistenia, či bol

pod vplyvom alkoholických nápojov (skutok pod bodom 1/) a v porušení ustanovení o vstupe

do obydlia (skutok pod bodom 2/).

8

K výpovediam poškodenej L. J. z prípravného konania a konania pred súdom

je potrebné uviesť, že aj keď tieto obsahovali rozpory, ktoré nebolo možné odstrániť

postupom podľa , pretože zomrela, okresný súd v zmysle

prečítal jej výpovede z prípravného konania za účelom ich odstránenia a náležitého

zistenia skutkového stavu. Obvineným namietané slová „ty starý kokot fľakatý, ja ti ich

otvorím“ nie sú síce obsiahnuté v skutkovej vete napadnutého rozsudku, avšak na hlavnom

pojednávaní ich vo svojej výpovedi potvrdil aj poškodený K. J., ktorému sa obvinený priamo

vyhrážal pred dverami rodinného domu okrem iného aj slovami „ty bastard starý, veď ty ešte

uvidíš, zabijem ťa.“

Dovolací súd nemá preto pochybnosti o tom, že obvinený P. M. vyššie citovanými

vyjadreniami, resp. vyhrážkami vzbudil u obidvoch poškodených dôvodnú obavu, že tieto

uskutoční.

Pokiaľ ide o vykonanie, resp. nevykonanie dychovej skúšky a nezákonný vstup

do obydlia, okresný súd k týmto okolnostiam vypočul príslušníkov Policajného zboru, ktorí

boli vyslaní na zákrok a nezistil porušenie žiadnych zákonných ustanovení upravujúcich

vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Navyše v posudzovanom prípade

nemožno hovoriť o vstupe do obydlia v zmysle , pretože príslušníci Policajného

zboru vošli do rodinného domu so súhlasom majiteľov, ktorí im dobrovoľne umožnili vstup

do obydlia, a tento nemožno ani považovať za dôkazný prostriedok v zmysle ustanovení

.

Všetky tieto dôkazy vyhodnotil okresný súd jednotlivo, ale aj vo vzájomných

súvislostiach v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu rozhodol tak, že obvineného uznal za vinného z obidvoch skutkov.

Vzhľadom na to, že všetky dôkazy boli na hlavnom pojednávaní vykonané v súlade

so zákonom, dovolací dôvod podľa nebol naplnený.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava

skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda

nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov

a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom,

9

pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu

dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené na princípe

dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje

riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením

možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade

rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť

skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované

v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho

dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu

v zmysle , ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť

hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa , pretože to sú otázky upravené

normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd,

kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu

rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude dokazovanie

vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané

výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní ( ).

Vo vzťahu k zisteným skutkom možno namietať iba to, že tieto mali byť posúdené

ako iný trestný čin, resp. že skutky nevykazujú znaky žiadneho trestného činu.

Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený P. M. v prevažnej miere namieta

skutkové okolnosti, pretože skutočnosť, či obvinený v čase spáchania skutku bol

pod vplyvom alkoholických nápojov alebo nie (bod 1/) je okolnosťou skutkovou, a rovnako

aj slovné vyhrážanie sa poškodeným, z ktorého vyplynula dôvodná obava o ich život

a zdravie je okolnosťou skutkovou. Dovolací súd však zdôrazňuje, že skutkové zistenia

a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového a odvolacieho súdneho

konania, nie konania o dovolaní, pretože dovolací súd ex lege nemá právo skúmať

správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera

o dôvod dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok,

z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený

tak, aby zodpovedal zákonným znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

10

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví

alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá

sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a/ závažnejším spôsobom konania,

b/ na chránenej osobe,

c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

d/ z osobitného motívu, alebo

e/ verejne.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky

zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného

a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného

práva.

Dovolací súd konštatuje, že zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný,

pretože obvinený P. M. svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky kvalifikovanej

skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.

b/ Tr. zák., pretože sa poškodeným (už nebohým) K. J., nar. X. a L. J., nar. X. vyhrážal

zabitím a vulgárne im nadával, z čoho nadobudli dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Takýto čin spáchal na chránenej osobe (v posudzovanom prípade na dvoch chránených

osobách), ktorou je v zmysle § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. osoba vyššieho veku a touto

sa na účely podľa Tr. zák. rozumie osoba staršia ako

šesťdesiat rokov.

K námietke týkajúcej sa postupu okresného súdu po druhom zrušení a vrátení veci,

je potrebné uviesť, že ide o subjektívny názor dovolateľa, s ktorým nemožno súhlasiť.

V zmysle okresný súd bol viazaný právnym názorom, ktorý

vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd. Z dôvodu, že tento nenariadil vykonať žiadne

ďalšie úkony a dôkazy, nevyhnutné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu, okresný súd

11

uznal obvineného P. M. za vinného vychádzajúc z doterajšieho dokazovania a rešpektovania

zásady voľného hodnotenia dôkazov, v rámci ktorej postupoval pri hodnotení zákonným

spôsobom vykonaných dôkazov dôsledne podľa , teda vykonané dôkazy

hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného a starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnom súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán podľa a urobil

logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia rešpektujúc pritom právny názor súdu vyššieho

stupňa.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolacie dôvody podľa a v posudzovanom prípade

splnené neboli, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 6. novembra 2012

JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová