Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ea8/390134.32c80c.pdf
PDF · 156.41 KB
No categories available
1Cdo/72/2011
Najvyšší súd 1 Cdo 72/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi A. H., ktorý sa
narodil X, naposledy býval v B., a zomrel X, za účasti dedičov 1/ M. H., bývajúceho v B.,
2/ D. S., rod. H., bývajúcej v B., 3/ R. H., bývajúceho v B., 4/ M. H., bývajúcej v B., dedičov
3/ a 4/ zastúpených JUDr. M. Ď., advokátom v B., vedenej na Okresnom súde v Bratislave I
pod sp. zn. 1 D 49/2005, D not. 20/2005, o dovolaní dedičov 3/ a 4/ a dovolaní Ing. E. H.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. Ď., advokátom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave z 28. septembra 2007 sp. zn. 13CoD 123/07, takto
rozhodol:
Dovolanie dedičov 3/ a 4/ a dovolanie Ing. E. H. o d m i e t a .
Dedičom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislave I (súd prvého stupňa) uznesením z 20. júna 2007 sp. zn. 1 D
49/2005, D not. 20/2005 určil cenu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa
s pozostalou manželkou A. H., rod. N., v nadväznosti na dohodu, ktorú uzavreli dedičia a
pozostalá manželka A. H. o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, určil
všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, schválil dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva, priznal súdnej komisárke JUDr. K. P. odmenu za
prejednanie dedičstva a rozhodol o súdnom poplatku.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podali odvolanie dedičia 3/ a 4/ - R. H.
a M. H.; odvolanie podala aj pozostalá manželka A. H..
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 28. septembra 2007 sp. zn.
13CoD 123/07 odvolanie dedičov R. H. a M. H. a aj odvolanie pozostalej manželky A. H.
proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol a žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak po zistení, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa bolo doručené JUDr. M. Ď., právnemu zástupcovi dedičov R. H. a M. H. 28. júna
2007, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bolo podané na poštu 16. júla 2007,
teda po uplynutí pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania s tým, že pätnástym dňom bol
13. júl 2007, ktorý deň bol piatok, riadny pracovný deň. Ďalej uviedol, že zástupkyni A. H., D.
S. bolo prvostupňové rozhodnutie doručené 3. júla 2007, že pätnásťdňová lehota na podanie
odvolania preto uplynula 18. júla 2007, ktorý deň bola streda, riadny pracovný deň;
odvolanie, ktoré bolo podané na poštu 20. júla 2007, je odvolaním podaným po uplynutí
lehoty na odvolanie. Právne vec posudzoval so zreteľom na § 57 ods. 3, § 204 ods. 1 prvú
vetu a § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Výrok o trovách odvolacieho konania oprel o ustanovenie §
224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dedičia 3/ a 4/ dovolanie, v ktorom uviedli,
že ich odvolanie nemal odvolací súd odmietnuť ako oneskorené, lebo odvolanie podali
13. júla 2007, ako to dokladá podací lístok. Vytýkali odvolaciemu súdu, že dôsledne
nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre spravodlivé posúdenie veci aj napriek tomu, že boli
tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, a uspokojil sa iba povrchnými
a okrajovými dôkazmi. Dovolatelia žiadali, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie aj Ing. E. H., bývajúca v
Bratislave, ktorá navrhla zrušiť napadnuté uznesenie ako aj predchádzajúce mu uznesenie
súdu prvého stupňa sp. zn. 1 D 49/2005, D not. 20/2005 a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu
prvého stupňa. Namietala, že súd vo svojom rozhodnutí neakceptoval jej pohľadávky
prihlásené do dedičstva 28. novembra 2005 (týkajúce sa garáže a motocykla), že nebola
prejednaná ďalšia garáž, o ktorej sa v čase dedičského konania vedelo, že v uznesení sp. zn. 1
D 49/2005, D not. 20/2005 z 20. júna 2007 je nesprávnosť uvedených lehôt, že vnuci
poručiteľa R. H. a M. H. nedostali im patriaci podiel, že ich odvolanie bolo včas podané na
pošte a že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nebolo jej doručené.
Dedič M. H. vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zrušením spomenutých
uznesení.
Dedička D. S. vo svojom vyjadrení poukázala na uzavretú dedičskú dohodu.
Dedičia R. H. a M. H. súhlasili s podaným dovolaním ich matky pani Ing. H. H.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr (pred tým, než by sa napadnutým rozhodnutím krajského súdu zaoberal z hľadiska
jeho vecnej správnosti), či dovolanie dedičov 3/ a 4/ bolo podané v zákonom určenej lehote.
Z ustanovenia § 240 ods. 1 prvej vety O.s.p. vyplýva, že účastník môže podať
dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý
rozhodoval v prvom stupni.
Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná,
ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 2 O.s.p.).
Z ustanovenia § 57 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď
došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom
mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
V prejednanej veci uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2007 sp. zn.
13CoD 123/07 nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2008, jednomesačná lehota na podanie
dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) uplynula 18. februára 2008 (pondelok), ktorý je posledným
dňom jednomesačnej lehoty. Pokiaľ dedičia 3/ a 4/ podali svoj opravný prostriedok
(dovolanie) z 1. marca 2008 osobne na dovolacom súde 3. marca 2008 (porovnaj č.l. 297
spisu), ich dovolanie bolo podané oneskorene.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie
dedičov 3/ a 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2007 sp. zn.
13CoD 123/07 podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nesmel sa zaoberať otázkou vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia.
K tomu, aby dovolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné
vzťahy, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. Ten
v ustanovení § 240 ods. 1 prvá veta stanovuje, že subjektom legitimovaným na podanie
dovolania je účastník. Na podanie dovolania je teda procesne legitimovaný subjekt, ktorý bol
účastníkom konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu
(porovnaj text uvedeného ustanovenia „účastník môže podať dovolanie...“).
Účastníkmi konania o dedičstve sú podľa § 175b O.s.p. tí, o ktorých sa možno
dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov
veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho
pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania
iba ten, kto sa postaral o pohreb.
V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia nie je poručiteľov veriteľ
účastníkom každého konania o dedičstve.
V prejednanej veci, ako vyplýva z obsahu spisu, je nepochybné, že nedošlo k dohode
o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov (§ 175p O.s.p.) a že nebola
ani nariadená likvidácia dedičstva (§ 175t až § 175v O.s.p.).
Pokiaľ veriteľka poručiteľa „prihlásila“ pohľadávku do dedičstva, táto by sa musela
stať predmetom vyporiadania, inak sa veriteľka poručiteľa nemôže pokladať za účastníka
konania o dedičstve. O spomenuté vyporiadanie pohľadávky, ktoré zakladá účastníctvo
veriteľa v konaní o dedičstve, ide len v prípade, ak sa dedičia dohodli, že budú zodpovedať za
dlhy poručiteľa inak (odchylne), než uvádza ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka, a s
touto dohodou súhlasil aj veriteľ; účasť veriteľa sa v takom prípade obmedzí na tú časť
konania, v ktorej sa vyporiadava dlh voči poručiteľovi (porovnaj k tomu ustálenú súdnu prax
ako aj príslušnú odbornú literatúru, napr. R 58/1965; R 63/1972; R 48/1975; Zborník IV
bývalého Najvyššieho súdu, str. 751-752; R 19/1988; rozsudky Najvyššieho súdu Českej
republiky zo 17. februára 2005 sp. zn. 32 Odo 246/2003, zo 16. decembra 2010 sp. zn. 33 Cdo
1636/2008; Jaroslav Krajčo a kolektív Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár,
Bratislava 2010, str. 689; Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I, Komentář, C. H.
Beck, Praha 2009, 1. vydanie, str.1193; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan
Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník II. Komentář, C. H. Beck, Praha 2008, 1. vydanie, str.
1268-1269). Ani o tento prípad účastníctva Ing. E. H. ako veriteľky poručiteľa, ako dokladá
obsah spisu, však v danej dedičskej veci nešlo.
Z citovaných ustanovení teda účastníctvo Ing. E. H. v konaní o dedičstve po
poručiteľovi A. H., ktorý zomrel X, nemôže vyplývať.
Dovolací súd z týchto dôvodov odmietol dovolanie Ing. E. H. proti napadnutému
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. l písm. b/ O.s.p. ako
dovolanie toho, kto na dovolanie nie je oprávnený (ako subjektu, ktorý nemal procesné
postavenie účastníka konania v konaní o dedičstve a preto nebol ani oprávnený na podanie
dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2007 sp. zn. 13CoD
123/07).
Pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania vychádzal Najvyšší súd
Slovenskej republiky z ustanovení § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. l O.s.p.,
dedičom 1/ a 2/ náhradu týchto trov však nepriznal, pretože náhradu si neuplatnili (§ 151 ods.
1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. novembra 2012
JUDr. Milan D e á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta