Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/40/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obvineného L. P. a spol. pre zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom

zasadnutí dňa 12. novembra 2012 v Bratislave sťažnosti obvinených L. P., K. Š., Ľ. F., A. V.

a L. B. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 22. októbra 2012, sp. zn. 42/2012, a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosti obvinených L. P., K. Š., Ľ. F., A. V.

a L. B. sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením zo dňa 22. októbra 2012, sp. zn. 42/2012, podľa

žiadosti obvinených L. P., K. Š., Ľ. F., A. V. a L. B. o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol. Súčasne podľa písomné sľuby obvinených K. Š., Ľ. F.

a L. B. na nahradenie väzby neprijal a dohľad probačného a mediačného úradníka nad

obvinenou K. Š. podľa neuložil.

Proti tomuto uzneseniu podali obvinení L. P., K. Š., Ľ. F., A. V. a L. B.

prostredníctvom svojich obhajcov sťažnosti, pričom obvinený B. podal sťažnosť aj sám.

Obvinený P. vo svojej sťažnosti namietal, že sudca pre prípravné konanie

sa v dostatočnej miere nevysporiadal s argumentáciou obvineného obsiahnutej v žiadosti

o prepustenie z väzby. Podľa jeho názoru v uznesení chýba individuálne odôvodnenie

väzobných dôvodov voči jednotlivým obvineným a v súvislosti s uvedenými námietkami

2

odkázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej

republiky. Ďalej poukazoval na to, že z doposiaľ vypočutých obvinených a svedkov vyplýva,

že väčšina z nich sa s obvineným ani nepozná, resp. s ním neprišli vôbec do kontaktu.

Vykonaným dokazovaním doposiaľ nedošlo k potvrdeniu vyšetrovacích verzií orgánov

činných v trestnom konaní vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorej sa mal obvinený dopustiť.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd zrušil uznesenie Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 22. októbra 2012, sp. zn. 42/2012,

a v zmysle obvineného L. P. prepustil na slobodu.

Obvinená K. Š. vo svojej sťažnosti uviedla, že napadnuté uznesenie Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku považuje za nedôvodné, nepresvedčivé a arbitrárne pre absenciu

relevantných dôvodov, ktoré viedli súd k jeho vysloveniu. Podľa názoru obvinenej súd mal

dostatočne konkretizovať dôkazy svedčiace o dôvodnosti trestného stíhania, a to osobitne voči

každému z obvinených. Pre ďalšie trvanie väzby nepostačuje rovnaká miera istoty, ako je

tomu pri rozhodovaní o vzatí do väzby. Konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou

obvinenej ohľadom naplnenia dôvodu kolúznej väzby, že táto nemôže byť založená výlučne

na záznamoch operatívnych informácií (ZOI), ale len na skutkových zisteniach založených

na procesne vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby najvyšší súd podľa

napadnuté uznesenie zrušil a prepustil obvinenú Š. na slobodu.

Obvinený Ľ. F. vo svojej sťažnosti poukázal na to, že v minulosti nebol súdne

trestaný, žiadne fiktívne faktúry nevystavoval a taktiež nebol „pravou rukou“ obvineného

P. S obvineným P. bol len kamarát, resp. jeho zamestnanec. Z doposiaľ vykonaných

výsluchov obvinených ho nikto neusvedčuje zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený

za vinu. V jeho prípade väzba nie je nevyhnutným ani primeraným opatrením, pričom

poukazuje na rešpektovanie zásady primeranosti a zdržanlivosti. V závere sťažnosti žiadal,

aby najvyšší súd uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica zrušil a obvineného F. prepustil na slobodu s použitím ustanovenia § 80 ods. 1

písm. b/

Obvinená A. V. vo svojej sťažnosti poukazovala na to, že u nej nie sú naplnené

dôvody preventívnej väzby. Poukazovala na doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva,

že v prípade dlhšie trvajúcej väzby musia byť splnené štyri podmienky (uznesenie o vznesení

obvinenia, existencia kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené

3

obvinenie, existencia niektorého z väzobných dôvodov podľa

a podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní vo veci samej postupovali s osobitnou

starostlivosťou). Podľa názoru obvinenej tieto podmienky neboli naplnené, čím došlo

k porušeniu jej základných práv a slobôd garantovaných v Dohovore o ochrane ľudských práv

a základných slobôd ako aj . Preto žiadala, aby najvyšší súd

napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil a obvinenú prepustil na slobodu.

Obvinený L. B. svoju vlastnú sťažnosť odôvodnil najmä rodinnými problémami

ako i poukázaním na svoju nevinu. Navrhol preto nahradiť väzbu prijatím písomného sľubu.

Obhajca obvineného B. odôvodnil podanú sťažnosť tým, že súd sa v dostatočnej miere

nevysporiadal s argumentmi uvedenými v žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Trval

na tom, že trestné stíhanie vedené voči obvinenému B. je nedôvodné, poukazoval najmä na to,

že obvinený nie je, ani nebol členom žiadnej zločineckej skupiny. Podľa názoru obhajcu

sa súd nevysporiadal s materiálnou podmienkou väzby, a teda skutočnosťami, ktoré reálne

odôvodňujú obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/

Súd sa v uvedenom prípade vôbec nezaoberal uvedením týchto konkrétnych

skutočností a obmedzil sa len na konštatovanie, že dôvodná obava v zmysle § 71 ods. 1

písm. c/ existuje. V súvislosti s uvedenými námietkami poukazoval na rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

Obhajca tiež v sťažnosti namietal, že rozsiahlosť a náročnosť trestnej veci nemôže byť

obvinenému na príťaž, a teda ako odôvodnenie väzby neobstojí. Vzhľadom na uvedené žiadal,

aby najvyšší súd jeho sťažnosti vyhovel.

Na základe podaných sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým boli podané

sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosti obvinených L. P., K. Š., Ľ. F., A. V. a L. B. nie sú dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenie vyšetrovania uznesením zo dňa

20. mája 2012, ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie voči

43 osobám, medzi nimi aj:

4

L. P. za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233

ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. (skutok pod bodom F), za zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok pod bodom A)

a zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (skutky pod bodmi

C, E),

Ľ. F., A. V. a L. B. za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 Tr. zák. (skutok pod bodom A) a zločin neodvedenia dane a poistného

podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (skutky pod bodmi C, E),

K. Š. za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

Tr. zák. (skutok pod bodom A) a zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák. (skutok pod bodom C) na skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom

uznesení.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica zo dňa 23. mája 2012, sp. zn. 42/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. júna 2012, sp. zn. , boli obvinení L. P. a K. Š. vzatí do väzby z dôvodov uvedených v , a obvinení Ľ. F., A. V. a L. B. z dôvodov podľa , pričom väzba začala všetkým plynúť dňa 20. mája 2012.

Pri rozhodovaní o predmetných sťažnostiach obvinených mal najvyšší súd na zreteli

ustanovenie , podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo

predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný

čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal

tiež z ustanovenia , podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné

konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby

trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili, pričom sudca pre prípravné konanie tak koná

iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov

väzby a tiež pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.

5

V zmysle má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie

na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží

ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania

rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,

opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej

žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu

dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvinených pre skutky,

pre ktoré im bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne. Skutky boli spáchané, majú znaky

vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky

spáchali obvinení L. P., K. Š., Ľ. F., A. V. a L. B. aj spolu s ďalšími obvinenými osobami.

Tieto skutočnosti vyplývajú z doteraz zabezpečených dôkazov, najmä z výpovedí svedkov

M. H., E. V., D. C., M. Č. ako aj z dokumentov zaistených orgánmi činnými v trestnom

konaní, z ktorých je zrejmé, aké mali byť vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny.

Z doposiaľ vykonaných dôkazov teda vyplýva dôvodné podozrenie, že obvinení (spolu

s ďalšími osobami) mali figurovať na rôznych hierarchických úrovniach zločineckej skupiny

zaoberajúcej sa neoprávneným uplatňovaním nadmerných odpočtov DPH alebo skrátením

dane z pridanej hodnoty, čím sa na škodu štátu mali obohacovať o značné finančné

prostriedky.

Okrem podozrenia ako jednej z materiálnych podmienok väzby je v posudzovanej veci

v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka,

a to existencia väzobných dôvodov podľa a V tejto

súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa

22. októbra 2012, sp. zn. 42/2012, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne

uviedol konkrétne skutočnosti, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení

a za opodstatnené. Predmetné rozhodnutie korešponduje

s predchádzajúcim vo veci vydaným rozhodnutím o väzbe (z 23. mája 2012, sp. zn.

42/2012), pričom žiadne podstatné zmeny v uvedených smeroch nenastali. Najvyšší súd

si závery súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje.

6

Najvyšší súd sa stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, že u obvinených K. Š., Ľ. F. a L. B.

nie je možné nahradiť väzbu ich písomným sľubom, resp. dohľadom probačného

a mediačného úradníka. V danom prípade, s prihliadnutím na rozsah a povahu trestnej

činnosti, pre ktorú sú trestne stíhaní, ani najvyšší súd písomný sľub a dohľad mediačného

a probačného úradníka nepovažuje za dostatočné, pretože tieto substitučné inštitúty

neodstraňujú obavu, že obvinení sa v prípade ich prepustenia na slobodu nedopustia

kolúznych aktivít, ani nebudú pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

K námietke obvinených, že sa neustále opakujú tie isté odôvodnenia súdov o potrebe

väzobného stíhania obvinených, najvyšší súd konštatuje, že súdy majú povinnosť v každom

štádiu trestného konania skúmať dôvody ďalšieho trvania väzobného stíhania obvinených,

pričom sú viazané nielen vnútroštátnym zákonom ale aj medzinárodnými zmluvami.

V zmysle Dohovoru, jeho článku 5 ods. 1 písm. c/ je potrebné, aby k počiatočnej podmienke

obmedzenia osobnej slobody obvineného, ktorou je podozrenie zo spáchania trestného činu,

pristúpili aj ďalšie iné skutočnosti odôvodňujúce potrebu väzobného stíhania a tieto majú byť

vážne a dostatočne odôvodňujúce ďalšie trvanie väzby. V predmetnom prípade je táto

podmienka splnená, čo vo svojich rozhodnutiach súdy rozhodujúce o ďalšom trvaní väzby

obvinených v predmetnej trestnej veci aj uviedli a náležite zdôvodnili.

Na záver ešte najvyšší súd dodáva, že výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou

súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci

v čase rozhodnutia o väzbe (čiže aj o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby)

posúdi, či vzatie obvineného do väzby a jeho ďalšie držanie v nej je opatrením nevyhnutným

na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak.

V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvinených dôvody kolúznej

a preventívnej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá im je kladená

za vinu, kde táto mala byť páchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým stupňom

sofistikovanosti.

Treba ešte poznamenať, že väzobné stíhanie obvinených do súčasnej doby trvá zatiaľ

päť mesiacov, čo s ohľadom na zložitosť daného prípadu a veľké množstvo obvinených,

ale aj na Dohovoru, ako aj na ustanovenie možno

považovať za dobu primeranú okolnostiam prípadu.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia, preto sťažnosti obvinených L. P., K. Š., Ľ. F., A. V. a L. B. podľa § 193 ods. 1

písm. c/ ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. novembra 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová