Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9a9/386222.1c4cbe.pdf
PDF · 138.96 KB
No categories available
1Sžr/29/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/29/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej
PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ M.. P., bytom C., 2/ Ľ. Š., bytom Ž., obaja právne zastúpení
Mgr. J. S., advokátom v N., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2235/2011-430 zo dňa 28.4.2011, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/81/2011-39 zo dňa 15.11.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S/81/2011-39 zo dňa 15.11.2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia
zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. 2235/2011-430 zo dňa 28.4.2011, ktorým
žalovaný na odvolanie žalobcov potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre
č. 2011/014/MM zo dňa 18.3.2011 o námietkach žalobcov 1/ a 2/ proti výpisu
z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v k.ú. L.. O trovách konania rozhodol
krajský súd tak, že žalobcom 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal.
2
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že správne orgány postupovali
v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon“), ich rozhodnutia a závery v nich
ustálené zodpovedali zásadám logického myslenia a s námietkami sa logicky a vecne správne
vysporiadali.
Podľa krajského súdu námietky žalobcov, že správny orgán v konaní nepostupoval
podľa § 3 SP, lebo nechránil ich práva a záujmy, keďže pozemok kúpili v roku 2008
na podnikateľské účely, no tvar nového pozemku im na tento účel už nevyhovuje, nebolo
možné považovať za relevantné. Súd poukázal na účel zákona a tiež na § 6 ods. 4 zákona
a na skutočnosť, že žalobcovia sa stali vlastníkmi pozemku podliehajúcemu pozemkovým
úpravám až v priebehu konania o ROEP. Dodal tiež, že zo spisu nevyplynulo, v akom odbore
podnikajú a ani skutočnosť, že pozemok parc. č. X. kúpili na podnikateľské účely.
K námietke žalobcov o zmenšení výmery a znížení hodnoty pozemku súd uviedol,
že správne orgány postupovali v súlade s § 11 ods. 4, 5 zákona, v rozhodnutiach jasne
a zrozumiteľne vysvetlili dôvody krátenia výmery a predovšetkým neprekročili 10%-nú
hranicu krátenia oproti výmere uvedenej na LV. Krajský súd navyše dodal, že kúpou
nadobudnutý pozemok na LV č. X. o výmere 4 907m² bol evidovaný v registri E operátu
katastra nehnuteľností, ktorý do 1.9.2009 nemal povahu záväzných údajov katastra (túto mali
len nehnuteľnosti vedené v registri C). K tvrdenej nižšej hodnote pozemku krajský súd
zhodne s názorom správnych orgánov konštatoval, že sa nemožno odvolávať na kúpnu cenu
pozemku vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, ktorú kupujúci (žalobcovia 1/ a 2/) akceptovali,
pretože v pozemkových úpravách musia príslušné orgány postupovať podľa kritérií zákona
(§ 9 ods. 3 zákona).
Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie žiadajúc napadnutý rozsudok
zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť. Opätovne namietali, že nový pozemok pridelený
v rámci ROEP nebol primeraný pôvodnému pozemku a nemožno hovoriť o nejakej výhode,
ktorú mali úpravami získať. Vyjadrili názor, že celé konanie ROEP bolo zrealizované iba
v prospech spoločnosti Nitra Invest a jednoznačne v neprospech ostatných vlastníkov
3
nehnuteľností. Pridelená parcela je pre ich podnikateľské zámery absolútne nevyužiteľná,
pretože jej šírka je len 12,31m, hoci šírka ich pôvodnej kúpenej parcely bola 25,2m. Namietali
porušenie § 3 ods. 1 SP správnymi orgánmi, ktoré sú povinné chrániť záujmy a práva
fyzických osôb. Vyjadrili názor, že pozemkové úpravy neboli vykonané vo verejnom záujme,
ale na základe súkromných obchodných záujmov uvedenej spoločnosti.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti
a dôvody ako tie, s ktorými sa už správne orgány ako aj krajský súd vysporiadali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP
a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. novembra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis
žalovaného, vyplýva, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Nitre č. 2004/00235-
I zo dňa 3.3.2004 boli podľa § 8 ods. 1 zákona nariadené pozemkové úpravy v k.ú. L. a to
z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona.
Žalobcovia 1/ a 2/ vstúpili do konania o pozemkových úpravách ako podieloví
spoluvlastníci pozemku p. č. X., vo výmere 4 908m², každý v podiele ½, druh orná pôda,
s určenou hodnotu 1 371,24€. Tento pozemok žalobcovia nadobudli na základe kúpnej
zmluvy od pôvodnej vlastníčky v roku 2008, teda po zahájení PPÚ.
Žalobcom bol podľa rozdeľovacieho plánu a výpisu z registra nového stavu navrhnutý
pozemok p. č. X. o výmere 4 686m², s hodnotou 1 306,18€. Rozdiely vo výmere a hodnote
pôvodného a nového pozemku boli v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 4 a 5 zákona
a platnými zásadami na umiestnenie nových pozemkov.
Následne Krajský pozemkový úrad v Nitre svojim rozhodnutím č. 2010/86/MM
zo dňa 12.3.2010 vyhovel námietke žalobcov a PPÚ opravil tak, že žalobcom vytvoril nový
4
pozemok, sčasti umiestnený na pôvodnom pozemku, označený ako parc. č. X. vo výmere
4 687m², v hodnote 1 306,18€. Toto rozhodnutie žalobcovia nenapadli námietkami.
Z dôvodu podania námietok inými vlastníkmi dotknutých pozemkov bol rozdeľovací
plán opätovne prepracovaný, nové výpisy boli zaslané všetkým dotknutým vlastníkom, teda aj
žalobcom 1/ a 2/. V novom výpise mali žalobcovia nesprávne uvedený pozemok s parc. č. X.,
o výmere 4 687m², hoci v spise boli doložené podklady pre pozemok s parc. č. X..
Preto Krajský pozemkový úrad v Nitre v svojom rozhodnutí č. 2011/014/MM zo dňa
18.3.2011 vydanom podľa § 13 ods. 4 zákona vyslovil, že námietkam žalobcov 1/ a 2/
vyhovuje a PPÚ opravuje tak, že žalobcom ruší umiestnenie na pozemku p. č. X. a určuje im
umiestnenie na pozemku p. č. X. každému v spoluvlastníckom podiele ½. V odôvodnení
uviedol, že tento pozemok bol určený v súlade so zákonom a platnými zásadami na
umiestnenie nových pozemkov.
Žalovaný na odvolanie žalobcov svojim rozhodnutím zo dňa 28.4.2011 č. 2235/2011-
430 potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 2011/014/MM zo dňa
18.3.2011 o vyhovení námietke žalobcov 1/ a 2/ proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu
pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ“) v k.ú. L., ktorou žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili svoj
nesúhlas s umiestnením nového pozemku a so znížením výmery pozemku o 222m². Dôvodil
tým, že vychádzajúc z platných zásad pre umiestnenie nových pozemkov každý vlastník
prispieva maximálne 4,9% z výmery vlastníctva na spoločné zariadenia a opatrenia; rozdiel
vo výmerách pôvodného a nového pozemku žalobcov 1/ a 2/ je -4,48% a rozdiel v hodnote je
-4,70%, čo nepresahuje stanovené kritérium. Hodnota pozemkov je pritom určená podľa
hodnotovej mapy podľa vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov
a porastov na nich na účely pozemkových úprav a neriadi sa trhovými cenami. Poukázal na
ustanovenia § 11 ods. 4, 5 a § 12 ods. 4, 8 zákona, ktoré boli pri pozemkových úpravách
dodržané.
Žalobcovia sa na krajskom súde domáhali preskúmania tohto rozhodnutia žalovaného
na základe žaloby zo dňa 22.6.2011, odôvodnenej v podstate zhodne ako odvolanie proti
rozsudku krajského súdu, teda tým, že pridelený pozemok nezodpovedal ich pôvodnému
pozemku, má šírku len 12,31m, oproti pôvodným 25,2m, teda pre ich podnikateľské účely je
5
absolútne nevyužiteľný a celé pozemkové úpravy boli vykonané v prospech spoločnosti Nitra
Invest na úkor ostatných vlastníkov.
Podľa § 1 zákona obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie
pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a
lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a
podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability,
funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (ods. 1).
Pozemkové úpravy zahŕňajú
a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných
vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie
alebo iné úpravy pozemkov),
b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým
usporiadaním právnych pomerov (ods. 2).
V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona pozemkové úpravy sa vykonávajú ak je to
potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich
výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa § 11 zákona za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom
pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa
na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom
obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa
§ 12 ods. 7 (ods. 1).
Vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych
podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). Obvodný pozemkový úrad
pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých
účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov.
Prihliada sa najmä na
a) prírodné podmienky,
b) vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných
podnikov a hospodárskych subjektov,
6
c) pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav,
d) vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov,
e) záujmy ochrany životného prostredia,
f) územnoplánovaciu dokumentáciu (ods. 2).
Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a
hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody
získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia
protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného
usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie
hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu (ods. 3).
Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a
nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane
pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným
súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových
pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. 4).
Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a
nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane
pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným
súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových
pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. 5).
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby
o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal
všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody žaloby neboli relevantné, bolo
potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného potvrdil, keď vzhľadom
na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup žalovaného
7
ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe
krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné
s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd konštatuje,
že dôvody odvolania žalobcu sa neodlišovali od dôvodov podanej žaloby, s ktorými sa súd
prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú
vecne správne.
Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcov, že nový pridelený pozemok nie je
primeraný pôvodnému pozemku (vzhľadom na jeho tvar, šírku) a na účel, na ktorý ho kúpili,
je nevyužiteľný, poukazuje na ustanovenia § 11 zákona, ktoré pri pridelení nového pozemku
jednoznačne dodržané boli. Správne orgány v rámci konania o ROEP musia pri prideľovaní
nových pozemkov dbať na maximálny možný rozdiel v hodnote a výmere nového pozemku
v porovnaní so starým, ktorý bol stanovený na hranici 10%. Rozdiel v hodnote a vo výmere
pozemku v neprospech žalobcov 1/ a 2/ jednoznačne neprekročil zákonnú hranicu. Treba
pritom zdôrazniť, že pri určovaní ceny pozemkov sa nevychádzalo z ich trhovej hodnoty;
určené boli podľa hodnotovej mapy - podľa vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z.z. o určení
hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Preto na argumentáciu
žalobcov o podstatne nižšej cene pozemkov v porovnaní s ich reálnou trhovou hodnotou
a s kúpnou cenou, ktorú za pôvodný pozemok vyplatili, nebolo možné prihliadnuť.
Zákon neukladá príslušným orgánom zohľadňovať pri prideľovaní náhradných
pozemkov tvar pôvodných pozemkov. V zmysle zákona je treba prideliť za pôvodný pozemok
taký pozemok, ktorý je druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom
primeraný pôvodnému pozemku, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými
úpravami. Nový pozemok parc. č. X. spĺňa tieto atribúty, je sčasti umiestnený na pôvodnom
pozemku, ide o ornú pôdu a rozdiel oproti pôvodnému pozemku vo výmere činil -4,48% a v
hodnote pozemku -4,70%.
Správne orgány nemohli prihliadať na podnikateľské úmysly žalobcov 1/ a 2/, ktoré
mali s pôvodným pozemkom – jednak PPÚ začal cca 4 roky pred ich nadobudnutím
8
dotknutého pozemku a jednak zo spisu ani z celého konania nevyplýva, že by žalobcovia
preukázali (inak ako len svojim tvrdením), že svoje podnikateľské zámery začali
uskutočňovať a že do nich bolo v dôsledku pozemkových úprav zasiahnuté. Treba dodať,
že žalobcovia 1/ a 2/ nedôvodili svojimi podnikateľskými zámermi v konaní o ROEP
od počiatku (v rokoch 2009 a 2010 vo svojich námietkach namietali len zníženie výmery
navrhovaného nového pozemku...). Odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní
preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k zásahu do práv, povinností či právom chránených
záujmov žalobcov 1/ a 2/ a správne orgány postupovali v intenciách vyššie citovaných
zákonných ustanovení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo neboli
v tomto konaní úspešní. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 13. novembra 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová