Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/29/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej

PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ M.. P., bytom C., 2/ Ľ. Š., bytom Ž., obaja právne zastúpení

Mgr. J. S., advokátom v N., proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. -430 zo dňa 28.4.2011, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -39 zo dňa 15.11.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -39 zo dňa 15.11.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. -430 zo dňa 28.4.2011, ktorým

žalovaný na odvolanie žalobcov potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre

č. 2011/014/MM zo dňa 18.3.2011 o námietkach žalobcov 1/ a 2/ proti výpisu

z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v k.ú. L.. O trovách konania rozhodol

krajský súd tak, že žalobcom 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal.

2

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že správne orgány postupovali

v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon“), ich rozhodnutia a závery v nich

ustálené zodpovedali zásadám logického myslenia a s námietkami sa logicky a vecne správne

vysporiadali.

Podľa krajského súdu námietky žalobcov, že správny orgán v konaní nepostupoval

podľa § 3 SP, lebo nechránil ich práva a záujmy, keďže pozemok kúpili v roku 2008

na podnikateľské účely, no tvar nového pozemku im na tento účel už nevyhovuje, nebolo

možné považovať za relevantné. Súd poukázal na účel zákona a tiež na § 6 ods. 4 zákona

a na skutočnosť, že žalobcovia sa stali vlastníkmi pozemku podliehajúcemu pozemkovým

úpravám až v priebehu konania o ROEP. Dodal tiež, že zo spisu nevyplynulo, v akom odbore

podnikajú a ani skutočnosť, že pozemok parc. č. X. kúpili na podnikateľské účely.

K námietke žalobcov o zmenšení výmery a znížení hodnoty pozemku súd uviedol,

že správne orgány postupovali v súlade s § 11 ods. 4, 5 zákona, v rozhodnutiach jasne

a zrozumiteľne vysvetlili dôvody krátenia výmery a predovšetkým neprekročili 10%-nú

hranicu krátenia oproti výmere uvedenej na LV. Krajský súd navyše dodal, že kúpou

nadobudnutý pozemok na LV č. X. o výmere 4 907m² bol evidovaný v registri E operátu

katastra nehnuteľností, ktorý do 1.9.2009 nemal povahu záväzných údajov katastra (túto mali

len nehnuteľnosti vedené v registri C). K tvrdenej nižšej hodnote pozemku krajský súd

zhodne s názorom správnych orgánov konštatoval, že sa nemožno odvolávať na kúpnu cenu

pozemku vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, ktorú kupujúci (žalobcovia 1/ a 2/) akceptovali,

pretože v pozemkových úpravách musia príslušné orgány postupovať podľa kritérií zákona

(§ 9 ods. 3 zákona).

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie žiadajúc napadnutý rozsudok

zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť. Opätovne namietali, že nový pozemok pridelený

v rámci ROEP nebol primeraný pôvodnému pozemku a nemožno hovoriť o nejakej výhode,

ktorú mali úpravami získať. Vyjadrili názor, že celé konanie ROEP bolo zrealizované iba

v prospech spoločnosti Nitra Invest a jednoznačne v neprospech ostatných vlastníkov

3

nehnuteľností. Pridelená parcela je pre ich podnikateľské zámery absolútne nevyužiteľná,

pretože jej šírka je len 12,31m, hoci šírka ich pôvodnej kúpenej parcely bola 25,2m. Namietali

porušenie § 3 ods. 1 SP správnymi orgánmi, ktoré sú povinné chrániť záujmy a práva

fyzických osôb. Vyjadrili názor, že pozemkové úpravy neboli vykonané vo verejnom záujme,

ale na základe súkromných obchodných záujmov uvedenej spoločnosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti

a dôvody ako tie, s ktorými sa už správne orgány ako aj krajský súd vysporiadali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov

nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. novembra 2012 po tom, čo deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

žalovaného, vyplýva, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Nitre č. 2004/00235-

I zo dňa 3.3.2004 boli podľa § 8 ods. 1 zákona nariadené pozemkové úpravy v k.ú. L. a to

z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona.

Žalobcovia 1/ a 2/ vstúpili do konania o pozemkových úpravách ako podieloví

spoluvlastníci pozemku p. č. X., vo výmere 4 908m², každý v podiele ½, druh orná pôda,

s určenou hodnotu 1 371,24€. Tento pozemok žalobcovia nadobudli na základe kúpnej

zmluvy od pôvodnej vlastníčky v roku 2008, teda po zahájení PPÚ.

Žalobcom bol podľa rozdeľovacieho plánu a výpisu z registra nového stavu navrhnutý

pozemok p. č. X. o výmere 4 686m², s hodnotou 1 306,18€. Rozdiely vo výmere a hodnote

pôvodného a nového pozemku boli v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 4 a 5 zákona

a platnými zásadami na umiestnenie nových pozemkov.

Následne Krajský pozemkový úrad v Nitre svojim rozhodnutím č. 2010/86/MM

zo dňa 12.3.2010 vyhovel námietke žalobcov a PPÚ opravil tak, že žalobcom vytvoril nový

4

pozemok, sčasti umiestnený na pôvodnom pozemku, označený ako parc. č. X. vo výmere

4 687m², v hodnote 1 306,18€. Toto rozhodnutie žalobcovia nenapadli námietkami.

Z dôvodu podania námietok inými vlastníkmi dotknutých pozemkov bol rozdeľovací

plán opätovne prepracovaný, nové výpisy boli zaslané všetkým dotknutým vlastníkom, teda aj

žalobcom 1/ a 2/. V novom výpise mali žalobcovia nesprávne uvedený pozemok s parc. č. X.,

o výmere 4 687m², hoci v spise boli doložené podklady pre pozemok s parc. č. X..

Preto Krajský pozemkový úrad v Nitre v svojom rozhodnutí č. 2011/014/MM zo dňa

18.3.2011 vydanom podľa § 13 ods. 4 zákona vyslovil, že námietkam žalobcov 1/ a 2/

vyhovuje a PPÚ opravuje tak, že žalobcom ruší umiestnenie na pozemku p. č. X. a určuje im

umiestnenie na pozemku p. č. X. každému v spoluvlastníckom podiele ½. V odôvodnení

uviedol, že tento pozemok bol určený v súlade so zákonom a platnými zásadami na

umiestnenie nových pozemkov.

Žalovaný na odvolanie žalobcov svojim rozhodnutím zo dňa 28.4.2011 č. 2235/2011-

430 potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 2011/014/MM zo dňa

18.3.2011 o vyhovení námietke žalobcov 1/ a 2/ proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu

pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ“) v k.ú. L., ktorou žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili svoj

nesúhlas s umiestnením nového pozemku a so znížením výmery pozemku o 222m². Dôvodil

tým, že vychádzajúc z platných zásad pre umiestnenie nových pozemkov každý vlastník

prispieva maximálne 4,9% z výmery vlastníctva na spoločné zariadenia a opatrenia; rozdiel

vo výmerách pôvodného a nového pozemku žalobcov 1/ a 2/ je -4,48% a rozdiel v hodnote je

-4,70%, čo nepresahuje stanovené kritérium. Hodnota pozemkov je pritom určená podľa

hodnotovej mapy podľa vyhlášky MP SR č. o určení hodnoty pozemkov

a porastov na nich na účely pozemkových úprav a neriadi sa trhovými cenami. Poukázal na

ustanovenia § 11 ods. 4, 5 a § 12 ods. 4, 8 zákona, ktoré boli pri pozemkových úpravách

dodržané.

Žalobcovia sa na krajskom súde domáhali preskúmania tohto rozhodnutia žalovaného

na základe žaloby zo dňa 22.6.2011, odôvodnenej v podstate zhodne ako odvolanie proti

rozsudku krajského súdu, teda tým, že pridelený pozemok nezodpovedal ich pôvodnému

pozemku, má šírku len 12,31m, oproti pôvodným 25,2m, teda pre ich podnikateľské účely je

5

absolútne nevyužiteľný a celé pozemkové úpravy boli vykonané v prospech spoločnosti Nitra

Invest na úkor ostatných vlastníkov.

Podľa § 1 zákona obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie

pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a

lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a

podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability,

funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (ods. 1).

Pozemkové úpravy zahŕňajú

a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných

vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie

alebo iné úpravy pozemkov),

b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým

usporiadaním právnych pomerov (ods. 2).

V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona pozemkové úpravy sa vykonávajú ak je to

potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich

výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 11 zákona za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom

pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa

na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom

obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa

§ 12 ods. 7 (ods. 1).

Vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych

podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). Obvodný pozemkový úrad

pri výbere nových pozemkov prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých

účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov.

Prihliada sa najmä na

a) prírodné podmienky,

b) vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných

podnikov a hospodárskych subjektov,

6

c) pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav,

d) vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov,

e) záujmy ochrany životného prostredia,

f) územnoplánovaciu dokumentáciu (ods. 2).

Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a

hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody

získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia

protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného

usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie

hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu (ods. 3).

Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a

nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane

pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným

súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových

pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. 4).

Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a

nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane

pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným

súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových

pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch (ods. 5).

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby

o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody žaloby neboli relevantné, bolo

potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného potvrdil, keď vzhľadom

na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup žalovaného

7

ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe

krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné

s poukazom na veta prvá v spojení s . Odvolací súd konštatuje,

že dôvody odvolania žalobcu sa neodlišovali od dôvodov podanej žaloby, s ktorými sa súd

prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú

vecne správne.

Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcov, že nový pridelený pozemok nie je

primeraný pôvodnému pozemku (vzhľadom na jeho tvar, šírku) a na účel, na ktorý ho kúpili,

je nevyužiteľný, poukazuje na ustanovenia § 11 zákona, ktoré pri pridelení nového pozemku

jednoznačne dodržané boli. Správne orgány v rámci konania o ROEP musia pri prideľovaní

nových pozemkov dbať na maximálny možný rozdiel v hodnote a výmere nového pozemku

v porovnaní so starým, ktorý bol stanovený na hranici 10%. Rozdiel v hodnote a vo výmere

pozemku v neprospech žalobcov 1/ a 2/ jednoznačne neprekročil zákonnú hranicu. Treba

pritom zdôrazniť, že pri určovaní ceny pozemkov sa nevychádzalo z ich trhovej hodnoty;

určené boli podľa hodnotovej mapy - podľa vyhlášky MP SR č. o určení

hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Preto na argumentáciu

žalobcov o podstatne nižšej cene pozemkov v porovnaní s ich reálnou trhovou hodnotou

a s kúpnou cenou, ktorú za pôvodný pozemok vyplatili, nebolo možné prihliadnuť.

Zákon neukladá príslušným orgánom zohľadňovať pri prideľovaní náhradných

pozemkov tvar pôvodných pozemkov. V zmysle zákona je treba prideliť za pôvodný pozemok

taký pozemok, ktorý je druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom

primeraný pôvodnému pozemku, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými

úpravami. Nový pozemok parc. č. X. spĺňa tieto atribúty, je sčasti umiestnený na pôvodnom

pozemku, ide o ornú pôdu a rozdiel oproti pôvodnému pozemku vo výmere činil -4,48% a v

hodnote pozemku -4,70%.

Správne orgány nemohli prihliadať na podnikateľské úmysly žalobcov 1/ a 2/, ktoré

mali s pôvodným pozemkom – jednak PPÚ začal cca 4 roky pred ich nadobudnutím

8

dotknutého pozemku a jednak zo spisu ani z celého konania nevyplýva, že by žalobcovia

preukázali (inak ako len svojim tvrdením), že svoje podnikateľské zámery začali

uskutočňovať a že do nich bolo v dôsledku pozemkových úprav zasiahnuté. Treba dodať,

že žalobcovia 1/ a 2/ nedôvodili svojimi podnikateľskými zámermi v konaní o ROEP

od počiatku (v rokoch 2009 a 2010 vo svojich námietkach namietali len zníženie výmery

navrhovaného nového pozemku...). Odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní

preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k zásahu do práv, povinností či právom chránených

záujmov žalobcov 1/ a 2/ a správne orgány postupovali v intenciách vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z v spojení

s , keď žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo neboli

v tomto konaní úspešní. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. novembra 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová