Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/19/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. J. S., CSc., bytom P., 2/ G. S.,

bytom M., 3/ Ing. E. K., bytom K., 4/ A. V., bytom M., 5/ JUDr. R. J., bytom H., proti

odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. č. 5, Spišská

Nová Ves, za účasti: 1/ Horská služba na Slovensku, Dom Horskej služby Tále, Brezno,

právne zastúpená Mgr. S. G., 2/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Spišská

Nová Ves, Štefánikovo nám. č. 5, Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

odporcu č. sp. A/2009/00065-2 MK, R 23/1991-39 zo dňa 8.6.2009, o odvolaní

navrhovateľov 1/ až 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -50

zo dňa 8.11.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -50 zo dňa 8.11.2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/ až 5/ a účastníkom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia potvrdil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie č. sp. A/2009/00065-2

2

MK, R 23/1991-39 zo dňa 8.6.2011, ktorým odporca podľa ustanovení

Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len

„zákon“) rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľov k pozemkom v k.ú. S. T. KN p. č. X.,

X., X. tak, že navrhovatelia síce spĺňajú podmienky priznania vlastníckeho práva podľa § 6

ods. 1 písm. p/ a ods. 2 zákona, avšak vlastnícke právo im nemožno priznať pre existenciu

prekážky vydania nehnuteľností v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona. O trovách konania

rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľom ani ostatným účastníkom ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k zhodnému záveru ako správny orgán

a to, že pre priznanie vlastníckeho práva neboli splnené podmienky z dôvodu existencie

prekážky vydania nehnuteľností uvedenej v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona – teda že pozemok

bol po prechode do vlastníctva štátu zastavaný a stavba bráni poľnohospodárskemu využitiu

pozemku. Podľa krajského súdu skutočnosť, že predmetné stavby sú stavbami v zmysle § 43

stavebného zákona, nepochybne vyplýva aj zo znaleckého posudku. Krajský súd konštatoval,

že k legalizácii stavieb došlo v roku 2005 na základe rozhodnutí Obecného úradu v S. T.

o určení súpisných čísel pre garáž a dielňu stojacich na predmetných pozemkoch. Podľa

krajského súdu keďže tieto rozhodnutia o súpisných číslach neboli zrušené a správne orgány

aj súd sú nimi viazané, treba vychádzať z toho, že stavby splnili podmienky pre ich dodatočnú

legalizáciu v súlade s platnou právnou úpravou.

Krajský súd k námietke navrhovateľov, že nevydaním dotknutých zastavaných

pozemkov nemajú umožnený prístup na ďalšie svoje pozemky v reštitučnom konaní už

vydané, uviedol, že ako z vyjadrenia odporcu tak aj z geometrického plánu vyplynulo,

že prístup na tieto pozemky je možný okrem parciel CKN č. X., X., X. aj cez parc. CKN č. X.,

ktorá je miestnou komunikáciou.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia odvolanie žiadajúc jeho zmenu a zrušenie

preskúmavaného rozhodnutia odporcu. Zotrvali na svojich námietkach o tom, že dielňa

a garáž nie sú stavbami v zmysle § 43 stavebného zákona a navyše sú priamo v ochrannom

pásme lesa. Nesúhlasili so záverom krajského súdu, ktorý sa stotožnil s tvrdením odporcu,

že je možný iný prístup k ich už skôr vydaným pozemkom. Tvrdili, že terén je v danej oblasti

veľmi členitý, s veľkým výškovým prevýšením a na pozemky sa treba dostať lesnou alebo

poľnohospodárskou technikou a to po pôvodnej historickej poľnej ceste, dnes vedenej ako

3

parc. č. X., na ktorej sú nepovolené stavby. Prístup z verejnej cesty p. č. X. a z p. č. X. nie je

možný.

Navrhovatelia nesúhlasili ani s konštatovaním krajského súdu o dodatočnej legalizácii

stavieb garáže a dielne, ktorá mala byť uskutočnená cestou vydania súpisných čísel Obecným

úradom S. T.. V konaní neboli predložené žiadne doklady (stavebné povolanie či kolaudačné

rozhodnutie), ktoré by svedčili o tom, že ide o riadne povolené stavby. V rozhodnutí

o súpisných číslach bolo len konštatované, že stavby boli postavené v roku 1968. Poukázali

tiež na to, že snaha o legalizáciu týchto stavieb prišla až v roku 2005, dlho po tom, čo

nadobudol účinnosť a takáto účelová legalizácia čiernych stavieb

podľa názoru navrhovateľov nemôže mať oporu v zákonoch.

Navrhovatelia tiež žiadali, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia Obecného úradu

v S. T. č. 257/2005 zo dňa 3.5.2005 o pridelení súpisných čísiel predmetnej garáži a dielni

a tiež, aby bolo nariadené odstránenie týchto čiernych stavieb.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že po pridelení súpisných čísiel

sporným stavbám musel vychádzať z toho, že tieto boli dodatočne legalizované. K žiadosti

navrhovateľov o odstránenie čiernych stavieb poukázal na to, že v reštitučnom konaní to nie

je možné a nepatrí to ani do jeho kompetencie.

Ostatní účastníci sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (,

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja

ods. 2 a jednomyseľne ( zákona č. X.004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie

nebolo dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. novembra 2012 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

4

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu,

vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/ a A. J. (ich sestra, ktorá počas súdneho konania zomrela a na

jej miesto nastúpili jej právni nástupcovia – navrhovatelia 3/ až 5/) si podaním zo dňa

29.9.1992 uplatnili u právneho predchodcu odporcu nárok na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam v k.ú. S. T., ktoré z ich rodičov prešli na štát a to z dôvodov podľa § 6 ods.

1 písm. p/ a ods. 2 zákona.

Skoršími rozhodnutiami odporcu boli navrhovateľom vydané žiadané pozemky

vyvlastnené ich právnym predchodcom. Nebol vydaný pozemok, na ktorom stojí chata

Horskej služby p. č. X., čo navrhovatelia nenamietali.

Spornými ostali pozemky vedené v KN ako p. č. X., X., X., ktoré boli najprv

rozhodnutím odporcu č. sp. A/2008/00141-2 MK, R 23/1991-38 MK, zo dňa 21.1.2008,

navrhovateľom 1/ až 5/ vydané, no v konaní o opravnom prostriedku Horskej služby

na Slovensku bolo uvedené rozhodnutie odporcu v tejto časti rozsudkom krajského súdu

č. k. -38 zo dňa 11.6.2008 zrušené a vrátené odporcovi na nové konanie a to

za účelom zistenia, či dielňa a garáž sú stavbami podľa § 43 stavebného zákona, či ide

o čierne stavby legalizované až v roku 2005 a či sú prekážkou pre vydanie nehnuteľností

v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona.

Odporca v preskúmavanom rozhodnutí vyslovil, že navrhovatelia 1/, 2/ a A. J. síce

spĺňajú podmienky priznania vlastníckeho práva podľa § 6 ods. 1 písm. p/ a ods. 2 zákona,

avšak vlastnícke právo im nemožno priznať pre existenciu prekážky vydania nehnuteľností

v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona. Náhradu za nevydané pozemky mal poskytnúť SPF,

každému z oprávnených osôb v 1/3. Odporca konštatoval, že sporná garáž a dielňa sú

stavbami v zmysle § 43 stavebného zákona a to s poukazom na znalecký posudok znalca

z odboru stavebníctva Ing. H.. Dôvodil, že keďže ide o stavby, ktoré bránia lesnému alebo

poľnohospodárskemu využitiu pozemkov, nebolo možné ich vrátenie oprávneným osobám.

Pozemok s parc. č. X. je vedený ako zastavaná plocha a je príjazdovou komunikáciou do

garáže na parc. č. X. ako aj do garáže v budove chaty a umožňuje tiež prístup k dielni stojacej

na parc. č. X..

5

Účelom zákona bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým

došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989,

dosiahnutie zlepšenia starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných

vlastníckych vzťahov k pôde a úprava vlastníckych vzťahov k pôde v súlade so záujmami

hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného

prostredia.

V zmysle § 6 ods. 1 písm. p/ zákona sa oprávneným osobám vydajú nehnuteľnosti,

ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností

bez právneho dôvodu.

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie

poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým

vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných

predpisov, treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa

osobitných predpisov. Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený

v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa

§ 12, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1 (ods. 2).

Podľa § 11 ods. 1 zákona pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že:

a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného

užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8,

b) na pozemku sa nachádza cintorín,

c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo

tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa

vyskytujúcich stolových minerálnych vôd,

d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej

osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo

lesnému využitiu pozemku,

e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum

zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum alebo

6

pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov

lesných drevín,

f) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia,

g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť,

h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo

schválené.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej

len „stavebný zákon“) stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami

zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje

úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o potvrdení rozhodnutia

odporcu č. sp. A/2009/00065-2 MK, R 23/1991-39 zo dňa 8.6.2009, preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd

vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov a z takto vymedzeného rozsahu

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami účastníkov konania a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody opravného prostriedku neboli

relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil,

keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup

odporcu ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne.

V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia

krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 246c

ods. 1 veta prvá v spojení s a . Odvolací súd konštatuje,

že dôvody odvolania sa neodlišovali od dôvodov podaného opravného prostriedku

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu, s ktorými dôvodmi sa súd prvého stupňa

v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odôvodnením krajského súdu,

že keďže v predmetnej garáži a dielni ide o stavby v zmysle § 43 stavebného zákona, nebolo

možné vydať žiadané pozemky s parc. č. X., X., X., nakoľko tieto boli zastavané a uvedené

stavby bránia využitiu pozemkov.

Zo znaleckého posudku vypracovaného na žiadosť odporcu znalcom Ing. Hanulom

vyplýva, že garáž a dielňa sú stavbami v zmysle § 43 stavebného zákona. Námietky

navrhovateľov 1/ až 5/ spochybňujúce správnosť tohto záveru znalca odvolací súd nepovažuje

za relevantné. Treba poukázať, že tieto stavby boli postavené už v roku 1968, preto

nepodliehajú režimu stavebného zákona z roku 1976 (stavebné povolenie, ohlásenie,

dodatočné povolenie...) a preto ani nebolo možné predložiť v konaní tieto doklady (neboli

vydané). Pokiaľ ide o súpisné čísla pridelené až v roku 2005, odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, že v čase postavenia sporných stavieb nemali všetky stavby popisné (teraz

súpisné) číslo v zmysle vyhl. č. ; napr. tzv. vedľajšie stavby sa neoznačovali

samostatným číslom, ale patrili k popisnému číslu hlavnej stavby. Aj v rozhodnutí Obecného

úradu v S. T. o pridelení súpisných čísiel bolo konštatované len to, že stavby boli postavené

v roku 1968. Pridelenie súpisných čísel nie je legalizáciou stavby – tou môže byť podľa teraz

platných právnych predpisov len dodatočné stavebné povolenie. Nemožno preto súhlasiť

s názorom navrhovateľov, že predmetné stavby boli postavené ako stavby čierne

a legalizované boli až vydaním súpisného čísla v roku 2005, teda po nadobudnutí účinnosti

zákona.

Odvolací súd zastáva taký názor, že pokiaľ došlo po prechode vlastníctva

k nehnuteľnosti z fyzických osôb na štát v rozhodnom čase ku postaveniu stavieb na odňatom

či vyvlastnenom pozemku a tieto stavby bránia lesnému alebo poľnohospodárskemu využitiu

zastavaných pozemkov, je tu daná zákonná prekážka pre vydanie takéhoto pozemku.

Nemožno pritom spravodlivo požadovať od súčasného vlastníka stavieb preukázanie ich

8

legálnosti prostredníctvom dokumentácie v zmysle stavebného zákona, keď tieto stavby

nepodliehali jeho režimu, nakoľko boli postavené pred jeho účinnosťou, ešte v roku 1968.

K navrhovateľmi žiadanému nariadeniu odstrániť „nelegálne“ stavby ako aj

preskúmať rozhodnutie o pridelení súpisných čísel odvolací súd poukazuje na to,

že predmetom tohto konania podľa tretej hlavy piatej časti je preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu o reštitučnom nároku navrhovateľov podľa zákona; požadované nepatrí

do právomoci súdu v preskúmavacom konaní a preskúmať možno rozhodnutie správneho

orgánu len na základe samostatného podania (žaloby či opravného prostriedku) oprávnenej

osoby, prípadne na základe žaloby prokurátora za splnenia zákonných podmienok (§ 244

a nasl. ).

K námietke navrhovateľov o nemožnosti prístupu k vydaným pozemkom parc. č. X.

a X. odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že pri skúmaní, či sporné pozemky

parc. č. X., X., X. možno oprávneným osobám vydať, sa odporca musel riadiť zákonom a to

konkrétne ustanovením § 11 zákona. Keďže sporné pozemky boli zastavané a nemožno pre ne

využívať pozemky, na ktorých stavby stoja, odporca došiel správne k záveru o existencii

zákonnej prekážky vydania nehnuteľností v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona. Zákon však

neumožňuje zohľadňovať napr. existenciu historickej poľnej či lesnej cesty, ktorá vraj viedla

cez zastavané pozemky. Navyše z geometrického plánu ako aj z kópie katastrálnej mapy

vyplýva, že pozemky okolo už vydaných pozemkov parc. č. X. a X. sú tiež zastavané a teda

k nim logicky musí existovať aj iný prístup ako len cez zastavanú historickú poľnú cestu. Je to

zrejmé aj z rozhodnutia odporcu zo dňa 16.11.2001, ktorým boli vydané okolité pozemky

navrhovateľom s tým, že odporca zriadil pre vlastníkov pozemkov zastavaných chatami (teda

navrhovateľom nevydaných) právo prechodu. Záver, že prístup na pozemky parc. č. X. a X. je

možný aj cez ďalšie navrhovateľom už navrátené pozemky, prípadne cez miestnu

komunikáciu, vyplýva aj z opakovaných vyjadrení odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z v spojení

s a , keď navrhovateľom 1/ až 5/ nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania pre ich neúspech, účastníkovi Horská služba na Slovensku preto,

9

že si trovy neuplatnil a účastníkovi SPF preto, že v odvolacom konaní mu žiadne trovy

nevznikli. Odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. novembra 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD. v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová