Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/72/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V., a. s. so sídlom P., L.,

IČO: X., právne zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom Z., K. proti žalovanému

JUDr. J. H., správcovi konkurznej podstaty úpadcu R. K. s.r.o., so sídlom J., K., IČO: X.,

právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. A. V., s.r.o. so sídlom B., B., IČO: X.,

o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach, č.k. -107 z 19. septembra 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. -107 z 19. septembra 2011

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. Žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 427,36 eur na účet jeho právneho

zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd

vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu R. K. s.r.o., so sídlom J., K., IČO: X. (ďalej len

„úpadca“) nehnuteľnosti žalobcu špecifikované v petite žaloby, ktoré žalovaný správca

konkurznej podstaty dňa 1. júla 2009 zapísal do súpisu majetku patriaceho do konkurznej

podstaty úpadcu. Uvedenú skutočnosť oznámil žalobcovi Krajský súd v Košiciach listom

z 12. októbra 2009, v ktorom zároveň žalobcovi uložil, aby v lehote do 30 dní od jeho

doručenia podal na Krajský súd v Košiciach žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty

2

úpadcu. Na základe uvedeného žalobca dňa 20. novembra 2009 podal na krajskom súde

vylučovaciu žalobu podľa ust. o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „ZKV“).

Žalovaný správca zaradenie predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej

podstaty úpadcu odôvodnil neplatnosťou kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, uzavretej

dňa 14. septembra 1998 medzi žalobcom ako kupujúcim a úpadcom ako predávajúcim, a to

z dôvodu, že nehnuteľnosti žalobca nadobudol od úpadcu, ktorý si na prevod nevyžiadal

súhlas Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“) v zmysle

ustanovenia o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „).

Predmetné nehnuteľnosti úpadca ako kupujúci nadobudol od predávajúceho FNM SR

na základe zmluvy o predaji podniku č. 427/1993 z 29. decembra 1993, uzavretej podľa

, pričom úpadca nedodržal platobné podmienky dohodnuté v čl. IV

zmluvy a predávajúcemu nezaplatil v celom rozsahu dohodnutú kúpnu cenu. Prihláškou zo

16. októbra 2003 si FNM SR prihlásil do konkurzného konania vedeného na úpadcu na

Krajskom súde v Košiciach. pod sp.zn. pohľadávku z titulu nezaplatenej kúpnej

ceny v sume 5 155 078 Sk.

Krajský súd poukázal na ust. , podľa ktorého do

splatenia kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností

je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu, alebo jeho

vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možný len po

predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku

nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku

alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech

tretích osôb sú neplatné. Napriek uvedenému zákonnému ustanoveniu úpadca kúpnou

zmluvou zo 14. septembra 1998 predmetné nehnuteľnosti previedol na žalobcu. Krajský súd

nepovažoval za relevantnú námietku žalobcu, že ak by úkon nebol perfektný, tak Správa

katastra K. by prevod neuskutočnila, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že v zmysle ust.

správy majú obmedzenú právomoc pri skúmaní platnosti

zmluvy predloženej spolu s návrhom na vklad a preto neskúmali, či predávajúci zaplatil

kúpnu cenu a či FNM SR dal na prevod nehnuteľností súhlas.

3

Podľa názoru krajského súdu tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti nadobudol kúpnou

zmluvou, môže zodpovedať skutočnosti, avšak nikto nemôže nadobudnúť majetok od

nevlastníka, pretože nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Úpadca nemohol

previesť majetok na žalobcu, pretože takýto úkon je podľa zákona, ako aj podľa samotnej

zmluvy o predaji podniku (čl. VI bod 1a) neplatný.

Námietku žalobcu, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol

vydržaním, krajský súd nepovažoval za dôvodnú, keďže spoločnosť žalobcu mala vedomosť

o tom, že úpadca porušil zmluvné, ako aj zákonné povinnosti. Držba a užívanie predmetných

nehnuteľností preto neboli dobromyseľné a žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo

vydržaním. Žalobca nesplnil ani zákonom stanovenú 10 ročnú lehotu dobromyseľného

užívania nehnuteľností (ust. ), keďže advokátska kancelária

zastupujúca obchodnú spoločnosť T. I. L., N. C. (ďalej len „T.“) pri súdnom a mimosúdnom

vymáhaní pohľadávok v jej vlastníctve (T. je hmotnoprávnym a procesnoprávnym nástupcom

konkurzného veriteľa FNM SR) listom z 11. septembra 2008 oznámila konateľovi žalobcu, že

zmluva o prevode nehnuteľností nie je platná. S poukazom na uvedené krajský súd uzavrel, že

žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ani vydržaním

a vylučovaciu žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. . Úspešným účastníkom

v konaní bol žalovaný, preto mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia, vrátane cestovného a náhrady za stratu času, v celkovej sume 427,36 eur podľa

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca zákonom v stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom uviedol, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, pretože napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Krajský súd tiež neúplne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec tiež nesprávne právne posúdil.

Na odôvodnenie uviedol, že právny vzťah medzi FNM SR a žalovaným sa posudzuje

podľa ustanovení , keďže FNM SR uzavrel s úpadcom zmluvu

o predaji podniku podľa ust. a nasl. a na základe tejto zmluvy

4

došlo k prevodu sporných nehnuteľností. V zmysle ust. platí, že

ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto

neplatnosti dovolávať iba tento účastník. Výkladom ustanovenia

je možné dospieť k záveru, že neplatnosť úkonov o prevode majetku patriaceho FNM SR pred

splatením celej kúpnej ceny a bez predchádzajúceho súhlasu FNM SR, je stanovená iba na

ochranu F. ako predávajúceho. Z tohto dôvodu sa preto správca konkurznej podstaty a ani

žiaden z konkurzných veriteľov nemôže dovolávať neplatnosti právneho úkonu. Sporné

nehnuteľnosti správca nemohol zaradiť do súpisu konkurznej podstaty, keďže ochrana de iure

svedčí iba účastníkovi zmluvného vzťahu – predávajúcemu FNM SR, ktorý sa doposiaľ

nedomohol neplatnosti tohto právneho úkonu. Jeho právo sa premlčalo a preto sa účinne už

nebude môcť ani domáhať neplatnosti tohto právneho úkonu. Navyše, FNM SR si svoju

pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu

vyplýva, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom jeho právne postavenie ako

vlastníka predmetných nehnuteľností, nie je možné v súčasnosti zmeniť tým, že žalovaný

nehnuteľnosti zaradil do súpisu konkurznej podstaty. Toto právo by bolo dôvodné iba za

predpokladu, ak by sa účastník záväzkového vzťahu (FNM SR) dovolal neplatnosti právneho

úkonu, k čomu však nedošlo. Právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho

práva medzi žalobcom a úpadcom k sporným nehnuteľnostiam, je preto platným právnym

úkonom. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou

zmluvou v dobrej viere a za nehnuteľnosti zaplatil aj dohodnutú kúpnu cenu. K tejto

argumentácii žalobcu krajský súd nezaujal nijaké stanovisko a neozrejmil tiež, z akých

dôvodov sa žalobca nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností vydržaním.

Ďalej žalobca poukázal na to, že s úpadcom uzavrel dňa 14. septembra 1998 zmluvu

o prevode nehnuteľností, pričom objektívne nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti ani

nemohol vedieť, že zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by mohla byť

neplatná z dôvodu, ktorý ustálil krajský súd. Úpadca ho naviac v zmluve o prevode

nehnuteľností ubezpečil, že v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mu nebráni

žiadna skutočnosť. Žalobca bol minimálne počas doby 10 rokov dobromyseľný v tom, že mu

predmetné nehnuteľnosti patria ako vlastníkovi. Počas tejto doby nenastala žiadna právna

skutočnosť, ktorá by mala alebo aspoň mohla mať za následok narušenie dobrej viery, resp.

pretrhnutie plynutia vydržacej doby na strane žalobcu. Žalovaný zapísal do konkurznej

5

podstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti, pričom týmto úkonom žalovaného nemohlo dôjsť

k pretrhnutiu plynutia lehoty na vydržanie pre žalobcu, keďže žalovaný tak učinil v čase

prevyšujúcom 10-ročnú lehotu. Okrem toho žalobca sa dozvedel o skutočnosti, že žalovaný

zapísal nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty až po doručení oznámenia Krajského

súdu v Košiciach. č.k. -160 z 12. októbra 2009, ktoré mu bolo doručené dňa 23.

októbra 2009. Právnou skutočnosťou, ktorá by pretrhla plynutie lehoty na vydržanie pre

žalobcu nemohlo byť ani podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu dňa 12.

septembra 2008 spoločnosťou T. na Okresnom súde Košice pod sp.zn. ,

pretože žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel až 5. novembra 2008, kedy mu súdom bola

doručená žaloba a bol vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril, avšak následne toto konanie bolo

zastavené súdom z dôvodu späťvzatia žaloby.

Žalobca poukázal na to, že pre posúdenie otázky oprávnenosti, resp. neoprávnenosti

držby je rozhodujúca skutočnosť, či sa osoba, ktorá určité právo vydržiava, dozvedela

o skutočnosti, ktorá má vplyv na posúdenie otázky oprávnenosti, resp. neoprávnenosti držby.

Skutočnosť, že tretia osoba podala žalobu na súd ešte sama o sebe nemôže mať vplyv na

oprávnenosť držby žalobcu. Nesúhlasil ani s názorom krajského súdu, že takou skutočnosťou

bol list právneho zástupcu T. (advokátska kancelária S. & P. s.r.o.), datovaný dňa 11.

septembra 2008, pretože tento záver súdu nie je možné verifikovať vykonaným dokazovaním.

Žalobca namietal doručenie predmetného listu v rámci 10-ročnej lehoty pre vydržanie

a žiadal, aby bol žalovaným produkovaný v konaní dôkaz smerujúci k verifikácii dátumu

doručenia listu z 11. septembra 2008 žalobcovi. Krajský súd dôkaz navrhnutý žalobcom

nevykonal a dokonca k nemu nezaujal nijaké stanovisko ani v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Naopak, súd bez doplnenia dokazovania mal preukázané (nie je zrejmé na základe

akého dôkazu), že list z 11. septembra 2008 sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu dňa 11.

septembra 2008, čo on rozhodne popiera. Poukázal na to, že oznámenie skutočností, ktoré

majú vplyv na spochybnenie oprávnenosti držby veci je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť

adresovaný účastníkovi, ktorý je držiteľom veci. Len uplatnenie žaloby na súde alebo len

samotné podanie listu na poštovú prepravu, samo o sebe nepostačuje na spochybnenie

oprávnenosti držby, pretože ak sa oprávnený držiteľ nedozvie o skutočnostiach, ktoré

spochybňujú oprávnenosť jej držby, je splnená podmienka uvedená v ust. § 130 ods. 1

a to že „so zreteľom na všetky okolnosti“ je dobromyseľný v tom, že

6

mu vec patrí – preto je držiteľom oprávneným. Ak je niekto oprávneným držiteľom po dobu

10-tich rokov, podľa ust. sa ex lege stáva vlastníkom

nehnuteľnej veci. Namietal tiež, že za prevod nehnuteľností riadne zaplatil úpadcovi kúpnu

cenu. Podľa jeho názoru v prípade, ak došlo k vzájomnému plneniu oboch zmluvných strán na

základe zmluvy, t.j. došlo k prevodu vlastníckeho práva a k zaplateniu kúpnej ceny, a napriek

tomu je zmluva neplatná, nie je možné zahrnúť nehnuteľnosti do konkurznej podstaty bez

toho, aby súčasne nevznikol žalovanému záväzok vrátiť žalobcovi kúpnu cenu za prevod

nehnuteľností, keďže plnenie oboch zmluvných strán (účastníkov konania) je vzájomne

podmienené. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu,

malo by to nepriaznivý dôsledok pre žalobcu, ktorý by sa ocitol v zjavnej nevýhode a tým aj

v neprípustnej nerovnováhe, pretože žalobca by nemal nehnuteľnosti a ani kúpnu cenu, ktorú

za ne zaplatil, pričom pohľadávku na vrátenie kúpnej ceny by si už nemohol prihlásiť ani do

konkurzného konania.

Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa ust. ,

prejednal vec v medziach odvolania podľa ust. , bez nariadenia pojednávania

podľa ust. a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na jeho

zrušenie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do

súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami, alebo s poznámkou

o iných dôvodoch, ktoré spochybnili zaradenie vecí do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote

určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že

žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (ods. 2

vyššie citovaného ustanovenia).

Predmetom tohto konania je vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty,

podrobne špecifikovaných v petite vylučovacej žaloby, podanej žalobcom v zákonom

stanovenej lehote na Krajskom súde v Košiciach podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV. Žalobca sa cíti

byť vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré žalovaný, ako správca konkurznej podstaty

7

úpadcu, zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu (ust. § 19 ods. 1 ZKV). Vykonanie

súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu je jednou zo základných povinností

správcu konkurznej podstaty, ktorý je povinný zaradiť do súpisu konkurznej podstaty každú

vec, pohľadávku, alebo právo majúce majetkovú hodnotu, o ktorých sa domnieva, že patria

alebo môžu patriť do konkurznej podstaty, aj keď existuje pochybnosť, či do konkurznej

podstaty skutočne patria. Tretia osoba, ktorá namieta, že vec nemala byť zaradená do súpisu

konkurznej podstaty, je podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV oprávnená podať vylučovaciu žalobu proti

správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Zapísané veci, pohľadávky, prípadne ďalšie práva,

o ktorých sú pochybnosti, či skutočne patria do konkurznej podstaty, môžu byť zo súpisu

konkurznej podstaty vylúčené (pokiaľ ich zo súpisu podstaty dobrovoľne nevylúčil správca

konkurznej podstaty) len na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené

vylučovacej žalobe.

Nárok na vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty uplatňuje tzv. vylučovateľ, t.j.

tretia osoba, do práv ktorej sa zasiahlo tým, že správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu

konkurznej podstaty vec, ku ktorej si vylučovateľ uplatňuje právo. Najčastejšie sa

vylučovacie žaloby opierajú práve o vlastnícke právo. Vo výroku rozsudku, ktorým súd

rozhodol o vylučovacej žalobe, nerieši súd vlastnícke právo k veci, avšak touto otázkou sa

zaoberá spravidla v odôvodnení svojho rozsudku, ako s otázkou prejudiciálnou.

V posudzovanej veci sa žalobca cíti byť vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia

zo súpisu konkurznej podstaty sa domáha predmetnou vylučovacou žalobou. Žalobca tvrdí, že

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe písomnej kúpnej

zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorú ako kupujúci uzavrel dňa 14. septembra 1998

s predávajúcim R. K. s.r.o. so sídlom v K. (úpadca) a ktorá bola v súlade so zákonom

zavkladovaná Katastrálnym úradom v K. Za nehnuteľnosti zaplatil predávajúcemu dohodnutú

kúpnu cenu a nadobudol ich v dobrej viere a v presvedčení o tom, že po splnení vzájomných

povinností predávajúceho a kupujúceho, nadobudol k nim vlastnícke právo. Okrem toho

žalobca tvrdí, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním

v súlade s ust. , pretože ako oprávnený držiteľ mal

predmetné nehnuteľnosti v držbe po dobu prevyšujúcu 10 rokov a počas tejto doby bol

dobromyseľný v tom, že mu predmetné nehnuteľnosti ako vlastníkovi patria a objektívne

s prihliadnutím na všetky okolnosti nevedel a ani nemohol vedieť, že by zmluva o prevode

8

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mohla byť neplatná z dôvodu, ktorý konštatoval v

odôvodnení rozsudku krajský súd.

Podľa ust. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá

ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. ak je držiteľ so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. vlastníctvo k veci možno nadobudnúť

kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na

základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom

veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10

rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby (ods. 4 vyššie citovaného ustanovenia).

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že predmetné nehnuteľnosti úpadca

nadobudol ako kupujúci od FNM SR ako predávajúceho na základe zmluvy o predaji podniku

č. 427/1993 z 29. decembra 1993 v rámci privatizácie podľa , pričom

kupujúci sa v čl. VI bode 1 písm. a/ zaviazal, že nadobudnuté nehnuteľnosti neprevedie na inú

osobu do 10 rokov od uzavretia zmluvy o predaji podniku. Predmetné nehnuteľnosti spolu

s ďalším majetkom podľa čl. II. boli ako majetok štátu prevedené na kupujúceho podľa

osobitného Krajský súd správne uviedol, že prevod privatizovaného

majetku (alebo jeho časti) nadobúdateľom na inú osobu (alebo jeho vklad do obchodnej

spoločnosti alebo založenie v prospech tretích osôb) do splatenia kúpnej ceny, jej

príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností bol možný len po

predchádzajúcom písomnom súhlase FNM SR. Pre prípad nedodržania tohto zákonom

stanoveného postupu zákon stanovuje ako sankciu neplatnosť prevodu privatizovaného

majetku alebo jeho časti, alebo vkladu do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenia

v prospech tretích osôb. Podľa ust. úkony vykonané

nadobúdateľom, alebo obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom

9

predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú

neplatné.

V konaní medzi účastníkmi konania nebolo tiež sporné, že FM SR nedal úpadcovi

predchádzajúci písomný súhlas na prevod privatizovaného majetku na tretiu osobu. Krajský

súd v Košiciach správne uzavrel, keď konštatoval, že úpadca nemohol bez predchádzajúceho

písomného súhlasu FNM SR previesť predmetné nehnuteľnosti na žalobcu kúpnou zmluvou

zo 14. septembra 1998, pretože mu to zakazovala zmluva o predaji podniku (článok VI bod 1

písm. a), ale najmä ust. , t.j. osobitného zákona

upravujúceho podmienky prevodu majetku štátu na iné osoby. Ustanovenia osobitného

zákona majú prednosť pred ustanoveniami všeobecného právneho predpisu, čo platí aj pre

úpravu podmienok prevodu majetku štátu na iné osoby. Obsah zmluvy o predaji podniku č.

427/1993 z 29. decembra 1993 je preto potrebné posudzovať nielen podľa Obchodného

zákonníka, upravujúceho tento typ zmluvy, ale aj podľa

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, keďže predmetom zmluvného prevodu

bol majetok štátu (ktorého zvýšenú ochranu si vyžaduje verejný záujem), a to konkrétne

majetok štátneho podniku R. K. Uvedené vyplýva aj zo záhlavia zmluvy č.427/1993,

v ktorom je uvedené, že zmluva o predaji podniku je uzavretá podľa zákona č. 427/1993 Zb.,

a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Keďže úpadca

pred zaplatením celej kúpnej ceny FNM SR bez predchádzajúceho písomného súhlasu FNM

SR uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu o prevode predmetných nehnuteľností dňa 14.

septembra 1998, kúpnu zmluvu uzavrel v rozpore so , z dôvodu

ktorého je tento právny úkon absolútne neplatným právnym úkonom (ust. § 39 Občianskeho

zákonníka), pričom nie je relevantné, či zmluvné strany o dôvode neplatnosti vedeli ( podľa R

33/1975 „Zmluva, ktorá svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči záujmom spoločnosti ( , teraz dobrým mravom) je od počiatku

absolútne neplatná; nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli“). Na

základe kúpnej zmluvy zo 14. septembra 1998 preto žalobca nenadobudol predmetné

nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.

Žalobca sa však odvolával v konaní na krajskom súde aj na to, že vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním, pretože bol oprávneným držiteľom,

10

ktorý bol dobromyseľný so zreteľom na všetky okolnosti v tom, že mu nehnuteľnosti patria

a tieto mal v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd vo veci predčasne

rozhodol bez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu, keď žalobu ako neopodstatnenú

zamietol s konštatovaním, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním

z dôvodu, že držba a užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom neboli dobromyseľné

a zároveň konštatoval, že žalobca, ktorý bol dobromyseľný nesplnil zákonom stanovenú 10

ročnú lehotu dobromyseľného užívania nehnuteľností podľa ust. § 134 Občianskeho

zákonníka, nakoľko mu právny zástupca spoločnosti T. oznámil listom z 11. septembra 2008,

že zmluva o prevode nehnuteľností nie je platná. Tento záver krajského súdu nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Vlastnícke právo je okrem iného možno nadobudnúť aj vydržaním

podľa ust. , ktoré predstavuje osobitný originárny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení všetkých zákonom požadovaných

predpokladov ( spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitá 10 ročná držba

nehnuteľností). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto predpoklady zaťažuje toho, kto tvrdí, že

nadobudol vlastnícke právo vydržaním, t.j. v prejednávanej veci zaťažuje žalobcu. Kedy je

držiteľ oprávneným držiteľom upravuje ust. . Platné

právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul. Držiteľ však so zreteľom na všetky

okolnosti musí byť v dobrej viere (dobromyseľný) v tom, že mu vec alebo právo patrí.

Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti

týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia,

teda tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávneným dôvodom nadobudnutia držby

môže byť napr. aj zmluva, ktorá je z nejakého dôvodu neplatná).

Keďže krajský súd nevykonal dostatočné dokazovanie na tvrdenie žalobcu, že

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním, pričom z vykonaného

dokazovania nevyplýva ani záver krajského súdu, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú 10

ročnú lehotu dobromyseľného užívania nehnuteľností, pretože právny zástupca spoločnosti T.

mu listom z 11. septembra 2008 oznámil, že zmluva o prevode nehnuteľnosti nie je platná,

odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho krajský súd dospel k záveru, že list

právneho zástupcu T. bol žalobcovi doručený 11. septembra 2008, resp. že skutočnosť o tom,

11

že žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností bola žalobcovi oznámená pred

uplynutím 10 ročnej vydržacej doby.

S poukazom na to, že krajský súd vo veci predčasne rozhodol bez riadneho zistenia

skutkového a právneho stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok podľa

ust. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil

na ďalšie konanie, v rámci ktorého krajský súd vo vyššie naznačených smeroch doplní

dokazovanie, jeho závery právne vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí vo veci krajský súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania

(ust. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním pomerom

hlasov 3:0.

JUDr. Štefan Šatka, v.r.

predseda senátu

V Bratislave 20. novembra 2012

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová