Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
83f/386154.ca1873.pdf
PDF · 116.9 KB
No categories available
3Tdo/31/2012
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 31/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 21. novembra 2012 v trestnej veci obvineného
R. R. pre prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 4T 87/2008, o dovolaní, ktoré
podal obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. L. K., advokátky v N., proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline zo dňa 2. novembra 2011, sp. zn. 2To 86/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. R. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 23. augusta 2011, sp. zn. 4T 87/2008, bol
obvinený R. R. uznaný za vinného zo spáchania
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe
dňa 19. septembra 2007 o 13.55 hod. Š. S. vo V. podľa pokynov a za prítomnosti R. R.
na účely podvodného vylákania motorového vozidla, ktorého kúpu vopred dohodol R. R.,
zaloţil na svoje meno beţný účet číslo X. v pobočke O., s disponibilným zostatkom 149 Sk
(4,94 €), vzápätí aj napriek nedostatku peňazí na účte vyplnil, podal a dal si bankou potvrdiť
prevodný príkaz na sumu 400 000 Sk (13 277,56 €) na účet Mgr. P. P. číslo X., následne Š. S.
a R. R. odišli spoločne do T., kde Š. S. predloţil príkaz na úhradu Mgr. M. P., ako doklad
o zaplatení kúpnej ceny za motorové vozidlo VW Passat 1,9 TDI, VIN č.
WVWZZZ3BZ4E293262, na ktorom R. R. vykonal skúšobnú jazdu, načo poškodená uzavrela
so Š. S. na vozidlo kúpnu zmluvu a odovzdala mu ho, následne obvinení spoločne vozidlo
predali a výťaţok v hodnote 295 000 Sk (9 792,20 €) si podelili, čím spôsobili Mgr. M. P.
škodu vo výške 432 668 Sk (14 361,94 €).
Okresný súd upustil od uloţenia súhrnného trestu obvinenému R. R. podľa § 44
Tr. zák. vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 6. februára 2009, sp. zn.
4T 60/2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. augusta 2009,
sp. zn. 2To 130/2007, trestný rozkaz Okresného súdu Martin zo dňa 14. augusta 2009, sp. zn.
13T 100/2009, rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14. decembra 2009, sp. zn.
21T 123/2007, rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 25. januára 2010, sp. zn. 2T 92/2000,
a rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 4. mája 2011, sp. zn. 21T 111/2008.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Mgr. M. P. s nárokmi na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku Okresného súdu Námestovo podal odvolanie prokurátor do výroku
o treste vo vzťahu k obvinenému R. R. a obvinený Š. S.. Krajský súd v Ţiline rozsudkom
zo dňa 2. novembra 2011, sp. zn. 2To 86/2011, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
uloţenom obţalovanému Š. S. a R. R. a pri nezmenenom skutkovom a právnom stave uloţil
obvinenému R. R. podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7
Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace. Podľa § 48 ods. 2
písm. b/ ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráţenia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uloţil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 18 mesiacov. Súčasne podľa § 42
ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste:
- trestného rozkazu Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T 100/2009, zo dňa 14. augusta
2009, doručený obvinenému 17. januára 2010, ktorý bol obvinenému uloţený podľa
§ 221 ods. 2 trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý bol podmienečne odloţený
na skúšobnú dobu 24 mesiacov,
- rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. 2T 92/2000, zo dňa 25. januára 2010, ktorý
bol obvinenému uloţený podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005,
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 5 mesiacov so zaradením do druhej
nápravnovýchovnej skupiny,
- rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T 123/2007, zo dňa 14. decembra 2009,
ktorým bol obvinenému uloţený podľa § 250 ods. 2 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005 trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia,
- rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T 60/2007, zo dňa 6. februára 2009
v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2To 130/2007, zo dňa
6. augusta 2009, ktorým bol obvinenému uloţený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráţenia,
- rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. 4T 160/2011, zo dňa 26. septembra 2011,
ktorým bol obvinenému podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráţenia a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov,
- rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T 111/2008, zo dňa 4. mája 2011, ktorým
bolo upustené od uloţenia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu
Levice, sp. zn. 2T 92/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Pre skutky v bode 5/, 7/, 8/ v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Levice
pod sp. zn. 4T 160/2011, podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od uloţenia ďalšieho trestu, nakoľko
trest vo výmere 8 rokov a 2 mesiace povaţuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej
obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., totiţ ţe zásadným
spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda
ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený vo svojom dovolaní namietal porušenie práva na obhajobu, ktoré videl
v tom, ţe odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. novembra 2011 neakceptoval
jeho ţiadosť o zvolenie nového obhajcu, ktorú vyslovil v priebehu vyhlásenia rozsudku
odvolacieho súdu.
Obvinený v dovolaní ďalej uplatnil aj dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., ktorý videl v tom, ţe odvolací súd nesprávne rozhodol, keď skutky v bodoch 5/, 7/,
8/ rozsudku Okresného súdu Levice z 26. septembra 2009, sp. zn. 4T 160/2011, vyhodnotil
ako skutky, za ktoré sa ukladá ďalší trest podľa § 43 Tr. zák. a keď následne od uloţenia
ďalšieho trestu upustil vzhľadom na trest, ktorý mu bol uloţený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák.
s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko tento trest povaţoval
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Obvinený zastával názor,
ţe aj tieto skutky mal odvolací súd posúdiť podľa zásad ukladania úhrnného a súhrnného
trestu, pretoţe sa ich dopustil ešte pred dátumom 17. januára 2010, kedy mu bol doručený
trestný rozkaz Okresného súdu Martin zo 14. augusta 2009, právoplatný 26. januára 2010,
sp. zn. 13T 100/2009.
Obvinený je zároveň presvedčený, ţe trest, ktorý mu bol uloţený odvolacím súdom
je neprimerane prísny. Súd nezohľadnil skutočnosť, ţe v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Námestovo pod sp. zn. 4T 87/2008, na hlavnom pojednávaní dňa 5. marca 2010 vyhlásil,
ţe je vinný zo skutku, ktorý mu je obţalobou kladený za vinu. Rovnako na verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu svoje konanie oľutoval a vyjadril snahu nahradiť spôsobenú
škodu.
Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského
súdu v Ţiline z 2. novembra 2011, sp. zn. 2To 86/2011, vo výroku o treste, ktorý sa ho týka
a prikázal odvolaciemu súdu, aby vec znova prerokoval a rozhodol.
Opatrením zo dňa 8. februára 2012, sp. zn. 4T 87/2008, Okresný súd Námestovo
obvinenému R. R. ustanovil nového obhajcu JUDr. J. V., nakoľko predchádzajúca obhajkyňa
JUDr. L. K. poţiadala o oslobodenie povinnosti od obhajovania z dôvodu narušenia dôvery
medzi ňou a obvineným.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry
Námestovo, ktorý k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. uviedol,
ţe počas celého konania bolo právo obvineného na obhajobu zachované. Obvinený mohol
ţiadať o zmenu obhajcu v čase, keď mu predsedníčka senátu udelila slovo a nie v čase
vyhlasovania rozsudku.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. prokurátor uviedol,
ţe síce navrhoval uloţenie súhrnného trestu za všetky zbiehajúce sa trestné činy, čím boli
myslené aj body 5/, 7/ a 8/ rozsudku Okresného súdu Levice, no v zásade rešpektuje odlišný
názor odvolacieho súdu. Podľa názoru prokurátora by sa ani v opačnom prípade výška
uloţeného trestu nezmenila.
Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné
(§ 368 ods. 1 Tr. por.), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3
Tr. por.); dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/
a písm. i/ Tr. por.
V dovolaní obvinený namietal, ţe konaním Krajského súdu v Ţiline došlo k porušeniu
jeho práva na obhajobu.
Právo na obhajobu kaţdého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom
poriadku upravené v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. Vyjadruje jeden z právnych princípov,
na ktorých je vybudované trestné konanie, a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu
zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náleţitému
zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.
Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.),
právo nechať sa obhajovať obhajcom (§ 34 ods. 1, § 36 Tr. por.), ako aj právo na povinnú
obhajobu (§ 37, § 38 Tr. por.). Jednotlivé zloţky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené
v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku.
Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je zásadné porušenia práva
na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej
obhajobe podľa § 37 Tr. por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých
úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr.
rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité
sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne
ako aj vo vzájomných súvislostiach.
Z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe v priebehu celého trestného konania
bolo v plnej miere zabezpečené právo obvineného na obhajobu prostredníctvom ustanoveného
obhajcu. V priebehu verejného zasadnutia mal právo oznámiť súdu nedôveru k ustanovenému
obhajcovi a poţiadať o jeho odročenie za účelom zvolenia nového obhajcu, no túto
poţiadavku mal vzniesť v čase, keď mu predsedníčka senátu udelila slovo a nie v momente
vyhlasovania rozsudku.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda naplnený nebol.
K námietke obvineného týkajúcej sa výroku rozsudku krajského súdu o treste dovolací
súd uvádza, ţe krajský súd pri ukladaní súhrnného trestu obvinenému postupoval správne,
keď skutky v bodoch 5/, 7/, 8/ rozsudku Okresného súdu Levice z 26. septembra 2011, sp. zn.
4T 160/2011, vyhodnotil ako skutky, za ktoré sa ukladá ďalší trest podľa § 43 Tr. zák.
a keď následne od uloţenia ďalšieho trestu upustil vzhľadom na trest, ktorý mu bol uloţený
podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko
tento trest povaţoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Levice z 26. septembra 2011, sp. zn.
4T 160/2011, na základe schválenej dohody o vine a treste, uznaný vinným z ďalšej trestnej
činnosti, ktorej sa mal dopustiť v období od 29. septembra 2005 do 20. novembra 2009.
Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 2To 86/2011, vyplýva, ţe skutky
pod bodom 5/ prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (spáchaný
3. júna 2009), 7/ a 8/ prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. (spáchaný
v októbri 2009 a 20. novembra 2009), 8/ prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346
ods. 1 Tr. zák. (spáchaný 20. novembra 2009) vyššie uvedeného rozsudku okresného súdu
nezahrnul do súhrnného trestu z dôvodu, ţe tieto boli spáchané pred dátumom 17. januára
2009, kedy bol obvinenému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Martin zo dňa
14. augusta 2009, sp. zn. 13T 100/09.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,
uloţí mu súhrnný trest podľa zásad na uloţenie úhrnného trestu.
Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin v zmysle § 42 ods. 1
Tr. zák. sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o tomto inom trestnom čine toho istého
páchateľa bez ohľadu na to, či tento rozsudok bol prípadne v riadnom alebo mimoriadnom
opravnom konaní zrušený, pokiaľ aj po tomto opravnom konaní vec skončila právoplatným
odsúdením páchateľa za uvedený trestný čin.
Uloţenie súhrnného trestu prichádza do úvahy len v prípade viacčinného súbehu
trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť trestnej činnosti odsúdený,
ak je moţné k takémuto odsúdeniu prihliadať.
Viac trestných činov je v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého
z nich a časovo posledného z nich nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci
neprávoplatný) rozsudok, resp. doručený trestný rozkaz za nejaký trestný čin toho istého
páchateľa. O súbeh v uvedenom zmysle nepôjde, pokiaľ bol ďalší trestný čin spáchaný
po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu). V tomto prípade
je potrebné uloţiť za trestný čin spáchaný po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku
(doručení trestného rozkazu) samostatný trest.
V predmetnej veci síce došlo k čiastočnému pochybeniu krajského súdu, nakoľko
z doručenky zo spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T 100/09, vyplýva, ţe uvedený trestný
rozkaz bol obvinenému doručený 18. januára 2010 (nie 17. januára 2009, ako uviedol krajský
súd), a teda podstatný pre posudzovanie ukladania súhrnného trestu bol časovo prvý
odsudzujúci rozsudok vyhlásený súdom, ktorým bol v tomto prípade rozsudok Okresného
súdu Zvolen zo 6. februára 2009, sp. zn. 4T 60/07.
Uvedené pochybenie odvolacieho súdu však nemalo vplyv na uloţenie trestu
obvinenému, nakoľko skutky pod bodom 5/ prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. (spáchaný 3. júna 2009), 7/ a 8/ prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1
Tr. zák. (spáchaný v októbri 2009 a 20. novembra 2009), 8/ prečin krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. (spáchaný 20. novembra 2009) rozsudku Okresného súdu
Levice, sp. zn. 4T 160/2011, boli spáchané po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo 6. februára 2009, sp. zn. 4T 60/07, a teda krajský súd ich správne
vyhodnotil ako skutky, za ktoré mal byť uloţený ďalší trest. Rovnako správne krajský súd
postupoval, keď od uloţenia ďalšieho trestu upustil vzhľadom na trest, ktorý bol obvinenému
uloţený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. (ako najprísnejšie trestného činu) s pouţitím § 42 ods. 1,
§ 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko tento trest povaţoval na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný.
V súvislosti s námietkou obvineného, týkajúcej sa neprimeranosti uloţeného trestu,
Najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe táto nenapĺňa ţiadny dovolací dôvod tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 371 ods. 1 Tr. por., a preto sa ňou dovolací súd nezaoberal.
Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom
zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,
a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. novembra 2012
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová