Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/31/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 21. novembra 2012 v trestnej veci obvineného

R. R. pre prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré

podal obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. L. K., advokátky v N., proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline zo dňa 2. novembra 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. R. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 23. augusta 2011, sp. zn. , bol

obvinený R. R. uznaný za vinného zo spáchania

prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe

dňa 19. septembra 2007 o 13.55 hod. Š. S. vo V. podľa pokynov a za prítomnosti R. R.

na účely podvodného vylákania motorového vozidla, ktorého kúpu vopred dohodol R. R.,

zaloţil na svoje meno beţný účet číslo X. v pobočke O., s disponibilným zostatkom 149 Sk

(4,94 €), vzápätí aj napriek nedostatku peňazí na účte vyplnil, podal a dal si bankou potvrdiť

prevodný príkaz na sumu 400 000 Sk (13 277,56 €) na účet Mgr. P. P. číslo X., následne Š. S.

a R. R. odišli spoločne do T., kde Š. S. predloţil príkaz na úhradu Mgr. M. P., ako doklad

o zaplatení kúpnej ceny za motorové vozidlo VW Passat 1,9 TDI, VIN č.

WVWZZZ3BZ4E293262, na ktorom R. R. vykonal skúšobnú jazdu, načo poškodená uzavrela

so Š. S. na vozidlo kúpnu zmluvu a odovzdala mu ho, následne obvinení spoločne vozidlo

predali a výťaţok v hodnote 295 000 Sk (9 792,20 €) si podelili, čím spôsobili Mgr. M. P.

škodu vo výške 432 668 Sk (14 361,94 €).

Okresný súd upustil od uloţenia súhrnného trestu obvinenému R. R. podľa § 44

Tr. zák. vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 6. februára 2009, sp. zn.

, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. augusta 2009,

sp. zn. , trestný rozkaz Okresného súdu Martin zo dňa 14. augusta 2009, sp. zn.

, rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14. decembra 2009, sp. zn.

, rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 25. januára 2010, sp. zn. ,

a rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 4. mája 2011, sp. zn. .

Podľa súd poškodenú Mgr. M. P. s nárokmi na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku Okresného súdu Námestovo podal odvolanie prokurátor do výroku

o treste vo vzťahu k obvinenému R. R. a obvinený Š. S.. Krajský súd v Ţiline rozsudkom

zo dňa 2. novembra 2011, sp. zn. , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

uloţenom obţalovanému Š. S. a R. R. a pri nezmenenom skutkovom a právnom stave uloţil

obvinenému R. R. podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7

Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace. Podľa § 48 ods. 2

písm. b/ ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráţenia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uloţil trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 18 mesiacov. Súčasne podľa § 42

ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste:

- trestného rozkazu Okresného súdu Martin, sp. zn. , zo dňa 14. augusta

2009, doručený obvinenému 17. januára 2010, ktorý bol obvinenému uloţený podľa

§ 221 ods. 2 trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý bol podmienečne odloţený

na skúšobnú dobu 24 mesiacov,

- rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. , zo dňa 25. januára 2010, ktorý

bol obvinenému uloţený podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005,

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 5 mesiacov so zaradením do druhej

nápravnovýchovnej skupiny,

- rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. , zo dňa 14. decembra 2009,

ktorým bol obvinenému uloţený podľa § 250 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia,

- rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. , zo dňa 6. februára 2009

v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. , zo dňa

6. augusta 2009, ktorým bol obvinenému uloţený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. trest

odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráţenia,

- rozsudku Okresného súdu Levice, sp. zn. , zo dňa 26. septembra 2011,

ktorým bol obvinenému podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráţenia a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vedenia

motorových vozidiel na dobu 18 mesiacov,

- rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. , zo dňa 4. mája 2011, ktorým

bolo upustené od uloţenia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu

Levice, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pre skutky v bode 5/, 7/, 8/ v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Levice

pod sp. zn. , podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od uloţenia ďalšieho trestu, nakoľko

trest vo výmere 8 rokov a 2 mesiace povaţuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa

za dostatočný.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej

obhajkyne dovolanie z dôvodov uvedených v , totiţ ţe zásadným

spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a , teda

ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený vo svojom dovolaní namietal porušenie práva na obhajobu, ktoré videl

v tom, ţe odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. novembra 2011 neakceptoval

jeho ţiadosť o zvolenie nového obhajcu, ktorú vyslovil v priebehu vyhlásenia rozsudku

odvolacieho súdu.

Obvinený v dovolaní ďalej uplatnil aj dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/

, ktorý videl v tom, ţe odvolací súd nesprávne rozhodol, keď skutky v bodoch 5/, 7/,

8/ rozsudku Okresného súdu Levice z 26. septembra 2009, sp. zn. , vyhodnotil

ako skutky, za ktoré sa ukladá ďalší trest podľa § 43 Tr. zák. a keď následne od uloţenia

ďalšieho trestu upustil vzhľadom na trest, ktorý mu bol uloţený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák.

s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko tento trest povaţoval

na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Obvinený zastával názor,

ţe aj tieto skutky mal odvolací súd posúdiť podľa zásad ukladania úhrnného a súhrnného

trestu, pretoţe sa ich dopustil ešte pred dátumom 17. januára 2010, kedy mu bol doručený

trestný rozkaz Okresného súdu Martin zo 14. augusta 2009, právoplatný 26. januára 2010,

sp. zn. .

Obvinený je zároveň presvedčený, ţe trest, ktorý mu bol uloţený odvolacím súdom

je neprimerane prísny. Súd nezohľadnil skutočnosť, ţe v trestnej veci vedenej na Okresnom

súde Námestovo pod sp. zn. , na hlavnom pojednávaní dňa 5. marca 2010 vyhlásil,

ţe je vinný zo skutku, ktorý mu je obţalobou kladený za vinu. Rovnako na verejnom

zasadnutí odvolacieho súdu svoje konanie oľutoval a vyjadril snahu nahradiť spôsobenú

škodu.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského

súdu v Ţiline z 2. novembra 2011, sp. zn. , vo výroku o treste, ktorý sa ho týka

a prikázal odvolaciemu súdu, aby vec znova prerokoval a rozhodol.

Opatrením zo dňa 8. februára 2012, sp. zn. , Okresný súd Námestovo

obvinenému R. R. ustanovil nového obhajcu JUDr. J. V., nakoľko predchádzajúca obhajkyňa

JUDr. L. K. poţiadala o oslobodenie povinnosti od obhajovania z dôvodu narušenia dôvery

medzi ňou a obvineným.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry

Námestovo, ktorý k dovolaciemu dôvodu podľa uviedol,

ţe počas celého konania bolo právo obvineného na obhajobu zachované. Obvinený mohol

ţiadať o zmenu obhajcu v čase, keď mu predsedníčka senátu udelila slovo a nie v čase

vyhlasovania rozsudku.

K dovolaciemu dôvodu podľa prokurátor uviedol,

ţe síce navrhoval uloţenie súhrnného trestu za všetky zbiehajúce sa trestné činy, čím boli

myslené aj body 5/, 7/ a 8/ rozsudku Okresného súdu Levice, no v zásade rešpektuje odlišný

názor odvolacieho súdu. Podľa názoru prokurátora by sa ani v opačnom prípade výška

uloţeného trestu nezmenila.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné

( ), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (

písm. b/ ) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (,

); dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v

a písm. i/

V dovolaní obvinený namietal, ţe konaním Krajského súdu v Ţiline došlo k porušeniu

jeho práva na obhajobu.

Právo na obhajobu kaţdého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom

poriadku upravené v ustanovení Vyjadruje jeden z právnych princípov,

na ktorých je vybudované trestné konanie, a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu

zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náleţitému

zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu ( ),

právo nechať sa obhajovať obhajcom (, ), ako aj právo na povinnú

obhajobu (, ). Jednotlivé zloţky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené

v ďalších ustanoveniach .

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenia práva

na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej

obhajobe podľa , ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých

úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr.

rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôleţité

sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne

ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe v priebehu celého trestného konania

bolo v plnej miere zabezpečené právo obvineného na obhajobu prostredníctvom ustanoveného

obhajcu. V priebehu verejného zasadnutia mal právo oznámiť súdu nedôveru k ustanovenému

obhajcovi a poţiadať o jeho odročenie za účelom zvolenia nového obhajcu, no túto

poţiadavku mal vzniesť v čase, keď mu predsedníčka senátu udelila slovo a nie v momente

vyhlasovania rozsudku.

Dovolací dôvod podľa teda naplnený nebol.

K námietke obvineného týkajúcej sa výroku rozsudku krajského súdu o treste dovolací

súd uvádza, ţe krajský súd pri ukladaní súhrnného trestu obvinenému postupoval správne,

keď skutky v bodoch 5/, 7/, 8/ rozsudku Okresného súdu Levice z 26. septembra 2011, sp. zn.

, vyhodnotil ako skutky, za ktoré sa ukladá ďalší trest podľa § 43 Tr. zák.

a keď následne od uloţenia ďalšieho trestu upustil vzhľadom na trest, ktorý mu bol uloţený

podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko

tento trest povaţoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Levice z 26. septembra 2011, sp. zn.

, na základe schválenej dohody o vine a treste, uznaný vinným z ďalšej trestnej

činnosti, ktorej sa mal dopustiť v období od 29. septembra 2005 do 20. novembra 2009.

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , vyplýva, ţe skutky

pod bodom 5/ prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (spáchaný

3. júna 2009), 7/ a 8/ prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. (spáchaný

v októbri 2009 a 20. novembra 2009), 8/ prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346

ods. 1 Tr. zák. (spáchaný 20. novembra 2009) vyššie uvedeného rozsudku okresného súdu

nezahrnul do súhrnného trestu z dôvodu, ţe tieto boli spáchané pred dátumom 17. januára

2009, kedy bol obvinenému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Martin zo dňa

14. augusta 2009, sp. zn. .

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal

skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,

uloţí mu súhrnný trest podľa zásad na uloţenie úhrnného trestu.

Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin v zmysle § 42 ods. 1

Tr. zák. sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok o tomto inom trestnom čine toho istého

páchateľa bez ohľadu na to, či tento rozsudok bol prípadne v riadnom alebo mimoriadnom

opravnom konaní zrušený, pokiaľ aj po tomto opravnom konaní vec skončila právoplatným

odsúdením páchateľa za uvedený trestný čin.

Uloţenie súhrnného trestu prichádza do úvahy len v prípade viacčinného súbehu

trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť trestnej činnosti odsúdený,

ak je moţné k takémuto odsúdeniu prihliadať.

Viac trestných činov je v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého

z nich a časovo posledného z nich nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci

neprávoplatný) rozsudok, resp. doručený trestný rozkaz za nejaký trestný čin toho istého

páchateľa. O súbeh v uvedenom zmysle nepôjde, pokiaľ bol ďalší trestný čin spáchaný

po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku (doručení trestného rozkazu). V tomto prípade

je potrebné uloţiť za trestný čin spáchaný po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku

(doručení trestného rozkazu) samostatný trest.

V predmetnej veci síce došlo k čiastočnému pochybeniu krajského súdu, nakoľko

z doručenky zo spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. , vyplýva, ţe uvedený trestný

rozkaz bol obvinenému doručený 18. januára 2010 (nie 17. januára 2009, ako uviedol krajský

súd), a teda podstatný pre posudzovanie ukladania súhrnného trestu bol časovo prvý

odsudzujúci rozsudok vyhlásený súdom, ktorým bol v tomto prípade rozsudok Okresného

súdu Zvolen zo 6. februára 2009, sp. zn. .

Uvedené pochybenie odvolacieho súdu však nemalo vplyv na uloţenie trestu

obvinenému, nakoľko skutky pod bodom 5/ prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. (spáchaný 3. júna 2009), 7/ a 8/ prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1

Tr. zák. (spáchaný v októbri 2009 a 20. novembra 2009), 8/ prečin krivej výpovede a krivej

prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. (spáchaný 20. novembra 2009) rozsudku Okresného súdu

Levice, sp. zn. , boli spáchané po vyhlásení prvého odsudzujúceho rozsudku

Okresného súdu Zvolen zo 6. februára 2009, sp. zn. , a teda krajský súd ich správne

vyhodnotil ako skutky, za ktoré mal byť uloţený ďalší trest. Rovnako správne krajský súd

postupoval, keď od uloţenia ďalšieho trestu upustil vzhľadom na trest, ktorý bol obvinenému

uloţený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. (ako najprísnejšie trestného činu) s pouţitím § 42 ods. 1,

§ 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko tento trest povaţoval na ochranu spoločnosti

a nápravu páchateľa za dostatočný.

V súvislosti s námietkou obvineného, týkajúcej sa neprimeranosti uloţeného trestu,

Najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe táto nenapĺňa ţiadny dovolací dôvod tak,

ako to má na mysli ustanovenie , a preto sa ňou dovolací súd nezaoberal.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,

a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová