Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/8/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. H., bytom B.,

zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, ul. M. R. Štefánika 171, Vranov

nad Topľou, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

Č. p.: SLV-23/PK-2009 zo dňa 30. apríla 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -55 zo dňa 25. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -55 zo dňa 25. októbra 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol ţalobu,

ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

Č. p.: SLV-23/PK-2009 zo dňa 30. apríla 2009, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 19 zo dňa

19. januára 2009 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného

zboru podľa o štátnej sluţbe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej

a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon“) z dôvodu, ţe porušil sluţobnú prísahu zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých

záujmov štátnej sluţby. Ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy bolo

ţalovaným posúdené konanie ţalobcu, keď dňa 23. mája 2008 asi o 13.50 hod. riadil

ako vodič osobné motorové vozidlo zn. SEAT ALTEA XL, ev. č. X., ktorým

prechádzal colnicou Uţhorod Uţhorodskej colnice z Ukrajiny na územie Slovenskej

republiky. V priebehu colnej kontroly vyhlásil, ţe nemá predmety, ktoré podliehajú

deklarácii alebo sú obmedzené pri prechode colnou kontrolou. Následne bolo touto

kontrolou zistené, ţe v rôznych konštrukčných priestoroch kontrolovaného

motorového vozidla (v prednom a zadnom nárazníku, pod sedadlom vodiča

a v spodnej časti automobilu) preváţa ukrytých 66 kartónov cigariet (510 krabičiek

cigariet zn. CLASSIK, 150 krabičiek zn. BOSS GOLD) ukrajinského pôvodu, ktoré

boli označené kontrolnými známkami Ukrajiny. Ilegálnym prevozom takéhoto

mnoţstva cigariet na územie SR by Slovenskej republike v zastúpení Colným úradom

Michalovce bol spôsobený colný dlh vo výške 44.542,--Sk (1.478,52 eur).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ţe krajský súd

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe správne orgány

dostatočne zistili skutkový stav veci a tento správne právne posúdili. Dôvody

k uplatneniu inštitútu prepustenia zo sluţobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192

ods. 1 písm. e) zákona boli v okamihu prepustenia ţalobcu dané a rozhodnutie

o prepustení policajta zo sluţobného pomeru má všetky predpísané náleţitosti

a je výsledkom zákonného postupu ţalovaného. Súd zároveň poukázal na skutočnosť,

ţe pokiaľ ide o otázku zavinenia, zákon v tomto prípade nevyţaduje, aby k porušeniu

sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom došlo

úmyselným konaním. Personálne konanie o prepustení policajta zo sluţobného

pomeru nemoţno umelo spájať so samostatným trestným, resp. priestupkovým

konaním. Ţalovaný pri zisťovaní a posudzovaní konania policajta nie je viazaný

ţiadnym procesným úkonom, či uţ orgánov činných v trestnom konaní alebo

správnych orgánov objasňujúcich a prejednávajúcich priestupky. Rozhodnutie

ministra o prepustení zo sluţobného pomeru nie je zároveň rozhodnutím o vine

príslušníka PZ z hľadiska jeho prípadnej trestnej či priestupkovej zodpovednosti.

Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca nebol prepustený zo sluţobného pomeru

príslušníka PZ z dôvodu spáchania skutku uvedeného v , ale

z dôvodu, ţe svojím protiprávnym konaním porušil sluţobnú prísahu zvlášť hrubým

spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých

záujmov štátnej sluţby.

Krajský súd poukázal na sluţobnú prísahu, ktorú ţalobca zloţil pri vzniku

sluţobného pomeru a ktorou sa zaradil do osobitnej kategórie osôb, ktorých konanie

je pre sluţobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Vzhľadom

na skutočnosť, ţe príslušník Policajného zboru má účasť na plnení funkcií štátu,

je prirodzené od neho očakávať, ţe bude príkladne rešpektovať zákony tohto štátu

v sluţbe aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazal.

Krajský súd sa tieţ zaoberal splnením podmienky prerokovania návrhu

na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ s príslušným

odborovým orgánom, pričom zistil, ţe táto podmienka bola splnená a príslušný

odborový orgán vyslovil súhlasné stanovisko s podaným návrhom. Krajský súd tieţ

uviedol, ţe zákon neukladá odborovému orgánu v súvislosti s prerokovaním návrhu

na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1

písm. e) zákona predvolávať dotknutého policajta na rokovanie odborového orgánu,

prípadne ho vypočúvať.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie

konanie. Ţalobca opakovane namietal rozpory medzi skutočnosťami uvedenými

v návrhu na prepustenie, ktorého podstatou je porušenie colných predpisov ,

a skutočnosťami uvedenými v personálnom rozkaze, kde sa porušenie colných

predpisov neuvádza a nerieši sa ani otázka zavinenia. Tvrdenie colnej kontroly bolo

podľa ţalobcu vyvrátené predloţením svedeckej výpovede I. H., ktorý potvrdil, ţe

išlo o jeho cigarety a ţe skutok spáchal bez vedomia ţalobcu. Ţalobca tieţ zotrval

na svojom tvrdení, ţe jeho vyhlásenie pred ukrajinskými orgánmi bolo podané

pod silným nátlakom.

Ţalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplývajú

právne závery, ţe zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase

rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného

konania, a ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru a trestné konanie

sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní

o prepustenie zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia viazať

a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Tieţ poukázal

na právny názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého v právomoci príslušných

sluţobných orgánov je samostatne prešetriť a právne posúdiť skutočnosti významné

z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia sluţobného pomeru ().

V nadväznosti na to ţalobca uviedol, ţe od začiatku popieral, ţe porušil sluţobnú

prísahu a povinnosti policajta.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. K námietkam ţalobcu v odvolaní uviedol, ţe dôvod

prepustenia ţalobcu sa počas konania nezmenil, pričom týmto dôvodom je porušenie

sluţobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom s tým, ţe jeho ponechanie v sluţobnom

pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. V návrhu

na prepustenie ţalobcu, ako aj v personálnom rozkaze o jeho prepustení a tieţ

v napadnutom rozhodnutí sa ako dôvod prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru

uvádza práve naplnenie zákonných podmienok ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e)

zákona. Ţalobca mal počas celého konania vedeného u ţalovaného vyuţiť všetky

subjektívne práva vyplývajúce preňho zo zákona. Ţalovaný pri vydaní rozhodnutia

vychádzal iba z dôkazov, s ktorými sa mal moţnosť oboznámiť aj ţalobca. Ţalobca

do zápisnice uviedol, ţe z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vznesení

obvinenia v trestnej veci sa k prípadu nebude vyjadrovať.

Ţalovaný poukázal na Protokol o porušení colných pravidiel č. 251/2001/08

Štátnej colnej sluţby Ukrajiny, v ktorom ţalobca uviedol, ţe cigarety nájdené v jeho

vozidle sú jeho vlastníctvom. Z uvedeného protokolu tieţ vyplýva fakt, ţe ţalobca

zavádzal colné orgány Ukrajiny, keď im uviedol, ţe je nezamestnaný.

Ţalovaný uviedol, ţe je nelogické, aby po tom, čo I. H. ţalobcu najprv

poţiadal o nelegálny prevoz cigariet cez štátnu hranicu, mu následne ţalobca

na území cudzieho štátu zapoţičal svoje osobné motorové vozidlo.

Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, ţe jeho vyhlásenie pred ukrajinskými orgánmi

bolo urobené pod silným nátlakom, ţalovaný uviedol, ţe vnútorné pocity, trauma

z následkov, teda citová stránka človeka sa celkom nepochybne aktivuje

pri záťaţových situáciách. Táto stránka však nemôţe mať prednosť pred rozumným

konaním v zmysle uváţenia. Ak je tomu tak u policajta, tak je to v rozpore

so statočnosťou čeliť následkom a čestnosťou, zodpovednosťou, teda vlastnosťami,

ktoré musia byť nevyhnutnou charakterovou výbavou policajta. Ak si ţalobca nebol

vedomý svojho protiprávneho konania, ţiadne okolnosti mu nebránili v tom, aby

kontrolným orgánom Ukrajiny po tom, čo v rôznych častiach jeho osobného

motorového vozidla boli nájdené ukryté cigarety, práve uviedol všetky skutočnosti

tak, ako to uvádza v podanej ţalobe a trval na ich vyznačení v predmetnom

protokole. Ţalobca takto nepostupoval, ale kontrolným orgánom Ukrajiny, aj napriek

tomu, ţe bol riadiacim funkcionárom PZ, ktorý ovláda problematiku trestného

konania, uviedol, ţe nájdené ukryté cigarety sú jeho vlastníctvom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá

s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné

vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. novembra 2012 podľa § 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá .

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného, Č. p.: SLV-23/PK-2009 zo dňa 30. apríla 2009, ktorým

bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra

Slovenskej republiky č. 19 zo dňa 19. januára 2009 o prepustení ţalobcu

zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e)

zákona, podľa ktorého policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil

sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.

Ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy bolo ţalovaným posúdené konanie

ţalobcu, keď dňa 23. mája 2008 asi o 13.50 hod. riadil ako vodič osobné motorové

vozidlo zn. SEAT ALTEA XL, ev. č. X., ktorým prechádzal colnicou Uţhorod

Uţhorodskej colnice z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky. V priebehu colnej

kontroly vyhlásil, ţe nemá predmety, ktoré podliehajú deklarácii alebo sú obmedzené

pri prechode colnou kontrolou. Následne bolo touto kontrolou zistené, ţe v rôznych

konštrukčných priestoroch kontrolovaného motorového vozidla (v prednom a zadnom

nárazníku, pod sedadlom vodiča a v spodnej časti automobilu) preváţa ukrytých 66

kartónov cigariet (510 krabičiek cigariet zn. CLASSIK, 150 krabičiek zn. BOSS

GOLD) ukrajinského pôvodu, ktoré boli označené kontrolnými známkami Ukrajiny.

Ilegálnym prevozom takéhoto mnoţstva cigariet na územie SR by Slovenskej

republike v zastúpení Colným úradom Michalovce bol spôsobený colný dlh vo výške

44.542,--Sk (1.478,52 eur).

Z obsahu sluţobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1

zákona vyplýva, ţe policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje

sily a schopnosti vynaloţí na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný

poriadok, a to aj s nasadením vlastného ţivota; riadi sa , ústavnými zákonmi,

zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uloţené ,

ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak

bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej sluţbe i mimo štátnej sluţby zdrţať sa

konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru

v tento zbor, dodrţiavať sluţobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona).

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru,

ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej

sluţby.

Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním

rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel

je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán

posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia

v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 238 ods. 1 aţ 4 zákona za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi

predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov

konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia

orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený

navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy

podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti.

Podľa § 225 ods. 2 písm. c) zákona sluţobný úrad vopred prerokuje

s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo sluţobného

pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie sluţobnej

prísahy alebo sluţobnej povinnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu

odvolania, ktorým ţalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia

o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka PZ, konštatuje, ţe argumentácia

ţalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol

jeho ţalobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku

podrobným spôsobom vysporiadal so ţalobnými námietkami, a to citáciou

dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním

na prejednávaný prípad. Najvyšší súd sa preto s rozsudkom krajského

súdu stotoţňuje v celom rozsahu.

K odvolacej námietke ţalobcu o faktických rozporoch medzi dôvodmi

prepustenia uvedenými v návrhu na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru

a skutočnosťami uvedenými v personálnom rozkaze, najvyšší súd po preskúmaní

administratívneho spisu uvádza, ţe v návrhu na prepustenie, v personálnom rozkaze

o jeho prepustení, ako aj v napadnutom rozhodnutí sa ako dôvod prepustenia ţalobcu

zo sluţobného pomeru explicitne uvádza ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona

spolu s doslovnou citáciou jeho znenia. Zároveň sa v odôvodnení presne opisuje

konanie ţalobcu, ktoré ţalovaný povaţoval za zvlášť hrubé porušenie sluţobnej

prísahy. Najvyšší súd preto konštatuje, ţe dôvod prepustenia ţa lobcu bol v celom

konaní rovnaký a námietka ţalobcu nemá oporu v skutkovom stave.

K tvrdeniu ţalobcu, ţe závery colnej kontroly vyvrátil výpoveďou svedka I.

H., najvyšší súd uvádza, ţe ţalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia

starostlivo zistil skutkový stav a všetky dôkazy vyhodnotil logicky a zákonným

spôsobom, pričom tieto skutkové zistenia ţalobca nie je spôsobilý vyvrátiť

jednoduchým tvrdením, ţe sluţobnú prísahu neporušil, keď preukázané skutkové

okolnosti presvedčivo svedčia o opaku. Odvolávanie sa ţalobcu na výpoveď svedka

I. H. povaţuje najvyšší súd za účelové a v tomto bode sa prikláňa k vyjadreniu

ţalovaného, ţe je krajne nelogické, aby po tom, ako I. H. ţalobcu poţiadal

o nelegálny prevoz cigariet cez štátnu hranicu, mu následne ţalobca na území

Ukrajiny zapoţičal svoje osobné motorové vozidlo.

Na záver najvyšší súd zhodne s názorom krajského súdu uvádza, ţe

protiprávne konanie bolo ţalobcovi riadne preukázané postupom a vyhodnotením

dôkazov v súlade so zákonom a toto jeho konanie je bezpochyby naplnením

zákonného dôvodu na prepustenie zo štátnej sluţby príslušníka PZ uvedeného

v § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom

ţalovaného a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona

a zákonom chránených záujmov ţalobcu, tento názor povaţoval aj odvolací súd

z vyššie zmienených dôvodov za správny.

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny podľa veta druhá a potvrdil,

stotoţniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení

a s pouţitím tak, ţe ţalobcovi nepriznal

ich náhradu, pretoţe nebol v konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov

102Sžo/8/2012

zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 21. novembra 2012

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth