Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b57/386659.c5fb06.pdf
PDF · 171.97 KB
No categories available
2Sžo/8/2012
Najvyšší súd 2Sžo/8/2012 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. H., bytom B.,
zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, ul. M. R. Štefánika 171, Vranov
nad Topľou, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
Č. p.: SLV-23/PK-2009 zo dňa 30. apríla 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 125/2009-55 zo dňa 25. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S 125/2009-55 zo dňa 25. októbra 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu,
ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
Č. p.: SLV-23/PK-2009 zo dňa 30. apríla 2009, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 19 zo dňa
19. januára 2009 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného
zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej
a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon“) z dôvodu, ţe porušil sluţobnú prísahu zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých
záujmov štátnej sluţby. Ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy bolo
ţalovaným posúdené konanie ţalobcu, keď dňa 23. mája 2008 asi o 13.50 hod. riadil
ako vodič osobné motorové vozidlo zn. SEAT ALTEA XL, ev. č. X., ktorým
prechádzal colnicou Uţhorod Uţhorodskej colnice z Ukrajiny na územie Slovenskej
republiky. V priebehu colnej kontroly vyhlásil, ţe nemá predmety, ktoré podliehajú
deklarácii alebo sú obmedzené pri prechode colnou kontrolou. Následne bolo touto
kontrolou zistené, ţe v rôznych konštrukčných priestoroch kontrolovaného
motorového vozidla (v prednom a zadnom nárazníku, pod sedadlom vodiča
a v spodnej časti automobilu) preváţa ukrytých 66 kartónov cigariet (510 krabičiek
cigariet zn. CLASSIK, 150 krabičiek zn. BOSS GOLD) ukrajinského pôvodu, ktoré
boli označené kontrolnými známkami Ukrajiny. Ilegálnym prevozom takéhoto
mnoţstva cigariet na územie SR by Slovenskej republike v zastúpení Colným úradom
Michalovce bol spôsobený colný dlh vo výške 44.542,--Sk (1.478,52 eur).
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ţe krajský súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe správne orgány
dostatočne zistili skutkový stav veci a tento správne právne posúdili. Dôvody
k uplatneniu inštitútu prepustenia zo sluţobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192
ods. 1 písm. e) zákona boli v okamihu prepustenia ţalobcu dané a rozhodnutie
o prepustení policajta zo sluţobného pomeru má všetky predpísané náleţitosti
a je výsledkom zákonného postupu ţalovaného. Súd zároveň poukázal na skutočnosť,
ţe pokiaľ ide o otázku zavinenia, zákon v tomto prípade nevyţaduje, aby k porušeniu
sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom došlo
úmyselným konaním. Personálne konanie o prepustení policajta zo sluţobného
pomeru nemoţno umelo spájať so samostatným trestným, resp. priestupkovým
konaním. Ţalovaný pri zisťovaní a posudzovaní konania policajta nie je viazaný
ţiadnym procesným úkonom, či uţ orgánov činných v trestnom konaní alebo
správnych orgánov objasňujúcich a prejednávajúcich priestupky. Rozhodnutie
ministra o prepustení zo sluţobného pomeru nie je zároveň rozhodnutím o vine
príslušníka PZ z hľadiska jeho prípadnej trestnej či priestupkovej zodpovednosti.
Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca nebol prepustený zo sluţobného pomeru
príslušníka PZ z dôvodu spáchania skutku uvedeného v Trestnom zákone, ale
z dôvodu, ţe svojím protiprávnym konaním porušil sluţobnú prísahu zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých
záujmov štátnej sluţby.
Krajský súd poukázal na sluţobnú prísahu, ktorú ţalobca zloţil pri vzniku
sluţobného pomeru a ktorou sa zaradil do osobitnej kategórie osôb, ktorých konanie
je pre sluţobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Vzhľadom
na skutočnosť, ţe príslušník Policajného zboru má účasť na plnení funkcií štátu,
je prirodzené od neho očakávať, ţe bude príkladne rešpektovať zákony tohto štátu
v sluţbe aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazal.
Krajský súd sa tieţ zaoberal splnením podmienky prerokovania návrhu
na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ s príslušným
odborovým orgánom, pričom zistil, ţe táto podmienka bola splnená a príslušný
odborový orgán vyslovil súhlasné stanovisko s podaným návrhom. Krajský súd tieţ
uviedol, ţe zákon neukladá odborovému orgánu v súvislosti s prerokovaním návrhu
na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1
písm. e) zákona predvolávať dotknutého policajta na rokovanie odborového orgánu,
prípadne ho vypočúvať.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie
konanie. Ţalobca opakovane namietal rozpory medzi skutočnosťami uvedenými
v návrhu na prepustenie, ktorého podstatou je porušenie colných predpisov ,
a skutočnosťami uvedenými v personálnom rozkaze, kde sa porušenie colných
predpisov neuvádza a nerieši sa ani otázka zavinenia. Tvrdenie colnej kontroly bolo
podľa ţalobcu vyvrátené predloţením svedeckej výpovede I. H., ktorý potvrdil, ţe
išlo o jeho cigarety a ţe skutok spáchal bez vedomia ţalobcu. Ţalobca tieţ zotrval
na svojom tvrdení, ţe jeho vyhlásenie pred ukrajinskými orgánmi bolo podané
pod silným nátlakom.
Ţalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplývajú
právne závery, ţe zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase
rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného
konania, a ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru a trestné konanie
sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní
o prepustenie zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia viazať
a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Tieţ poukázal
na právny názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého v právomoci príslušných
sluţobných orgánov je samostatne prešetriť a právne posúdiť skutočnosti významné
z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia sluţobného pomeru (III. ÚS 263/06).
V nadväznosti na to ţalobca uviedol, ţe od začiatku popieral, ţe porušil sluţobnú
prísahu a povinnosti policajta.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. K námietkam ţalobcu v odvolaní uviedol, ţe dôvod
prepustenia ţalobcu sa počas konania nezmenil, pričom týmto dôvodom je porušenie
sluţobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom s tým, ţe jeho ponechanie v sluţobnom
pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. V návrhu
na prepustenie ţalobcu, ako aj v personálnom rozkaze o jeho prepustení a tieţ
v napadnutom rozhodnutí sa ako dôvod prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru
uvádza práve naplnenie zákonných podmienok ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e)
zákona. Ţalobca mal počas celého konania vedeného u ţalovaného vyuţiť všetky
subjektívne práva vyplývajúce preňho zo zákona. Ţalovaný pri vydaní rozhodnutia
vychádzal iba z dôkazov, s ktorými sa mal moţnosť oboznámiť aj ţalobca. Ţalobca
do zápisnice uviedol, ţe z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vznesení
obvinenia v trestnej veci sa k prípadu nebude vyjadrovať.
Ţalovaný poukázal na Protokol o porušení colných pravidiel č. 251/2001/08
Štátnej colnej sluţby Ukrajiny, v ktorom ţalobca uviedol, ţe cigarety nájdené v jeho
vozidle sú jeho vlastníctvom. Z uvedeného protokolu tieţ vyplýva fakt, ţe ţalobca
zavádzal colné orgány Ukrajiny, keď im uviedol, ţe je nezamestnaný.
Ţalovaný uviedol, ţe je nelogické, aby po tom, čo I. H. ţalobcu najprv
poţiadal o nelegálny prevoz cigariet cez štátnu hranicu, mu následne ţalobca
na území cudzieho štátu zapoţičal svoje osobné motorové vozidlo.
Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, ţe jeho vyhlásenie pred ukrajinskými orgánmi
bolo urobené pod silným nátlakom, ţalovaný uviedol, ţe vnútorné pocity, trauma
z následkov, teda citová stránka človeka sa celkom nepochybne aktivuje
pri záťaţových situáciách. Táto stránka však nemôţe mať prednosť pred rozumným
konaním v zmysle uváţenia. Ak je tomu tak u policajta, tak je to v rozpore
so statočnosťou čeliť následkom a čestnosťou, zodpovednosťou, teda vlastnosťami,
ktoré musia byť nevyhnutnou charakterovou výbavou policajta. Ak si ţalobca nebol
vedomý svojho protiprávneho konania, ţiadne okolnosti mu nebránili v tom, aby
kontrolným orgánom Ukrajiny po tom, čo v rôznych častiach jeho osobného
motorového vozidla boli nájdené ukryté cigarety, práve uviedol všetky skutočnosti
tak, ako to uvádza v podanej ţalobe a trval na ich vyznačení v predmetnom
protokole. Ţalobca takto nepostupoval, ale kontrolným orgánom Ukrajiny, aj napriek
tomu, ţe bol riadiacim funkcionárom PZ, ktorý ovláda problematiku trestného
konania, uviedol, ţe nájdené ukryté cigarety sú jeho vlastníctvom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. novembra 2012 podľa § 156
ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného, Č. p.: SLV-23/PK-2009 zo dňa 30. apríla 2009, ktorým
bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 19 zo dňa 19. januára 2009 o prepustení ţalobcu
zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e)
zákona, podľa ktorého policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil
sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.
Ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy bolo ţalovaným posúdené konanie
ţalobcu, keď dňa 23. mája 2008 asi o 13.50 hod. riadil ako vodič osobné motorové
vozidlo zn. SEAT ALTEA XL, ev. č. X., ktorým prechádzal colnicou Uţhorod
Uţhorodskej colnice z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky. V priebehu colnej
kontroly vyhlásil, ţe nemá predmety, ktoré podliehajú deklarácii alebo sú obmedzené
pri prechode colnou kontrolou. Následne bolo touto kontrolou zistené, ţe v rôznych
konštrukčných priestoroch kontrolovaného motorového vozidla (v prednom a zadnom
nárazníku, pod sedadlom vodiča a v spodnej časti automobilu) preváţa ukrytých 66
kartónov cigariet (510 krabičiek cigariet zn. CLASSIK, 150 krabičiek zn. BOSS
GOLD) ukrajinského pôvodu, ktoré boli označené kontrolnými známkami Ukrajiny.
Ilegálnym prevozom takéhoto mnoţstva cigariet na územie SR by Slovenskej
republike v zastúpení Colným úradom Michalovce bol spôsobený colný dlh vo výške
44.542,--Sk (1.478,52 eur).
Z obsahu sluţobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1
zákona vyplýva, ţe policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje
sily a schopnosti vynaloţí na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný
poriadok, a to aj s nasadením vlastného ţivota; riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uloţené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak
bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej sluţbe i mimo štátnej sluţby zdrţať sa
konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru
v tento zbor, dodrţiavať sluţobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona).
Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru,
ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej
sluţby.
Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním
rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel
je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán
posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 238 ods. 1 aţ 4 zákona za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi
predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov
konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia
orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
podľa vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti.
Podľa § 225 ods. 2 písm. c) zákona sluţobný úrad vopred prerokuje
s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo sluţobného
pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie sluţobnej
prísahy alebo sluţobnej povinnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu
odvolania, ktorým ţalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka PZ, konštatuje, ţe argumentácia
ţalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol
jeho ţalobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku
podrobným spôsobom vysporiadal so ţalobnými námietkami, a to citáciou
dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním
na prejednávaný prípad. Najvyšší súd sa preto s rozsudkom krajského
súdu stotoţňuje v celom rozsahu.
K odvolacej námietke ţalobcu o faktických rozporoch medzi dôvodmi
prepustenia uvedenými v návrhu na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru
a skutočnosťami uvedenými v personálnom rozkaze, najvyšší súd po preskúmaní
administratívneho spisu uvádza, ţe v návrhu na prepustenie, v personálnom rozkaze
o jeho prepustení, ako aj v napadnutom rozhodnutí sa ako dôvod prepustenia ţalobcu
zo sluţobného pomeru explicitne uvádza ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona
spolu s doslovnou citáciou jeho znenia. Zároveň sa v odôvodnení presne opisuje
konanie ţalobcu, ktoré ţalovaný povaţoval za zvlášť hrubé porušenie sluţobnej
prísahy. Najvyšší súd preto konštatuje, ţe dôvod prepustenia ţa lobcu bol v celom
konaní rovnaký a námietka ţalobcu nemá oporu v skutkovom stave.
K tvrdeniu ţalobcu, ţe závery colnej kontroly vyvrátil výpoveďou svedka I.
H., najvyšší súd uvádza, ţe ţalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia
starostlivo zistil skutkový stav a všetky dôkazy vyhodnotil logicky a zákonným
spôsobom, pričom tieto skutkové zistenia ţalobca nie je spôsobilý vyvrátiť
jednoduchým tvrdením, ţe sluţobnú prísahu neporušil, keď preukázané skutkové
okolnosti presvedčivo svedčia o opaku. Odvolávanie sa ţalobcu na výpoveď svedka
I. H. povaţuje najvyšší súd za účelové a v tomto bode sa prikláňa k vyjadreniu
ţalovaného, ţe je krajne nelogické, aby po tom, ako I. H. ţalobcu poţiadal
o nelegálny prevoz cigariet cez štátnu hranicu, mu následne ţalobca na území
Ukrajiny zapoţičal svoje osobné motorové vozidlo.
Na záver najvyšší súd zhodne s názorom krajského súdu uvádza, ţe
protiprávne konanie bolo ţalobcovi riadne preukázané postupom a vyhodnotením
dôkazov v súlade so zákonom a toto jeho konanie je bezpochyby naplnením
zákonného dôvodu na prepustenie zo štátnej sluţby príslušníka PZ uvedeného
v § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom
ţalovaného a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona
a zákonom chránených záujmov ţalobcu, tento názor povaţoval aj odvolací súd
z vyššie zmienených dôvodov za správny.
Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil,
stotoţniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal
ich náhradu, pretoţe nebol v konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov
102Sžo/8/2012
zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 21. novembra 2012
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth