Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/76/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K. J., bývajúceho v S.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v

Košiciach, Štúrova č. 20, proti ţalovaným 1/ T. K., bývajúcej v K.,

2/ D. H., bývajúcej v S., 3/ T. F., bývajúcemu v P., o zaplatenie 7.162,72 Eur (215.784 Sk),

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. júla 2010 sp.zn. a uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 20. septembra 2010 sp.zn. v spojení s opravným

uznesením z 10. novembra 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7. júla 2010 sp.zn.

a uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 20. septembra 2010 sp.zn. v spojení

s opravným uznesením z 10. novembra 2010 sp.zn. z r u š u j e a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 16. februára 2006 č.k. -158 v spojení

s opravným uznesením z 2. februára 2007 a v spojení s uznesením zo 7. februára 2007 uloţil

ţalovanej 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 71.928 Sk s príslušnými úrokmi z omeškania

a ţalovanému 3/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 143.856 Sk s príslušnými úrokmi

z omeškania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu voči ţalovanej 2/, ako aj

nad 9 %-né úroky z omeškania zamietol. Ţalovaným 1/ a 3/ uloţil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania a na účet okresného súdu nahradiť

trovy konania štátu. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť trovy konania ţalovanej 2/. Za základ

svojho rozhodnutia vzal zistenia, ţe ţalobca počas pobytu v Kanade uskutočneného

2

na pozvanie otca ţalovaných T. H., ktorý zomrel 8.12.1995, vyuţil moţnosť kúpy osobného

motorového vozidla typu Mazda 626, ŠPZ Ontario 280 XCO, ţe vozidlo kúpil z vlastných

peňaţných prostriedkov (otec ţalovaných T. H., kúpu osobného vozidla

pre ţalobcu iba sprostredkoval), ţe jeho prepravu na Slovensko uskutočnil na vlastné náklady

a ţe po uplynutí blokačnej doby jedného roka mu malo byť vozidlo formálne odpredané

za symbolickú cenu jednej koruny. Tieto zistenia mal preukázané predovšetkým z výsluchu

ţalobcu, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise Okresného súdu Košice I sp.zn.

, z výsluchu svedka Ing. I. B. a ďalších okolností, ktoré vyšli v konaní najavo

svedčiacich v prospech tvrdení ţalobcu. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, ţe

predmetné osobné motorové vozidlo bolo vo vlastníctve ţalobcu a nie otca ţalovaných. Táto

vec bola preto v rozpore so zákonom pojatá do dedičstva po nebohom T. H. a nesprávne

pripadla ţalovanému 3/ s povinnosťou vyplatiť ţalovanú 1/ v pomere jednej tretiny z hodnoty

vozidla. Keďţe ţalovaný 3/ v priebehu konania vozidlo predal, pripustil uznesením ţalobcom

navrhnutú zmenu ţaloby (ţalobca sa pôvodne domáhal určenia, ţe on je výlučným vlastníkom

vozidla) a uloţil ţalovaným 1/ a 3/ povinnosť zaplatiť mu peňaţné plnenie pozostávajúce

z kúpnej ceny vozidla v sume 6.842,50 kanadských dolárov (CAD), z manipulačného

poplatku pri jeho preprave v sume 140 CAD a z dopravných poplatkov za prepravu v sume

1.010 CAD. Právne vec posúdil ako majetkový prospech získaný ţalovanými 1/ a 3/ plnením

z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol ( a ). Ţalobu smerujúcu proti

ţalovanej 2/ zamietol pre nedostatok jej vecnej pasívnej legitimácie v konaní (ţalovanej 2/

nepripadol v dedičskom konaní ţiaden podiel na vozidle). Na námietku premlčania vznesenú

ţalovanou 1/ neprihliadol, keď dospel k záveru, ţe k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo

úmyselne, v ktorom prípade platí 10 ročná objektívna premlčacia doba ( ).

Rozhodnutie o trovách odôvodnil zásadou zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (§

142 ods. 1 ).

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. júna 2007 sp.zn. v spojení

s uznesením z 29. júna 2007 na odvolanie ţalovaných 1/ a 3/ a na odvolanie ţalobcu (jeho

odvolanie smerovalo len proti uzneseniu o trovách konania) rozsudok okresného súdu v znení

opravného uznesenia a uznesenia o trovách konania zmenil tak, ţe ţalobu zamietol

a ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V osobitnom uznesení uloţil ţalobcovi

povinnosť zaplatiť ţalovaným trovy konania a nahradiť štátu ním platené trovy. V otázke

vlastníctva osobného motorového vozidla dospel k opačnému záveru, neţ súd prvého stupňa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa mal za to, ţe ţalobca

nepreukázal vlastnícke právo k predmetu ţaloby a ani to, ţe by na kúpu vozidla boli pouţité

jeho finančné prostriedky. Keďţe v konaní nebolo preukázané, ţe ţalobca poskytol

ţalovaným nejaké plnenie, právne posúdenie veci súdom prvého stupňa povaţoval

za nesprávne. Aj v prípade posúdenia nároku ţalobcu podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka o bezdôvodnom obohatení, nebolo moţné nárok priznať, vzhľadom na dôvodné

dovolanie sa premlčania ţalovanými. Keďţe ţalovaní mali v konaní plný úspech, priznal im

osobitným uznesením náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. marca 2009 sp.zn.

rozsudok a uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

nerešpektovania ustanovenia v znení platnom v čase odvolacieho

pojednávania, keď k odlišnému skutkovému záveru, neţ súd prvého stupňa, dospel len

na základe prehodnotenia dokazovania vykonaného týmto súdom, bez toho, aby dokazovanie

sám zopakoval alebo doplnil a tak si v prejednávanej veci zadováţil rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov podľa V poznámke k právnemu názoru

odvolacieho súdu v otázke premlčania uviedol, ţe odvolací súd pri posúdení tejto otázky

vychádzal nesprávne zo zistenia, ţe ţalobca nárok na peňaţné plnenie uplatnil na súde aţ

27. októbra 2005 a následne dospel k nesprávnemu záveru, ţe nárok ţalobcu je premlčaný.

Krajský súd v Košiciach konajúc znovu o odvolaniach ţalovaných 1/ a 3/ a ţalobcu

(jeho odvolanie smerovalo len proti uzneseniu o trovách konania) po zopakovaní a doplnení

dokazovania rozsudkom zo 7. júla 2010 sp.zn. a uznesením z 20. septembra

2010 sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 10. novembra 2010 sp.zn.

, rozsudok okresného súdu v znení opravného uznesenia zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol, osobitným uznesením ţalovaným priznal náhradu trov konania a uloţil ţalobcovi

povinnosť nahradiť štátu ním platené trovy. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z dôvodov

rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, čo vlastne zistil, keď tvrdí také okolnosti, ktoré si

navzájom protirečia (ţe vozidlo bolo vo vlastníctve ţalobcu, resp. ţe bolo pre neho

kupované). Po zhodnotení listinných dôkazov (Čestného prehlásenia Dr. J.

z 23. mája 2005, svedeckého prehlásenia M. a A. P. z 15. mája 1996), výpovede J. H.

vypočutého pred súdom prvého stupňa a výpovedí svedkov Ing. B.

a svedkyne Dr. J., ktorých výsluchom odvolací súd doplnil dokazovanie, dospel

na rozdiel od súdu prvého stupňa ku skutkovým zisteniam, ţe ako kupujúci vozidla

vystupoval zomrelý otec ţalovaných T. H., ţe ku kúpe vozidla ho viedla skutočnosť, ţe

vozidlo chcel po uplynutí jedného roka od svojho návratu na Slovensko predať ţalobcovi, ţe

na zaplatenie kúpnej ceny vozidla neboli pouţité finančné prostriedky ţalobcu a ţe ten iba

odovzdal kúpnu cenu 6 842 CAD M. P. a bol T. H. splnomocnený

na vybavenie colného odbavenia vozidla. Na výpis zo Slovenskej poľnohospodárskej banky,

a.s., Bratislava z 31. augusta 1995, neprihliadol, lebo ţalobca ho, napriek riadnemu poučeniu

podľa , predloţil aţ na odvolacom pojednávaní 27. januára 2010. V konaní

nebolo teda ţiadnym spôsobom preukázané, ţe by ţalobca poskytol ţalovaným nejaké

plnenie. Nemohol preto ani odpadnúť právny dôvod neexistujúceho plnenia, z ktorého dôvodu

súd prvého stupňa na vec nesprávne aplikoval ustanovenie a . Jeho

rozsudok preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o otázku

premlčania dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa posúdil túto otázku správne, avšak z iných,

neţ ním uvedených dôvodov. Rozsudok okresného súdu preto podľa zmenil

a ţalobu v celom rozsahu zamietol. Osobitným uznesením rozhodol o náhrade trov konania.

Vzhľadom na plný úspech ţalovaných v konaní ( pds. 1 ) priznal ţalovaným

náhradu trov konania a ţalobcu zaviazal v zmysle zaplatiť štátu aj náhradu

trov, ktoré štát platil.

Proti tomuto rozsudku a uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca.

Navrhol napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu

na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odvolací súd po zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu síce

rešpektoval jeho rozhodnutie, čo do procesného postupu a prihliadol aj na ním vyslovený

právny názor v otázke premlčania, nezaoberal sa však ďalšími otázkami, ktoré dovolací súd

vo svojom rozhodnutí vyslovil. Vytýkal krajskému súdu, ţe sa ţiadnym spôsobom

nevyporiadal pri zmene rozsudku s otázkou, akú úlohu mal ţalobca v prípade kúpy vozidla,

ak dospel k záveru, ţe vozidlo si nekupoval ţalobca, ale právny predchodca ţalovaných.

Nesprávne sa vyporiadal s čestným vyhlásením predávajúceho o tom, kto motorové vozidlo

kupoval. V tomto smere sa obmedzil iba na konštatovanie, ţe ako kupujúci vystupoval

T. H. a ţe odovzdanie kúpnej ceny predávajúcemu ţalobcom ešte nesvedčí tomu, ţe išlo

o jeho finančné prostriedky. Všetky dôkazy svedčiace v prospech tvrdení ţalobcu, ţe na kúpu

vozidla mal finančné prostriedky, ţe kúpnu cenu sám predávajúcemu vyplatil a ţe len

formálne existovali doklady na právneho predchodcu ţalovaných, odvolací súd povaţoval

za nedostatočné. Namietal, ţe odvolací súd neprihliadol na ním v odvolacom konaní

predloţený dôkaz o existencii finančných prostriedkov nesprávne len z dôvodu, ţe bol riadne

poučený podľa Správne mal vychádzať aj zo stanoviska najvyššieho súdu,

v ktorom bolo uvedené, ţe je nutné pre správne posúdenie veci vykonať všetky dôkazy, t.j. aj

tie, ktoré súd prvého stupňa nevykonal. Na záver poznamenal, ţe právny predchodca

ţalovaných nemal dôvod si tesne pred svojim odchodom na územie Slovenka kupovať

v Kanade motorové vozidlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa

ich obsahu.

Dovolateľ v dovolaní namietal nesprávny postup odvolacieho súdu v tom, ţe odvolací

súd nevzal do úvahy dôkaz (výpis zo Slovenskej poľnohospodárskej banky, a.s., Bratislava

z 31. augusta 1995), ktorý nebol uplatnený pred súdom prvého stupňa, čo nesprávne

odôvodnil len s poukazom na to, ţe ţalobca bol riadne poučený podľa

Dovolací súd sa preto zaoberal najskôr opodstatnenosťou tejto ţalobcom vznesenej

námietky.

Rozsudky súdov prvého stupňa vo veci samej moţno s prihliadnutím k novým

skutočnostiam a dôkazom v odvolacom konaní preskúmať (pokiaľ nejde o konania podľa

), len v prípadoch uvedených v , t.j. ak sa týkajú

podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia

súdu, ak má byť nimi preukázané, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

6

a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predloţiť do rozhodnutia

súdu prvého stupňa. Odvolací súd je teda povinný posúdiť, či pri preskúmaní rozhodnutia

súdu prvého stupňa vezme nové skutočnosti alebo dôkazy do úvahy, zo všetkých vyššie

uvedených hľadísk (najmä, ak sú dôvody účastníkom tvrdené), čo musí nájsť odraz aj

v dôvodoch rozhodnutia. Navyše, v odvolacom konaní moţno primerane pouţiť ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa ( ), teda mimo iných, tieţ ustanovenie

Aj pre odvolacie konanie preto platí, ţe odvolací súd môţe výnimočne

vykonať (a teda aj prihliadnuť) aj iné dôkazy, neţ navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd je preto povinný v prípade, ţe účastník

označí nové dôkazy skúmať, či nejde o také dôkazy, vykonanie ktorých je bezpodmienečne

nutné pre rozhodnutie vo veci a ktoré by teda výnimočne mohol vykonať aj bez ich označenia

účastníkom konania.

V posudzovanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe odvolací súd síce vykonal ţalobcom

označený nový listinný dôkaz v súlade s , avšak na neho neprihliadol

s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa poučil účastníkov, a teda aj ţalobcu podľa § 120 ods. 4

Vôbec sa nezaoberal tým, či týmto dôkazom nemá byť preukázané, ţe v konaní došlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a najmä tým, či

ho ţalobca bez svojej viny (ne)mohol predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďţe

ţalobca uvádzal dôvody, pre ktoré ho pred súdom prvého stupňa neuplatnil. Odvolací súd

opomenul tento dôkaz skúmať aj z hľadiska, či nejde o taký dôkaz, vykonanie ktorého je

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a teda kedy by ho mohol výnimočne vykonať (a naňho

prihliadnuť) aj bez jeho označenia účastníkom konania. Odvolací súd postupoval teda

pri skúmaní dôkazu, ţalobcom neuplatneného pred súdom prvého stupňa, ako odvolacieho

dôvodu, v rozpore s ustanovením a veta druhá O.s.p

v spojení s Navyše, ak odvolací súd odôvodnil neprihliadnutie na dôkaz,

ktorý nebol ţalobcom uplatnený pred súdom prvého stupňa, len s poukazom na ustanovenie

, ide o rozsudok, ktorý v tejto časti trpí nedostatkom dôvodov a je preto

nepresvedčivý.

Podľa dovolacieho súdu ani spôsob, akým odvolací súd dospel ku skutkovým

zisteniam, nemoţno povaţovať za správny, zákonu zodpovedajúci; následne nemôţu byť

správne ani jeho skutkové zistenia, ku ktorým dospel a ani jeho právne závery, ktoré z týchto

skutkových zistení vyvodil.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe účastníci sú povinní na svoje

tvrdenia navrhnúť dôkazy, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno

zistiť skutočný stav veci. Súd je povinný všetky dôkazy, ktorými je moţné tvrdenú

skutočnosť dokázať, vykonať spôsobom uvedeným v zákone a takto vykonané dôkazy

zhodnotiť. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, v rámci ktorej hodnotí vykonané dôkazy

z hľadiska ich hodnovernosti, ich pravdivosti, zákonnosti a dôleţitosti. Uţ zo samotného

znenia ustanovenia vyplývajú základné pravidlá, podľa ktorých súd pristupuje

k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Najskôr hodnotí kaţdý dôkaz jednotlivo a následne takto

zhodnotené dôkazy porovnáva v ich vzájomnej súvislosti, pričom v úsudku medzi

porovnávanými skutočnosťami nesmie existovať logický rozpor. Pritom v rámci hodnotenia

dôkazov je povinný prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo

uviedli účastníci konania. Okrem toho je pri hodnotení dôkazov potrebné zohľadniť aj iné

okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré

z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov

nemôţe byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom nezodpovedá citovanému

ustanoveniu , lebo súd hodnotil kaţdý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich

vzájomnej súvislosti, lebo opomenul dôleţité skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo ktoré vyšli za konania najavo. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,

ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým

záverom, je zrejmý nesúlad. Ak určitú skutočnosť je moţné preukázať len na základe

nepriamych dôkazov (osoba, s ktorou bola tvrdená dohoda uzavretá, zomrela), pre záver o jej

preukázaní, je dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo moţné s veľkou mierou

pravdepodobnosti pripustiť. Nepriame dôkazy nemusia mať takú dôkaznú silu, ktorá

nepripúšťa iný skutkový záver, neţ ku ktorému súd dospel, avšak postačuje, ţe s veľkou

mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru, na rozdiel od iných moţných záverov, vedú.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd sa vyššie uvedenými zásadami dôsledne

neriadil.

V prvom rade treba uviesť, ţe odvolací súd postupoval v rámci hodnotenia dôkazov

nesprávne, keď vykonané dôkazy hodnotil len jednotlivo, a nie aj v ich vzájomnej súvislosti

a keď jednotlivo hodnotil len výpovede svedkov Ing. B., J. H. a čestné prehlásenie, resp.

svedecké prehlásenie Dr. J. a M. a A. P. bez toho, aby uviedol, prečo nepristúpil k hodnoteniu

ďalších ním vykonaných, najmä listinných dôkazov.

Nemoţno súhlasiť s odvolacím súdom ani v tom, ţe dôkazná sila týchto výpovedí je

nepostačujúca preto, ţe o podstatných skutočnostiach sa dozvedeli od T. H. Nebohý

T. H. bol totiţ jedinou osobou, ktorá bola na kúpe sporného motorového vozidla spolu

so ţalobcom priamo zainteresovaná. Informácie, ktoré T. H. pred svedkami ohľadne kúpy

sporného vozidla uviedol, boli teda informácie „z prvej ruky“, ktoré svedkovia získali

vnímaním svojimi zmyslami. Len táto skutočnosť nemôţe preto súd viesť k tomu, aby dôkazu

urobenému vo forme svedeckej výpovede, resp. vo forme čestného vyhlásenia, nepriznal

ţiadnu dôkaznú silu.

Za nepresvedčivý a vnútorne rozporný treba povaţovať aj záver odvolacieho súdu

urobený v súvislosti so svedeckým prehlásením M. a A. P. z 15. mája 1996, podľa ktorého

z tohto prehlásenia ešte nevyplýva, ţe peniaze vyplatené M. P. patrili ţalobcovi. V uvedenom

svedeckom prehlásení (odvolací súd nehodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný, nepravdivý)

sa totiţ uvádza nielen to, ţe sprostredkovateľom predaja sporného vozidla bol M. P. a ţe

kupujúcim bol ţalobca, ktorý „predmetný automobil kúpil a mne osobne kúpnu cenu vo výške

6.842 CAN aj vyplatil“, ale aj to, kto bol svedkom tejto kúpy (T. H. a A. P.) a na koho

9

poţiadanie a z akého dôvodu vystavil faktúru o zaplatení na meno T. H. (túto časť prehlásenia

odvolací súd pominul). Z uvedeného prehlásenia je teda, okrem iného zrejmé, ţe kúpa vozidla

sa uskutočnila za prítomnosti T. H. Je preto nelogické, aby peniaze pouţité na zaplatenie

kúpnej ceny, ak by nepatrili ţalobcovi, ale T. H., zaplatil sprostredkovateľovi osobne sám

ţalobca a nie T. H. Aj skutočnosť, prečo bol v dokladoch uvedený T. H. a nie ţalobca, sa

v prehlásení jasne a zrozumiteľne vysvetľuje.

Za nesprávny treba povaţovať postup odvolacieho súdu aj v tom, ţe nevzal

pri hodnotení dôkazov do úvahy aj ďalšie rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli za konania najavo

bez toho, aby tento svoj postup náleţitým spôsobom v dôvodoch rozhodnutia vysvetlil. Išlo

najmä o skutočnosti, ţe faktúru o zaplatení vozidla mal vţdy vo svojej moci ţalobca, ţe

na doklade o preprave vozidla bol, na rozdiel od vozidla typu Chevrolet Corsica

prepravovaného T. H. v novembri roku 1993, uvedený ako príjemca ţalobca, ţe ţalobca bol

na svoje vlastné náklady vozidlo prevziať v Rotterdame, ţe bol T. H. splnomocnený

vybavením „colného odbavenia“ a ţe samotné vozidlo sa aj po smrti T. H. nachádzalo

u ţalobcu, ktorý ho vydal ţalovanej strane len za účelom znaleckého ohodnotenia. Podľa

dovolacieho súdu všetky tieto okolnosti nie sú v celkovom kontexte daného prípadu

nepodstatné a bez právneho významu. Nebol preto dôvod ponechať ich úplne bez povšimnutia

tak, ako to nesprávne urobil odvolací súd.

Na základe vyššie uvedeného moţno zhrnúť, ţe spôsob, akým odvolací súd postupoval

v rámci hodnotenia dôkazov, nezodpovedá ustanoveniu Následne nemôţu byť

preto správne jeho skutkové zistenia, ku ktorým dospel a ani právne závery, ktoré z týchto

vadných skutkových zistení vyvodil.

Napokon treba uviesť, ţe odvolací súd sa opomenul zaoberať tou časťou ţaloby,

v ktorej ţalobca uplatnil nárok na zaplatenie nákladov vynaloţených pri preprave vozidla

(manipulačný poplatok v sume 140 CAD a dopravný poplatok v sume 1.010 CAD).

V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu chýba akákoľvek zmienka o tomto nároku.

Rozsudok odvolacieho súdu treba preto povaţovať v tejto časti pre nedostatok dôvodov

za nepreskúmateľný.

Odvolací súd tým, ţe rozsudok v naznačených častiach neodôvodnil v súlade

s ustanovením , resp. tým, ţe spôsob, akým dospel ku skutkovým

zisteniam, nezodpovedá ustanoveniu , zaťaţil konanie vadou uvedenou v

písm. f/ , resp. tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho

súdu a súčasne aj uznesenie krajského súdu z 20. septembra 2010 v spojení s opravným

uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

Dovolací súd pre ďalšie konanie povaţuje za potrebné uviesť, ţe z hľadiska

skutkového stavu je nesporné, ţe ţalobca navštívil od 9. septembra 1995 do 29. septembra

1995 Kanadu, ţe u sprostredkovateľa M. P. bolo zakúpené 13. septembra 1995 osobné

motorové vozidlo typu Mazda 626, ţe za toto motorové vozidlo bola zaplatená kúpna cena

v sume 6.842,50 CAD, ţe na dokladoch od vozidla je uvedených ako kupujúci T. H. a ţe

okrem M. P. a jeho brata boli pri kúpe prítomní ţalobca a T. H. Ďalej je nesporné, ţe vozidlo

bolo prepravené do Európy a dovezené na Slovensko, pričom pri preprave vozidla bol

zaplatený manipulačný poplatok v sume 140 CAD a dopravný poplatok v sume 1.010 CAD.

Tieto finančné prostriedky na vyššie uvedené účely boli teda nepochybne zaplatené. Keďţe

vlastníctvo k vozidlu nadobudla medzičasom tretia osoba a predmetom ţaloby zostala ţaloba

na plnenie, určujúce je zistenie, či vozidlo zaplatil zo svojich peňazí ţalobca alebo právny

predchodca ţalovaných. Tým, ţe T. H., ako jedna z osôb priamo zainteresovaných na tejto

kúpe zomrel, existujú na preukázanie ţalobcom tvrdenej skutočnosti v podstate len nepriame

dôkazy. V takomto prípade je ale pre preukázanie ţalobcom tvrdenej skutočnosti dostačujúce,

aby ju bolo moţné, na základe výsledkov vykonaného dokazovania s veľkou mierou

pravdepodobnosti, na rozdiel od iného moţného záveru, pripustiť. Odvolací súd mal preto

dôkaznú situáciu hodnotiť z toho pohľadu, či všetky vykonané dôkazy a okolnosti, ktoré vyšli

v konaní najavo, svedčiace v prospech ţalobcu, s veľkou mierou pravdepodobnosti pripúšťajú

iný záver, neţ ten, ţe vozidlo zakúpil T. H., ktorý záver sa vyvodzuje len zo skutočnosti, ţe

v dokladoch o kúpe vozidla je uvedený ako kupujúci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová