Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sa-37-2020.pdf
PDF · 143.17 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F.-E. XXX, XXX XX F., štátny občan SR, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8
- 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2020
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2020. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že Sociálna poisťovňa má povinnosť rozhodovať na základe platných a účinných právnych predpisov Slovenskej republiky. Keďže zákon č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. je účinný od 1. januára 2016, Sociálna poisťovňa nemôže vyrovnávací príplatok priznávať od skoršieho dátumu. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne uviedol, že v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v jeho rozsudku sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 opakovane dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny. S týmto právnym názorom žalovaného sa žalobca nestotožnil. Rozhodnutie žalovaného nerešpektuje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020, ani rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uložil rozsudkom sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019 Sociálnej poisťovni, ústredie, aby sa pri posudzovaní nároku na „vyrovnanie“ dôchodku od 23.09.2016 aj z hľadiska ust. § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. vysporiadala s okolnosťou, že rozsudkom zo dňa 25.02.2015 vo veci sp.zn. 9So/124/2013 došlo k zmene judikatúry v otázke nároku na vyrovnanie (dorovnanie) výšky tzv. československých dôchodkov. Sociálna poisťovňa, ústredie podľa názoru žalobcu v rozhodnutí zo dňa 03.04.2019 tento názor, resp. pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odignorovala - s otázkou zmeny judikatúry vo veciach vyrovnania (dorovnania) výšky tzv. československých dôchodkov rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.02.2015 sp.zn. 9So/124/2013 sa v rozhodnutí nevysporiadala, hoci tento rozsudok je jej dobre známy z jej doterajšej rozhodovacej činnosti. Rovnako s touto otázkou sa nevysporiadal ani odvolací orgán - žalovaný v rozhodnutí zo dňa 28.09.2019. Žalobca poukázal na to, že k záporným rozdielom medzi poberanými mesačnými dávkami dôchodkového zabezpečenia z oboch systémov sociálneho zabezpečenia (zo Sociálnej poisťovne a z Českej správy sociálneho zabezpečenia) a tzv. fiktívnou sumou starobného dôchodku dochádzalo u žalobcu už odo dňa 23.04.2006, od ktorého Sociálna poisťovňa, ústredie priznala starobný dôchodok. Záporný rozdiel dôchodkových dávok od 23.04.2006 do 31.12.2015 u žalobcu predstavuje viac ako
10.000,00 Eur, v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR by táto strata mal byť Sociálnou poisťovňou ako jedinou inštitúciou, ktorá v Slovenskej republike vykonáva sociálne poistenie, vyrovnaná. Pri stanovení výšky vyrovnávacieho príspevku od 01.01.2016 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa zákona č. 140/2015 Z.z. bol Sociálnou poisťovňou určený fiktívny dôchodok a následne vyrovnávací príplatok s ohľadom československého obdobia dôchodkového poistenia do 31.12.1992 a obdobia dôchodkového poistenia po 31. decembri 1992 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu priznania starobného dôchodku, t.j. 23. apríla 2006. V tomto prípade žalobca neuvádza, že sa jedná o nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú osobu, ani že dochádza k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb i v rozpore s tvrdením o diskriminácii u tých dôchodcov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 1. januárom 1993, výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky.
2. Žalobca poukázal na to, že postupom Sociálnej poisťovne, ústredie podľa čl. 20 ods. 1 dvojstrannej Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení bez zohľadnenia ústavných práv garantovaných čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona štátu dochádza k poškodeniu (vznik majetkovej ujmy) celej skupiny tzv. „federálnych dôchodcov“, s ktorými sa zaobchádza inak ako s dôchodcami, ktorí ku dňu zániku ČSFR mali sídlo zamestnávateľa v SR. K „poškodzovaniu“ tejto skupiny dôchodcov dochádza už od vzniku ich nároku na starobný dôchodok, a nie až od 01.01.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 140/2015 Z.z.. Pokiaľ Sociálna poisťovňa, ústredie ako aj žalovaný tvrdia, že Sociálna poisťovňa nemôže priznať vyrovnávací príplatok spätne odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. od 23.04.2006, pretože skoršie právne predpisy túto dávku neupravovali, ale len od 01.01.2016, tak na žalobcu mal byť aplikovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/124/2013 a mala Sociálna poisťovňa vyrovnanie (dorovnanie) výšky dôchodku žalobcovi priznať od 23.04.2006 priamo v zmysle čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona Slovenskej republiky. Žalobca v tejto súvislosti v ním podanej žalobe poukázal na niektoré skutočnosti vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013. Žalobca mal za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2019 sú nezákonné, pretože nimi boli porušené práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré vyplývajú z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako aj práva vyplývajúce z čl. 12 Ústavy SR, ktoré zakotvujú zákaz diskriminácie. Žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného a tiež aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov súdneho konania. Žalobca pôvodne v žalobe zo dňa 20.12.2020 uviedol, že žiada o nariadenie termínu pojednávania, avšak v ďalšom podaní zo dňa 15.2.2021 (č.l. 30 spisu) žalobca už nežiadal, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21.1.2021 (č.l. 21, 22 spisu). Žalovaný uviedol, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný poukázal na inštitút vyrovnávacieho príplatku ako novej dôchodkovej dávky, ktorá bola do zákona č. 461/2003 Z.z. zavedená až zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016, preto vyrovnávací príplatok bolo možné priznať poistencom najskôr odo dňa jeho účinnosti, t.j. najskôr od 1. januára 2016. Podľa žalovaného to isté platí aj pre právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnotenia sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku. Účelom zavedenia vyrovnávacieho príplatku bolo eliminovať finančnú ujmu, ktorá vzniká poberateľom starobného dôchodku, ktorý dlhodobo pracovali a žijú na území Slovenskej republiky, avšak ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) pracovali u zamestnávateľa registrovaného v obchodnom registri na území dnešnej Českej republiky. V dôsledku prijatej medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení sa všetky doby zabezpečenia týchto zamestnancov (vrátane náhradných) dôb získané pred 31. decembrom 1992 považujú za doby „českého“ zabezpečenia, dôchodkové doby poistenia dosiahnuté po 1. januári 1993 sa považujú za slovenské doby poistenia. Vyrovnávací príplatok mal zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu dôchodku, ktorá by poistencovi patrila, ak by sa aj doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993 hodnotili na účel slovenského starobného dôchodku, za predpokladu, že splní ostatné zákonom stanovené podmienky. Podľa žalovaného poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomuto dňu splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, najskôr však od 1. januára 2016. Žalovaný zvýraznil to, že predmetom napadnutého rozhodnutia nie je nárok na starobný dôchodok a jeho sumu, ale žiadosť o vyrovnávací príplatok, ktorú žalobca podal dňa 13. januára 2016. Zákon č. 461/2003 Z.z. ani iný právny predpis neupravuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok, určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnotenia sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho
príplatku pred účinnosťou zákona č. 140/2015 Z.z.. Podľa žalovaného nie je splnomocnený priznať dávku žalobcovi, ktorú právny predpis Slovenskej republiky neupravuje zákonom. Žalovaný uviedol, že žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25. februára 2015, ktorý bol vydaný v čase, keď nebol účinný zákon č. 140/2015 Z.z., ktorým bol zavedený inštitút vyrovnávacieho príplatku a súčasne predmetný rozsudok sa týka starobného dôchodku, nie priznania vyrovnávacieho príplatku, ako v prípade žalobcu. Žiadosť žalobcu o kompenzáciu ČSFR bola podaná už za účinnosti zákona, ktorým bol zavedený vyrovnávací príplatok a v zmysle právnej úpravy účinnej v čase podania jeho žiadosti táto bola posudzovaná. Žalovaný mal za to, že pri rozhodovaní o nároku na vyrovnávací príplatok postupoval v súlade s účinnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný zotrval na správnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16. októbra 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2019. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 15.2.2021 (č.l. 30 spisu). Žalobca uviedol, že do správnej žaloby zo dňa 20.12.2020 (strana 5, časť III, 2. riadok: vydané dňa 28.09.2019 žiada doplniť a 16.10.2020, keďže pôvodný dátum sa týka predchádzajúcej správnej žaloby a je možné ho aj neuvádzať. Podľa žalobcu žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami a rozsudkom Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu a rozsudkami a vyjadreniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Opätovne žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013 z 25.2.2015, v ktorom na strane 9 v predposlednom odstavci sa uvádza: „v ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výške znovu rozhodnúť a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.)“. Žalobca uviedol, že s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa plne stotožňuje a navrhuje ho uviesť v rozhodnutí správneho súdu s jednou zmenou, keď v prvom riadku je potrebné vypustiť: „na starobný dôchodok“ a nahradiť: „na vyrovnávací príplatok“.
5. Postupom krajského súdu bolo toto vyjadrenie žalobcu podaním zo dňa 22.02.2021 (č.l. 34 spisu) doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
6. Podľa pripojeného administratívneho spisu krajský súd mal za zistené, že Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2019 podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. od 1. januára 2016 priznala žalobcovi vyrovnávací príplatok v sume 113,90 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo poukázané na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019 v konaní o vyrovnávací príplatok, ktorým rozsudkom najvyššieho súdu bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. októbra 2016 č.k. 24Sd/116/2016-95 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2016 o priznanie vyrovnávacieho príplatku bolo zrušené a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, ústredie k ďalšiemu konaniu. Podľa prvostupňového orgánu a jeho rozhodnutia poistenec má nárok na vyrovnávací príplatok od dátumu, od ktorého žiada priznať vyrovnávací príplatok, ak sú k tomuto dňu splnené všetky podmienky nároku na vyrovnávací príplatok, najskôr však od 1. januára 2016. Inštitút vyrovnávacieho príplatku bol do zákona č. 461/2003 Z.z. zavedený až zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016, preto vyrovnávací príplatok je možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti, t.j. najskôr od 1. januára 2016. Prvostupňový orgán uviedol, že predmetom tohto rozhodnutia nie je nárok na starobný dôchodok a jeho sumu, ale žiadosť o vyrovnávací príplatok z 13. januára 2016. Prvostupňový orgán uviedol, že zamietol žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku k 23. aprílu 2006, pretože Sociálnej poisťovni neumožňuje priznanie vyrovnávacieho príplatku k tomuto dátumu žiadny právny predpis. Prvostupňový orgán poukázal na ust. § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., ust. § 60 ods. 9 tejto zákonnej úpravy a konštatoval, že žalobcovi bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím od 23. apríla 2006 a vypláca sa k dátumu, od ktorého bola daná žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku, t.j. 1. januára 2016. Od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 žalobca získal 4.016 dní, teda 11 rokov a jeden deň doby poistenia. Starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky bol žalobcovi priznaný od 23. apríla 2006 rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia (ČSSZ) č. XXX XXX XXX/XXX z 15.6.2007, pričom podľa oznámenia ČSSZ z 31. januára 2016 sa vypláca aj
1. januára 2016. Na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky bolo žalobcovi ako účastníkovi konania zhodnotených 12.540 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov 34 rokov a 130 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca podmienky nároky na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. splnil. Na účely posúdenia nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. prvostupňový orgán sa zaoberal tým, či suma vyrovnávacieho príplatku má kladnú hodnotu. Suma vyrovnávacieho príplatku sa podľa § 69b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila, ak by aj československé obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené podľa právnych predpisov Slovenskej republiky („fiktívna suma starobného dôchodku“) a úhrnu sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
7. Z prvostupňového rozhodnutia, jeho odôvodnenia ďalej vyplynul výpočet fiktívnej sumy starobného dôchodku. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu predstavovala 1,4164. Ku dňu priznania starobného dôchodku, ktorý je zároveň dňom, ku ktorému sa určuje fiktívna suma starobného dôchodku, 23. apríla 2006, žalobca získal spolu 17.125 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia dôchodkového poistenia), čo v súlade s § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. je 46,9179 rokov dôchodkového poistenia, ktorý presný rozpis je vyjadrený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod 1,4164 x 46,9179 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 214,6800 = 14.267,00 Sk mesačne. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 23.4.2006 je 214,68 Sk. Fiktívna suma starobného dôchodku je 3.194,00 Sk mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 4.851,00 Sk mesačne na 8.045,00 Sk mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 483,00 Sk mesačne na 8.528,00 Sk mesačne. Prvostupňový orgán konštatoval, že fiktívna suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je 15.216,00 Sk mesačne a fiktívna suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 8.528,00 Sk mesačne. Pretože fiktívna suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je vyššia ako suma dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, starobný dôchodok patrí žalobcovi v sume určenej podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na fiktívnu sumu starobného dôchodku, jej postupné zvyšovanie za aplikácie ust. § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a príslušného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Fiktívna suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu určenia sumy vyrovnávacieho príplatku je 719,79 Eur mesačne. Podľa oznámenia ČSSZ ku dňu určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, t.j. k 31. januáru 2016, suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky je 10.131 Kč mesačne, čo po prepočítaní referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou platným ku dňu, ku ktorému sa určuje suma vyrovnávacieho príplatku, je 374,90 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku je 230,90 Eur mesačne, suma vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. určená je ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku, t.j. 719,70 Eur mesačne a úhrnu sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 230,90 Eur mesačne, sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky 374,90 Eur mesačne, a tým výsledná suma vyrovnávacieho príplatku je 113,90 Eur mesačne. Keďže ku dňu, od ktorého je možné najskôr priznať vyrovnávací príplatok, je 1. januára 2016, žalobca splnil podmienky uvedené v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z., nárok na vyrovnávací príplatok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky vznikol. Týmto prvostupňový orgán uviedol, že realizuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019.
8. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2020, ktorého zákonnosť je napadnutá žalobou žalobcu, bolo odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2019 zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2019. Rozhodnutím žalovaného sa realizoval rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 bolo zrušené rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. septembra 2019 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v tomto rozsudku bolo konštatované, že rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalobca sa domáha vyrovnania dôchodku od 23. apríla 2006 vo svetle rozsudku vo veci sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25. februára 2015, ktorým došlo k zmene judikatúry v otázke nároku na vyrovnanie (dorovnanie) výšky tzv. česko- slovenských dôchodkov. Podľa názoru krajského súdu vysloveného v predmetnom rozsudku bude preto úlohou žalovaného rozhodnúť o celej žiadosti účastníka konania o vyrovnávací príplatok zo dňa 13. januára 2016 a v odôvodnení reagovať na zmenu judikatúry v otázke nároku na vyrovnanie (dorovnanie) výšky tzv. československých dôchodkov, ktorý je zrejmý z rozsudku vo veci sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25. februára 2015, na ktorý poukazoval kasačný súd a vysporiadať sa s námietkou žalobcu ako účastníka konania na vyrovnanie dôchodku od 23. apríla 2006. Žalovaný podľa administratívneho spisu mal za preukázané, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3. apríla 2019 tak, že žalobcovi ako účastníkovi konania podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. priznala od 1. januára 2016 vyrovnávací príplatok v sume 113,90 Eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie, v ktorom žalobca žiadal priznať vyrovnávací príplatok od vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. od 23. apríla 2006, a nie až od 1. januára 2016. Súčasne bolo žiadané, aby sa v tejto veci aplikoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013. Podľa administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X od 23. apríla 2006 a vypláca sa aj k dátumu, od ktorého žiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku, t.j. 1. januára 2016. Žalovaný zdôraznil, že nárok na vyrovnávací príplatok je možný najskôr od 1. januára 2016, keďže inštitút vyrovnávacieho príplatku bol do zákona č. 461/2003 Z.z. zavedený až zákonom 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016 a nebolo možné tento príplatok priznať skôr. Žalovaný poukázal na ust. § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. ako aj na účel vyrovnávacieho príplatku, ktorým je dosiahnuť to, aby poistenec nemal v dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky nižší celkový dôchodkový príjem z oboch nástupníckych štátov, ako by mal, ak by sa jeho dôchodok aj za doby získané pred 1. januárom 1993 priznal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Ide o dorovnanie rozdielu medzi fiktívnou sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a prihliadnutia na celú dobu poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky.
9. Žalovaný uviedol, že starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky bol žalobcovi ako účastníkovi konania priznaný od 23. apríla 2006 rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia (ČSSZ) č. XXX XXX XXX/XXX zo dňa 15. júna 2007, pričom podľa oznámenia ČSSZ zo dňa 31. januára 2016 sa účastníkovi konania - žalobcovi vypláca aj k 1. januáru 2016. Na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky bolo účastníkovi konania zhodnotených 12.540 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 34 rokov a 130 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Podmienky nároku na vyrovnávací príplatok žalobca ako účastník konania splnil a následne bolo potrebné určiť, či má suma vyrovnávacieho príplatku kladnú hodnotu. Žalovaný poukázal na ust. § 69b ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z.. Fiktívna suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu určenia sumy vyrovnávacieho príplatku je 719,70 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov Českej republiky k 31. januáru 2016 bola 10.131 Kč mesačne, čo po prepočte predstavuje 374,90 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky je 230,90 Eur mesačne. Suma vyrovnávacieho príplatku v zmysle § 69b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. bola určená ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku, t.j. 719,70 Eur mesačne a úhrnu sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, 230,90 Eur mesačne, sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa právnych predpisov Českej republiky, 374,90 Eur mesačne. Suma vyrovnávacieho príplatku je 113,90 Eur mesačne. Keďže inštitút vyrovnávacieho príplatku bol do zákona č. 461/2003 Z.z. zavedený až zákonom č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2016, podľa žalovaného vyrovnávací príplatok je možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. najskôr od 1. januára 2016. Žalobca preto mal nárok na vyrovnávací príplatok najskôr od 1. januára 2016. Sociálna poisťovňa pri určení príslušnosti na hodnotenie doby poistenia získanej účastníkom konania do 31. decembra 1992 postupovala podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Ak by Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi ako účastníkov konania starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb. Tento postup by bol v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát. Zhodnotenie dôb získaných pred 1. januárom 1993 by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 1. januárom 1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že pri určení sumy starobného dôchodku nebolo s účastníkom konania zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Účelom vyrovnávacieho príplatku je, aby sa suma dôchodkov vyplácaných poberateľovi dôchodku dorovnala na sumu starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej republiky, ktorá by patrila, ak by bol aj za československé obdobie dôchodkového poistenia priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí žalobou žalobcu uviedol, že námietka žalobcu ako účastníka konania, ktorou žiadal priznať vyrovnávací príplatok od vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. od 23. apríla 2006, a nie až od 1. januára 2016 a súčasne žiadal o aplikovanie rozsudku v obdobnej veci, a to rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013, nebola dôvodná, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. je účinný od 1. januára 2016 a Sociálna poisťovňa nemôže vyrovnávací príplatok priznávať od skoršieho dátumu. Takéto rozhodnutie by nemalo oporu v zákone, a teda takýto postup by bol nezákonný. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013 žalovaný uviedol, že závery z tohto rozsudku sa netýkajú posúdenia nároku na vyrovnávací príplatok, ale nároku na sumu starobného dôchodku, teda týkajú sa odlišnej veci a ide o individuálny právny akt, ktorý nemá náležitosti zovšeobecneného právneho názoru. Žalovaný preto v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v rozsudku sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 opakovane dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ako účastníka konania nie je dôvodné a postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne uviedol, že týmto vykonáva rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020.
10. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP) a žalobu žalobcu za aplikácie ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, jeho postup, rozhodnutie prvostupňového orgánu a jeho postup, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/37/2020-54 zo dňa 16.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 11.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
12. Primárne krajský súd k prejednaniu žaloby žalobcu bez nariadenia pojednávania poukazuje na to, že hoci žalobca v podanej žalobe zo dňa 20.12.2020 žiadal o nariadenie pojednávania, tohto práva sa vzdal výslovne v podaní zo dňa 15.2.2021 (č.l. 30 spisu), keď uviedol, že nežiada, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie. V danej veci bolo možné aplikovať ust. § 107 ods. 2 SSP, t.j. prejednať vec bez nariadenia pojednávania, keď súčasne aj žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.01.2021 uviedol, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. V tejto veci nebol zistený ani jeden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP k tomu, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.
13. Krajský súd súčasne konštatuje, že bola splnená včasnosť podanej žaloby. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi v zmysle administratívneho spisu dňa 22.10.2020 a žaloba žalobcu bola podľa č.l. 13 spisu odoslaná podaním na pošte ako doručovacieho orgánu v zmysle obálky na č.l. 13 spisu dňa 22.12.2020.
14. Základom pre konanie prvostupňového orgánu a žalovaného v zmysle pripojeného administratívneho spisu bola žiadosť žalobcu o vyrovnávací príplatok podaná 13.01.2016. V tejto žiadosti žalobca uviedol, že žiada priznať vyrovnávací príplatok od 23.04.2006.
15. Výsledkom rozhodovania o podanej žiadosti žalobcu bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu a žalovaného ako odvolacieho orgánu. Krajský súd má za to, že k posúdeniu žaloby žalobcu pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo potrebné vychádzať z priebehu predchádzajúceho konania, v ktorom pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vyrovnávací príplatok boli vydané rozhodnutia, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30.01.2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020.
16. Pôvodne o žiadosti žalobcu o vyrovnávací príplatok podanej 13.01.2016 bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2016, ktoré rozhodnutie bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019 pri zmene rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. októbra 2016 č.k. 24Sa/116/2016-95 zrušené a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, ústredie k ďalšiemu konaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019 konštatoval, že medzi účastníkmi nebola sporná výška starobného dôchodku vyplácaného ku dňu 01.01.2016 ani výška vyrovnávacieho príplatku od 01.01.2016 vo výške 113,90 Eur mesačne. Žalobca sa však domáha doplatenia záporného rozdielu medzi výškou jeho starobného dôchodku a výškou starobného dôchodku, ktorý by mu patril, ak by pre výšku tohto dôchodku bola ako doba dôchodkového poistenia hodnotená aj doba pred 01.01.1993, za ktorú mu bol starobný dôchodok v súlade so Zmluvou o sociálnom zabezpečení medzi SR a ČR priznaný Českou správou sociálneho zabezpečenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019 uviedol, že žalovaný sa opomenul vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia aj s uplatneným nárokom na vyrovnanie od 23.04.2006, z ktorého dôvodu mal za to, že rozhodnutie napadnuté správnou žalobou je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V závere odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu bolo uvedené, že pri posudzovaní nároku na „vyrovnanie“ dôchodku od 23.4.2006 aj z hľadiska § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. sa žalovaný vysporiada s okolnosťou, že rozsudkom zo dňa 25.02.2015 vo veci sp.zn. 9So/124/2013 došlo k zmene judikatúry v otázke nároku na vyrovnanie (dorovnanie) výšky tzv. česko-slovenských dôchodkov.
17. Z nového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2019 mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový orgán vydal toto rozhodnutie tak, že realizoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019, keď zvýraznil, že predmetom tohto konania nie je nárok na starobný dôchodok a jeho sumu, ale žiadosť o vyrovnávací príplatok z 13. januára 2016, ktorú sumu vyrovnávacieho príplatku posudzoval podľa § 69b ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. Prvostupňový orgán v rozhodnutí zo dňa 3.4.2019 ďalej uviedol, že vyrovnávací príplatok je možné priznať od 1. januára 2016 vzhľadom k účinnosti zákona č. 140/2015 Z.z.. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/124/2013, ktorý odkaz na tento rozsudok uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019, ak prvostupňový orgán zdôraznil, že predmetom rozhodovania nebol nárok na starobný dôchodok a jeho suma, ale žiadosť o vyrovnávací príplatok. Prvostupňový orgán uviedol, že žalobcovi bola zamietnutá žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku k 23. aprílu 2006, pretože priznanie tohto vyrovnávacieho príplatku neumožňuje k tomuto dátumu žiaden právny predpis s poukazom na vyrovnávací príplatok, jeho nárok v zmysle ust. § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016. Krajský súd vzhľadom k obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2019 má za to, že prvostupňový orgán sa vysporiadal so žiadosťou žalobcu o priznanie vyrovnávacieho príplatku aj za obdobie od 23.04.2006, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a vzhľadom k predmetu konania, ktorým nebol nárok na starobný dôchodok a jeho suma, výška, ale žiadosť o vyrovnávací príplatok z 13.01.2016, tak nebolo možné postupovať podľa rozsudku najvyššieho súdu sp.zn. 9So/124/2013, ktorý sa týkal výšky starobného dôchodku. Krajský súd ako správny súd oproti žalobným dôvodom mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2019 reagovalo a súčasne realizovalo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/3/2017 zo dňa 30. januára 2019.
18. O pôvodne podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.4.2019 bolo rozhodnuté rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X dňa 28.09.2019. Na základe podanej žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2019 Krajský súd v Žiline rozsudkom
sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sa poukázalo na to, že podstatou sporu bola otázka právneho posúdenia nároku žalobcu na vyrovnávací príplatok, a to konkrétne, či tento nárok žalobcovi je možné priznať aj za obdobie pred účinnosťou zákona č. 140/2015 Z., ktorým bol k 1.1.2016 do zákona č. 461/2003 Z.z. zakotvený zákonný inštitút vyrovnávacieho príplatku. V tomto rozhodnutí krajského súdu sa poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 9So/124/2013, ktorým rozhodnutím došlo k zmene judikatúry v otázke nároku na vyrovnanie (dorovnanie) výšky tzv. česko-slovenských dôchodkov. Krajský súd v rozsudku sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže nebol žalovaným vyhodnotený nárok žalobcu vo svetle rozsudku vo veci sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 bolo poukázané na to, že zákonný inštitút vyrovnávacieho príplatku bol do zákona č. 461/2003 Z.z. včlenený zákonom č. 140/2015 Z.z. až s účinnosťou od 01.01.2016, avšak i napriek uvedenému je potrebné pri posudzovaní dôchodkových nárokov žalobcu vychádzať priamo z ustanovenia Čl. 12 a Čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako základného zákona Slovenskej republiky. V odseku 21. odôvodnenia rozsudku krajského súdu sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 bolo vyjadrené stanovisko krajského súdu v tom, že nie je správny názor žalovaného, že nie je možné aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015 s tým, že Najvyšší súd SR v označenej veci neposudzoval nárok na vyrovnávací príplatok, ale predmetný rozsudok sa týka starobného dôchodku.
19. Žalobca v žalobe zo dňa 20.12.2020 namietal, že žalovaný nevychádzal pri rozhodovaní zo záverov podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 a ani z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015.
20. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného ako aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 má za to, že žalovaný svoje rozhodnutie Číslo: XXX XXX XXXX X. zo dňa 16.10.2020 riadnym spôsobom zdôvodnil a súčasne sa týmto rozhodnutím žalovaného vykonal aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020. Žalovaný svojím rozhodnutím posúdil na základe rozsudku krajského súdu v celom rozsahu žiadosť žalobcu o vyrovnávací príplatok zo dňa 13.01.2016, ktorá žiadosť bola o priznanie tohto vyrovnávacieho príplatku od 23.04.2006. Žalovaný mal za to, že pokiaľ zákon č. 140/2015 Z.z. je účinný od 1. januára 2016, tak nemohol byť vyrovnávací príplatok priznaný od skoršieho dátumu, keďže takéto rozhodnutie by nemalo oporu v zákone, a preto ak žalobcovi bol prvostupňovým orgánom priznaný vyrovnávací príplatok od 1. januára 2016, tak rozhodnutie prvostupňového orgánu žalovaný považoval za zákonné a toto svojím rozhodnutím potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015, keďže mal za to, že tento rozsudok najvyššieho súdu sa netýka posúdenia nároku na vyrovnávací príplatok, ale nároku na sumu starobného dôchodku, t.j. týka sa odlišnej veci, pre ktorú odlišnosť žalovaný neaplikoval závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu.
21. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, konania, ktoré mu predchádzalo ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom č. 140/2015 Z.z. a nie sú v rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
22. Krajský súd je toho názoru, že pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu bolo podstatné to, čo tvorilo predmet konania. Predmetom žalobou napadnutých rozhodnutí bolo rozhodnúť o žiadosti žalobcu o vyrovnávací príplatok, ktorá bola datovaná 13. januára 2016. V konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015 sa rozhodnutiami žalovaného riešila výška starobného dôchodku. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015 okrem iného vyplýva, že v ďalšom konaní žalovaný bude dôchodok priznávať v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku, priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by mu všetky doby poistenia a príspevky do 31.12.1992 boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd v tomto rozsudku sp.zn. 9So/124/2015 zo dňa 25.02.2015, ktorý sa týkal iného žalobcu a iného predmetu konania, uviedol, že žalovaný bude povinný „vypočítať starobný dôchodok poistencovi aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov
z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky.“ V závere tohto rozsudku najvyššieho súdu sa uvádza, že „v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výške znovu rozhodnúť a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky.“
24. Podľa ust. § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. účinného od 1.1.2016 poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2) a f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.
25. Podľa ust. § 69b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. účinného od 1.1.2016 suma vyrovnávacieho príplatku sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)
26. Rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu bol riešený vyrovnávací príplatok. Žalovaný a prvostupňový orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne uviedli spôsob výpočtu tohto vyrovnávacieho príplatku, keď vychádzali z fiktívnej sumy starobného dôchodku vypočítanej podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a porovnania sumy starobného dôchodku vypočítanej podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Následne suma vyrovnávacieho príplatku bola určená za aplikácie ust. § 69b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z..
27. Krajský súd konštatuje, že rozhodnutím žalovaného a prvostupňového orgánu nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože bol s podanou žiadosťou žalobcu o vyrovnávací príplatok aplikovaný zákon č. 140/2015 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2016. Vzhľadom k formulácii odseku 21. odôvodnenia rozsudku krajského súdu sp.zn. 29Sa/44/2019 zo dňa 23. júna 2020 bolo na záver uvedené nesúhlasné stanovisko, ak žalovaný neaplikoval závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie. Orgán verejnej správy však nemôže názor správneho súdu bezdôvodne odignorovať. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí však v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril, že v danej veci ide o posúdenie nároku na vyrovnávací príplatok, nejde o nárok na výšku starobného dôchodku, o ktorú išlo v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015, teda išlo o odlišnú vec, pre ktorú žalovaný neaplikoval závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015.
28. Je nepochybné, že aj v rámci správneho súdnictva sa rozhodovacia činnosť súdov vyvíja. Pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu verejnej správy v konaní o správnej žalobe súd musí preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutia tohto orgánu vo vzťahu k tomu, o čom v tom-ktorom konkrétnom prípade príslušný orgán rozhodoval. V danej veci žalovaný a prvostupňový orgán rozhodovali o nároku žalobcu na vyrovnávací príplatok, ktorý bolo možné priznať najskôr od 01.01.2016, čo plne zodpovedalo zneniu ust. § 69b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., keď zákon č. 140/2015 Z.z. neobsahoval prechodné ustanovenia umožňujúce iný postup. Inštitút vyrovnávacieho príplatku bol do zákona o sociálnom poistení zavedený s účinnosťou až od 01.01.2016 a ani z jeho prechodných ustanovení nevyplynulo, že by bolo možné tento príplatok priznať od skoršieho dátumu, preto krajský súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v súvislosti so svojím konaním poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sk/35/2018 zo dňa 27. mája 2020.
29. O trovách súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168, § 175 ods. 1 SSP. Žalobca nebol so svojou žalobou úspešný a u žalovaného nebol zistený dôvod na výnimočné priznanie nároku na náhradu trov, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.