Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8de/386489.2a9ede.pdf
PDF · 101.6 KB
No categories available
5Cdo/246/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 246/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky K. Š., proti
odporcovi T. K., zastúpenému Advokátskou kanceláriou S., s.r.o., so sídlom v B., o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu a o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde
Bratislava V pod sp.zn.
24 C 334/2009, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája
2012, sp.zn. 6 Co 141/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 31. mája 2012, sp.zn. 6 Co 141/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V uznesením z 5. marca 2012, č.k. 24 C 334/2009-100
dovolacie konanie zastavil. Rozhodol tak podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď odporca napriek výzve súdu nezaplatil
súdny poplatok za podané dovolanie vo výške 398 €.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. mája 2012, sp.zn. 6 Co 141/2012 odvolanie
odporcu ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Zároveň
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol,
že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu bolo právnemu zástupcovi odporcu doručené
dňa 23. marca 2012. 15 – dňová lehota na podanie dovolania začala plynúť dňa 24. marca
2012 a uplynula dňom 7. apríla 2012, ktorý pripadol na sobotu. Posledným dňom lehoty
na podanie odvolania bol preto v zmysle § 57 ods. 2 druhá veta O.s.p. najbližší nasledujúci
pracovný deň, ktorým bol pondelok 9. apríla 2012. Odporca podal odvolanie na pošte až dňa
10. apríla 2012, teda oneskorene.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že nesprávnym odmietnutím jeho
odvolania odvolacím súdom ako oneskorene podaného, mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že 9. apríla 2012 bol Veľkonočný pondelok,
posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol utorok 10. apríla 2012, kedy bolo odvolanie
podané na poštovú prepravu. Odvolanie bolo teda podané včas. V dôvodoch dovolania
rozoberal skutkový a právny stav veci.
Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený v zmysle § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či
dovolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia
odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej
pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu
vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých
uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje
uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Odporcom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí
odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.
Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom).
So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky zameral osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto
rozhodnutie neboli splnené.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch
pracovného pokoja a pamätných dňoch, je Veľkonočný pondelok sviatkom (dňom
pracovného pokoja).
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že posledným dňom pätnásťdňovej lehoty
na podanie odvolania bol 7. apríl 2012, ktorý ale pripadol na sobotu. Podľa § 57 ods. 2 druhá
veta O.s.p. tak posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol najbližší nasledujúci
pracovný deň. Keďže na 9. apríl 2012 pripadol Veľkonočný pondelok, ktorý je podľa
ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 241/1993 Z.z. sviatkom, posledným dňom lehoty
na podanie odvolania bol až utorok 10. apríla 2012. Odvolanie, ktoré podal odporca
prostredníctvom právneho zástupcu pošte na prepravu dňa 10. apríla 2012, bolo preto podané
včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že odporcovi bola odmietnutím odvolania (ku ktorému došlo
bez splnenia podmienok pre postup podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) znemožnená realizácia
jeho procesného oprávnenia domáhať sa vecného preskúmania rozhodnutia súdu včas
podaným opravným prostriedkom. Postupom odvolacieho súdu mu teda v danom prípade bola
odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. novembra 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová