Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/157/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. S., bývajúcej v L.,

zastúpenej JUDr. R. G., advokátom so sídlom v L., proti žalovanej M. B., bývajúcej v K.,

zastúpenej Mgr. J. M., advokátom so sídlom v L., o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. februára 2011

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

142,34 € do rúk JUDr. R. G., advokáta so sídlom v L..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 19. októbra 2010 č.k. -91 zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza

v katastrálnom území K. a v katastri nehnuteľností je vedená na liste vlastníctva č. X. ako

rodinný dom súpisné č. X. na parcele č. X. (ďalej len „ rodinný dom“). Súd prvého stupňa

prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že na vyporiadanie

vzájomných podielov je povinná zaplatiť žalobkyni do 60 dní sumu 2 866,66 €. Rozhodol tiež

o trovách konania. Vychádzal z toho, že účastníčky (podielové spoluvlastníčky rodinného

domu – žalobkyňa v podiele 1/6 a žalovaná v podiele 5/6) nemajú záujem na zachovaní

spoluvlastníctva rodinného domu, ktorý nebolo možné reálne rozdeliť; nemajú výhrady ani

k tomu, že rodinný dom bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu (§ 142

ods. 1 ). Výšku náhrady žalobkyne za jej spoluvlastnícky podiel určil

2

súd sumou 2 866,66 €. Pokiaľ žalovaná namietala, že do rodinného domu investovala, súd

poukázal na to, že v konaní neurobila žiadny úkon smerujúci k tzv. širšiemu vyporiadaniu

spoluvlastníctva, preto ani takéto vyporiadanie vzájomných nárokov účastníčok konania

nevykonal. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa o trovách

štátu podľa

Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom z 22. februára 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne

správny; rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozsudku ( ) a na zdôraznenie správnosti

poukázal na súhlasný postoj účastníčok konania so zrušením spoluvlastníctva a tiež

so spôsobom jeho vyporiadania. K námietke žalovanej, že súd prvého stupňa mal od výšky

náhrady odpočítať náklady, ktoré vynaložila na opravu a rekonštrukciu rodinného domu,

odvolací súd uviedol, že tzv. vyporiadanie v širšom zmysle bolo možné len na podklade

návrhu, ktorý ale žalovaná neurobila. Súd prvého stupňa postupoval preto správne, pokiaľ

na predmetnú argumentáciu žalovanej neprihliadol. O trovách odvolacieho konania rozhodol

odvolací súd podľa

Proti tomuto potvrdzujúcemu rozsudku podala žalovaná dovolanie s odôvodnením, že

v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Tvrdila, že súd

prvého stupňa ju nepoučil jednak o možnosti požiadať, aby jej bol ustanovený zástupca

pre konanie, jednak o spôsobe, ako má v konaní voči žalobkyni uplatniť svoje nároky

vyplývajúce z jej investícii do opravy a rekonštrukcie rodinného domu. Vzhľadom

na to žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu vyslovila názor, že dovolanie je podané

oneskorene. Poprela, že by žalovanej bola odňatá možnosť pred súdom konať, lebo súd

poskytol účastníčkam konania poučenie o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu (§ 30

). K namietanému neposkytnutiu poučenia o predpokladoch tzv. širšieho vyporiadania

podielového spoluvlastníctva žalobkyňa uviedla, že žalovaná v konaní na súdoch nižších

stupňov síce na svoje investície do rodinného domu poukazovala, ničím ale nekonkretizovala

nielen ich výšku, ale ani svoje požiadavky. Z týchto dôvodov žalobkyňa navrhla, aby

dovolanie bolo odmietnuté. Žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie vypracované osobne žalovanou bolo podané v lehote jedného mesiaca

od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu ( ) a dodatočne bolo doplnené

o zákonom predpísané náležitosti advokátom, ktorý ju v dovolacom konaní zastupuje (§ 241

ods. 1 ), pristúpil k posúdeniu, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie

je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť podaného dovolania z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý

nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci

dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( ) a napadnutým je potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3

So zreteľom na to by prípustnosť dovolania žalovanej mohla založiť iba niektorá

z procesných vád vymenovaných v O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovanej preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Žalovaná v dovolaní tvrdila, že súd ju – podľa jej názoru v rozpore s ustanovením § 5

ods. 1 – nepoučil o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu a o spôsobe, ktorý

má v konaní zvoliť pri uplatnení svojich nárokov na zohľadnenie investícií vynaložených

pri oprave a rekonštrukcii rodinného domu.

Podľa súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom

v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Z tohto

ustanovenia vyplýva, že súd poučuje účastníka občianskeho súdneho konania iba o jeho

procesných právach; iné než procesné poučenie im súd nie je povinný, ale ani oprávnený,

poskytnúť. Nesplnenie tejto povinnosti súdu má aj procesné dôsledky a v niektorých

prípadoch môže viesť až k odňatiu možnosti účastníka pred súdom konať.

1. Obsah spisu nepotvrdzuje opodstatnenosť tvrdenia žalovanej, že súd ju nepoučil

o tom, že jej môže byť ustanovený zástupca ( ). O tejto možnosti ju totiž súd

poučil na tlačive tvoriacom prílohu predvolania na prvé súdne pojednávanie, ktoré jej bolo

doručené 16. júna 2010 a v spise je založené na č.l. 16.

2. Bez opodstatnenia je tiež tvrdenie žalovanej, že k odňatiu jej možnosti pred súdom

konať ( ) došlo neposkytnutím poučenia o možnostiach alebo spôsoboch

zohľadnenia jej investícií do rodinného domu.

Dovolateľka predmetnou námietkou prehliada, že poučenie, absenciu ktorého súdom

vytýka, by bolo v rozpore s princípom stanoveným v , lebo by bolo poučením

o hmotnom práve – o tom, konkrétne akého práva sa môže v konaní domáhať. Navyše, išlo

5

by o poučenie, ako má v konaní postupovať, aby dosiahla pre ňu priaznivé (priaznivejšie)

rozhodnutie. Do poučovacej povinnosti súdu v zmysle tohto ustanovenia ale v žiadnom

prípade nepatrí návod na to, ako by mal účastník v konaní postupovať a čo by mal urobiť, aby

bolo rozhodnuté v jeho prospech. Pokiaľ by súd napriek tomu takéto poučenie účastníkovi

poskytol, znevýhodnil by účastníka na opačnej procesnej strane a porušil nielen § 5 ods. 1

, ale tiež zásadu rovnosti účastníkov konania ( ).

Dovolací súd k tomu dodáva, že prípadná nesprávnosť postupu súdu pri zisťovaní

rozhodujúcich skutkových okolností (napríklad pri tom, či a v akej výške žalovaná vynaložila

investície do rodinného domu) alebo pri ich právnom posudzovaní (napríklad pri tom, či tieto

investície mali alebo nemali byť pri vyporiadaní spoluvlastníctva zohľadnené) nezakladá

procesnú vadu konania v zmysle

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že žalovanou namietaným

postupom jej nebola odňatá možnosť pred súdom konať.

Keďže prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť z ani 238 ,

odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky tento mimoriadny opravný prostriedok

žalovanej podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania (z procesných dôvodov) sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu požiadala

o priznanie náhrady trov dovolacieho konania a požadovanú náhradu aj vyčíslila. Najvyšší

súd Slovenskej republiky jej priznal náhradu trov dovolacieho konania (

v spojení s ) spočívajúcu v odmene advokáta za jeden úkon právnej

služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 8. augusta 2011 k dovolaniu žalovanej [§ 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

určil dovolací súd podľa § 10 ods. 5 vyhlášky vo výške 111,21 €, čo s náhradou výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

6

výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] a daňou z pridanej hodnoty [§ 18

ods. 3 vyhlášky (t.j. 23,72 €)] predstavuje spolu 142,34 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. novembra 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková